You are hereÚvod / Teória práva

Teória práva


Súdy ako súčasť vnútroštátneho systému ochrany ľudských práv

Courts as part of the national system of human rights protection

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá vnútroštátnym systémom ochrany základných ľudských práv a slobôd z pohľadu všeobecných súdov SR ako aj Ústavného súdu SR. Vnútroštátna ochrana slovenského súdnictva je rozpracovaná vo vzťahu k trestnej a civilnej oblasti vrátane oblasti správneho súdnictva. Náležitá pozornosť je venovaná najmä prostriedkom ochrany a spôsobu ako sa uvedenej ochrany domáhať v prípade neoprávneného zásahu do základných práv a slobôd.
Klúčové slová: osobná sloboda, súd, súdna ochrana práv a slobôd, subsidiarita ochrany

Abstract: The contribution deals with the national system for the protection of fundamental human rights and freedoms from the point of view of the General Courts of the SR as well as the Constitutional Court of the Slovak Republic. The national protection of the Slovak judiciary is elaborated in relation to criminal and civilian matters, including the area of administrative justice. Due attention is paid, in particular, to the means of protection and the way in which the said protection is sought in the event of unjustified interference with fundamental rights and freedoms.
Keywords: personal freedom, court, judicial protection of rights and freedoms, subsidiarity of protection

Teoretické a právne vymedzenie osobnej slobody

Theoretical and legal definition of personal freedom

Abstrakt: Príspevok je zameraný na skúmanie obsahu pojmu sloboda a to jednak z filozofického, ale aj z právneho hľadiska. Okrem hľadania (právnych) hraníc slobody sa sústreďuje na zákonné a nezákonné zásahy do práva na osobnú slobodu. Zároveň príspevok poskytuje základný prehľad právnej úpravy v danej problematike.
Klúčové slová: osobná sloboda, spoločnosť, zásah do osobnej slobody, garancie ochrany osobnej slobody

Abstract: The paper is focused on exploring the concept of freedom, both from a philosophical point of view and from a legal point of view. In addition to seeking the (legal) borders of freedom, it focuses on legal and unlawful interference with the right to personal freedom. At the same time, the contribution provides a basic overview of the legislation in this area.
Keywords: Personal liberty, society, interference with personal freedom, guarantees of personal freedom

Zmysel kultúrneho dedičstva východu pre filozofiu 21. storočia

(Reflexia budhizmu, hinduizmu a živej etiky v dnešnej dobe)

Abstrakt: Prehľadový odborný článok sleduje východné náboženstvá a filozofické smery počnúc taoizmom, cez konfucianizmus, budhizmus, hinduizmus až po šintoizmus a ich najvýznamnejších predstaviteľov. Ponúka opis v základných kontúrach myšlienok a praktického uvažovania, vhľad do ktorých predstavuje ucelený výstup pre každého, kto sa komplexne zaujíma o východnú filozofiu a náboženstvá. Hlbšie sa autor venuje taoizmu a konfucianizmu i prepojenosti Cesty Tao a Živej etiky. Navyše ponúka originálne zdroje, z ktorých každý smer vychádza, a z ktorých záujemci môžu čerpať pri ďalšom štúdiu podnetných myšlienok.
Kľúčové slová: taoizmus, konfucianizmus, budhizmus, hinduizmus, šintoizmus, džinizmus, Lao C’, Konfucius, Budha

„Myseľ je ako zrkadlo. Denne ho musíš utierať, aby na ňom neostal prach.“
(Zenbudhistické príslovie)

Poznámka o slove „právo“ v prológu Jánovho evanjelia

Úvod

Zdá sa, že základný biblický príbeh má (aj) právnu dimenziu. Biblia nazýva hriech porušením zákona1 a jeho hlavného aktéra označuje menom Satan (s-t-n), ktoré sa z hebrejčiny prekladá ako protivník alebo tiež (ob)žalobca.2 V knihe Zjavenie Jána je takto diabol výslovne opísaný: „(...) bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ten, čo na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom.“3 Biblia hovorí, že „mzdou hriechu je smrť“.4 Boží Syn však prechádza smrťou namiesto ľudí, aby, ako sa uvádza v Evanjeliu podľa Jána (Jn 1,12), „všetkým, ktorí ho prijali a uverili v neho, dal právo stať sa Božími deťmi.“5 Zdá sa teda, akoby Boh pri záchrane človeka poskytol právne riešenie na právny problém.

Posledné citované vyjadrenie pochádza z prológu Jánovho evanjelia, ako nám ho podáva moderný slovenský preklad Novej zmluvy Nádej pre každého. Zaujímavé však je, že viaceré biblické preklady na tomto mieste nehovoria o práve, ale o moci.6 Akoby sa z nich vytrácala právna rovina. V nasledovných riadkoch sa preto krátko zamýšľam nad otázkou, či v predmetnom texte možno takúto rovinu vidieť a či teda môže daný text slúžiť ako jeden z biblických podkladov pre formulovanie kresťanskej náuky o spáse prostriedkami jazyka práva.

O mravnom dobre a Bohu (K morálnemu argumentu vo filozofii náboženstva)

Má právnik dôvod zaoberať sa otázkou Božej existencie? Je zaujímavé, že ústavy viacerých európskych štátov sa aj v dnešnej dobe odvolávajú na Boha. Napríklad nemeckú ústavu otvára vyhlásenie zúčastnených, že ju prijímajú „vo vedomí svojej zodpovednosti pred Bohom a ľuďmi.“1 Podobnú zmienku nachádzame v poľskej ústave: „Uvedomujúc si našu zodpovednosť pred Bohom alebo našimi vlastnými svedomiami“2 a v ukrajinskej ústave: „uvedomujúc si zodpovednosť v očiach Božích, voči našim vlastným svedomiam, minulým, súčasným a budúcim generáciám (...).“3 Ústava Grécka sa začína teologickým vyhlásením: „V mene Svätej, Spolupodstatnej a Nerozdeliteľnej Trojice.“ 4 Podobne sa vyjadruje ústava Írska: „V mene Najsvätejšej Trojice,“5 pričom ďalej spomína záväzky „voči nášmu božskému Pánovi, Ježišovi Kristovi.“6

Krátko o dworkinovskom liberalizme

V eseji Liberalizmus, ktorú by si mohol prečítať každý študent filozofie, politológie či práva, Ronald Dworkin približuje svoje pochopenie skutočných liberálnych princípov a hodnôt. Robí tak prostredníctvom porovnania liberalizmu s konzervativizmom. Základným východiskom je preňho tvrdenie, že oproti konzervativizmu dáva liberalizmus lepší dôraz na hodnotu rovnosti, ktorú možno definovať dvoma spôsobmi: Prvý spôsob predstavuje formálna rovnosť, teda požiadavka rovnakého prístupu voči každému. Je to vlastne rovnosť pred zákonom. Druhý spôsob predstavuje materiálna rovnosť, ktorá sa zakladá na zmierňovaní prirodzenej nerovnosti spôsobenej menšími vlohami, či historickým hendikepom jedných, a naopak, výhodami spočívajúcimi v talente či hojnejšom dedičstve druhých.

Poznámka k interdisciplinarite práva

Úvod

„Právní věda není jednolitá,“ uvádza akademik Viktor Knapp.1 Delí sa na rôzne odbory, ktoré sú ovplyvnené inými vedami (napr. právna politika, právna etnografia, právna logika a pod.).2 Podľa docentky Evy Ottovej táto veda „nemôže byť striktne oddelená od ostatných spoločenských vied ani svojím predmetom ani metódami.“3 Podotýka, že „interdisciplinárny prístup k skúmaniu spoločenských či právnych problémov obohacuje právnu vedu i spoločenské vedy, umožňuje komplexnejší, viacdimenzionálny pohľad na skúmanú problematiku, vyvažuje priveľkú špecializáciu jednotlivých vied, pri ktorej sa neraz strácajú dôležité súvislosti.“4 Medziodborový aspekt sa však netýka len právnej vedy, ale aj právnej praxe. Vo svetle vyššie uvedeného sa preto chceme v krátkosti, a podľa možnosti možno homogénne, dotknúť vybraných interdisciplinárnych prienikov v oboch oblastiach.

Justičný omyl ako spoločenský a umelecký fenomén

Úvod1

Prečo dochádza k vzniku justičných omylov? Kde hľadať najčastejšie príčiny ich pôvodu a je vôbec možné úplne zabrániť vzniku justičných omylov alebo ich eliminovať na minimum? V našom právnom poriadku nepatria justičné omyly k často spracovávaným témam. Väčšia pozornosť je venovaná prieťahom v súdnom konaní, neexistencii rovnosti pred zákonom, či strate morálnych a etických hodnôt v právnickom povolaní. Zo zahraničia nás však pravidelne zaplavujú správy o kolosálnych justičných omyloch, ktoré poznačili osudy celých rodín, stáli daňových poplatníkov nemalé peniaze a vyvolali mnohé protesty zo strany spoločnosti.

Téma justičného omylu je populárnou témou vo vedeckých kruhoch najmä v angloamerickom systéme práva. Za obdobie ostatných tridsiatich rokov sa týmto problémom zaoberali mnohí významní odborníci2. Najčastejšie sa touto problematikou zaoberajú odborníci na trestné právo, vysokoškolskí pedagógovia, bývalí prokurátori, prípadne sudcovia a ďalšie osoby, ktoré čelili justičným omylom. Neexistuje jednotná definícia pojmu justičný omyl. Jedna z najvšeobecnejších definícií popisuje „justičný omyl ako akékoľvek významné zlyhanie na strane súdneho systému, ktoré poškodzuje obžalovaných alebo spoločnosť.“ 3 V tejto definícií je najpodstatnejší okruh osôb, ktoré sú justičnými omylmi poškodzované. Nie je to len obeť tohto omylu, ale poškodenou je tiež spoločnosť ako celok.

Internet vo svetle konkurencie právnych poriadkov

Prípad Alexander Jochen Donner a ochrana autorského práva trestnoprávnymi prostriedkami pri cezhraničných spotrebiteľských zmluvách

Úvod

Pred časom sa nám dostal do pozornosti zaujímavý prípad: kauza T. A. J. Donnera, ktorý bol nemeckými súdmi odsúdený na trojročný podmienečný trest odňatia slobody za trestný čin nepovoleného verejného šírenia diela chráneného autorským právom. Prípad vyvoláva viacero otázok. K skutku totiž došlo z veľkej časti na území Talianska, kde predmetné diela autorskoprávnu ochranu nepožívali. V prípade bolo dotknutá aj sloboda voľného pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu. Napokon autorskoprávna ochrana v danej veci vychádzala z medzinárodných záväzkov EÚ a dotknutých členských štátov (Nemecka a Talianska).

Človek, ľudské telo a jeho právny status

(1)
Uprostred vesmíru sa stretnú dve planéty. Jedna z nich sa udivene pýta druhej: „Nevyzeráš veľmi dobre. Čo sa ti stalo?“
Druhá planéta odpovedá: „Ale, chytila som homo sapiens!“

Človek a ďalšie živé bytosti v právnom systéme

Pri diskurze právnikov, etikov, lekárov a iných špecializácií sa pravidelne objavuje jeden zásadný problém. Tým problémom je samotný človek. Zatiaľ čo sa pojem človek v bioetických diskusiách dostáva do centra pozornosti, v právnom poriadku nezískal také ústredné postavenie, aké by si možno zaslúžil. Dokonca sa dá vypozorovať istá nechuť predovšetkým európskych právnych poriadkov používať tento pojem na označovanie subjektov právnych vzťahov. Miesto toho sa objavujú pojmy ako osoba, každý alebo občan. (2) Je ťažké nájsť jednoznačnú odpoveď na otázku, prečo to tak je. Veď právo je určené predovšetkým, ak nie výlučne, človeku a bez človeka by sa existencia práva stala spornou. Zmienená tendencia je asi poznačená ohromným vplyvom rímskeho práva, kde človek predstavoval skôr objekt než subjekt práva. Známa je formulácia mancipatio: „Hunc ego hominem meum esse aio ...“ . (3) Človek sa tu objavuje ako objekt, nie ako subjekt právnych vzťahov.

Vyhľadávanie

Preložiť stránku

Odkazy

Zverte nám svoje materiály na korektúru
Každý z nás je omylný, a preto ak si potrpíte na kvalitu písomného prejavu, zverte nám svoje materiály na jazykovú, štylistickú alebo predtlačovú korektúru. Viac TU


judikáty
zákony.judikaty
Máte záujem o reklamu na tomto mieste? Kontaktujte nás na adrese projustice@projustice.sk alebo na telefónnom čísle +421 904 977 933.

Pripravujeme

Články a práce, ktoré sa aktuálne pripravujú, prípadne sa plánujú začať. K ich príprave môžete prispieť:
- pracovné právo
- trestné právo
V prípade, že sa chcete podieľať na príprave jednotlivých tém, alebo sa chcete stať pravidelným prispievateľom kontaktujte našu redakciu.