Analysis, comparison and synthesis of knowledge to increase the quality of information systems for Fire and Rescue Corps of the Slovak republic

Abstrakt: Cieľom článku je analyzovať informačné systémy Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) na podporu riadenia. Ide hlavne o charakteristiku jednotlivých informačných systémov využívaných HaZZ pri zásahu a po zásahu a ich následnú analýzu z hľadiska faktorov ovplyvňujúcich ich kvalitu a účinnosť. V prvom rade bolo hodnotenie miesta a úloh informačných systémov v riadení HaZZ z hľadiska právnej úpravy v Slovenskej republike. Riešil sa informačný systém a systém riadenia HaZZ pri zásahu – databáza výjazdov a zásahovej činnosti hasičských jednotiek HaZZ; štruktúra databáz a ich informačná skladba; databanka nebezpečných látok Alfadat EP 5.1; Nebis - Alarm 101, ako aj informačný systém a systém riadenia HaZZ po zásahu – program STAT ZPP jeho pôvod, pojmy, obsahovú náplň zameranú na získavanie informácií, selekciu získaných informácií, aregáciu informácií a prácu s odvodenými informáciami, nedostatky v činnosti programového vybavenia, spracovanie odborného posudku k príčine vzniku požiarov, zvýšenie komfortu a bezpečnosti, obsahový rozsah jednotlivých číselníkov. V závere je návrh opatrení a odporúčaní do bezpečnostnej.
Kľúčové slová: informačné systémy, Hasičský a záchranný zbor, Alfadat EP 5.1, Nebis - Alarm 101, STAT ZPP.

Abstract: The aim of the article is to analyse the information systems of the Fire and Rescue Service (HaZZ) to support management. This is mainly the characteristics of individual information systems used by HaZZ during and after the intervention and their subsequent analysis in terms of factors affecting their quality and effectiveness. First and foremost was the evaluation of the place and tasks of information systems in the management of HaZZ in terms of legislation in the Slovak Republic. The information system and the management system of the HaZZ in case of intervention were solved - the database of exits and intervention activities of the HaZZ fire brigade units; database structure and their information composition; Dangerous Substances Database Alfadat EP 5.1; Nebis - Alarm 101, as well as information system and management system HaZZ after intervention - STAT ZPP program its origin, concepts, content aimed at obtaining information, selection of information obtained, information retrieval and work with derived information, deficiencies in software operation , elaboration of expert opinion on the cause of fires, increase of comfort and safety, content range of individual code lists. Finally, there is a proposal of measures and recommendations to the security.
Keywords: information systems, Fire and Rescue Service, Alfadat EP 5.1, Nebis - Alarm 101, STAT ZPP.

Foto: Rudolf Baranovič (2020)

1 Hodnotenie miesta a úlohy informačných systémov v riadení HaZZ

Základnou funkciou a poslaním riadenia systému ochrany pred požiarmi v Slovenskej republike je pôsobiť na riadený systém tak, aby sa dosiahli výsledky zodpovedajúce potrebám spoločnosti pri optimálnom využití zdrojov a možností v danej etape jej vývoja. Nevyhnutnou podmienkou účinnej realizácie tejto funkcie je poznanie zákonitosti vývoja požiarno-bezpečnostnej situácie a poznanie zákonitosti jej vhodného a účinného ovplyvňovania, čiže zákonitosti riadenia. Dôkladné poznanie je možné len pri získaní a spracovaní relevantného množstva informácií tak, aby umožňovali kvalitné a efektívne riadenie systému. Súčasnú dobu charakterizuje informačná explózia, ktorá núti riadiacich zamestnancov získavať a spracovávať čoraz väčší objem informácií potrebných pre čo najobjektívnejšie spoznanie skutočností, na základe ktorého môže riadiaci zamestnanec oveľa efektívnejšie a dôslednejšie na túto skutočnosť pôsobiť a meniť ju v súlade s cieľmi spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že potreba veľkého množstva informácií pre riadenie, vyvoláva aj druhu stránku tohto problému a tým je, toto veľké množstvo informácií včas a v požadovanej kvalite spracovať. Tento problém je možné riešiť napríklad využitím výpočtovej techniky a počítačových sietí a tiež využitím optimálnych metód práce s informáciami v jednotlivých etapách riadiaceho procesu, tak povediac využitím správneho informačného systému.

Vo všeobecnosti pod pojmom informačné systémy v HaZZ rozumieme súhrn jednotlivých druhov informácií, ktoré orgány HaZZ pri plnení každodenných úloh vytvárajú, a s ktorými komunikujú. Podstatou informačného systému v HaZZ je teda získavať, spracovávať a poskytovať informácie na ich zužitkovanie príslušným kompetentným orgánom a to čo najskôr, v potrebnom rozsahu a vo vhodnej forme. Skúmanie uvedenej problematiky vystupuje do popredia najmä preto, že pri riešení akejkoľvek úlohy, akejkoľvek činnosti orgánov HaZZ sa nemôžeme zaobísť bez informácií, ktoré nám poskytujú poznatky nielen z histórie a súčasnosti, ale aj o predvídanom rozvoji v príslušnej spravovanej a riadenej oblasti. Bez takýchto informácií by sme nemohli napredovať ďalej a možno by sme sa v niektorých prípadoch zaoberali riešením takých otázok, ktoré už boli dávno vyriešené. Z toho vyplýva, že sa zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia nemusia opätovne zaoberať poznatkami, ktoré už boli objavené, ale musia na ne nadväzovať a rozvíjať nové, progresívne poznatky, ktoré doposiaľ neboli známe. Len takýmto spôsobom možno prispieť k dynamickému rozvoju HaZZ.

Ak chceme, aby informácia v HaZZ v rozhodujúcej miere prispela k zabezpečovaniu efektívnosti HaZZ, potom môžeme za tento druh informácie pokladať len takú informáciu, ktorú HaZZ využije na zdokonaľovanie a zefektívňovanie svojej činnosti. Z toho vyplýva, že nie hocijaká informácia (i keď sa vo všeobecnom chápaní pokladá za informáciu) prispeje k zdokonaľovaniu a zefektívňovaniu činnosti HaZZ. Informácia teda musí mat‘ určitý stupeň kvality. Informáciu v HaZZ možno vymedziť ako každú správu, údaj, ktorý vzniká a komunikuje medzi jednotlivými orgánmi HaZZ a inými orgánmi verejnej správy, a ktorý má hodnotu pre rozhodovanie orgánov HaZZ a pre riadenie prostredníctvom tvorivej a operatívnej činnosti. Podstata takto chápaného pojmu informácia spočíva v tom, že sa medzi orgánmi HaZZ budú produkovať a komunikovať len tie informácie, ktoré sú potrebné. Každý orgán HaZZ a iný orgán štátnej správy by mal pravidelne a opätovne prehodnocovať doterajšie informácie, ktoré sám požaduje od podriadených orgánov, alebo ktoré od neho vyžadujú nadriadené orgány. Takáto analýza by bola podkladom pre legislatívne orgány, ktoré by pripravili zásady pre rámcové zakotvenie tvorby a výmeny informácií v príslušných právnych normách. Tým by sa vylúčila ľubovôľa a v niektorých prípadoch pretrvávajúci subjektivizmus. Na prvý pohľad ide o náročnú a zložitú úlohu, ale sám pojem informácia sa neustále vyvíja, a preto ho treba prispôsobovať potrebám HaZZ.

1.1 Právna úprava informačného systému HaZZ

Legislatívny rámec pre tvorbu, prevádzku a vývoj informačného systému HaZZ vytvára zákon o ochrane pred požiarmi.¹ Zákon o ochrane pred požiarmi vo svojej tretej časti „Štátna správa na úseku ochrany pred požiarmi“ vymedzuje úlohy pre jednotlivé orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi a tiež ich úlohy v rámci automatizovaného systému podpory riadenia a spracúvania informácií.²

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako ústredný orgán na úseku ochrany pred požiarmi v zastúpení prezídiom HaZZ spracúva a vedie evidencie ochrany pred požiarmi a plní úlohy v rámci automatizovaného systému podpory riadenia a spracúvania informácií.³ Ďalšou významnou úlohou je vykonávanie štátneho požiarneho dozoru a hlavného požiarneho dozoru,⁴ v rámci ktorej MV SR plní aj úlohy súvisiace so zisťovaním príčin vzniku požiarov v obzvlášť závažných prípadoch.⁵ Obdobné úlohy, v rámci príslušných vecných a územných kompetencií na danom stupni riadenia HaZZ, vyplývajú z jednotlivých ustanovení zákona o ochrane pred požiarmi aj pre krajské riaditeľstvá⁶ a okresné riaditeľstvá⁷ HaZZ ako aj pre obce, ktorej bol zverený výkon štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi. Zriaďovateľom hasičskej stanice zákona o ochrane pred požiarmi vymedzuje úlohy zabezpečiť príjem a prenos správ a informácií na vykonávanie zásahovej činnosti, ⁸ na ktorý nadväzuje právny predpis o hasičských jednotkách, kde sú opísané požiadavky na základnú dokumentáciu hasičských jednotiek, ktorou časťou je správa o zásahu,⁹ ktorú podrobnejšie, ako aj program SPRÁVA rozoberáme v nasledovných častiach práce, kdeže naším cieľom je informačný systém jeho kvalita a účinnosť v podmienkach HaZZ. Ďalej v právnom predpise o hasičských jednotkách je napísané, že Správa o zásahu obsahuje základné údaje o vykonanom zásahu vlastnej hasičskej jednotky a o činnosti ďalších zúčastnených hasičských jednotiek na mieste zásahu; jej súčasťou je situačný náčrt, prípadne fotodokumentácia,¹⁰ a tiež že program Správa (počítačové spracovanie dokumentácie Správa o zásahu) je súčasťou technického vybavenia operačného pracoviska.¹¹ V prílohách právneho predpisu o hasičských jednotkách nájdeme aj vzor Správy o zásahu.¹²

2 Charakteristika faktorov ovplyvňujúcich kvalitu a účinnosť informačných systémov v procese riadenia HaZZ

Pojem kvality sa v odbornej praxi a práve tak aj v bežnom živote objavuje stále častejšie. Nie vždy však býva správne pochopené a realizované to, čo tento pojem zahŕňa. Je to preto, že kvalitu môže vidieť každý zo svojho zorného uhla, bez jej presnejšieho vymedzenia. Podľa normy Systémy manažérstva kvality¹³ je kvalita súhrn vlastností a znakov výrobku alebo služby, umožňujúcich plniť stanovené a predpokladané potreby. Táto definícia obsahuje základné charakteristiky kvality. Nesmieme však zabúdať na to, že kvalita sa môže v mnohých prípadoch meniť, čo vyžaduje preskúmanie, či služba spĺňa v danom čase predpokladané požiadavky. Z takto postavenej definície kvality vyplýva niekoľko dôležitých záverov. Kvalita nie je pojmom absolútnym, čo v praxi znamená, že nemožno o konkrétnej službe povedať, že jej kvalita je nízka, resp. vysoká, bez toho, aby sme vedeli akému zákazníkovi a na aký účel je určená. Preto je dôležité si uvedomiť, že požiadavky na kvalitu určuje technický štandard.

Doterajšie metódy sústreďovania, spracúvania a využívania informácií HaZZ nezodpovedajú súčasnému rozvoju vedy a techniky. Vzniká tzv. informačný problém, ktorého podstata spočíva v rozpore medzi množstvom informácií, ich kvalitou a ich využívaním v prospech ďalšieho rozvoja spoločnosti.¹⁴ Z tohto hľadiska môžeme konštatovať, že nejde o problém úzko špecifikovaný, ale o komplexný spoločenský problém.

3 Informačný systém a systém riadenia HaZZ

V súčasnosti sú v rámci HaZZ využívané informačné systémy, ktoré z hľadiska pokrytia organizačných zložiek možno rozdeliť na:

• celoslovenské,
• regionálne.

Medzi celoslovenské informačné systémy, okrem dokumentov zasielaných formou elektronickej pošty možno zaradiť ekonomické a personálne balíky aplikácií ako sú produkty spoločnosti IVES Košice a to:

• PAM (personalistika a mzdy),
• PERPO (personalistika požiarnej ochrany),
• IBEU (integrovaný balík ekonomických úloh).

Ekonomické úlohy a riadenie ľudských zdrojov (personalistiku a mzdy) sú riešené implementáciou Integrovaného informačného systému MV SR založeného na báze riešení spoločností SAP Slovensko - GLOBESY - DWC Slovakia, pričom implementácia je gestorovaná sekciou informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR. Z uvedeného dôvodu táto oblasť nie je riešená v koncepcii informačného systému HaZZ, napriek tomu však vznikajú požiadavky na prepojenie pomocou výmenných exportných dát oboch informačných systémov.

Medzi celoslovenské informačné systémy možno zaradiť aj nadrezortný systém štátnej pokladne a rezortné aplikácie HaZZ SPRÁVA a STAT ZPP.

3.1 Informačný systém a systém riadenia HaZZ na regionálnej úrovni

Regionálne informačné systémy sú postavené spravidla na štruktúre krajské riaditeľstvo HaZZ, okresné riaditeľstvo HaZZ, hasičská stanica. Regionálne informačné systémy vznikali spontánne na základe potreby riešenia evidencie, zberu údajov, skvalitnenia a zefektívnenia činností na jednotlivých odborných úsekoch krajských riaditeľstiev HaZZ. Dôvodom vzniku uvedených informačných systémov a aplikácií bola absencia celoslovenského systémového riešenia pričom výsledkom bola vyššia efektivita na úrovni krajského riaditeľstva HaZZ, ktorá však nevytvorila podmienky na skvalitnenie komunikácie ani zníženie administratívy vo vzťahu k iným organizačným zložkám, najmä MV SR. V rámci analýzy informačných systémov, ktorú spracoval HaZZ boli zmapované regionálne informačné systémy jednotlivých krajských riaditeľstiev HaZZ a poznatky z ich prevádzkových a užívateľských vlastností boli východiskom k spracovaniu koncepcie informačného systému HaZZ. Medzi regionálne informačné systémy možno zaradiť najmä:

• evidencia síl a prostriedkov HaZZ, ZHÚ, ZHZ, OHZ, atď.,
• denné stavy hasičskej techniky,
• denné stavy príslušníkov so špeciálnymi odbornosťami,
• denné hlásenia o udalostiach,
• databáza kontaktov,
• rozvrh služobného času,
• mzdový výkaz,
• evidencie riadiacich dôstojníkov,
• mapové podklady, geografický informačný systém, lokalizačné a navigačné riešenie,
• video-konferenčný systém,
• aplikácie na štatistické spracovanie údajov,
• e-learning,
• elektronický obeh dokumentov,
• spracovanie požiarno poplachových plánov, povodňových plánov ...,
• zabezpečenie výjazdu v zmysle požiarno poplachových plánov,
• súborový server,
• e-mailový server.

3.2 Informačný systém a systém riadenia HaZZ pri zásahu

Program SPRÁVA¹⁵ je v súčasnosti jediným oficiálnym programovým prostriedkom, ktorý slúži na podrobné zdokumentovanie každej ukončenej udalosti hasičských jednotiek HaZZ v elektronickej forme. Program je vytvorený pre operačný systém DOS pomocou databázového programovacieho nástroja FOX Pro pre DOS.¹⁶ V súčasnosti používané operačné systémy nepodporujú v plnej miere operačný systém DOS a nie je podporovaný ani program FoxPro. Pre udržanie programu boli počas prevádzky vytvorené pomocné aplikácie a záplaty pre odstránenie zásadných nedostatkov (nekorektné formáty dátumov, prispôsobenie v súvislosti s prechodom na euro, pomôcky pre štatistické vyhodnotenia a iné). Tieto úpravy sú však nesystémové a zvyšujú náročnosť na obsluhu programu.

Napriek nedostatkom, ktoré tento program má vo vzťahu k neustále narastajúcim potrebám sledovania zásahovej činnosti jednotiek HaZZ, ho možno hodnotiť ako vyhovujúci. Najčastejšie vyskytujúcim sa negatívnym faktorom ovplyvňujúcim systém zberu, spracovanie a distribúciu informácií a údajov o zásahovej činnosti jednotiek HaZZ pri aplikácii tohto programového prostriedku je zlyhanie ľudského faktora.

3.2.1 Databáza výjazdov a zásahovej činnosti jednotiek HaZZ tvorená prostredníctvom programu SPRÁVA

Miestom vzniku tejto databázy sú operačné pracoviská hasičských jednotiek HaZZ a operačné strediská krajského riaditeľstva HaZZ, regionálne databázy - okresná a krajská úroveň. Operačné stredisko prezídia HaZZ zberá údaje z regionálnych databáz jednotlivých okresov a krajov a vytvára centrálnu databázu pre celú Slovenskú republiku. Správcom centrálnej databázy je prezídium HaZZ. Táto databáza je určená najmä na:

• evidenciu zásahovej činnosti všetkých hasičských jednotiek okresného riaditeľstva HaZZ na území Slovenskej republiky,
• tvorbu štatistiky podľa jednotlivých typov udalostí vzniknutých na území Slovenskej republiky,
• tvorbu denných a týždenných hlásení o udalostiach a informatívnych správ pre stanovené funkcie pre jednotlivé úrovne riadenia HaZZ,
• tvorbu hlásení o mimoriadnych udalostiach pre MV SR, jeho štátneho tajomníka a prezidenta HaZZ,
• tvorbe analýzy a rozborov zásahovej činnosti hasičských jednotiek okresného riaditeľstva HaZZ pre potreby ich efektívneho riadenia.

3.2.2 Štruktúra databáz a ich informačná skladba

Program SPRÁVA sa používa pre tvorbu regionálnych databáz (okresná a krajská úroveň) a centrálnej databázy o výjazdoch hasičských jednotiek okresného riaditeľstva HaZZ a ich zásahovej činnosti. Príslušné databázy na okresnej úrovni vedú operačné pracoviská hasičských jednotiek okresného riaditeľstva HaZZ, databázy na krajskej úrovni vedú operačné strediská krajského riaditeľstva HaZZ a centrálna databáza je vedená operačným strediskom Prezídia HaZZ. Zber údajov sa vykonáva prostredníctvom jednoduchého sieťového prepojenia pomocou modemov a BBS staníc po komutovaných telefónnych linkách. Tento program nie je určený pre prácu s operatívnymi informáciami v reálnom čase, ale slúži na načítanie údajov o každom zásahu hasičskej jednotky okresného riaditeľstva HaZZ osobitne, s možnosťou ich automatického spracovania. Program SPRÁVA je koncipovaný ako otvorený s možnosťou zmeny databázových položiek a to vzhľadom na jednotnosť a unifikáciu zberu údajov, predbežné načítavanie a dopĺňanie údajov podľa záujmu a obsiahlosti požiadaviek pri ich vyhodnocovaní a rozborovej činnosti. Program SPRÁVA obsahuje relatívne všetky potrebné a zistiteľné informácie o vzniku a priebehu spracovávanej udalosti s podrobným zdokumentovaním činnosti zasahujúcich hasičských jednotiek okresného riaditeľstva HaZZ. Správu o zásahu spracováva príslušník hasičskej jednotky okresného riaditeľstva HaZZ slúžiaci na operačnom pracovisku v spolupráci s veliteľom zásahu, čím je daná povinnosť oboch získavať, zaznamenať a spracovávať všetky informácie majúce vzťah k predmetnej udalosti. Tieto informácie sú druhovo rôznorodé a podľa stupňa podrobnosti i obsahovo a významovo rozdielne. Preto sú informácie spracovávané programom SPRÁVA relatívne presne špecifikované, druhovo a významovo utriedené tak, aby vzniknuté udalosti ohlásené hasičským jednotkám okresného riaditeľstva HaZZ bolo možné nielen klasifikovať a určiť ich rozsah, ale aby bolo možné zdokumentovať činnosť jednotlivých druhov hasičských jednotiek HaZZ zúčastnených na ich likvidácií. Program SPRÁVA sa skladá z týchto druhov informácií:

a) informácie umožňujúce identifikáciu udalosti podľa dátumu, adresy, evidenčného čísla hasičskej jednotky HaZZ, evidenčného čísla udalosti a pod.;
b) časové údaje: ohlásenia udalosti, vyhlásenia poplachu hasičskej jednotke HaZZ, výjazdu hasičskej jednotky HaZZ, príjazdu na miesto udalosti, zahájenia zásahu, odchodu hasičskej jednotky HaZZ z miesta udalosti a príchodu na základňu, lokalizácie a likvidácie požiaru, časový priebeh činnosti hasičských jednotiek HaZZ, vzniku a spozorovania udalosti;
c) informácie o počte a druhu privolanej techniky a mená zasahujúcich príslušníkov hasičskej jednotky HaZZ, ako aj druhu a dĺžky trvania použitej ochrany;
d) informácie o zranených a usmrtených osobách;
e) informácie o spôsobených škodách a uchránených hodnotách;
f) identifikácia majiteľa, užívateľa postihnutého priestoru a stavby, príp. druh vlastníctva a jeho poistenie;
g) informácie o látkach ktoré horeli, unikli, príp. boli zamorené, ako aj informácie o predpokladanej príčine vzniku udalosti;
h) identifikácia osoby ohlasujúcej udalosť;
i) popis udalosti: popis situácie po príchode hasičskej jednotky HaZZ na miesto udalosti, výsledok prieskumu a rozhodnutie o nasadení síl a prostriedkov, vývoj situácie v priebehu zásahu (údaje o rýchlosti šírenia požiaru, intenzita dodávania hasiacej látky, intenzita úniku nebezpečnej látky a spôsob jej šírenia, taktika nasadenia síl a prostriedkov, poveternostné podmienky a iné), organizácia riadenia zásahu a organizácia spojenia na mieste udalosti, zabezpečenie a organizácia tylového priestoru, stav v čase lokalizácie a likvidácie udalosti, nasadenie skupín špeciálnych činností vykonávaných na mieste udalosti, rizikové faktory ohrozujúce život a zdravie zasahujúcich príslušníkov HaZZ, členov hasičských jednotiek a občanov, spôsoby ich eliminácie, systém a organizácia evakuácie osôb, zvierat, materiálu a pod.;
j) situačný náčrt, ktorý musí obsahovať: schematické znázornenie priestorov, stavieb a okolia udalosti, miesto vzniku a smery šírenia sa požiaru alebo úniku nebezpečnej látky, rozmiestnenie síl a prostriedkov hasičských jednotiek HaZZ, rozdelenie miesta zásahu na bojové úseky, vyznačenie stanovišťa veliteľa zásahu hasičskej jednotky, štábu zdolávania požiarov, havárií a iných mimoriadnych udalostí, prítomnosť vodných zdrojov s vyznačením ich vzdialenosti a výdatnosti, smer a sila vetra + teplota, prípadne iné dôležité okolnosti.

Napriek vyššie naznačenému relatívne kvalitnému obsahovému spracovaniu programu SPRÁVA a niekoľkým metodickým usmerneniam zo strany Prezídia HaZZ na jeho používanie a postupov vytvárania regionálnych databáz neustále pretrvávajú nedostatky (nekvalifikované a nedostatočne podrobné popísanie udalosti, nedodržanie databázovej štruktúry programu a pod.), ktoré spôsobujú nedostatočnú využiteľnosť spracovávaných informácií o udalostiach pre ich ďalšie spracovanie vyššími úrovňami riadenia a operačným strediskom Prezídia HaZZ v rámci denných, týždenných alebo mimoriadnych hlásení, analytickej a rozborovej činnosti riadiacich zamestnancov HaZZ, príp. ako podklady pre spracovanie informácií pre MV SR, tlač, elektronické médiá a pod. Môžeme však skonštatovať, že spracovanie informácií o udalostiach vyššie uvedených pod písmenom a) až h) v rámci programu SPRÁVA je i napriek občasným nedostatkom vyhovujúce. Avšak spracovanie informácií vyššie uvedených pod písmenom i) a j) je nepresné a nedostatočné, nejednotné a v mnohých prípadoch žiadne.

Zásadný nedostatok programu SPRÁVA je jeho decentralizované riešenie a skutočnosť, že údaje sú tipované až po ukončení udalosti. Po vyplnení sú generované exportné súbory a zasielané e-mailom na nadriadené organizačné zložky. Systém funguje ako lokálna offline aplikácia, pričom synchronizácia údajov prebieha v offline režime len smerom „nahor“. Synchronizácia údajov nie je na úrovni všetkých dát, ale len pre vybrané dáta. Z offline režimu vyplýva aj absencia spätnej väzby o prenose dát do centrálnych databáz a rovnako aj informácia o vytvorení novej udalosti. Ďalším sa vyskytujúcim negatívnym faktorom ovplyvňujúcim systém zberu, spracovania a distribúciu informácií a údajov o zásahovej činnosti hasičských jednotiek HaZZ pri aplikácií tohto programu je zlyhanie ľudského faktora.

Zber údajov vykonávaný pomocou programu „Zber“ neumožňuje editáciu, ani doplnenie údajov o činnosti nadriadených zložiek, prípadne ostatných zúčastnených zložiek v súvislosti s danou udalosťou. Z toho dôvodu niektoré zásadné informácie o riadiacom procese počas riešenia udalosti v správe o zásahu chýbajú a naopak udalosti pri ktorých sú zúčastnené viaceré zložky HaZZ sú vo výslednej databáze na úrovni kraja a prezídia HaZZ duplicitné. To ovplyvňuje aj korektný vyhodnocovací proces a štatistické reporty.

3.2.3 Databanka nebezpečných látok ALFADAT EP 5.1

Databanka ALFADAT EP 5.1 poskytuje informácie nutné pri haváriách a požiaroch látok, ktoré svojimi vlastnosťami môžu byť nebezpečné ako pre osoby v priamom kontakte s nimi, tak pre široké okolie. Databanka poskytuje informácie o vlastnostiach látky, o spôsobe jeho hasenia a likvidácie, o prvej pomoci pri zasiahnutí a mnoho ďalších údajov.

Prístroj je schopný nahradiť databázové systémy pracujúce na počítačoch typu PC, pritom je menší, ľahší a odolnejší ako akýkoľvek prenosný laptop, notebook. Vyznačuje sa jednoduchou obsluhou, takže potrebné informácie je možné získať okamžite na mieste zásahu aj inak celkom nevyškolenou osobou. Tak je možné viesť racionálne zásah od prvého kontaktu s nehodou a odpadá oneskorenie padajúce na vrub organizácie dopravy informácií z centrály a pod.

Obr. 1: Databanka nebezpečných látok ALFADAT EP 5.1

ALFADAT EP 5.1 je predurčený pre prácu v náročných podmienkach ako vybavenie jednotiek HaZZ, ktoré ako prvé prichádzajú do styku s následkami pri nehodách dopravných prostriedkov prevážajúcich nebezpečné látky a prevádzajú ich likvidáciu. Za podmienok, kedy často hrozí nebezpečenstvo z oneskorenia, prístroj okamžite poskytuje potrebné informácie na bezpečné a účinné riadenie zásahu.

Prístroj môže byť taktiež využitý pri práci železničných hasičských jednotiek, závodných hasičských jednotiek, jednotiek CO, Polície, v zdravotníctve, ekológii, ale i na colniciach a pod.

Zabudované presvetlenie displeja, odolnosť prístroja proti rozptýlenej vode spolu s tuhou kompaktnou konštrukciou bez akýchkoľvek pohyblivých častí umožňuje prepravu i použitie vo vonkajšom prostredí za všetkých okolností.

Komfortne vyriešený systém napájania nekladie prakticky žiadne nároky na údržbu. Ochranné obvody a plne automatizovaný zabudovaný nabíjač garantuje dlhoročnú životnosť zabudovaného akumulátora. Ten po nabití zaisťuje dlhú prevádzkovú dobu a tiež dlhodobú prevádzkovú pohotovosť.

Riešenie prístroja umožňuje jednak aktualizáciu dát výrobcom, jednak doplňovanie údajov ku každej látke užívateľom.

3.2.4 NEBIS - ALARM 101

Aktuálna verzia databázy NEBIS - ALARM 101 obsahuje viac ako 4500 záznamov o nebezpečných látkach. Sú tam zaradené informácie o látkach zo zoznamu dosiaľ klasifikovaných nebezpečných látok, s výnimkou ropných produktov a derivátov v tomto zozname uvedených, a to vrátane uvedenia ich klasifikácie podľa predpisov pre prepravu nebezpečných látok po železnici, a vrátane novelizovaných údajov z ďalších rokov. Tento „zoznam“ je doplnený o látky, ktoré sú vymenované a klasifikované ako nebezpečné látky podľa predpisov RID/ADR. Preto je v databáze NEBIS-ALARM uvedených množstvo nebezpečných látok, ktoré v „zozname“ doteraz nie sú uvedené. Sú uvedené podrobné podmienky prepravy látok podľa predpisov platných od 1.1.1999, vrátane doporučených obalov a na viac nové klasifikácie podľa reštrukturalizácie RID/ADR, platné od 1.7.2001.

Možnosť vyhľadávania podľa :

• názvu, alebo synonyma (vrátane názvu v rôznych jazykoch),
• príslušného názvu,
• registračného čísla Chemical Abstracts (CAS),
• UN - čísla (číslo OSN),
• ES - čísla (EINECS),
• druhu prepravy (a príslušnej klasifikácie):
  RID železničná,
  ADR cestná,
  IMDG námorná,
  IATA letecká.

3.3 Informačný systém a systém riadenia HaZZ po zásahu

Program STAT ZPP¹⁷ je informačný systém vytvorený v programovacom jazyku FOX PRO FOR Windows a pracuje pod operačným systémom Windows s jednotným programovým vybavením pre všetky úrovne riadenia HaZZ. Ide o systém s centrálne udržovaným súborom, centrálnym alebo decentralizovaným spracovaním údajov a s ich decentralizovaným zberom. Vstupy do programu STAT ZPP sú možné na jednotlivých úrovniach riadenia HaZZ, t.j. okresné riaditeľstvo HaZZ, krajské riaditeľstvo HaZZ alebo republiková úroveň. Údaje o požiaroch sa do programu vkladajú priebežne. Za správnosť a úplnosť údajov zodpovedá zisťovateľ príčin vzniku požiarov, ktorý v prvý pracovný deň po ukončení predchádzajúceho mesiaca údaje zasiela na operačné stredisko príslušného krajského riaditeľstva HaZZ. Po kontrole a spracovaní údajov ich krajské riaditeľstvá zasielajú na Operačné stredisko Prezídia HaZZ. Tok informácií je realizovaný prostredníctvom jednoduchého sieťového spojenia elektronickou poštou v rámci globálnych sietí typu Internet.

Obr. 2: Program STAT ZPP

Program STAT ZPP slúži na zber, spracovanie a vyhodnotenie údajov o požiaroch. Na rozdiel od predchádzajúcej časti informačného systému HaZZ programu SPRÁVA, ktorého predmetom činnosti je získanie a spracúvanie údajov o činnosti hasičských jednotiek pri rôznych druhoch udalostí, sa program STAT ZPP zaoberá činnosťou hasičských jednotiek len okrajovo. Ťažisko práce je získavanie (zber) a ďalšom spracovávaní údajov o požiaroch so zameraním na zistenie príčiny vzniku požiaru, zistenie okolností, ktoré viedli k vzniku požiaru a vo vyvodení trestno-právnej alebo administratívno-správnej zodpovednosti za porušenie predpisov o ochrane pred požiarmi, ktoré sú príčinnej súvislosti so vznikom požiaru. Oblasť činnosti HaZZ na úseku zisťovania príčin vzniku požiaru je legislatívne upravená vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v zákone o ochrane pred požiarmi¹⁸ a vo vykonávacej vyhláške¹⁹ k zákonu o ochrane pred požiarmi.

3.3.1 Pôvod programu STAT ZPP

Rozhodovanie na základe zhodnotenia štatistických informácií je v dnešnej dobe vo vyspelom svete samozrejmosťou. Štatistika tak neslúži len pre poznávanie minulosti, ale najmä preto, aby bolo možné lepšie poznať a predvídať vývoj v budúcnosti a na základe toho v predstihu plánovať a pripraviť z toho vyplývajúce potreby. Aby sme mohli bližšie spoznať pojem „štatistické sledovanie požiarovosti“. je potrebné objasniť, čo tomuto informačného systému predchádzalo.

Až do roku 1974 bol zber údajov o požiaroch vykonávaný manuálne vo veľmi obmedzenom rozsahu údajov a sledovaných položiek o požiaroch. S rastúcimi požiadavkami na bezpečnosť aj v oblasti ochrany pred požiarmi bolo nevyhnutné v ďaleko širšom spektre začať využívať práve štatistické údaje. K tomu už manuálny zber údajov nemohol postačovať a preto sa začala využívať vtedy nová tzv. veľká výpočtová technika s finálnymi výstupmi na centrálnom počítači.

Systém „Štatistické sledovanie požiarovosti“ bol uvedený do činnosti v roku 1974 s väzbou na strojne výpočtové spracúvanie údajov o požiaroch. Cieľom riešenia bolo zaviesť komplexný informačný systém o požiaroch ako podklad pre analytickú a rozborovú činnosť riadiacich orgánov v oblasti ochrany pred požiarmi (vtedy orgánov požiarnej ochrany), pre normotvornú a výskumnú činnosť, pre potreby školenia a výcviku príslušníkov hasičských jednotiek, ako aj právnických osôb, fyzických osôb - podnikateľov a ďalších fyzických osôb a tiež pre činnosť v oblasti zábrany škôd vo sfére poisťovníctva. Systém bol vtedy prevádzkovaný na základe centrálneho spracovávania údajov v centrálnych výpočtových strediskách, pričom orgány v oblasti ochrany pred požiarmi na okresnej úrovni v tom čase len prekladali normalizované hlásenia tzv. dotazníky, ktoré obsahovali sledované údaje o požiaroch. Vlastné spracovanie dát sa vykonávalo v rámci centrálnych republikových orgánov. Dáta boli preverené po stránke obsahovej a formálnej pričom bezchybné údaje boli zaradené do databázy a použité na aktualizáciu základného súboru. Chybné údaje boli vyradené, odovzdané na opravu a po oprave opätovne zaradené do spracovania. Orgány v oblasti ochrany pred požiarmi na okresnej úrovni v tom čase dostávali sumarizované výstupy týkajúce sa územia celej republiky a na okresnej úrovni museli naďalej používať tradičné manuálne metódy spracovania údajov. Systém štatistického sledovania požiarovosti zhodnocoval chovanie stavebných konštrukcií, materiálov a vybavenia budov, chovanie sa osôb počas požiaru, ekonomickú stránku požiarno-bezpečnostných opatrení (aktívnych aj pasívnych) a tiež hodnotil zásahy hasičských jednotiek HaZZ (do 1.4.2002 jednotky požiarnej ochrany) pri požiaroch.

Postupne s vývojom výpočtovej techniky a zavedením personálnych počítačov na všetkých okresných úrovniach (vtedy okresných správach Zboru požiarnej ochrany) sa v roku 1991 vykonal prechod na nový systém spracovania získaných údajov tak, aby bob možné zaviesť strojne počítačový spôsob spracovávania údajov aj na základnú úroveň, t.j. na okresnú úroveň. Nový spôsob spracovania si vynútil radikálnu úpravu systému štatistického sledovania požiarovosti takým spôsobom, aby nebola narušená kontinuita doposiaľ získaných a spracovaných údajov a aby spĺňal. podmienky nadväznosti s aplikáciou týchto nových požiadaviek:

• evidovať a vyhodnocovať všetky požiare a ďalšie udalosti pri ktorých zasahovali hasičské jednotky,
• evidovať a vyhodnocovať požiare, pri ktorých hasičské jednotky síce nezasahovali, ale boli hlásené na okresnú ohlasovňu požiarov,
• komplexne podchytiť celú činnosť hasičskej jednotky pri požiarnom zásahu (použité sily a prostriedky a časové údaje),
• zachovať nadväznosť na odvetvovú klasifikáciu ekonomických činností, ktorá zodpovedá odvetvovej klasifikácií používanej v Európskej únií a ďalších, už vytvorených alebo pripravovaných štatistických registrov poisťovní, polície a iných,
• poskytovať okamžité objektívne informácie pre všetky zložky riadenia ochrany pred požiarmi, či už v okresoch alebo na centrálnej úrovni, pri zachovaní výstupov dát vo forme štandardných formalizovaných tabuliek alebo vo forme výstupných údajov vytriedených podľa individuálne zadaných požiadaviek.

3.3.2 Pojmy v programe STAT ZPP

Pre účely štatistiky za požiar sa považuje každé nežiaduce horenie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí alebo ktorého následkom je usmrtená alebo zranená fyzická osoba alebo uhynuté zviera; požiar je tiež nežiaduce horenie, pri ktorom sú ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb, zvieratá, majetok alebo životné prostredie²⁰ V tejto definícií je presne vymedzené, ktoré udalosti je potrebné považovať za požiar, z čoho vyplýva povinnosť vykonať zistenie ich príčiny a evidovať ich v informačnom systéme Hasičského a záchranného zboru STAT ZPP. Okrem uvedeného hlásia, štatisticky evidujú a vyhodnocujú sa aj prípady výbuchov na báze horenia, výbuchov s následným požiarom a výbuchy všetkých horľavých prachov, pár horľavých kvapalín a horľavých plynov. Neevidujú, nezisťujú sa príčiny a nevyhodnocujú sa výbuchy parných kotlov, tlakových nádob a výbušnín, pri ktorých nedošlo k následnému požiaru.²¹ Taktiež sa štatisticky neevidujú a nezisťujú príčiny vzniku požiarov v stavbách, na ktoré sa nevzťahuje pôsobnosť MV SR, krajského riaditeľstva HaZZ a okresného riaditeľstva HaZZ,²² kde sú zahrnuté:

• vojenské stavby, stavby Vojsk MV SR, Železničného vojska, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Policajného zboru SR, Železničnej polície, Slovenskej informačnej služby a orgánov colnej správy okrem colných skladov,
• banské diela, zariadenia, pracoviská a činnosti pod zemou podliehajúce dozoru orgánov štátnej banskej správy,
• námorné lode a civilné lietadlá.

Zisťovania príčin vzniku požiarov v týchto stavbách a priestoroch možno vykonávať len na základe vzájomnej dohody príslušných ústredných orgánov. Pôsobnosť zákona o ochrane pred požiarmi sa nevzťahuje ani na výsady a imunity priznávané podľa medzinárodného práva alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.²³ Z uvedeného vyplýva, že štatisticky nie sú evidované a sledované požiare resp. nie je vykonávané zisťovanie príčin vzniku požiarov, ktorými boli zasiahnuté alebo ktoré vznikli v stavbách veľvyslanectiev, diplomatických misií, zastupiteľstiev a súvisiacich stavbách cudzích štátov, na ktoré sa vzťahujú právne normy medzinárodného práva a zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.

3.3.3 Obsahová náplň v programe STAT ZPP

Získané údaje a informácie o udalostiach, ktoré spĺňajú kritéria vyššie uvedenej definície požiaru, sú vkladané do databázy programu STAT ZPP vo forme alfanumerických znakov do základnej tabuľky každého jednotlivého požiaru a vo forme numerických znakov do jednotlivých číselníkov, na základe ktorých môžeme následne vykonávať rôzne klasifikačné analýzy a požiare triediť podľa rôznych znakov a kritérií.

Základná tabuľka obsahuje nasledovné údaje:

• evidenčné číslo požiaru, ktoré sa skladá z čísla okresu, čísla príslušného kalendárneho roku a z poradového čísla požiaru na území daného okresu,
• evidenčného číslo udalosti, ktoré zodpovedá poradovému číslu udalosti evidovanej operačným strediskom HaZZ v programe SPRÁVA, pričom sa evidujú všetky udalosti, aj tie, kde nezasahovali hasičské jednotky,
• časové údaje ako dátum a čas ohlásenia požiaru a dátum a čas spozorovania požiaru,
• adresa alebo bližšie určenie miesta požiaru, meno a adresa majiteľa objektu a meno a adresa užívateľa objektu postihnutého požiarom,
• identifikácia poisťovne, v ktorej bol poistený majetok postihnutý požiarom,
• zaradenie požiaru do osobitne sledovaného obdobia (žatva alebo krmoviny).

Základné klasifikačné číselníky obsahujú nasledovné druhy informácií:

• Kategórie zranených a usmrtených osôb.
• Okolnosti usmrtenia alebo zranenia osôb.
• Príčiny usmrtenia alebo zranenia osôb.
• Dôvod evidencie usmrtených a zranených osôb.
• Druh vlastníctva.
• Spôsob určenia alebo kým bola výška priamej škody určená.
• Charakter škôd.
• Odvetvie ekonomických činností.
• Priestor vzniku požiaru.
• Stupeň poškodenia stavieb, objektov a priestorov.
• Miesto vzniku požiaru.
• Časť dopravného prostriedku alebo pracovného stroja, kde požiar vznikol.
• Dopravníkové zariadenia.
• Funkcia (určenie) požiarneho úseku.
• Výšková poloha požiarneho úseku.
• Požiarna odolnosť stavebných konštrukcií.
• Horľavosť stavebných konštrukcií.
• Požiarna bezpečnosť uzáverov.
• Požiarna odolnosť uzáverov.
• Dôvod rozšírenia požiaru do ďalších požiarnych úsekov.
• Elektrická požiarna signalizácia.
• Stabilné hasiace zariadenia.
• Hasiace látky v stabilnom hasiacom zariadení.
• Príčina vzniku požiaru.
• Manipulácia s horľavými a výbušným látkami.
• Iniciátor.
• Časti elektrických rozvodov a zariadení.
• Pôsobenie iniciátora.
• Látky, ktoré začali horieť ako prvé.
• Trieda nebezpečnosti horľavých kvapalín.
• Nedostatky organizačné s vplyvom na vznik požiaru.
• Nedostatky v činnostiach s vplyvom na šírenie požiaru.
• Uzatvorenie prípadu požiaru.

Špecializované klasifikačné číselníky len pre osobné automobily obsahujú nasledovné údaje:

• Miesto vzniku požiaru.
• Výrobca (značka) automobilu.
• Model (typ) automobilu.
• Vyhotovenie (druh) automobilu.
• Používaná pohonná hmota.
• Palivový systém vozidla.
• Dodatočne montovaná výbava.
• Typ požiaru, činnosť, pri ktorej vznikol.
• Priestor, ktorý začal horieť ako prvý.
• Časť, ktorá začala horieť ako prvá.
• Látka (materiál), ktorá určovala rozvoj požiaru.
• Zdroj zapálenia (iniciátor) požiaru.
• Vyhotovenie palivového systému.

Väčšina číselníkov je jednoúrovňových, kde ku každému získanému a zaradzovanému údaju je priradený číselný znak. Niektoré zložitejšie číselníky sú štruktúrované ako dvojúrovňové, kde jednotlivé údaje sú zaraďované do skupín a podskupín. Najdôležitejšie a najrozsiahlejšie číselníky (priestor vzniku požiaru, miesto vzniku požiaru a iniciátor požiaru) sú štruktúrované ako trojúrovňové.

Prácu s týmto informačným systémom, z pohľadu užívateľa na najnižšom t.j. okresnom stupni riadenia, môžeme rozdeliť do štyroch na seba nadväzujúcich etáp:

1. etapa - získavanie informácií
Získavanie informácií sa vykonáva na najnižšom článku informačného systému, t.j. na úrovni okresu, čo je vlastne jediný spôsob získavania pôvodných údajov o požiaroch, čo by malo byt‘ základom a ťažiskom celej činnosti v rámci informačného systému, ktorému by mala byt‘ venovaná náležitá pozornosť. Tieto informácie môžeme získavať z troch nezávislých zdrojov:

• informácie získané zo správy o zásahu jednotky HaZZ spracovanej prostredníctvom programu SPRÁVA,
• informácie získané zo správy o zásahu inej hasičskej jednotky alebo zo svedectva iných osôb, ktoré boli prítomné pri požiari alebo sú inak zainteresované na samotnej udalosti,
• informácie získané činnosťou zisťovateľa príčin vzniku požiarov priamo na mieste vzniku požiaru, vykonaním ohliadky miesta požiaru a ďalších úkonov smerujúcich k zisteniu príčiny vzniku požiaru a ďalších súvisiacich okolností.

2. etapa - selekcia získaných informácií
Pri prevažnej väčšine požiarov môžeme využiť všetky tieto tri zdroje informácií súčasne. Ale pretože sa jedná o informácie z troch rôznych, navzájom nezávislých zdrojov, tieto informácie nie sú rovnaké a vyskytujú sa medzi nimi určité rozpory. Preto úloha zisťovateľa príčin vzniku požiarov je, aby na základe všeobecných a špecifických foriem myslenia, tieto rozporné informácie určitým spôsobom selektoval a zosúladil. Až potom sa tieto informácie môžu použiť na spracovanie a zaradenie do databázy údajov počítačového programu STAT ZPP.

3. etapa - agregácia informácií
V rámci agregácie informácií zisťovateľ‘ príčin vzniku požiarov vykonáva spájanie získaných informácií alebo ich vybraných častí do kvalitatívne novej informácie, ktorú už môže priamo zaradiť do databázy údajov daného informačného systému. Hranice spracovania informácií sú dané možnosťami informačného systému, kde v číselníkoch pri jednotlivých dotazníkoch sú uvedené položky, do ktorých každá jednotlivá informácia musí byt‘ zaradená. Selekciou a agregáciou informácií vykonáme ich redukciu, čím zabránime redundancii informácií, čiže zabránime zbytočnému zhromažďovaniu rovnakých informácií a tým aj zbytočnému zaťažovaniu informačného systému. Redukcia informácií nám oddeľuje informácie pôvodné, získané a spracované zisťovateľom príčin vzniku požiarov, od informácií odvodených, s ktorými pracujú aj ďalší užívatelia informačného systému na vyšších stupňoch riadenia.

4. etapa - práca s odvodenými informáciami
Na rozdiel od pôvodných informácií, ktorých kvalitu a kvantitu má možnosť priamo ovplyvňovať len zisťovateľ príčin vzniku požiarov (zadávateľ vstupných údajov na základnom stupni riadenia), s odvodenými informáciami môžu užívatelia programu pracovať na všetkých stupňoch riadenia. Je to dané možnosťami programu STAT ZPP - štatistické spracovanie údajov o požiaroch.

3.3.4 Nedostatky v činnosti programového vybavenia STAT ZPP

Pre činnosť na úseku zisťovania príčin vzniku požiarov možno konštatovať, že tento program spĺňa požiadavky, kladené na štatistické sledovanie tejto oblasti. Je to program živý, ktorý je neustále dopĺňaný a vylepšovaný, ale aj napriek tomu sa stále ešte prejavujú určité systémové nedostatky, ktoré sťažujú prácu s týmto programovým vybavením. Vychádzajúc poznatkov získaných o programe STAT ZPP, jeho nedostatky možno zhrnúť do nasledovných oblastí:

3.3.4.1 Spracovanie odborného posudku k príčine vzniku požiarov
Spracovanie odborného posudku k príčine vzniku požiaru je v tomto programe mimoriadne komplikované a náročné, a to najmä z týchto dôvodov:

• nie je možné využívať nástroje, ktoré nám poskytuje klasický textový editor Microsoft Word, hlavne čo sa týka zmeny veľkosti jednotlivých znakov, zvýraznenie niektorých častí textu, používanie rôznych neštandardných symbolov a indikácia pravopisných chýb,
• pri niektorých, doposiaľ bližšie nešpecifikovaných úkonoch pri práci s posudkom v časti spracovanie a následne po zobrazení posudku v časti tlač, dochádza počas prenosu ku stratám celých jednotlivých častí spracovaného posudku,
• nie je vhodné osobitne spracovávať tzv. „malé“ posudky (napr. k požiarom vznietených potravín počas ich tepelnej úpravy v byte), ktoré nemajú žiadne opodstatnenie a využitie, pretože sú spracovávané len pre vlastnú potrebu príslušného riaditeľstva HaZZ, čo vlastne značí, že slúžia len pre založenie do dokumentácie o požiari bez ich ďalšieho využitia.

Pre odstránenie týchto komplikácií a nedostatkov pri spracovávaní odborných posudkov by bolo vhodné do programu vložiť samostatnú časť napríklad s názvom „Vyjadrenie o požiari“ na podobnej báze ako je spracovaný samostatný „Formulár o požiari osobného automobilu“, ktorý by bolo jednoduché spracovať a mal by mnohostranné využitie ako zjednodušená forma posudku pre rôzne štátne orgány, poisťovne a ostatné fyzické a právnické osoby. Pri spracúvaní posudkov o závažných požiaroch, ktoré veľakrát slúžia aj ako podklady pre orgány činné v trestnom konaní, či dôkazy v trestnom konaní, alebo na ich základe sa vyvodzuje administratívno-právna zodpovednosť, by bolo oveľa vhodnejšie využívať klasický textový editor Microsoft Word, ktorý má ďaleko bohatšie možnosti využívania rôznych nástrojov počas spracovávania textov odborných posudkov o požiaroch.

3.3.4.2 Zvýšenie komfortu a bezpečnosti práce s programom STAT ZPP
Oboznamovanie zamestnancov úseku zisťovania príčin vzniku požiarov okresných a krajských riaditeľstiev HaZZ s prácou programu STAT ZPP alebo možnosťami sa doposiaľ vykonávalo len prostredníctvom rôznych školení zamestnancov úseku zisťovania príčiny vzniku požiarov, a tiež formou krátkych písomných pokynov, vydávaných ústredným orgánom najmä pri vykonávaní rôznych zmien a úprav programu. Myslíme si, že je to nedostatočné, najmä v kontexte s vykonávaním zmien v personálom obsadení funkcie zisťovateľa príčin vzniku požiarov, kde nový zamestnanec nemá odkiaľ čerpať informácie o práci a možnostiach programu STAT ZPP. V tomto prípade informácie môže čerpať len tzv. „ústnym podaním“ od bývalého zamestnanca úseku zisťovania príčin vzniku požiarov, zamestnanca zo susedného okresného riaditeľstva HaZZ alebo má možnosť obrátiť sa na zamestnanca úseku zisťovania príčin vzniku požiarov na príslušnom krajskom riaditeľstve HaZZ. Týmto spôsobom nemôže získať vyčerpávajúce informácie o možnostiach celého programového vybavenia, ale len čiastkové informácie k riešeniu jednotlivých pálčivých problémov. Všeobecne to platí aj na ostatných zamestnancov uvedeného úseku, ktorí činnosť s programom vykonávajú dlhšiu dobu a nemajú dostatočný sumár vedomostí o všetkých možnostiach programu, pretože časom zabudnú alebo vôbec nevedia o tých možnostiach operácií programu STAT ZPP čo nepoužívajú alebo ich používajú len výnimočne.

Čo sa týka bezpečnosti práce s programom, máme tým na mysli zabezpečenie zhromaždených údajov ako aj samotného programu STAT ZPP pred nepredpokladanou stratou, napríklad pri poruche hardwarového vybavenia, doposiaľ sú údaje, ako aj samotné programové vybavenia, distribuované a uchovávané na počítačových disketách alebo CD-ROM diskoch, čo nie je vhodné pamäťové médium z hľadiska trvalej stability uchovávaných údajov.

V záujme odstránenia týchto nedostatkov je potrebné:

• vydať metodickú príručku pre prácu s programom STAT ZPP, kde budú obsiahnuté metodiky všetkých činností práce s programom, návody pre všetky možné operácie a túto príručku distribuovať všetkým používateľom programu,
• zhromaždené údaje a tiež samotný program, uchovávať na stabilnom pamäťovom médiu, tak aby bola vytvorená možnosť ich spätnej inštalácie do programu počítača v prípade ich straty v dôsledku rôznych neočakávaných a nepredpokladaných udalostí.

3.3.4.3 Obsahový rozsah jednotlivých číselníkov
Práca s programovým vybavením STAT ZPP je vlastne určitá modifikácia metódy klasifikačnej analýzy, ktorá skúma vzťahy podobnosti medzi vecami a javmi, cestou ich vzájomného porovnávania. Z pohľadu formálnej logiky musí klasifikácia informácií spĺňať nasledovné požiadavky:

• jednotnú klasifikačnú vlastnosť,
• rozkladné prvky musia byt‘ disjunktné (musia sa navzájom vylučovať - triedy, výsledkom poznania ktorých sú tieto pojmy, neobsahujú nijaký spoločný prvok),
• delenie celku musí byt‘ úplné (prvky musia dohromady obsiahnuť delený celok úplne, bez zvyšku).²⁴

Táto základná zásada klasifikačnej analýzy v programe STAT ZPP je v podstate dodržiavaná. Počas viacročného používania programu, v rámci jeho úprav boli do číselníkov jednotlivých dotazníkov doplnené položky „iné“, kde je možné zaradiť všetky ostatné sledované údaje danej triedy, ktoré z rôznych príčin nemôžu byt‘ zaradené do predpokladanej položky, čiže ktoré nespĺňajú požiadavky na zaradenie do už danej sledovanej položky. Napriek tomu, táto zásada nie je dodržaná u všetkých číselníkov.

Najvýraznejšie sa to prejavuje pri číselníku „model (typ) automobilu“, kde po určení položky v číselníku „výrobca (značka) automobilu“, získaný údaj nie je možné ďalej korektne zatriediť do nižšieho stupňa klasifikácie a to aj z toho dôvodu, že pri jednotlivých výrobcoch (značkách) automobilov chýba položka „iné“. Napríklad v súčasnosti pri požiari automobilu značky Fiat Stilo, tento údaj nie je možné riadne zatriediť, pretože po zadaní výrobcu „Fiat“, môžeme zadať iba v dotazníku už uvedený údaj, a to niektorý iný model značky Fiat, pretože Fiat Stilo tam doposiaľ uvedený nie je. Neexistuje tam položka „iné“ alebo nejaká iná možnosť zadať daný konkrétny typ automobilu. Z dôvodu systémovej chyby v počítačovom programe STAT ZPP, ako je napríklad nesprávny údaj v číselníku, vznikajú rôzne nesprávne údaje, ktoré nevystihujú objektívnu skutočnosť. Číselník je síce nepravidelne dopĺňaný, ale z hľadiska značného množstva rôznych modelov automobilov a z dôvodu rýchleho rozvoja automobilizmu, nie je ani možné ho obnovovať v intervaloch kopírujúcich tento vývoj, preto je namieste úloha upraviť ho tak, aby uvedené systémové nedostatky mohli byt‘ eliminované.

Príklad jednotlivých položiek v programe:

• vlastníctvo,
• vlastnícke formy podnikov,
• štátne podniky,
• súkromné podniky,
• zmiešané podniky,
• družstvá,
• komunálne vlastníctvo,
• obchodné spoločnosti,
• verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.),
• komanditná spoločnosť (k.s.),
• spoločnosť s ručením obmedzením (s.r.o.),
• akciová (účastinná) spoločnosť (a.s.).

Nedostatky programu STAT ZPP sú hlavne spracovanie odborného posudku k príčine vzniku požiaru je mimoriadne náročné, nízky komfort a bezpečnosť práce s programom (ukladanie a uschovanie dát), obsahový rozsah jednotlivých číselníkov (systémová chyba - nesprávne údaje).

4 Návrh opatrení a odporúčania pre transfer poznatkov získaných výskumom do bezpečnostnej praxe HaZZ SR - členského štátu EÚ

Na dosiahnutie zvýšenia úrovne kvality výstupnej informácie pre potreby operačného strediska prezídia HaZZ ako správcu centrálnej databázy programu SPRAVA je nutné zefektívniť výkon práce subsystému, čo by bob možné dosiahnuť splnením nasledovných požiadaviek:

• komplexná, jednoznačná a zrozumiteľná legislatívna úprava, pričom je potrebné v legislatívnom procese využiť praktické vedomosti a skúsenosti príslušníkov HaZZ vo funkciách Veliteľ družstva, Veliteľ zmeny a Operačný dôstojník,
• výkon odbornej prípravy príslušných funkcii upriamiť na problematiku práce s týmto programom, s dôrazom na štruktúru jednotlivých databáz tvoriacich tento program, jednotlivé dialógové okná a charakter požadovaných informácii,
• vypracovať metodiku práce s programom SPRAVA s konkrétnym popisom jednotlivých dialógových okien a ich informačnej sklady,
• vypracovať vzory spracovania správ o zásahu u najčastejšie sa vyskytujúcich typov mimoriadnych udalostí,
• sprofesionalizovať výkon služby na operačných strediskách,
• technicky vybaviť hasičské jednotky HaZZ tak, aby bolo možné skvalitniť vyhľadávanie, zbieranie, spracovávanie a uschovávanie informácií už počas likvidácie mimoriadnej udalosti.

Využiteľnosť sledovaných štatistických ukazovateľov (dát, údajov a informácii) v oblasti zdolávania požiarov je potrebne vidieť v širších súvislostiach, nielen pri samotnej zásahovej činnosti. Analýzou údajov získaných z databáz Hasičského a záchranného zboru možno vyhodnotiť závery pre využitie v nasledovných oblastiach:

• Organizácia a riadenie hasičských jednotiek - sledovane štatistické ukazovatele (najmä objektové, časové a priestorové) tvoria nedeliteľnú súčasť podkladov pre prijímanie legislatívnych a organizačno-technických opatrení tak, aby okrem plošného pokrytia Územia SR a akcieschopnosti hasičských jednotiek bola zabezpečená maximálna efektívnosť zásahu a bezpečnosť zasahujúcich príslušníkov HaZZ. Tvorba priaznivých legislatívnych, organizačný a technických podmienok pre efektívny a bezpečný výkon zásahovej činnosti je hlavou úlohou riadiacich príslušníkov na všetkých úrovniach riadenia HaZZ (okresné riaditeľstvo HaZZ, krajské riaditeľstvo HaZZ a prezídium HaZZ). Tieto dáta, údaje a informácie sú využívané najmä pri spracovávaní a vydávaní metodických postupov likvidácie jednotlivých druhov udalosti členených podľa objektov nápadu a výkonu špecifických činností (napr. Metodické listy apod.).
• Odborná príprava, školenie a výcvik hasičských jednotiek - sledované štatistické ukazovatele (najmä objektové, časové, priestorové a údaje o vykonávaných činnostiach na mieste udalostí) tvoria určité informačné a filozofické východisko pre tematické zamerania základnej, zdokonaľovacej, špecializovanej a cyklickej odbornej prípravy a taktiež špeciálnej fyzickej prípravy príslušníkov hasičských jednotiek. Spolu s poznatkami a skúsenosťami jednotlivých veliteľov a ostatných príslušníkov hasičských jednotiek získaných počas vykonávania zásahovej činnosti dochádza k maximálne možnému približovaniu teórie a praxe, čím okrem kvalifikácie príslušníkov HaZZ nesporne rastie aj ich odborná úroveň a spôsobilosť na výkon zastavaných funkcií v hasičskej jednotke. Tieto dáta, údaje a informácie s využívané najmä pri spracovávaní a vydávaní cvičebných poriadkov členených podľa jednotlivých druhov činností (časť poradový výcvik a technický výcvik, a pod.).
• Pri samotnej zásahovej činnosti okresného riaditeľstva HaZZ je využiteľnosť sledovaných štatistických ukazovateľov (dát, údajov a informácií) minimálna, nakoľko objektívna realita na mieste každej konkrétnej udalosti (požiaru) je vo vzťahu k neustále sa meniacim časopriestorovým a organizačno-technickým podmienkam natoľko špecifická, že zovšeobecnené štatistické ukazovatele (okrem iného už aj pre uvedené nedostatky pri ich spracovávaní) si iba jednou zložkou podporných informácií v rámci informačnej podpory rozhodovacieho procesu veliteľa zásahu. To však neznamená, že tieto dáta, údaje a informácie nemajú pre výkon zásahovej činnosti určitú informačnú hodnotu, ale ich využiteľnosť je vysoko individuálna a závislá nielen od konkrétnych podmienok tej, ktorej vzniknutej udalosti ale aj vedomosti a schopnosti jednotlivých veliteľov a ostatných príslušníkov hasičských jednotiek.

Do takýchto štatistických ukazovateľov patrí napr.:

• počet príslušníkov zasahujúcich pri požiari,
• čas strávený pri požiari,
• druh vykonanej činnosti,
• druh hasiacej látky,
• druh hasičskej techniky a pod.

Autor: mjr. Ing. Marian SUJA, PhD.
Akadémia Policajného zboru v Bratislave,
Katedra verejnej správy a krízového manažmentu

Použitá literatúra

LEDNÁR, M. Informačná stratégia podniku. In: Infoware. ISSN 1335 4787, 2007, roč. 2, č. 10, s. 38-39.
Pokyn prezidenta HaZZ č. 25/2005, ktorým sa mení pokyn prezidenta HaZZ č. 60/2002 o zisťovaní príčin vzniku požiarov, spracúvaní dokumentácie o požiaroch a o štatistickom sledovaní a rozboroch požiarovosti.
Pokyn prezidenta HaZZ č. 40/2005 o úlohách a o zásadách činnosti operačných stredísk krajských riaditeľstiev HaZZ, okresných riaditeľstiev HaZZ, Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a operačných pracovísk záchranných brigád Hasičského a záchranného zboru.
Program „SPRÁVA“ (metodická príručka), Príloha Informácií Zboru PO č. 2/2000.
STN EN ISO 9000 (01 0300) Systémy manažérstva kvality. Základy a slovník (ISO 9000: 2005).
VÁŇA, J. Metodológia riadenia : Vybrané metódy využiteľné v riadení. Bratislava : Akadémia PZ SR, 1995. 58 s. ISBN 80-88751-49-7. s. 17.
VÁVRA, L. Statistické sledovávani požárnosti Díl I. : Metodika pro zpracování dotazníku o požáru. Praha : SNTL, 1982. 102 s. s. 8.
Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov.
Vyhláška MV SR č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách.
Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

¹ Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
² § 16 až 21 zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
³ § 17 ods. 1 písm. l) zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
⁴ § 25 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
⁵ § 26 ods. 1 písm. f) zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
⁶ § 20 písm. h), § 25 ods. 1 písm. g) i § 27 písm. e) zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
⁷ § 21 písm. g), § 25 ods. 1 písm. g) i § 27 písm. e) zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
⁸ § 37 zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
⁹ § 30 ods. 2 písm. b) vyhlášky MV SR č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách.
¹⁰ § 31 ods. 2 vyhlášky MV SR č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách.
¹¹ Príloha č. 2 vyhlášky MV SR č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách.
¹² Príloha č. 8 vyhlášky MV SR č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách.
¹³ STN EN ISO 9000 (01 0300) Systémy manažérstva kvality. Základy a slovník (ISO 9000: 2005).
¹⁴ LEDNÁR, M. 2007 Informačná stratégia podniku. In: Infoware. ISSN 1335 4787, 2007, roč. 2, č. 10, s. 38-39.
¹⁵ Pokyn prezidenta HaZZ č. 40/2005 o úlohách a o zásadách činnosti operačných stredísk krajských riaditeľstiev HaZZ, okresných riaditeľstiev HaZZ, Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a operačných pracovísk záchranných brigád Hasičského a záchranného zboru.
¹⁶ Program „SPRÁVA“ (metodická príručka), Príloha Informácií Zboru PO č. 2/2000.
¹⁷ Pokyn prezidenta HaZZ č. 25/2005, ktorým sa mení pokyn prezidenta HaZZ č. 60/2002 o zisťovaní príčin vzniku požiarov, spracúvaní dokumentácie o požiaroch a o štatistickom sledovaní a rozboroch požiarovosti.
¹⁸ Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
¹⁹ Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov.
²⁰ § 2 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
²¹ VÁVRA, L. 1982 Statistické sledovávani požárnosti Díl I. : Metodika pro zpracování dotazníku o požáru. Praha : SNTL, 1982. 102 s. s. 8.
²² § 66 ods. 2 zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
²³ § 68 zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
²⁴ VÁŇA, J. 1995 Metodológia riadenia : Vybrané metódy využiteľné v riadení. Bratislava : Akadémia PZ SR, 1995. 58 s. ISBN 80-88751-49-7. s. 17.