Vedecká monografia od JUDr. Andreja Králika, PhD, LL.M. s názvom „Náhrada škody spôsobenej porušením súťažného práva“ (C. H. Beck Bratislava, 2014. s. 178. ISBN 978-80-89603-20-6.) je na našom knižnom trhu prvou publikáciou, ktorá komplexne spracováva problematiku náhrady škody v práve Európskej únie a ukazuje, ako právo Európskej únie ovplyvňuje aj slovenské právo.
Autor rozčlenil spracovanú problematiku do abstraktu, predslovu, úvodu (Kapitola I.), piatich ďalších kapitol (Kapitola II. až VI.), záveru (Kapitola VII.), zoznamu literatúry, dokumentov medzinárodných inštitúcií a judikátov súdov a osobnostný profil. Už úvodom by som rád vyzdvihol samotný výber témy zo strany autora, pretože mám za to, že ide o problematiku aktuálnu a v právnej praxi veľmi žiadanú.
V Úvode (Kapitola I.) autor objasnil vlastné prístupy k spracovaniu tématiky, ktorá je obsahom monografie a zámer prezentovať „rozbor problematiky súkromnoprávnych prostriedkov uplatňovania verejnej zložky súťažného práva, ktorej prímárnou úlohou je ochrana proti nedovolenému obmedzovaniu hospodárskej súťaže ...“. Postupoval pritom „od rozboru problematiky súkromnoprávnych prostriedkov uplatňovania súťažného práva, analýzy jeho hmotnoprávnych a procesnoprávnych podmienok až po náčrt vývoja, do ktorého by súkromnoprávne presadzovanie mohlo vyústiť“. Cieľom autora bolo, ako uvádza, aj „zhodnotiť postavenie verejnoprávneho a súkromnoprávneho presadzovania súťažného práva vo svetle ich cieľov, objektu, subjektov a funkcií a posúdiť vzájomné väzby medzi jednotlivými nástrojmi, ktoré tieto dve vervy presadzovania súťažného práva požívajú“. Rovnako sa autor snaží posúdiť „či vzájomná interakcia jednotlivých právnych inštitútov môže viesť k ich vyššej efektivite a synergii, alebo naopak, ku kontraproduktivite a vzájomnému oslabovaniu.“ Uvedeným zámerom podriadil autor systematiku práce a obvyklé metódy spracovania.
Obsah druhej kapitoly Pojem, postavenie a funkcie súkromnoprávneho presadzovania súťažného práva zahŕňa v troch podkapitolách pojmové vymedzenie súkromnoprávneho presadzovania súťažného práva jeho dualizmus a interakciu medzi nimi. Autor zdôrazňuje význam pojmového vymedzenia súkromnoprávneho presadzovania súťažného práva z dôvodu vhodnosti pri jeho komparácii s verejnoprávnym presadzovaním súťažného práva, ktorej sa venuje v druhej podkapitole druhej kapitoly svojej monografie. V súvislosti s interakciou pri presadzovaní súťažného práva autor správne poukazuje na ten fakt, že k ich „vzájomnej interakcii dochádza aj napriek tomu, že vzťah verejnoprávneho a súkromnoprávneho presadzovania je charakterizovaný rozdielmi v ich objekte, funkciách, cieľoch, subjektoch i nástrojoch ...“.
V tretej kapitole Prehľad vývoja súkromnoprávneho presadzovania súťažného práva na úrovni Európskej únie autor rozoberá právnu úpravu súkromnoprávneho presadzovania súťažného práva počnúc nariadením č. 17/62, ktoré predstavuje prvý legislatívny akt, ktorý „bol prijatý za účelom implementovania článkov 101 a 102 ZFEÚ“ až po aktuálny legislatívny proces v oblasti súkromnoprávneho presadzovania súťažného práva. Takto koncipovaný obsah tretej kapitoly potvrdzuje dobrú orientáciu autora v spracovávanej problematike, jeho schopnosť všímať si detaily právnej úpravy, ale zároveň analyzovať veci vo vzájomných súvislostiach.
Vo štvrtej kapitole Náčrt zakotvenia súkromnoprávneho presadzovania súťažného práva na úrovni Európskej únie autor ilustruje prelomové judikáty Súdneho dvora EÚ (Eco Swiss, Masterfoods, Courage, Manfredi), ktoré mali vplyv na ďalšie legislatívne napredovanie v tejto oblasti. Po analýze súčasného právneho rámca v EÚ, sa autor podrobnejšie zaoberá vybranými aspektami úniového právneho rámca pre uplatňovanie náhrady škody, pričom deliktuálna zodpovednosť právnych subjektov za škodu spôsobenú porušením súťažných pravidiel (a z nej vyplývajúca možnosť uplatnenia náhrady škody od subjektu, ktorý sa takéhoto protiprávneho správania dopustil) tvorí ťažisko monografie. Pri zohľadnení zamerania publikácie sa autor stručne venuje aj základnému predpokladu pre súkromnoprávne uplatňovanie súťažného práva, t.j. protiprávnemu správaniu „ktoré zakladá deliktuálnu právnu zodpovednosť v dôsledku ktorého môže vzniknúť ujma na právach a právom chránených záujmoch súkromných osôb“. V súvislosti s aktuálnym právnym rámcom autor skúma tak hmotnoprávne podmienky pre vznik zodpovednosti, ako aj procesnoprávny rámec. Pozitívne hodnotím zámer autora identifikovať presah s nástrojmi verejnoprávneho presadzovania súťažného práva pomocou programu zhovievavosti (leniency programu) a urovnacím konaním.
V piatej kapitole Súkromnoprávne presadzovanie súťažného práva v podmienkach Slovenskej republiky autor skúma hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky v súvislosti s uplatňovaním súkromnoprávnych nárokov, ktoré vyplývajú z porušenia súťažného práva v rámci Slovenskej republiky. Na tomto mieste sa autor z dôvodu toho, že monografia má prierezový charakter, nevyhol ani ústavnoprávnemu pohľadu na právne vzťahy vyplývajúce z účasti na hospodárskej súťaži, kde poukazuje na „dôležitosť ochrany hospodárskej súťaže, ktorá je zvýraznená v jej ústavnoprávnom zakotvení“.
Šiesta kapitola Ďalší vývoj súkromnoprávneho presadzovania súťažného práva z pohľadu de lege ferenda nadväzuje na analýzu súčasného právneho stavu v EÚ ana Slovensku. Aj v tejto časti práce pútajú pozornosť autorove názory na skúmanú problematiku. Úvahy de lege ferenda obsiahnuté v tejto kapitole prispievajú do prebiehajúcej diskusie v súvislosti s modernizáciou súkromnoprávnej časti súťažného práva. Autor tu poukazuje na potrebu jednotnej právnej úpravy na európskej úrovni, ktorá by „podnikom a spotrebiteľom, ktorí sú poškodení porušením súťažného práva, dala rámec pre efektívne uplatňovanie nárokov na náhradu škody ... avšak nová právna úprava by nemala rušivo zasahovať do verejnoprávneho uplatňovania súťažného práva“. Ten by mal, podľa názoru autora, zostať dominantný. Neprimerané posilňovanie súkromnoprávneho presadzovania súťažného práva v EÚ by mohlo mať za následok „narušenie funkcií verejnoprávneho presadzovania ako primárneho garanta ochrany hospodárskej súťaže v EÚ ... čo by mohlo viesť k nepriaznivému stavu spočívajúcom v zahltení súdov“. Príznačné pre celú monografiu, nielen pre túto kapitolu, je autorova schopnosť formulovať vlastné názory na analyzovaný problém a tieto aj precízne odôvodňovať.
V poslednej, siedmej, kapitole Záver autor zosumarizoval svoj pohľad na problematiku náhrady škody spôsobenej porušením súťažného práva. V nej poukazuje na nedostatočnú účinnosť súčasného právneho rámca pre uplatnenie nárokov na náhradu škody, ktorému by pomohlo „odstránenie kombinácie opatrení na úrovni EÚ a opatrení na úrovni členských štátov v záujme dosiahnutia minimálneho spoločného štandardu ochrany práv poškodených, ako aj v záujme rešpektovania zásady subsidiarity a právnych tradícií členských štátov“. Rovnako, v súvislosti so súčasným konceptom vymáhania šúťažného práva (s dôrazom na verejnoprávne presadzovanie) by mal v rámci EÚ „prevládať kompenzačný princíp“. Čo sa týka skúmania právneho rámca na Slovensku, autor je toho názoru, že napriek existencii zákonných možností súkromnoprávneho uplatňovania súťažného práva (problematika je detailne rozpracovaná v piatej kapitole), k ich uplatňovaniu dochádza zo strany poškodených subjektov ojedinele, poukazujúc na nedostatok rozhodnutí v tejto oblasti a časovej a finančnej náročnosti takýchto sporov. To však, ako správne autor podotkol, neznamená, že „neexistujú spôsoby a nástroje ako súčasný právny rámec zefektívniť“. O týchto spôsoboch a nástrojoch autor pojednáva v predošlej kapitole.
Nielen rozsah samotnej analýzy, ale i postupná nadväzujúca argumentácia, potvrdzuje erudíciu autora a správny výber použitých vedeckých metód. Autor využíval pri tvorbe práce metódu analýzy, komparácie a syntézy. Využitie všetkých troch metód v zásade zodpovedá požiadavkám monografickej práce. Monografia potvrdzuje, že autor má bohaté teoretické aj praktické skúsenosti z riešenej problematiky. Autor vychádzal nielen z dlhoročného pôsobenia na Právnickej Fakulte Trnavskej Univerzity v Trnave, z advokátskej praxe, pôsobenia na Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) v Alicante, ale aj z pôsobenia v rámci Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž (DG Competition) Európskej Komisie v Bruseli. Štruktúra monografie má logické členenie, je prehľadná a dá sa v nej veľmi dobre orientovať. Ide o dielo na vysokej odbornej úrovni. Monografia poslúži nielen sudcom, advokátom či právnikom pôsobiacim v obchodných spoločnostiach, ale aj širokej odbornej verejnosti. Konštatujem, že jednotlivé inštitúty v monografii sú starostlivo vybrané, primerane rozpracované a monografia ako celok pôsobí vyvážene.
JUDr. Rastislav Funta, Ph.D.(Praha), LL.M.(Budapešť)
Centrum Európskych Štúdií
Fakulta Sociálnych Vied
Univerzita Sv. Cyrila a Metoda v Trnave (UCM)
Bučianska 4/A
SK-91701 Tmava
e-mail: rastislav.funta@ucm.sk