Opäť k neexistujúcemu ústavnému problému?

Prvá veta čl. 101 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) (1) ustanovuje, že „za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov“. Citované ustanovenie, upravujúce podmienky zvolenia prezidenta Slovenskej republiky v prvom kole voľby, sa už neraz stalo predmetom záujmu laickej i odbornej verejnosti. Záujem periodicky stúpal vždy s blížiacim sa termínom voľby. Predmetom polemík sa stáva otázka, či z citovaného ustanovenia vyplýva, že na zvolenie prezidenta v prvom kole voľby sú potrebné hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov, alebo či na jeho zvolenie postačuje len nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených voličov. Niektorí predstavitelia slovenskej ústavnoprávnej doktríny sa však už v minulosti nechali počuť, že v skutočnosti ani o ústavný problém nejde. Predmetné ustanovenie totiž má byť jednoznačne interpretované tak, že na zvolenie v prvom kole sú potrebné hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov. Podľa nášho názoru však nemožno poprieť skutočnosť, že prvá veta čl. 101 ods. 4 Ústavy SR nie je formulovaná najšťastnejšie a možno si predstaviť aj jej jazykovo exaktnejšiu formuláciu.

Náš opätovný záujem o interpretáciu prvej vety čl. 101 ods. 4 Ústavy SR podmienili dve skutočnosti. Po prvé, v prípade prezidentskej voľby v r. 2014, vychádzajúc z dlhodobých prieskumov verejnej mienky, reálne „hrozilo“, že jeden z kandidátov by mohol už v prvom kole získať taký počet hlasov, ktorý by sa blížil až k polovici hlasov zúčastnených voličov. Samotná skutočnosť existencie tak silného kandidáta však nebola jediným dôvodom. Dôležitejší dôvod je možné, paradoxne, hľadať v zahraničnej právnej úprave. Ako je všeobecne známe, v r. 2013 bol v susednej Českej republike historicky po prvý raz zvolený prezident v priamej voľbe. Z ústavnoprávneho hľadiska tejto voľbe predchádzala novela Ústavy Českej republiky (ďalej len „Ústava ČR“)(2) z r. 2012(3), na ktorú nadväzoval aj vykonávací zákon, ktorý upravil podrobnosti o priamej voľbe hlavy štátu (ďalej len „český zákon o voľbe prezidenta“).(4) Na nasledujúcich riadkoch preto zameriame pozornosť na komparáciu slovenskej a českej úpravy podmienok zvolenia prezidenta v prvom kole, a to nie len so zreteľom na znenie relevantných ústavných noriem, ale aj so zreteľom na ich následnú interpretáciu zákonodarcom.(5)

Ústavná a zákonná úprava v Slovenskej republike

Ako sme už na úvod naznačili, ústavným základom úpravy podmienok zvolenia prezidenta v prvom kole je v prvá veta čl. 101 ods. 4 Ústavy SR. Na citované ustanovenie v zmysle blanketovej ústavnej normy čl. 101 ods. 10 nadväzuje zákonná úprava (ďalej len „slovenský zákon o voľbe prezidenta“ alebo len „zákon o voľbe prezidenta“).(6) Zákon o voľbe prezidenta venuje podmienkam zvolenia hlavy štátu v prvom kole pozornosť v § 31 ods. 1, a to v súvislosti s vyhlásením druhého kola voľby. V zmysle citovaného ustanovenia, „ak v prvom kole voľby nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, druhé kolo voľby sa uskutoční v čase určenom v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení voľby“. Citované ustanovenie, pokiaľ ide o vymedzenie potrebného počtu hlasov pre zvolenie už v prvom kole, len doslovne opakuje ústavnú formuláciu „nadpolovičná väčšina platných hlasov oprávnených voličov“. Pre výklad predmetného slovného spojenia nám nie je nápomocná ani dôvodová správa k zákonu, ktorá vo svojej osobitnej časti len opakuje zákonné ustanovenie. Nepripája k nemu žiadny komentár ani vysvetlenie.(7) Rovnako skúpa na slovo je však aj dôvodová správa k samotnému ústavnému zákonu č. 9/1999 Z. z.,(8) ktorý priamu voľbu hlavy štátu do ústavného systému Slovenskej republiky zaviedol.(9)

Sporné slovné spojenie „nadpolovičná väčšina platných hlasov oprávnených voličov“ je možné interpretovať dvoma spôsobmi. Prvý z nich, ktorý bol načrtnutý už aj na úvod príspevku, vedie k záveru, že na zvolenie prezidenta v prvom kole je potrebné, aby kandidát získal hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov. K takémuto záveru je možné dôjsť vychádzajúc práve z použitia slovného spojenia „oprávnení voliči“. Nadpolovičná väčšina ako nevyhnutný podiel získaných hlasov sa preto musí počítať z množiny všetkých oprávnených voličov, teda všetkých tých, ktorým patrí aktívne volebné právo. Aktívne volebné právo v zmysle § 1 ods. 2 zákona o voľbe prezidenta patrí tým občanom, ktorí najneskôr v deň voľby dovŕšili 18 rokov veku a v deň voľby sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky. Prvá alternatíva výkladu súčasne implikuje aj tú podmienku, že ak má byť prezident zvolený už v prvom kole, voľby sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. V opačnom prípade k zvoleniu prezidenta v prvom kole dôjsť nikdy nemôže, a to bez ohľadu na to, aký podiel z odovzdaných hlasov najúspešnejší kandidát získa.

V prospech prvej alternatívy výkladu možno uviesť aj argument vychádzajúci zo systematického výkladu, teda vychádzajúci zo zohľadnenia vzťahu čl. 101 ods. 4 a ods. 6 Ústavy SR. Ustanovenie čl. 101 ods. 6 upravuje podmienky zvolenia v prípade, ak sa o funkciu prezidenta uchádza iba jeden kandidát. V takomto prípade je kandidát za prezidenta zvolený, „ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov“. Z citovaného ustanovenia, vďaka použitiu spojenia „zúčastnení voliči“, je bez pochýb zrejmé, že väčšina hlasov potrebných pre zvolenie jediného kandidáta sa počíta len z množiny zúčastnených voličov. V nadväznosti na sporné slovné spojenie „nadpolovičná väčšina platných hlasov oprávnených voličov“, vyjadrené v prvej vete čl. 101 ods. 4, možno konštatovať, že ak by mal ústavodarca na mysli aj v tomto prípade len zúčastnených voličov, niet žiadneho logického argumentu pre vynechanie spojenia „zúčastnení voliči“ aj v prípade tohto ustanovenia.

Prvú alternatívu výkladu, a to, že na zvolenie už prvom kole musí kandidát získať hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov, vo všeobecnosti potvrdzuje aj odborná literatúra, predovšetkým komentáre k Ústave SR. Autorský kolektív pod vedením M. Čiča k ustanoveniu čl. 101 ods. 4 uvádza, že ide o väčšinu zo všetkých voličov, a teda, že ide o väčšinu absolútnu.(10) Citované ústavné ustanovenie za pomoci doplnenia slovami „všetkých voličov“ interpretuje aj J. Drgonec.(11) V prípade učebníc ústavného (štátneho) práva ich autori vo väčšine prípadov len doslovne opakujú ústavnú úpravu, a to bez osobitnej interpelácie.(12) Výnimkou je učebnica od autorského kolektívu pod vedením A. Bröstla, v ktorej jej autori k ústavnej podmienke „nadpolovičná väčšina platných hlasov oprávnených voličov“ uvádzajú, že musí ísť o väčšinu zo všetkých voličov, „(...) teda všetkých tých, ktorí sa voľby mohli zúčastniť.“(13) K takému výkladu sa však žiada dodať spresnenie v tom zmysle, že prekážkou v zúčastnení sa volieb sa má pravdepodobne na mysli tá skutočnosť, že občan sa v deň voľby nezdržiava na území Slovenskej republiky. Nezdržiavanie sa na území Slovenskej republiky v deň konania voľby totiž podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia znamená, že danému občanovi právo voliť prezidenta, samozrejme v spojení s konkrétnou voľbou, nepatrí. Akákoľvek iná prekážka, predovšetkým subjektívneho charakteru, však na určenie množiny z ktorej sa má počítať volebný výsledok vplyv nemá.

Druhú alternatívu výkladu sporného slovného spojenia „nadpolovičná väčšina platných hlasov oprávnených voličov“ možno oprieť o adjektívum „platný“, a to vo vzťahu k hlasom oprávnených voličov. Kritériá pre posudzovanie platnosti hlasu, t.j. fakticky hlasovacieho lístka, prostredníctvom ktorého volič svoj hlas odovzdáva, upravuje § 24 zákona o voľbe prezidenta. Bez ohľadu na konkrétne skutočnosti spôsobujúce v zmysle citovaného ustanovenia neplatnosti hlasovacieho lístku, a aj napriek skutočnosti, že citované ustanovenie to výslovne neuvádza, nesporné je, že hlas môže byť platný len v prípade odovzdania hlasovacieho lístka. Ak sa teda oprávnený volič voľby nezúčastní, jeho hlas nemôže byť platný. Logickým výkladom by sme následne mohli dospieť aj k takému záveru, že nadpolovičná väčšina hlasov potrebných pre zvolenie prezidenta už v prvom kole voľby by sa mala počítať len z množiny platných hlasov, teda z množiny odovzdaných hlasov. Dovedúc túto argumentáciu do dôsledkov, nadpolovičná väčšina hlasov potrebných pre zvolenie by sa mala počítať len z množiny zúčastnených voličov. V prospech načrtnutého výkladu možno uviesť aj argument, že ak by mal ústavodarca na mysli stanovenie podmienky, že nadpolovičná väčšina hlasov sa má počítať z množiny všetkých oprávnených voličov a nie len z množiny zúčastnených voličov, adjektívum „platný“ vo vzťahu k hlasom pôsobí nadbytočne. Za samozrejmosť totiž možno označiť to, že v prípade akýchkoľvek volieb sa z množiny rozhodujúcej pre zisťovanie výsledku neplatné hlasy vylučujú. Druhá alternatíva výkladu však v odborných kruhoch a ani v odbornej literatúre výraznejších zástancov nenašla.

Ústavná a zákonná úprava v Českej republike

Výklad ústavnej a zákonnej úpravy podmienok zvolenia prezidenta v prvom kole vyznieva v prípade Slovenskej republiky, ako sme naznačili na predchádzajúcich riadkoch, pomerne jednoznačne. Nemalé pochybnosti o správnosti záveru, že ústavnú formuláciu „nadpolovičná väčšina platných hlasov oprávnených voličov“ je potrebné interpretovať tak, že ide o väčšinu počítanú zo všetkých oprávnených voličov, však vyvoláva komparácia s Českou republikou.

Aj v českom prípade je potrebné začať s ústavným základom úpravy podmienok zvolenia prezidenta v prvom kole. Tento ústavný základ predstavuje čl. 56 ods. 1 Ústavy ČR, podľa ktorého „prezidentom republiky je zvolený kandidát, ktorý obdržal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov“. Ako je už na prvý pohľad zrejmé, citované ustanovenie používa rovnakú jazykovú formuláciu ako prvá veta čl. 101 ods. 4 Ústavy SR. Logicky preto možno očakávať, že aj v prípade Českej republiky bude na zvolenie prezidenta už v prvom kole potrebné, aby kandidát získal hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov, teda všetkých tých, ktorým je priznané právo voliť prezidenta.(14)(1) Opak je však pravdou. Tam kde slovenský ústavodarca mlčí, ten český, naopak, jednoznačne interpretoval svoju vôľu. Osobitná časť dôvodovej správy k ústavnému zákonu č. 71/2012 Sb., ktorý, ako sme už v úvodne naznačili, zaviedol priamu voľbu hlavy štátu aj do českého ústavného systému, totiž výslovne uvádza nasledujúce: „Za určitých okolností má byť možné, aby prezident republiky bol zvolený už v 1. kole voľby, takže 2. kolo by sa vôbec nemuselo konať. Konkrétne by tomu tak bolo v prípade, ak by niektorý z kandidátov v 1. kole voľby obdržal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Táto väčšina sa teda počíta nie z celkového počtu oprávnených voličov, ale len z tých, ktorí využijú svoje volebné právo a v rámci voľby odovzdajú platný hlas.“(15) Z citovaného je nespochybniteľné, že vôľou ústavodarcu bolo určiť také podmienky zvolenia prezidenta v prvom kole, podľa ktorých by na jeho zvolenie stačila nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených voličov. Takýto záver je však diametrálne odlišný od toho, ku ktorému dospela slovenská ústavnoprávna doktrína. Vykladané ustanovenie resp. slovné spojenie je pritom totožné.

V intenciách dôvodovej správy k ústavnému zákonu č. 71/2012 Sb. sa drží aj zákonodarca. Český zákon o voľbe prezidenta, ktorý predstavoval, rovnako ako v prípade Slovenskej republiky, naplnenie ústavnej blanketovej normy, totiž výslovne v § 54 ustanovuje, že „prezidentom republiky je zvolený ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu z celkového počtu platných hlasov oprávnených voličov, ktorí sa volieb zúčastnili a odovzdali platný hlas.“ Takto formulované ustanovenie možno pritom označiť za omnoho vydarenejšie a precíznejšie ako vyššie prezentovanú ústavnú formuláciu. Bez akýchkoľvek pochybností z neho vyplýva, že množinou pre zistenie volebného zisku majú byť len zúčastnení voliči, nie všetci oprávnení voliči. Dôvodová správa k predmetnému zákonnému ustanoveniu uvádza „(...) Návrh novely Ústavy používa pojem „oprávnený volič“, ktorý je v dôvodovej správe vysvetlený tak, že kandidát je zvolený ak obdržal nadpolovičnú väšinu platných hlasov oprávnených voličov s tým, že táto väčšia sa teda počíta nie z celkového počtu oprávnených voličov, ale len z tých, ktorí využili svoje volebné právo a v rámci voľby odovzdajú platný hlas.“ Aj z uvedeného teda vyplýva, že český zákonodarca reflektoval dôvodovú správu k novele Ústavy ČR a nie príliš zrozumiteľnú ústavnú formuláciu interpretoval v súlade s touto dôvodovou správou.

Záver

Predchádzajúca stručná komparácia slovenskej a českej úpravy podmienok zvolenia prezidenta v prvom kole nepochybne vystihuje podtitulok nášho príspevku. Ak totiž dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Sporné ústavné ustanovenie „nadpolovičná väčšina platných hlasov oprávnených voličov“, ktoré determinuje množinu hlasov rozhodujúcu pre úspech v prvom kole voľby, je v analyzovaných ústavných systémoch interpretované diametrálne odlišne. Kým v prípade Slovenskej republiky sa ústavnoprávna doktrína vo všeobecnosti zhoduje na tom, že kandidát musí získať hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov, český zákonodarca, vychádzajúc z ústavodarcovych úmyslov výslovne prezentovaných v dôvodovej správe, dospel k záveru, že na zisk prezidentského kresla v prvom kole postačuje len nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených voličov.

Aj napriek skutočnosti, že v prípade druhej z prezentovaných alternatív výkladu ide o výklad „spoza hraníc“, už samotnú existenciu tak diametrálne odlišného výkladu jazykovo totožného ustanovenia nemožno považovať za stav lichotivý, za stav prispievajúci k právnej istote. Domnievame sa, že z tejto situácie existujú dve východiská. Prvé z nich, ktoré môžeme nazvať „českou cestou“, by mohlo spočívať v zmene predmetného ustanovenia takým spôsobom, ktorý by bol jednoznačne interpretovateľný v tom zmysle, že na zvolenie prezidenta v prvom kole je potrebné, aby kandidát získal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. Inšpiráciu by bolo možné hľadať v ustanovení § 54 českého zákona o voľbe prezidenta, v zmysle ktorého „prezidentom republiky je zvolený ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu z celkového počtu platných hlasov oprávnených voličov, ktorí sa volieb zúčastnili a odovzdali platný hlas.“ Avšak, v podmienkach Slovenskej republiky by prípadná zmena výlučne zákonného ustanovenia, t.j. ustanovenia § 31 ods. 1 zákona o voľbe prezidenta, dostatočná pravdepodobne nebola. Slovenský zákonodarca by sa totiž pri takto formulovanom ustanovení nemohol oprieť o teleologický výklad v podobe interpretácie ústavného ustanovenia samotným ústavodarcom, teda o dôvodovú správu, ako je to v prípade Českej republiky. Aby sme vylúčili prípadné pochybnosti o ústavnosti predmetného ustanovenia, vhodnejším by bola aj zmena znenia čl. 101 ods. 4 Ústavy SR.

Druhé eventuálne východisko by, ako vyplýva už aj z predchádzajúceho, spočívalo v zotrvaní na téze, že k zvoleniu prezidenta v prvom kole sú potrebné hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov. V takomto prípade by sa však rovnako žiadala precizácia relevantných ústavných (a v nadväznosti aj zákonných) ustanovení. Ako inšpirácia sa pritom javí znenie čl. 106 ods. 2 Ústavy SR, ktoré určuje podmienky pre odvolanie prezidenta v ľudovom hlasovaní. Podľa tohto ustanovenia, „prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov“. Nová prvá veta čl. 101 ods. 4 prvá veta by následne mohla znieť napr. takto: „Za prezidenta je zvolený kandidát, za ktorého hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov“.

V súvislosti s vyhliadkami do budúcnosti sa dá konštatovať, že určitý posun v predmetnej otázke možno badať v pripravovanom volebnom kódexe,(16) ktorého návrh v § 114 ods. 1 ustanovuje, že „ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb (...)“ Z citovaného ustanovenia teda vypadlo slovo „oprávnených“, čo by teoreticky, vychádzajú z vyššie uvedených argumentov, mohlo interpretačne posúvať podmienky zvolenia hlavy štátu v prvom kole do tej pozície, že na jej zvolenie postačuje nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených voličov, keďže text pracuje len so spojením „platný hlas“ a nie „hlas oprávneného voliča“. Dôvodová správa následne uvádza, že „druhé kolo volieb vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov.“ Žiadnym spôsobom však nevysvetľuje to, či je navrhované znenie potrebné vykladať v tom zmysle, že na zvolenie postačuje len nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených voličov. O prípadných zmenách v prístupe k interpretácii sporných ustanovení mlčí aj všeobecná časť dôvodovej správy. Na záver sa však žiada dodať, že ani navrhované znenie § 114 ods. 1 volebného kódexu nemožno označiť za jazykovo najvydarenejšie a najexaktnejšie.

Autor: JUDr. Marek Domin
asistent a interný doktorand
Katedra ústavného práva
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Zoznam použitej literatúry a prameňov

komentáre a učebnice
[1] BRÖSTL, A. a kol.: Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň: Aleš Čenek, 2010. 461 s. ISBN 978-80-730-248-6.
[2] ČIČ, M. a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Žilina: Eurokódex, 2012. 832 s. ISBN 978-80-89447-93-0.
[3] DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2012. 1620 s. ISBN 90-89122-73-8.
[4] PALÚŠ, I. – SOMOROVÁ, Ľ.: Štátne právo Slovenskej republiky. Košice: UPJŠ, 2011. 557 s. ISBN 978-80-7097-3.
[5] POSLUCH, M. – CIBULKA, Ľ.: Štátne právo Slovenskej republiky. Šamorín: Heuréka, 2009. 341 s. ISBN 978-80-89122-56-1.
[6] SVÁK, J. – CIBULKA, Ľ.: Ústavné právo Slovenskej republiky. Osobitná časť. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, Žilina: Eurokódex, 2009. 1072 s. ISBN 978-80-89363-33-9.

právne predpisy - Slovenská republika
[7] Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
[8] Ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z.
[9] Zákon č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
[10] Dôvodová správa k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z.; parlamentná tlač č. 58, II. volebné obdobie.
[11] Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku; parlamentná tlač č. 130, II. volebné obdobie.
[12] Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku; parlamentná tlač č. 659, VI. volebné obdobie.

právne predpisy - Česká republika
[13] Ústavný zákon č. 1/1993 Sb. Ústava Českej republiky v znení neskorších ústavných zákonov.
[14] Ústavný zákon č. 71/2012 Sb., ktorým sa mení ústavný zákon č. 1/1993 Sb. Ústava Českej republiky v znení neskorších ústavných zákonov.
[15] Zákon č. 275/2012 Sb. o voľbe prezidenta republiky a o zmene niektorých zákonov (zákon o voľbe prezidenta republiky).
[16] Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 1/1993 Sb. Ústava Českej republiky v znení neskorších ústavných zákonov; tlač snemovne č. 415, VI. volebné obdobie.
[17] Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona o voľbe prezidenta republiky a o zmene niektorých zákonov (zákon o voľbe prezidenta republiky); tlač snemovne č. 630, VI. volebné obdobie.

(1) Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
(2) Ústavný zákon č. 1/1993 Sb. Ústava Českej republiky v znení neskorších ústavných zákonov.
(3) Ústavný zákon č. 71/2012, ktorým sa mení ústavný zákon č. 1/1993 Sb. Ústava Českej republiky v znení neskorších ústavných zákonov.
(4) Zákon č. 275/2012 Sb. o voľbe prezidenta republiky a o zmene niektorých zákonov (zákon o voľbe prezidenta republiky).
(5) Autor príspevku by rád vyslovil úprimnú vďaku Z. Koudelkovi, ktorý na odlišný výklad podmienok zvolenia prezidenta v prvom kole v Českej republike a na Slovensku upozornil, a to v rámci diskusie počas medzinárodnej konferencie „Dny práva 2013“, ktorá sa konala na pôde Právnickej fakulty Masarykovej Univerzity v Brne v dňoch 13. a 14. novembra 2013.
(6) Zákon č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
(7) Porovnaj dôvodovú správa k vládnemu návrhu zákona o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku; parlamentná tlač č. 130, II. volebné obdobie.
(8) Ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z.
(9) Porovnaj dôvodovú správa k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z.; parlamentná tlač č. 58, II. volebné obdobie.
(10) Porovnaj ČIČ, M. a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Žilina: Eurokódex, 2012, s. 550.
(11) Porovnaj DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2012, s. 1091.
(12) Porovnaj PALÚŠ, I. – SOMOROVÁ, Ľ.: Štátne právo Slovenskej republiky. Košice: UPJŠ, 2011, s. 354; POSLUCH, M. – CIBULKA, Ľ.: Štátne právo Slovenskej republiky. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 250 a SVÁK, J. – CIBULKA, Ľ.: Ústavné právo Slovenskej republiky. Osobitná časť. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, Žilina: Eurokódex, 2009, s. 658.
(13) Porovnaj BRÖSTL, A. a kol.: Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň: Aleš Čenek, 2010, s. 270.
(14) Aktívne volebné právo v zmysle čl. 56 ods. 6 Ústavy ČR patrí, v prípade voľby prezidenta, každému občanovi Českej republiky, ktorý dosiahol vek 18 rokov. Český zákon o voľbe prezidenta túto ústavnú požiadavku ďalej spresňuje tak, že volebné právo patrí tomu občanovi, ktorý vek 18 rokov dosiahol aspoň v druhý deň voľby. Uvedené spresnenie možno hodnotiť ako prezieravé vzhľadom na skutočnosť, že v českých podmienkach je voľba hlavy štátu rozdelená na dva dni.
(15) Porovnaj dôvodovú správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 1/1993 Sb. Ústava Českej republiky v znení neskorších ústavných zákonov; tlač snemovne č. 415, VI. volebné obdobie.
(16) Porovnaj vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku; parlamentná tlač č. 659, VI. volebné obdobie.