Excise Taxes as a Public Policy Tool in the Area of Health

Abstrakt: Boj proti obezite sa ukazuje ako nesmierne náročná výzva, vzhľadom na rozmanitosť prírodných a spracovaných potravín, zložitosť dodávateľských reťazcov a skutočnosť, že zameranie sa na nadmernú kalorickú spotrebu je oveľa zložitejšie ako znižovanie celkovej spotreby. Snaha obmedziť príjem kalórii u populácie sa neustále zvyšuje a čoraz viac sa začína diskutovať o potenciálnej úlohe spotrebných daní, ako politického nástroja na boj proti obezite. Tento článok sumarizuje aktuálnu diskusiu a praktické skúsenosti vybraných krajín so zdaňovaním nezdravých potravín.
Kľúčové slová: spotrebné dane, nezdravé potraviny, obezita.

Abstract: Combating obesity has proven to be an extremely challenging task due to the diversity of natural and processed foods, the complexity of supply chains, and the fact that targeting excessive caloric intake is far more complicated than reducing overall consumption. Efforts to limit calorie intake within the population continue to intensify, and the potential role of excise taxes as a policy tool for addressing obesity is being increasingly discussed. This article summarizes the current debate and the practical experiences of selected countries with taxing unhealthy foods.
Keywords: excise taxes, unhealthy foods, obesity.

Úvod

S rastúcou úrovňou príjmov obyvateľstva dochádza vo zvyšujúcom sa počte krajín
k postupnému epidemiologickému prechodu od prenosných k neprenosným ochoreniam, pričom dominantnú úlohu pri vzniku týchto ochorení zohrávajú štyri hlavné rizikové faktory: fajčenie, alkohol, fyzická neaktivita a nezdravá strava. ¹ Podpora fyzickej aktivity, vzhľadom na jej jednoznačne pozitívny vplyv na zdravie, získala široký konsenzus a postupná redukcia spotreby tabaku sa stala jadrom národných aj medzinárodných politík.² Aj keď zdravotné dopady konzumácie alkoholu nie sú úplne jednoznačné (napriek výrazným negatívnym externalitám), jeho spotreba v mnohých krajinách vykazuje priaznivé trendy. V súčasnosti však narastajú obavy súvisiace so zlou výživou, ktorá je úzko prepojená s rastúcimi príjmami, pričom jedným z najvýznamnejších dôsledkov sú zdravotné komplikácie spojené s obezitou. Podľa odhadov je obezita a nadváha priamo zodpovedná za približne 2,8 milióna úmrtí ročne a podiel ochorení súvisiacich s obezitou na celkovom počte úmrtí narastá. ³

Boj proti obezite sa ukazuje ako komplexná a náročná výzva, ktorá je dôsledkom veľkej rozmanitosti prírodných aj spracovaných potravín, zložitosti potravinových dodávateľských reťazcov a faktu, že cielené znižovanie nadmerného kalorického príjmu je výrazne komplikovanejšie než redukcia celkovej spotreby, ako je tomu napríklad pri tabaku. Napriek tomu sa snahy o zníženie kalorického príjmu zintenzívňujú, pričom skúsenosti z regulácie tabaku poukazujú na potenciálnu úlohu spotrebných daní ako nástroja boja proti obezite. ⁴

Metodológia

Spotreba potravín s vysokým obsahom cukru, tuku či soli predstavuje významný zdravotný problém, čo viedlo viaceré krajiny k zavádzaniu spotrebných daní ako nástroja regulácie. Vedeckým problémom preto je „efektívnosť a opodstatnenosť využívania spotrebných daní ako nástroja verejnej politiky na znižovanie spotreby potravín s nepriaznivým nutričným zložením a boj proti obezite“. Diskusia o týchto daniach je sprevádzaná inherentným napätím medzi fiškálnymi a zdravotnými cieľmi: zatiaľ čo jedným z deklarovaných zámerov je zvýšenie verejných príjmov, očakáva sa tiež pozitívny behaviorálny efekt v podobe zmeny spotrebiteľského správania smerom k zdravším alternatívam. Empirické dôkazy o účinnosti týchto daní sú však často nejednoznačné, keďže jednotlivé krajiny uplatňujú odlišné modely ich konštrukcie – od ad valorem daní až po špecifické dane viazané na obsah cukru, tuku alebo kofeínu. Hlavným cieľom článku je „porovnať prístupy vybraných štátov k implementácii spotrebných daní na nezdravé potraviny, a identifikovať faktory, ktoré ovplyvňujú úspešnosť alebo zlyhanie týchto daňových politík“.

Na dosiahnutie uvedeného cieľa sme využili kombináciu kvalitatívnych a deskriptívno-analytických metód. Deskriptívna analýza je aplikovaná v častiach venovaných vybraným krajinám (Dánsku, Maďarsku, Mexiku a Francúzsku), kde sú systematicky opísané hlavné charakteristiky daňových sústav, ich legislatívne rámce a základné ekonomické parametre. Komparatívna analýza je využitá naprieč analytickou časťou článku a syntetizovaná v závere, umožňuje porovnať jednotlivé modely z hľadiska cieľov, dizajnu a empirických výsledkov. Analýza sekundárnych dát vychádza z údajov WHO, OECD, Eurostatu, národných ministerstiev a vedeckých štúdií, ktoré sú interpretované v kontexte hodnotenia efektívnosti a spravodlivosti uplatnených daňových opatrení. Ďalej bola využitá obsahová analýza legislatívnych dokumentov, najmä pri opise daňových rámcov vybraných krajín, s cieľom identifikovať kľúčové prvky legislatívneho dizajnu, daňové parametre a explicitné ciele politík. Rovnako bola v článku využitá metóda syntézy a interpretačná metóda, ktorá spája zistenia z jednotlivých prípadových štúdií do širšieho teoretického rámca fiškálnej a zdravotnej politiky.

Uvedené metodologické prístupy umožňujú kvalitatívne zhodnotiť, do akej miery môžu byť zdravotne motivované spotrebné dane efektívnym a zároveň prakticky realizovateľným nástrojom verejnej politiky. Zároveň poskytujú základ pre identifikáciu ich systémových limitov, vrátane otázok administratívnej náročnosti, daňovej transparentnosti a dlhodobého vplyvu na zdravie populácie.

Dane ako boj proti obezite

Súčasné daňové systémy sa spoliehajú predovšetkým o široké dane (napr. daň z príjmu), ktoré slúžia na financovanie verejných rozpočtov. Argumentácia v prospech úzko zameraných, teda cielene špecifických daní uvalených okrem všeobecných daní na vybrané tovary alebo služby, je spravidla odôvodnená ďalšími špecifickými cieľmi. Ich realizácia však vyžaduje dôsledné vyváženie medzi týmito cieľmi a základnými princípmi daňovej politiky, medzi ktoré patria administratívna jednoduchosť, spravodlivosť a efektívnosť. Hoci všeobecne uplatniteľné dane získavajú čoraz väčšiu popularitu, spotrebné dane si naďalej udržiavajú stabilnú a významnú pozíciu v rámci daňových systémov väčšiny štátov. Ich ekonomická a spoločenská racionalizácia presahuje rámec samotného generovania verejných príjmov a opiera sa o viacero významných faktorov: 1. zmierňovanie negatívnych externalít, teda nepriaznivých dopadov individuálnej spotreby na blahobyt ostatných členov spoločnosti, ⁵ 2. adresovanie internalít vyplývajúcich z časovej nekonzistentnosti medzi krátkodobými impulzmi a dlhodobými preferenciami jednotlivca, 3. asymetria či nedostatok úplných informácií zo strany spotrebiteľov, 4. potreba zabezpečenia príjmov verejných financií a plnenie ďalších cieľov neekonomickej povahy, predovšetkým v oblasti ochrany verejného zdravia.⁶

Externality, internality a neúplné informácie

Hlavné ekonomické zdôvodnenie uplatňovania spotrebných daní vychádza z konceptov negatívnych externalít, internalít a asymetrických (neúplných) informácií. Mnohé tovary podliehajúce zdaneniu spotreby generujú negatívne externality – teda spoločenské náklady, ktoré neznáša výlučne samotný spotrebiteľ, ale celá spoločnosť. Typickými príkladmi sú fajčenie, ktoré vedie k zvýšeným výdavkom na zdravotnú starostlivosť, znečisťovanie ovzdušia s dopadmi na verejné zdravie, či konzumácia alkoholu, často spojená s dopravnými nehodami alebo násilným správaním. Spotrebné dane v tomto kontexte predstavujú nástroj na internalizáciu týchto negatívnych externalít – teda premietnutie externých spoločenských nákladov do trhovej ceny výrobku. Tým dochádza k obmedzeniu nadmernej spotreby a zároveň k tvorbe verejných príjmov, ktoré môžu byť použité na zmierňovanie negatívnych dôsledkov spotreby týchto tovarov. V prípade internalít ide o situácie, kedy spotrebiteľ svojím správaním negatívne ovplyvňuje sám seba, často v dôsledku časovej nekonzistentnosti alebo iracionálneho hodnotenia budúcich dôsledkov. Napríklad mladý jedinec môže začať fajčiť s presvedčením, že má svoje správanie pod kontrolou, avšak neskôr si uvedomí vznik závislosti a súvisiace zdravotné riziká. V takýchto prípadoch môžu spotrebné dane plniť funkciu behaviorálneho nástroja – zvýšením ceny stimulujú jednotlivcov k zníženiu spotreby alebo k voľbe menej škodlivej alternatívy. Tretím relevantným aspektom sú neúplné alebo asymetrické informácie. Spotrebitelia často nemajú prístup k úplným informáciám o výživovej hodnote, chemickom zložení alebo dlhodobých zdravotných dopadoch konzumovaných výrobkov. Spotrebná daň tak môže zároveň pôsobiť ako cenový signál, indikujúci, že určitý produkt predstavuje zdravotné či spoločenské riziko. Zvýšené daňové zaťaženie tak môže slúžiť ako podnet na zmenu spotrebiteľského správania v prospech zdravších alebo spoločensky menej zaťažujúcich alternatív.

V kontexte potravín, napriek rozsiahlemu výskumu zdravotných a ekonomických dôsledkov obezity, zostáva identifikácia skutočného rozsahu externalít s ňou spojených konceptuálne aj empiricky náročná. Tento aspekt bol doteraz predmetom len obmedzeného počtu štúdií. Na rozdiel od priamych externalít, ako je napríklad pasívne fajčenie, sa externalita obezity prejavuje predovšetkým nepriamo, a to prostredníctvom mechanizmov verejného zdravotného poistenia a kolektívneho zdieľania rizík. Tento fenomén prináša tri zásadné metodologické výzvy. Po prvé, rozsah externality je výrazne determinovaný inštitucionálnym usporiadaním systému zdravotnej starostlivosti. V prostredí s plne individualizovanou úhradou zdravotných nákladov a bez zdieľania rizík by tieto externality prakticky nevznikali. Po druhé, ako upozorňujú Bhattacharya a Sood⁷ samotný fakt, že obézni jedinci prispievajú do systému menej, než z neho čerpajú, nie je postačujúcim dôkazom existencie externality. Takýto rozdiel môže byť dôsledkom samotnej povahy kolektívneho poistenia a nezávisí nevyhnutne od telesnej hmotnosti poistencov. Skutočná externalita vzniká iba vtedy, ak (1) existuje zdieľanie rizík medzi obéznymi a neobéznymi účastníkmi systému a zároveň (2) poistný systém modifikuje správanie poistencov – napríklad prostredníctvom morálneho hazardu (napr. zvýšený kalorický príjem alebo znížená fyzická aktivita pri absencii plného finančného dopadu) alebo nepriaznivého výberu (napr. odchod zdravších jedincov z poistného systému v dôsledku rastúcich nákladov spôsobených obezitou). Inými slovami, samotná ekonomická záťaž nie je automatickým indikátorom externality, jej identifikácia si vyžaduje porovnanie reálnej situácie so scenárom plne súkromného systému bez rizikového zdieľania. Po tretie, hoci miera chorobnosti spojená s obezitou môže slúžiť ako indikátor prítomnosti externalít, určovanie optimálnej výšky spotrebnej (napr. „Pigouvskej“) dane by malo vychádzať z výšky marginálnych spoločenských nákladov, ktoré však zatiaľ neboli presne kvantifikované. Napokon, nie každý vysokokalorický príjem automaticky generuje externality. Tento aspekt je obzvlášť relevantný pri konzumácii cukru, keďže existujú výrazné individuálne rozdiely vo fyziologickej odozve a správaní. Zavedenie univerzálnej Pigouvskej dane tak môže viesť k zníženiu spotreby aj pod úroveň, ktorá by bola z hľadiska spoločenského optima efektívna.⁸

Získavanie príjmov

Napriek absencii presvedčivých empirických dôkazov o existencii výrazných externalít a internalít súvisiacich s obezitou, tlak na zvyšovanie verejných príjmov motivoval mnohé vlády k zavedeniu spotrebných daní na vybrané tovary s nízkou cenovou elasticitou dopytu. Tieto dane sa často uplatňujú ako stabilný a relatívne jednoducho spravovateľný nástroj fiškálnej politiky, neraz bez dôkladného posúdenia ich efektívnosti, alokačných dopadov či distribučných dôsledkov. Spotrebné dane so zreteľne definovaným daňovým základom, najmä v prípade pohonných hmôt, tabaku a alkoholu, pri vhodnej konštrukcii zvyčajne generujú nízke administratívne a dodržiavacie náklady. V krajinách s obmedzenou daňovou kapacitou môžu pritom tvoriť významnú časť celkových verejných príjmov.

Naopak, aplikácia spotrebných daní na vysoko kalorické potraviny a nápoje je výrazne komplexnejšia. Daňový základ je v tomto prípade značne heterogénny – vysoko kalorické suroviny (napr. cukor) sa často využívajú ako vstupy v širokej škále produktov s odlišným zložením, čo komplikuje spravodlivé a efektívne nastavenie daňovej politiky. Cukor pritom predstavuje z pohľadu regulácie atraktívny cieľ, no jeho prítomnosť môže byť prirodzená (napr. v ovocí) alebo pridaná, a môže pochádzať z rôznych zdrojov – ako je cukrová trstina, repa, kukurica (vo forme sirupov), či ovocné koncentráty. Výsledný obsah cukru v potravinách je preto vysoko variabilný a zdaňovanie na základe jeho množstva si vyžaduje zavedenie diferencovaných sadzieb. Administratívna uskutočniteľnosť takejto politiky predstavuje zásadnú výzvu, najmä v prostredí s limitovanou daňovou správou. To podčiarkuje potrebu selektívnejšieho prístupu, zameraného na úzky okruh produktov, pri ktorých je vplyv na verejné zdravie dobre zdokumentovaný a daňová implementácia technicky realizovateľná.

Okrem technickej náročnosti vyvolávajú spotrebné dane na potraviny aj závažné otázky týkajúce sa ich distribučnej spravodlivosti. Zatiaľ čo pri iných druhoch spotreby (napr. pohonné hmoty) sa nadmerná konzumácia spája skôr s vyššími príjmovými skupinami, dostupné údaje naznačujú, že konzumácia lacných, vysoko spracovaných a energeticky bohatých potravín je častejšia u nízkopríjmových vrstiev obyvateľstva. Tento jav poukazuje na potenciálnu regresívnosť takejto dane. Na druhej strane, predpokladaný vyšší pokles spotreby v týchto skupinách v dôsledku zvýšenia cien – a s tým spojené zníženie zdravotných rizík (internalít) – môže čiastočne zmierniť regresívny charakter opatrenia. Napriek tomu zostáva zrejmé, že cieľom zavádzania týchto daní nie je primárne zvýšenie spravodlivosti, ale skôr regulácia spotreby a získavanie verejných príjmov. Z uvedeného vyplýva, že argumenty v prospech spotrebných daní na potraviny súvisiace s obezitou sú z hľadiska fiškálnej efektívnosti pomerne slabé. Zložitosť implementácie, otázky spravodlivosti a neistota ohľadom skutočného rozsahu externalít naznačujú potrebu opatrného a dôkladne odôvodneného prístupu pri ich uplatňovaní.

Zlepšovanie zdravia

Vysoká vlastná cenová elasticita dopytu po vybraných nezdravých potravinách implikuje, že ich zdanenie by mohlo viesť k zníženiu spotreby a potenciálne aj k redukcii miery obezity. V tomto kontexte však dochádza k určitému napätiu medzi fiškálnym cieľom – zvýšením verejných príjmov – a cieľom zdravotno-politickým, teda zlepšením zdravotného stavu populácie. Aj keď vzťah medzi zavedením spotrebnej dane a zdravotnými ukazovateľmi, vrátane miery obezity, je nepriamy a výrazne ovplyvnený individuálnymi charakteristikami,⁹ dostupná literatúra naznačuje existenciu určitých súvislostí, najmä pri cielene zadefinovaných kategóriách potravín. Napriek tomu zostáva celkový vplyv spotrebných daní na prevalenciu obezity a iné zdravotné výstupy neistý a pravdepodobne len marginálny. Dôvodom je jednak absencia jednoznačných kauzálnych dôkazov z doterajších empirických štúdií, ako aj skutočnosť, že väčšina zdravotne motivovaných daní bola implementovaná pomerne nedávno, čo sťažuje dlhodobé vyhodnotenie ich účinkov.¹⁰

Zdravotnícke výskumy však poskytujú presvedčivé dôkazy, že aj malé denné energetické nerovnováhy, napríklad zvýšenie kalorického príjmu o 5 až 10 %, čo zodpovedá približne jednej až dvom plechovkám sladených nápojov denne, môžu pri dlhodobom pretrvávaní viesť k rozvoju obezity. Podľa dostupných dát sa významná časť týchto nadbytočných kalórií koncentruje v niektorých kľúčových potravinových kategóriách, ako sú sladené nápoje, zemiaky, nespracované červené mäso a spracované mäsové výrobky. Spomedzi nich sú sladené nápoje predmetom najintenzívnejšieho výskumu a opakovane sú spájané
s nárastom obezity a súvisiacich chronických ochorení. Z tohto hľadiska sa javí ako efektívnejšie nezamerať sa výlučne na zložky, akými sú cukry či tuky, ktoré sú rozptýlené naprieč rôznorodými produktmi, ale skôr na konkrétne finálne maloobchodné výrobky s vysokým obsahom energie a nízkou výživovou hodnotou.¹¹ Jedným z možných nástrojov je preto uplatnenie vysokých spotrebných daní práve na tieto produkty. Odborná literatúra potvrdzuje, že zdaňovanie sladených nápojov vedie k zníženiu ich spotreby. Otázkou však zostáva, prečo sa tieto dane neuplatňujú vo výraznejšej miere. Jedným z hlavných dôvodov sú tzv. substitučné efekty – zvýšenie ceny jedného tovaru môže viesť k nárastu spotreby iných vysoko kalorických alternatív, ako sú ovocné džúsy, ochutené mliečne nápoje či energeticky bohaté snacky.¹²

V nasledujúcej časti sa zameriame na praktické skúsenosti vybraných krajín so zavedením spotrebných daní na potraviny a ich hodnotenie z hľadiska efektívnosti, vplyvu na správanie spotrebiteľov a dosahov na verejné zdravie.

Daň na sladené nápoje v Mexiku

Mexiko patrí k štátom s najvyššou prevalenciou obezity (71 %) a diabetu 2. typu (10,8 %) v dospelej populácii na globálnej úrovni, pričom zároveň vykazuje jednu z najvyšších mier spotreby sladených nápojov – približne 163 litrov na osobu ročne. V reakcii na túto situáciu mexická vláda 31. októbra 2013 zaviedla spotrebnú daň vo výške 1 mexického pesa za liter sladených nápojov, čo predstavovalo približne 10 % z maloobchodnej ceny. Daň bola uplatnená na širokú kategóriu výrobkov, vrátane energetických nápojov a všetkých nealkoholických nápojov pripravených rozpustením cukru vo vode, bez ohľadu na to, či sú sýtené. Zavedenie tejto dane bolo sprevádzané mediálnou kampaňou zameranou na podporu zdravších životných návykov a súčasne bola implementovaná 8 % daň na deväť kategórií vysoko kalorických spracovaných potravín (napr. snacky, cukrovinky, čokoládové výrobky, pudingy, ovocné a zeleninové sladkosti, nátierky, karamelové krémy, cereálne výrobky, zmrzlina a nanuky), ak ich energetická hodnota presahovala 275 kcal na 100 g. Táto daň obsahovala aj mechanizmus automatickej úpravy sadzieb v súlade s kumulatívnou infláciou.¹³

V porovnaní s východiskovou úrovňou spotreby bol zaznamenaný pokles predaja zdanených produktov o 5,5 % v roku 2014 a o 9,7 % v roku 2015, čo naznačuje prítomnosť výraznejšej dlhodobej cenovej elasticity. Pokles bol najvýraznejší pri nesýtených nápojoch (–16,2 % v roku 2014 a –29,4 % v roku 2015), v porovnaní so sýtenými (–0,8 % a –0,3 %). Výraznejší účinok bol zaznamenaný v nižších socioekonomických skupinách. ¹⁴Zároveň došlo k miernemu nárastu spotreby nezdanených produktov (v priemere +2,1 %), hoci substitučné vzorce zostávajú nejasné, najmä pokiaľ ide o presun spotreby medzi nesýtenými a sýtenými nápojmi či o zmenu veľkostí balení, ktorú dostupné dáta nedokážu dostatočne zachytiť. Zaujímavý je aj vývoj v segmente mliečnych výrobkov: predaj nezdanených mliečnych nápojov klesol v priemere o 14,4 %, zatiaľ čo pri zdanených mliečnych produktoch to bolo len o 2,5 %, čo môže naznačovať prítomnosť ďalších ovplyvňujúcich faktorov. Fiškálne výnosy z dane na sladené nápoje predstavovali v roku 2014 približne 0,1 % HDP, zatiaľ čo výnos z dane na kaloricky bohaté spracované potraviny dosiahol približne 0,08 % HDP.¹⁵

Skúsenosti z Mexika ukazujú, za akých podmienok môžu zdravotne motivované spotrebné dane ovplyvniť obezitu.

1. Zjednodušený a jasne definovaný daňový základ. Hoci sa pôvodne uvažovalo o širšom zdaňovaní nadbytočných kalórií (vrátane tukov), konceptuálna aj technická realizovateľnosť bola vyššia pri produktoch s pridaným cukrom, najmä v prípade sladených nápojov, ktoré predstavujú dobre identifikovateľný cieľ.¹⁶
2. Substitučné efekty ako rozhodujúci faktor účinnosti. Efektívnosť daní závisí od toho, či dôjde k presunu spotreby k zdravším alternatívam alebo len k substitúcii inými nezdravými produktmi. Táto oblasť si vyžaduje dôkladnejší výskum s cieľom identifikovať intenzitu a smer substitučných vzťahov.
3. Komplementarita s inými nástrojmi verejnej politiky. Vplyv spotrebných daní je významne ovplyvňovaný prítomnosťou sprievodných nefinančných opatrení, ako sú osvetové kampane, označovanie výživových hodnôt či regulácia marketingu. V Mexiku sa ukázalo, že informovanosť o existencii dane pozitívne korelovala so zníženou spotrebou.¹⁷

Daň z nasýtených tukov v Dánsku

Krátkodobá spotrebná daň na nasýtené tuky, zavedená v Dánsku v októbri 2011, predstavuje doposiaľ jediný známy príklad dane aplikovanej na základe obsahu nasýtených tukov v potravinách – nie podľa kategórií výrobkov, ale podľa nutričného parametra. Sadzba bola stanovená na 16 dánskych korún (približne 2,15 eura) za každý kilogram nasýteného tuku v potravinách, ktoré prekračovali hranicu 2,3 % obsahu tuku. ¹⁸Tento prah prakticky vylúčil mliečne výrobky z daňového základu, no zároveň zahrnul široké spektrum potravín s vyšším obsahom nasýtených tukov, vrátane mäsa, syrov, masla, jedlých olejov, nátierok a snackov. Efektívne zdanenie sa líšilo podľa typu produktu – napríklad v prípade masla daň zodpovedala približne 30 % ad valorem sadzbe, pri balení chipsov 8 % a pri jednom litri olivového oleja 7 %. Povinnosť odvádzať daň bola uložená veľkoobchodníkom a dovozcom, vedľa existujúcich spotrebných daní na cukrovinky a nealkoholické nápoje, ako aj štandardnej 25 % DPH.¹⁹

Napriek určitej koncepčnej inovatívnosti sa implementácia tejto dane stretla s výraznou verejnou a politickou nepopulárnosťou. Po 15 mesiacoch bola zrušená, čo sa pripisovalo najmä vysokým administratívnym nákladom pre výrobcov a distribútorov, strate cenovej konkurencieschopnosti voči zahraničiu (vzhľadom na presun nákupov cez hranice), ako aj nejednoznačným výsledkom v oblasti správania spotrebiteľov. Napriek predčasnému zrušeniu však ekonometrické analýzy naznačujú, že daň mala merateľný efekt na spotrebu: predaj zdanených potravín poklesol o 10 až 15 %, pričom sa zároveň prejavil presun nákupného správania – časť spotrebiteľov uprednostnila lacnejšie diskontné predajne pred tradičnými supermarketmi. Tieto zistenia poukazujú na citlivosť správania domácností voči cenovým stimulom aj v prípade zložitejšie definovaných daňových základov.²⁰

Daň na potraviny s obsahom cukru, soli a kofeínu v Maďarsku

Maďarsko implementovalo tzv. Daň z výrobkov ohrozujúcich verejné zdravie (Public Health Product Tax – PHPT) v septembri 2011 ako súčasť širšej stratégie na zníženie spotreby nutrične nevhodných potravín a zabezpečenie dodatočných verejných príjmov pre zdravotnícky sektor. Daň sa aplikuje na vybrané priemyselne spracované potraviny s vysokým obsahom pridaného cukru, soli alebo kofeínu, pričom výslovne vylučuje základné potraviny a zameriava sa výhradne na výrobky, pri ktorých existujú dostupné a zdravšie alternatívy. Do základu PHPT sú zahrnuté najmä sladené nápoje, energetické nápoje, cukrovinky, slané snacky a ovocné džemy. Legislatívny rámec dane bol v priebehu rokov viackrát novelizovaný s cieľom rozšíriť rozsah zdaňovaných produktov, precizovať technické parametre a aktualizovať výšku sadzieb. Tie sú špecificky diferencované podľa obsahu zdanených zložiek (napr. cukru, soli, kofeínu) a typu potravinového výrobku. Napríklad od 1. januára 2019 sa sadzby pohybovali od 240 forintov (cca 85 amerických centov) za liter sirupu s obsahom cukru nad 8 g/100 ml až po 600 forintov (2,15 USD) za kilogram ovocného džemu s obsahom cukru nad 35 %. Daň je splatná pri prvotnom uvedení tovaru na trh v Maďarsku a jej platiteľmi sú výrobcovia, veľkoobchodníci alebo dovozcovia (vývoz zostáva oslobodený). Deklarovaným cieľom zavedenia dane bolo „zníženie spotreby potravín, ktoré neprispievajú k verejnému zdraviu“, a súčasne posilnenie príjmovej stránky verejných rozpočtov na krytie rastúcich nákladov zdravotníctva. V roku 2018 PHPT vygenerovala výnosy vo výške približne 40,6 miliardy forintov, čo predstavovalo asi 0,1 % HDP.²¹

Empirické zistenia naznačujú, že daňová politika mala hmatateľný vplyv na cenové a spotrebiteľské správanie. Podľa údajov zo súkromných štúdií sa ceny zdanených produktov zvýšili v priemere o 10 až 30 %, pričom ich spotreba klesla o 10 až 15 %.²²Výskum Národného ústavu pre rozvoj zdravia (NEFI) uvádza, že 26–35 % predchádzajúcich konzumentov zdanených potravín deklarovalo pokles ich spotreby v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Zo skupiny respondentov, ktorí obmedzili spotrebu, až 80 % identifikovalo ako hlavnú motiváciu nárast cien, zatiaľ čo približne 20 % uviedlo zvýšené zdravotné povedomie.²³

Zavedenie PHPT zároveň podnietilo výrobné inovácie, viacerí producenti upravili zloženie svojich produktov s cieľom vyhnúť sa zdaneniu, najmä znížením alebo úplným odstránením cielene zdaňovaných zložiek. Hoci komplexné hodnotenie dopadu tejto politiky na zdravotné výsledky populácie zatiaľ nebolo uskutočnené, predbežné indikátory naznačujú pozitívne efekty v oblasti spotrebiteľského povedomia a nutričnej kvality ponuky. Maďarský prípad tak predstavuje jeden z najkoherentnejších príkladov využitia daňových nástrojov v rámci prevencie chronických neprenosných ochorení.

Daň z nealkoholických nápojov vo Francúzsku

Francúzsko zaviedlo v januári 2012 spotrebnú daň na nealkoholické nápoje obsahujúce pridaný cukor alebo umelé sladidlá, čím sa zaradilo medzi prvé krajiny aplikujúce fiškálne nástroje s deklarovaným cieľom ovplyvniť výživové správanie populácie. Pôvodne zamýšľaná daň výlučne na cukrom sladené nápoje bola v priebehu legislatívneho procesu rozšírená aj na produkty s obsahom umelých sladidiel. Tento rozšírený prístup reflektoval širšie obavy súvisiace nielen s kalorickou záťažou, ale aj s potenciálnymi zdravotnými dôsledkami syntetických aditív. Podľa legislatívnej definície podliehajú dani produkty, ktoré kumulatívne spĺňajú štyri kritériá: (1) patria do tarifných kódov NC 2009 (nealkoholické ovocné a zeleninové šťavy, nefermentované) alebo NC 2202 (iné nealkoholické nápoje, vrátane ochutených vôd a sýtených nápojov); (2) obsahujú akékoľvek množstvo pridaného cukru alebo sladidla; (3) sú balené v obaloch určených na maloobchodný predaj; a (4) majú obsah alkoholu nižší ako 1,2 %.²⁴ K roku 2015 bola sadzba dane stanovená ako špecifická – vo výške 7,50 € za hektoliter produktu. Povinnosť odviesť daň majú prvovýrobcovia, dovozcovia, distribútori či maloobchodníci, pričom vývoz zdanených nápojov je od dane oslobodený.²⁵

Zavedenie tejto dane je zaujímavé nielen z pohľadu jej zdravotnej motivácie, ale aj pre diskusiu o konzistentnosti daňovej politiky – najmä vzhľadom na paralelné uplatňovanie zníženej sadzby DPH (5,5 %) na sladené nápoje, zatiaľ čo štandardná sadzba DPH dosahuje 20 %. Tento fakt vyvolal otázky ohľadom koherencie medzi fiškálnymi nástrojmi a deklarovanými cieľmi v oblasti verejného zdravia. Oficiálne deklarovaným cieľom zavedenia dane bolo zníženie konzumácie sladených nápojov prostredníctvom ich cenovej penalizácie a zároveň generovanie príjmov pre systém verejného zdravotného poistenia. Výnosy z dane sú formálne vyhradené na financovanie zdravotníctva, čo prinieslo nový rozmer do diskusie o tzv. „earmarkingu“ – vyhradení daňových výnosov na špecifické účely. Zatiaľ čo tvrdé vyhradenie (vytváranie samostatných mimorozpočtových fondov) môže posilniť účelové využitie zdrojov, je zároveň administratívne náročnejšie a menej flexibilné. Francúzsky model preferuje tzv. „mäkké vyhradenie“, kde sú príjmy z dane formálne alokované na zdravotnícke výdavky, ale v rámci všeobecného štátneho rozpočtu. Tento prístup sa javí ako udržateľnejší z pohľadu rozpočtovej transparentnosti a politickej podpory, keďže umožňuje vláde pružne reagovať
na meniace sa fiškálne a zdravotné priority, bez vytvárania rigidných rozpočtových štruktúr.²⁶

Francúzsky prípad tak predstavuje relatívne umiernený, no systematicky implementovaný prístup k využívaniu spotrebných daní v oblasti verejného zdravia, pričom zdôrazňuje potrebu zladenia rôznych daňových nástrojov, ako aj dôležitosť kontextuálne citlivého dizajnu daňovej politiky.

Záver

Je dôležité zdôrazniť, že na rozdiel od rozšírených názorov súčasná odborná diskusia preukazuje, že spotrebné dane uvalené na nezdravé potraviny nepredstavujú zásadný odklon od existujúcej medzinárodnej praxe. Podľa údajov WHO z decembra 2023 implementovalo daň na sladené nápoje až 118 krajín.²⁷ V mnohých nízkopríjmových štátoch sú sladené nápoje vyrábané v relatívne ľahko kontrolovateľných výrobných zariadeniach a dlhodobo sú považované za luxusný tovar, čo umožňuje efektívne a spravodlivé zvyšovanie daňových príjmov najmä formou ad valorem dane.

Z analýzy vyplývajú tri kľúčové závery.

Po prvé, hoci argument o stabilnom a pohodlnom zvyšovaní daňových príjmov je ťažko aplikovateľný v krajinách s vysokými príjmami a už vysokou daňovou záťažou, v nízkopríjmových krajinách môžu kompenzovať iné faktory tento efekt. V týchto krajinách môžu príjmy zo spotrebných daní na nezdravé potraviny predstavovať podstatný podiel HDP (napríklad Kambodža²⁸, Rwanda²⁹, Uganda³⁰) a tým aj významný podiel celkových daňových príjmov vzhľadom na nižší pomer daní k HDP.

V prostredí, kde má vládny výdaj vysokú marginálnu hodnotu, môžu spotrebné dane na ľahko zdaniteľné nezdravé potraviny (predovšetkým fľaškové nápoje) významne prispieť k zlepšeniu blahobytu obyvateľstva prostredníctvom fiskálnej politiky, pričom zlepšenie zdravotného stavu je skôr sekundárnym efektom (oproti krajinám, kde je hlavným cieľom zníženie spotreby cukru a príjem z dane je sekundárnym efektom zdravotnej politiky).

Po druhé, krajiny, ktoré uplatňujú dane z dôvodov zdravotnej politiky, preferujú špecifické spotrebné dane, keďže zdravotné riziko koreluje s množstvom cukru v produkte. Naopak, v krajinách orientovaných primárne na získavanie daňových príjmov sú častejšie aplikované ad valorem dane.

Po tretie, celkové daňové príjmy zo spotrebných daní na nezdravé potraviny sú vo všetkých krajinách v porovnaní s inými spotrebnými daňami (napríklad alkoholom) relatívne nízke, pričom ich prínosy, vrátane zdravotných, musia byť starostlivo vyvážené voči administratívnym nákladom, zložitosti daňového systému a potenciálnej ekonomickej neefektívnosti (tzv. mŕtva strata).

Záverom, rôznorodé motivácie pre zdaňovanie sladených nealkoholických nápojov a prax jednotlivých štátov významne ovplyvňujú návrh týchto daní. Hoci z dôvodu zabezpečenia daňových príjmov môžu byť dane buď špecifické, alebo ad valorem podľa kontextu, fakt, že tieto produkty sú často vyrábané v domácich veľkých formálnych sektoroch s ľahko pozorovateľnou maloobchodnou cenou a pravidelnou miestnou daňovou evidenciou umožňujúcou kontrolu výrobných cien, ako aj značná variabilita obsahu cukru (najmä pri dovážaných produktoch) naznačujú, že ad valorem dane môžu byť administratívne jednoduchšie implementovateľné než špecifické dane v prípade absencie explicitného zdravotného cieľa. Z administratívnych dôvodov by však dane viazané na objem (bez ohľadu na obsah cukru) mohli byť výhodné ako špecifické spotrebné dane založené na výnosoch. Ak však cieľom je zdravotná ochrana, nevyhnutne vedie k preferencii špecifických daní založených na obsahu cukru.

Sladené nealkoholické nápoje predstavujú relatívne jednoduchý a ľahko identifikovateľný daňový základ, ktorý je vhodný najmä v krajinách s nízkymi príjmami, kde je zavedenie komplexnejších, no efektívnejších daňových nástrojov limitované nízkou administratívnou kapacitou, pričom marginálna spoločenská hodnota vládnych výdavkov je vysoká. Naopak, v krajinách s vysokými príjmami, kde tieto nápoje významne prispievajú k prevalencii obezity, existuje potenciál využitia spotrebných daní ako nástroja zlepšovania verejného zdravia. V takýchto kontextoch môže byť efekt daní výraznejší pri súčasnom uplatňovaní doplnkových politík, pričom odporúčaná je komplexná balíková stratégia.

Existujúce dôkazy však zároveň upozorňujú na viacero rizík, ako je napríklad substitúcia k iným nezdravým potravinám či relatívne nízky daňový výnos, ktorý však môže byť sekundárny, ak je hlavným cieľom zlepšenie zdravotného stavu. Kľúčovým faktorom bude schopnosť správne navodiť želané substitučné správanie, ktoré rozhodne o trvalosti týchto daní i o ich fiškálnom prínose. Nezávisle od výsledku je nevyhnutná konzistentnosť daňovej politiky voči potravinám; prvým jednoduchým a účinným krokom na ceste k zlepšeniu zdravotného stavu populácie by preto malo byť odstránenie výnimiek, znížených a nulových sadzieb DPH na nezdravé potraviny.

Z hľadiska ďalšieho výskumu a politickej praxe je vhodné rozvíjať empirické hodnotenia dlhodobých účinkov týchto daní na zdravotné správanie, spotrebiteľské substitúcie a nerovnosti v príjmoch. Iba prepojenie fiškálnych a zdravotných cieľov, podporené dôkazmi z reálnej praxe, môže zabezpečiť trvalú legitimizáciu týchto daní ako efektívneho a spravodlivého nástroja verejnej politiky.

Autor: JUDr. Jozef Gdovin, PhD.
Katedra správneho práva, Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Zoznam bibliografických odkazov

ÁLVAREZ‑SÁNCHEZ, Cristina, Isobel CONTENTO, Alejandra JIMÉNEZ‑AGUILAR a ďalší. Does the Mexican sugar‑sweetened beverage tax have a signaling effect? In: PLoS ONE [online]. 2018, roč. 13, č. 8, [cit. 15. augusta 2025]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1371/journal.pone.0199337

ANDREYEVA, Tatiana, Michael W. LONG a Kelly D. BROWNELL. The impact of food prices on consumption: a systematic review of research on the price elasticity of demand for food. In: American Journal of Public Health. 2010, roč. 100, č. 2, s. 216–222. ISSN 0090-0036.

ARANTXA COLCHERO, M., Juan A. RIVERA, Barry M. POPKIN a Shu Wen NG. Sustained consumer response: evidence from two-years after implementing the sugar sweetened beverage tax in Mexico. In: Health Affairs (Millwood). 2017, roč. 36, č. 3, s. 564–571. ISSN 0278-2715.

BIRD, Richard a Roy B. BAHL. Taxing sugary drinks. Washington, DC: International Tax and Investment Center, 2020.

BHATTACHARYA, Jay a Neeraj SOOD. Health insurance and the obesity externality. Cambridge (MA): National Bureau of Economic Research, 2005. NBER Working Paper No. 11529.
BROWNELL, Kelly D. a Thomas R. FRIEDEN. Ounces of prevention—the public policy case for taxes on sugared beverages. In: New England Journal of Medicine. 2009, roč. 360, s. 1805–1808. ISSN 0028-4793. Dostupné online: https://doi.org/10.1056/NEJMp0902392 [cit. 15. augusta 2025].

CASHIN, Cheryl, Sarah SPARKES a Daniel BLOOM. Earmarking for Health: From Theory to Practice. Health Financing. Geneva: World Health Organization, 2017. Working Paper No. 5. Dostupné na internete: https://apps.who.int/iris/handle/10665/259675

ECSIP. Food taxes and their impact on competitiveness in the agri-food sector. Rotterdam: European Competitiveness and Sustainable Industrial Policy Consortium, 2014.

FLEISCHER, Victor. Curb your enthusiasm for Pigovian taxes. In: Vanderbilt Law Review. 2015, roč. 68, s. 1673–1713. ISSN 0042-2533.

GRUBER, Jonathan. Smoking’s internalities. In: Regulation. Zima 2002–2003, s. 52–57. ISSN 0147-0590.

JAMISON, Dean T. et al. Global health 2035: a world converging within a generation. In: The Lancet. 2013, roč. 382, č. 9908, s. 1898–1955. ISSN 0140-6736. Dostupné online: https://doi.org/10.1016/S0140-6736(13)62105-4 [cit. 15. augusta 2025].

JENSEN, Jørgen D. a Sinne SMED. The Danish tax on saturated fat – Short run effects on consumption, substitution patterns and consumer prices of fats. In: Food Policy. 2013, roč. 42, s. 18–31. DOI: 10.1016/j.foodpol.2013.06.004. ISSN 0306-9192.

LAKDAWALLA, Darius a Tomas PHILIPSON. The growth of obesity and technological change: a theoretical and empirical examination. Cambridge, MA: National Bureau of Economic Research, 2002. NBER Working Paper No. 8946.

MINISTÈRE DU BUDGET, DES COMPTES PUBLICS, ET DE LA RÉFORME DE L’ÉTAT. Contributions sur les boissons sucrées, édulcorées ou contenant de la caféine [online]. 2015 [cit. 15. augusta 2025]. Dostupné na internete: http://vosdroits.service-public.fr/professionnels-entreprises/F31871.xh….

NATIONAL INSTITUTE FOR HEALTH DEVELOPMENT (NIHD). Impact study of the Public Health Product Tax. Budapest: National Institute for Health Development, 2013.

NAKHIMOVSKY, Sarah S., Abby B. FEIGL, Carlos AVILA, Gabrielle O’SULLIVAN, Erika MACGREGOR-SKINNER a Matthew SPRANCA. Taxes on sugar-sweetened beverages to reduce overweight and obesity in middle-income countries: a systematic review. In: PLoS ONE [online]. 2016, roč. 11, č. 9, e0163358 [cit. 15. augusta 2025]. ISSN 1932-6203. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1371/journal.pone.0163358

PAN AMERICAN HEALTH ORGANIZATION. Taxes on sugar-sweetened beverages as a public health strategy: the experience of Mexico. Washington, DC: PAHO, 2015.

SHEKAR, Meera a Barry POPKIN, eds. Obesity: health and economic consequences of an impending global challenge. Washington, DC: World Bank, 2020. (Human Development Perspectives Series). ISBN 978-1-4648-1457-0.

SMED, Sinne. Financial penalties on foods: the fat tax in Denmark. In: Nutrition Bulletin. 2012, roč. 37, s. 142–147. ISSN 1467-3010.

STATISTA. Soft drinks market in Cambodia – statistics & facts [online]. 2025 [cit. 15. augusta 2025]. Dostupné na internete: https://www.statista.com/outlook/cmo/non-alcoholic-drinks/soft-drinks/c…

TANDON, S., et al. [Názov článku podľa stránky] [online]. 2021 [cit. 15. augusta 2025]. Dostupné na internete: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/16549716.2021.1883911

TAUBES, Gary. The science of obesity: what do we really know about what makes us fat? An essay by Gary Taubes. In: British Medical Journal. 2013, roč. 346, f1050. ISSN 1756-1833.

TENG, Andrea M., Amelia C. JONES, Anja MIZDRAK, Louise SIGNAL, Murat GENÇ a Nick WILSON. Impact of sugar‐sweetened beverage taxes on purchases and dietary intake: systematic review and meta‐analysis. In: Obesity Reviews. 2019, roč. 20, s. 1187–1204. ISSN 1467-7881.

WORLD HEALTH ORGANIZATION. Obesity and overweight: key facts [online]. 2019 [cit. 15. augusta 2025]. Dostupné na internete: https://www.who.int/features/factfiles/obesity/en/

WORLD HEALTH ORGANIZATION. WHO report on the global tobacco epidemic 2019 [online]. Geneva: WHO, 2019 [cit. 15. augusta 2025]. Dostupné na internete: https://www.who.int/tobacco/global_report/en/

WHO. WHO calls countries to increase taxes on alcohol and sugary sweetened beverages [online]. 6. 12. 2023 [cit. 15. augusta 2025]. Dostupné na internete: https://www.paho.org/en/news/6-12-2023-who-calls-countries-increase-tax…

NEW VISION. Health taxes progress for Uganda but a lot of work remains [online]. [cit. 15. augusta 2025]. Dostupné na internete: https://www.newvision.co.ug/category/news/health-taxes-progress-for-uga…

---

¹ JAMISON, D. T. et al. Global health 2035: a world converging within a generation. In: The Lancet. 2013, roč. 382, č. 9908, s. 1898–1955.
² WORLD HEALTH ORGANIZATION. WHO report on the global tobacco epidemic 2019 [online]. Geneva: WHO, 2019 [cit. 15. augusta 2025]. Dostupné na internete: https://www.who.int/tobacco/global_report/en/
³WORLD HEALTH ORGANIZATION. Obesity and overweight: key facts [online]. 2019 [cit. 15. augusta 2025]. Dostupné na internete: https://www.who.int/features/factfiles/obesity/en.
⁴BROWNELL, K. D. a T. R. FRIEDEN. Ounces of prevention—the public policy case for taxes on sugared beverages. In: New England Journal of Medicine. 2009, roč. 360, s. 1805–1808.
⁵PIGOU, A. C. The Economics of Welfare, s. 26.
⁶GRUBER, J. Smoking’s internalities. In: Regulation. Zima 2002–2003, s. 52–57.
⁷BHATTACHARYA, J. a N. SOOD. Health insurance and the obesity externality. NBER Working Paper No. 11529, Cambridge (MA): National Bureau of Economic Research, 2005. s. 4-8.
⁸FLEISCHER, V. Curb your enthusiasm for Pigovian taxes. In: Vanderbilt Law Review. 2015, roč. 68, s. 1673–1713.
⁹ TAUBES, G. The science of obesity: what do we really know about what makes us fat? In: British Medical Journal. 2013, roč. 346. s. 3-5.
¹⁰ SHEKAR, M. a B. POPKIN (eds.). Obesity: health and economic consequences of an impending global challenge, s. 63.
¹¹ NAKHIMOVSKY, S. S. et al. Taxes on sugar-sweetened beverages to reduce overweight and obesity in middle-income countries. In: PLoS ONE. 2016, roč. 11, č. 9. s. 8-12.
¹² TENG, A. M. et al. Impact of sugar‐sweetened beverage taxes on purchases and dietary intake. In: Obesity Reviews. 2019, roč. 20, s. 1187–1204.
¹³ PAN AMERICAN HEALTH ORGANIZATION. Taxes on sugar-sweetened beverages as a public health strategy: the experience of Mexico. Washington, DC: PAHO, 2015. s. 8-12.
¹⁴ ARANTXA COLCHERO, M. et al. Sustained consumer response: evidence from two-years after implementing the sugar sweetened beverage tax in Mexico. In: Health Affairs. 2017, roč. 36, č. 3, s. 564–571.
¹⁵ PAN AMERICAN HEALTH ORGANIZATION. Taxes on sugar-sweetened beverages as a public health strategy: the experience of Mexico. Washington, DC: PAHO, 2015. s. 8-12.
¹⁶ BIRD, R. a R. B. BAHL. Taxing sugary drinks, s. 52.
¹⁷ ÁLVAREZ‑SÁNCHEZ, C. et al. Does the Mexican sugar‑sweetened beverage tax have a signaling effect? In: PLoS ONE. 2018, roč. 13, č. 8, s. 10-14.
¹⁸SMED, S. Financial penalties on foods: the fat tax in Denmark. In: Nutrition Bulletin. 2012, roč. 37, s. 142–147.
¹⁹JENSEN, J. D. a S. SMED. The Danish tax on saturated fat – Short run effects on consumption, substitution patterns and consumer prices of fats. In: Food Policy. 2013, roč. 42, s. 18–31.
²⁰ JENSEN, J. D. a S. SMED. The Danish tax on saturated fat – Short run effects on consumption, substitution patterns and consumer prices of fats. In: Food Policy. 2013, roč. 42, s. 18–31.
²¹ ECSIP. Food taxes and their impact on competitiveness in the agri‑food sector, s. 23-52.
²² ECSIP. Food taxes and their impact on competitiveness in the agri‑food sector, s. 23-52.
²³ NATIONAL INSTITUTE FOR HEALTH DEVELOPMENT (NIHD). Impact study of the Public Health Product Tax, Budapest: National Institute for Health Development, 2013.
²⁴MINISTÈRE DU BUDGET, DES COMPTES PUBLICS, ET DE LA RÉFORME DE L’ÉTAT. Contributions sur les boissons sucrées, édulcorées ou contenant de la caféine [online]. 2015 [cit. 15. augusta 2025]. Dostupné na internete: http://vosdroits.service-public.fr/professionnels-entreprises/F31871.xh…
²⁵ECSIP. Food taxes and their impact on competitiveness in the agri‑food sector, s. 23-52.
²⁶ CASHIN, Ch, S. SPARKES a D. BLOOM. Earmarking for Health: From Theory to Practice. Health Financing. Geneva: World Health Organization, [online]. 2017 [cit. 15. 8. 2025]. Dostupné na internete: https://apps.who.int/iris/handle/10665/259675
²⁷ WHO. WHO calls countries to increase taxes on alcohol and sugary sweetened beverages [online]. 6. 12. 2023 [cit. 15. 8. 2025]. Dostupné na internete: https://www.paho.org/en/news/6-12-2023-who-calls-countries-increase-tax…
²⁸STATISTA. Soft drinks market in Cambodia – statistics & facts [online]. 2025 [cit. 15. 8. 2025]. Dostupné na internete: https://www.statista.com/outlook/cmo/non-alcoholic-drinks/soft-drinks/c…
²⁹TANDON, S., et al. Strengthening prevention of nutrition-related non-communicable diseases through sugar-sweetened beverages tax in Rwanda: a policy landscape analysis [online]. 2021 [cit. 15. 8. 2025]. Dostupné na internete: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/16549716.2021.1883911
³⁰NEW VISION. Health taxes progress for Uganda but a lot of work remains [online]. 5.8.2025 [cit. 15. 8. 2025]. Dostupné na internete: https://www.newvision.co.ug/category/news/health-taxes-progress-for-uga…