You are hereÚvod / Ústavné právo

Ústavné právo


Referendum o obnovení Československa?

Úvod

Prednedávnom sme si pripomenuli už dvadsiate tretie výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky, resp. i dvadsiate tretie výročie zániku spoločného československého štátu.1 Aj napriek tomuto, už relatívne dlhému časovému odstupu, československá idea z času na čas ožije, prinajmenšom aspoň v časti spoločnosti.2 Príkladom je aj občianska iniciatíva za obnovenie Československa, ktorá sa objavila začiatkom minulého roka.3 Jej cieľom je vyhlásenie referenda o znovuzjednotení českého a slovenského štátu, t. j. o obnovení Československa, a to v r. 2018. Výber tohto časového okamihu nie je náhodný. Naopak, má symbolický charakter. V r. 2018 totiž uplynie sto rokov od vzniku prvej Československej republiky.4

Cieľom nášho príspevku však nebude hodnotiť načrtnuté snahy iniciované občianskym sektorom. Prípadné uskutočnenie referenda o obnovení Československa, ak by aj teoreticky bolo úspešné, by znamenalo len začiatok dlhej cesty, ktorá má nie len ústavnoprávne aspekty, a to tak z pohľadu ústavného práva Slovenskej republiky ako aj ústavného práva Českej republiky, ale aj viaceré aspekty medzinárodnoprávne. Predmetom nasledujúcich riadkov preto bude stručná analýza ústavnoprávnych dôsledkov prípadného platného slovenského referenda o obnovení Československa. Zameriame teda pozornosť najmä na kroky, ktoré by mali po úspešnom referende nasledovať.

Kandidát na poslanca ako tretia strana volebnej kampane?

Úvod

Jednou z najvýznamnejších právnych noviniek roku 2014 bola kodifikácia a unifikácia pravidiel volebného práva, v praktickej rovine realizovaná prijatím zákona o podmienkach výkonu volebného práva (ďalej len „volebný kódex“)1 a zákona o volebnej kampani.2 Oba uvedené zákony nadobudli vo svojej rozhodujúcej časti účinnosť až 1. júla 2015. V predchádzajúcom článku3 sme zamerali pozornosť na inštitút tzv. tretej strany, ktorý predstavuje jednu z najzásadnejších novôt právnej úpravy volebnej kampane prijatej v rámci realizovanej kodifikácie. Pokúsili sme nájsť odpovede na dve otázky. Prvou bola otázka, kto môže vo volebnej kampani ako tretia strana vystupovať. Druhá sa v nadväznosti na to týkala spôsobov, akými tretia strana môže volebnú kampaň viesť.

Tretia strana a jej volebná kampaň

1
Unifikácia pravidiel volebnej kampane a subjekty vedúce volebnú kampaň

V prvý júlový deň nadobudol účinnosť2 volebný dvojkódex tvorený zákonom o podmienkach výkonu volebného práva (ďalej len „volebný kódex“) 3 a zákonom o volebnej kampani. 4 Sústredenie rozhodujúcej časti právnej úpravy volieb do dvoch zákonov znamená prvú kodifikáciu volebného práva v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Zatiaľ čo prvý zo zákonov realizuje blanketovú normu obsiahnutú v druhej vete čl. 30 ods. 35 Ústavy, 6 druhý zákon predstavuje (čiastočné) premietnutie ústavného princípu zakotveného v čl. 31. 7 Článok 31 možno interpretovať ako príkaz ústavodarcu spočívajúci v nevyhnutnosti prijať takú zákonnú úpravu, ktorá zabezpečí slobodnú súťaž politických síl. Nepochybne najvýznamnejšou arénou, v ktorej prebieha súťaž politických síl, sú práve voľby. 8 Pre zabezpečenie slobodnej súťaže politických síl je však nevyhnuté prijatie pravidiel tejto súťaže. A týmito pravidlami sú práve pravidlá volebnej kampane. Cieľ, ktorý zákonodarca prijatím zákona o volebnej kampani sledoval, bola predovšetkým unifikácia pravidiel volebnej kampane, čiže vytvorenie jednotných všeobecných pravidiel, ktoré by sa vzťahovali na všetky druhy volieb. 9 Okrem unifikácie to bola, samozrejme, aj kodifikácia pravidiel volebnej kampane, čiže ich sústredenie do jedného právneho predpisu.

Ústavné súdnictvo a legitimita v postmodernej situácii

Abstrakt: Článok je zameraný na problémy legitimity súčasného práva so špecifickým zameraním na legitimitu rozhodnutí ústavného súdnictva. V prvej časti autor definuje pojmy legitimity práva, ústavného súdnictva a postmodernej situácie. Teoretickou analýzou jednotlivých legitimizačných formúl súčasného práva prichádza k posúdeniu vplyvov jednotlivých formúl na legitimitu ústavného súdnictva, s dôrazom na európsky priestor. V posledných kapitolách menuje hlavné problémy legitimity dnešnej koncepcie výkonu kontroly ústavnosti prostredníctvom špecializovaných ústavných súdov a formuluje východiská ich inštitucionálnej reformy v zmysle zaplnenia vzniknutej legitimizačnej medzery. Medzi hlavné pozitívne reformy podľa názoru autora patrí: posilnenie demokratickej legitimity ústavných súdov zavedením priamej voľby ústavných sudcov občanmi a posilnenie komunikatívnych a diskurzívnych prvkov legitimity prostredníctvom zavedenia inštitútu votum separatum.
Kľúčové slová: legitimita práva, ústavné súdy, postmoderná situácia, legitimizačné formuly práva (LFP), kríza legitimity, posilnenie demokratickej legitimity, votum separatum

Prezident SR: Neutrálny arbiter alebo aktívny politický hráč? II. časť

Publikovaný článok predstavuje druhú časť vedeckej práce ŠVOČ, s ktorou sa autor Max Steuer umiestnil na 1. mieste v rámci súťaže Študentská vedecká odborná činnosť 2013/2014 na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, v kategórii študentov bakalárskeho štúdia. V rámci spoločného českého a slovenského kola ŠVOČ v Plzni sa autor s publikovaným textom umiestnil na 1. mieste v kategórii Ústavné právo, ľudské práva, spoločenské vedy (politológia, ekonómia), teória práva. Konzultantom práce ŠVOČ bol JUDr. Marián Giba, PhD. Článok publikujeme s drobnými formálnymi a jazykovými úpravami. Pripomíname, že text vznikol pred prezidentskými voľbami, ktoré sa v Slovenskej republike uskutočnili v dňoch 15. a 29. marca 2014 (redakcia časopisu Projustice).

Prezident SR: Neutrálny arbiter alebo aktívny politický hráč? I. časť

Publikovaný článok predstavuje prvú časť vedeckej práce ŠVOČ, s ktorou sa autor Max Steuer umiestnil na 1. mieste v rámci súťaže Študentská vedecká odborná činnosť 2013/2014 na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, v kategórii študentov bakalárskeho štúdia. V rámci spoločného českého a slovenského kola ŠVOČ v Plzni sa autor s publikovaným textom umiestnil na 1. mieste v kategórii Ústavné právo, ľudské práva, spoločenské vedy (politológia, ekonómia), teória práva. Konzultantom práce ŠVOČ bol JUDr. Marián Giba, PhD. Článok publikujeme s drobnými formálnymi a jazykovými úpravami. Pripomíname, že text vznikol pred prezidentskými voľbami, ktoré sa v Slovenskej republike uskutočnili v dňoch 15. a 29. marca 2014 (redakcia časopisu Projustice).

Prínos Roberta Alexyho a Aharona Baraka do metodiky subtestu primeranosti

Test proporcionality je uznávaným nástrojom na riešenie prípadov, kedy proti sebe stoja viaceré základné práva a slobody navzájom alebo základné právo a verejný záujem. Táto metodika je od druhej polovice 20. storočia používaná v mnohých krajinách sveta a postupne si našla svoje miesto aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, kde je používaná jednak v konaní o individuálnej sťažnosti, jednak v konaní o súlade právnych predpisov. Tento test sa skladá z troch základných zložiek: subtestu vhodnosti(1), subtestu nevyhnutnosti(2) a zo subtestu primeranosti (proporcionality v užšom zmysle slova).

Zloženie Súdnej rady Slovenskej republiky po 1. septembri 2014

Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „Národná rada“) sa dňa 4. júna 2014 uzniesla v poradí už na dvanástej novele(1) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). (2) Táto novela, z formálneho hľadiska realizovaná prostredníctvom ústavného zákona č. 161/2014 Z. z. (3) (ďalej aj „posledná novela Ústavy“), nadobúdajúceho účinnosť 1. septembra 2014, sa dotkla dvoch významných oblastí ústavnej matérie. Okrem ústavnej definície manželstva a jeho ochrany to bola predovšetkým súdna moc. Pozornosť bola venovaná osobitne organizácii a právomociam Súdnej rady Slovenskej republiky a otázke predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že sudca bude svoju funkciu vykonávať riadne. Posledná novela Ústavy sa v menšej miere dotkla aj právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd“) a imunity jeho sudcov. Aj napriek pomerne bohatej obsahovej náplni, predmetom nášho záujmu bude výlučne Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „Súdna rada“), a to výlučne zmeny v jej zložení, ktoré posledná novela Ústavy prináša.

Lautsi proti Taliansku – analýza rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci ochrany slobody náboženského vyznania

Abstrakt: Predkladané dielo v stručnosti analyzuje prípad talianskej štátnej príslušníčky fínskeho pôvodu - p. Soile Lautsi a jej synov, ktorý vyvolal pomerne búrlivé reakcie odbornej aj laickej verejnosti a to vzhľadom na svoju genézu, ale aj na rozporuplnosť, na ktorú bude poukázané v práci. Autor okrem skutkového stavu a analýzy rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva v danej veci heslovite poukazuje aj na rozhodnutia v obdobných veciach. Nechýba ani stručné zhrnutie právneho posúdenia najmarkantnejších pozoruhodností spomenutého prípadu a to zo zrejmým dôrazom na fenomén slobody svedomia a náboženského presvedčenia.

Abstract: The submitted work briefly analyzes the case of an Italian citizen of Finnish origin – Ms. Soile Lautsi and her sons, which caused quite a tempestuous reactions of experts and the general public. This was especially in terms of its genesis, but also the contradictory elements that are mentioned in the work. In addition to these facts, the author analyzes decision-making activities of the European Court of Human Rights in similar cases. Moreover, brief summary of the most notable legal sights of that case and the obvious emphasis of the phenomenon of freedom of conscience and religious persuasion is not absent.

Hoffmann proti Rakúsku – analýza rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci ochrany slobody náboženského vyznania

Abstrakt:
Predkladaný príspevok v stručnosti analyzuje prípad rakúskej štátnej príslušníčky - pani Ingrid Hoffmann a taktiež mapuje priebeh konania na súde prvého stupňa, odvolacom súde a Rakúskom Najvyššom súde. Obsahom konaní bolo zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Následne konanie pokračovalo aj na Európskom súde pre ľudské práva, keďže pani Hoffmann podala sťažnosť z dôvodu porušenie práv garantovaných Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Príspevok sa v prevažnej miere venuje analýze judikátu, stručne poukazuje na ustálenú judikatúru a prezentuje vybrané aspekty materiálnej a formálnej štúdie rozhodnutí súdnych orgánov.

Abstract:
Submitted work briefly analyzes the case of an Austrian citizen, Ms Ingrid Hoffmann and also describes the proceedings at the court of the first instance, the court of appeal, the Austrian Supreme Court, dealt with the case of childcare and with the issue which of the parents is more suitable to be granted parental rights. Subsequently the proceedings also continued before European Court of Human Rights, as a result of Ms. Hoffmann´s complaint because of a breach of the rights guaranteed by the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms. In general, the work is largely devoted to analyze the structures and briefly refers to the case law and presents selected aspects of material and formal study of the relevant judicial decisions.

Vyhľadávanie

Preložiť stránku

Odkazy

Zverte nám svoje materiály na korektúru
Každý z nás je omylný, a preto ak si potrpíte na kvalitu písomného prejavu, zverte nám svoje materiály na jazykovú, štylistickú alebo predtlačovú korektúru. Viac TU


judikáty
zákony.judikaty
Máte záujem o reklamu na tomto mieste? Kontaktujte nás na adrese projustice@projustice.sk alebo na telefónnom čísle +421 904 977 933.

Pripravujeme

Články a práce, ktoré sa aktuálne pripravujú, prípadne sa plánujú začať. K ich príprave môžete prispieť:
- pracovné právo
- trestné právo
V prípade, že sa chcete podieľať na príprave jednotlivých tém, alebo sa chcete stať pravidelným prispievateľom kontaktujte našu redakciu.