Každý prijímajúci štát je podľa medzinárodného práva povinný poskytnúť diplomatickým misiám a ich personálu na svojom území pri výkone ich funkcií a činnosti osobitné právne postavenie, ktoré je odlišné od právneho postavenia vlastných občanov ako aj cudzincov. Rozdiel medzi diplomatickými výsadami a imunitami je v podstate v tom, že obsah výsad je pozitívny, t. j. poskytovanie práv a výhod viac, ktoré iní občania nemajú, zatiaľ čo obsah imunít je negatívny, t. j. znamená vyňatie z pôsobnosti niektorých noriem vnútroštátneho práva platného pre všetkých občanov prijímajúceho štátu. Výsady a imunity diplomatického zástupcu začínajú jeho vstupom na územie prijímajúceho štátu a končia, keď diplomat opustí toto územie, alebo bol vyhlásený za persona non grata (nežiaduca osoba). Diplomatické výsady a imunity a ich obsah sú upravené vo Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.

Medzi diplomatické výsady a imunity diplomatickej misie patrí:

• právo vyvesovať štátnu vlajku a štátny znak vysielajúceho štátu na budovách, miestnostiach, dopravných prostriedkoch;
• nedotknuteľnosť miestností diplomatickej misie znamená nielen zákaz vstupu cudzím orgánom do miestností misie bez súhlasu vedúceho misie, ale ukladá prijímajúcemu štátu zvláštnu povinnosť chrániť všetkými vhodnými prostriedkami miestnosti cudzích misií pred vniknutím nežiaducich osôb, pred poškodením, pred rušením pokoja misie a zabrániť ujme dôstojnosti misie. Aj súkromný byt diplomatického zástupcu má rovnakú nedotknuteľnosť a ochranu ako miestnosti misie.
• sloboda komunikácie diplomatickej misie so svojou vládou, ďalšími diplomatickými misiami, konzulátmi vysielajúceho štátu. Slobodou komunikácie sa rozumie komunikácia akýmikoľvek prostriedkami ako písomne, telefonicky, telegrafom, rádiom, kuriérom, elektronicky, e-mailom. V prípade písomností hovoríme o tzv. diplomatickej pošte, ktorá nesmie byť zadržaná, otvorená. Diplomatická pošta sa označuje „colis diplomatique“ a môže obsahovať len skutočnosti týkajúce sa výkonu diplomatických povinností alebo určených na úradné použitie.
• oslobodenie od platenia daní a poplatkov za miestnosti misie. Uvedené sa netýka poplatkov za dodávku elektriny, plynu a iných služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti. Ide o rôzne dane a poplatky pri predaji, kúpe alebo prenájme nehnuteľnosti.
• oslobodenie od platenia colných poplatkov za veci dovezené pre potreby diplomatickej misie.

Výsady a imunity diplomatických zástupcov a ich rodinných príslušníkov, ak nie sú štátnymi občanmi prijímajúceho štátu zahŕňajú:

• osobnú nedotknuteľnosť, ktorá spočíva hlavne v tom, že diplomatický zástupca nesmie byť zatknutý alebo zadržaný. Prijímajúci štát má okrem uvedeného aj povinnosť zaobchádzať s diplomatickým zástupcom s náležitou úctou a urobiť všetky vhodné opatrenia, aby zabránil každému útoku proti jeho osobe, slobode alebo dôstojnosti.
• nedotknuteľnosť obydlia a majetku, ktoré používa rovnakú právnu ochranu ako miestnosti misie;
• vyňatie z trestnej, správnej a civilnej jurisdikcie, čo v sebe zahŕňa nemožnosť postaviť diplomatického zástupcu pred súd prijímajúceho štátu, nemožnosť vypovedať ako svedok, čo však nevylučuje, aby diplomatický zástupca podal svedeckú výpoveď dobrovoľne. Čo sa týka trestnej činnosti diplomata, nemôže byť orgánmi prijímajúceho štátu súdne trestaný a stíhaný. Prijímajúci štát má prakticky jedinú možnosť: vyhlásiť takúto osobu za persona non grata (ak ide o člena administratívneho, technického a služobného personálu, vyhlásiť ju za neprijateľnú) a vypovedať ju.
• vyňatie z ustanovení o sociálnom zabezpečení v prijímajúcom štáte, ktoré spočívajú v tom, že diplomatický zástupca nemá povinnosť prispievať do sociálneho systému prijímajúceho štátu, avšak na druhej strane nemôže ani poberať dávky sociálneho systému a tento využívať;
• oslobodenie od platenia všetkých daní a poplatkov prijímajúceho štátu s výnimkou nepriamych daní, ktoré sú zahrnuté v cene tovaru, daní z vlastnej nehnuteľnosti a zo súkromných činností;
• oslobodenie od platenia colných poplatkov za veci slúžiace osobnej potrebe diplomatického zástupcu a členov jeho rodiny.

Konzulárne styky, konzuli a konzulárne úrady sú upravené vo Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch z roku 1963. Keď by sme mali rozlíšiť diplomatickú službu a konzulárnu službu, tak diplomatická služba reprezentuje záujmy štátu v zahraničí a konzulárna služba rieši individuálne žiadosti a potreby fyzických a právnických osôb súvisiacich s ich pobytom v zahraničí. Funkcie konzulárneho úradu môže vykonávať aj diplomatická misia. Konzulárne úrady sa rozdeľujú na generálny konzulát, konzulát, vicekonzulát a konzulárne zastupiteľstvo. Vedúci konzulárneho úradu dostáva od prijímajúceho štátu na výkon svojej funkcie súhlas, tzv. exequatur. Vedúci konzulárneho úradu musí mať konzulský patent alebo podobnú menovaciu listinu, v ktorej je uvedené jeho plné meno, funkcia, kategória, trieda, konzulárny obvod, sídlo konzulárneho úradu. Vedúci konzulárneho úradu odovzdáva konzulský patent, príp. menovaciu listinu, predstaviteľovi vlády prijímajúceho štátu osobne alebo inou vhodnou formou. Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch priznáva konzulárnym úradom, konzulárnym úradníkom z povolania a ďalším členom konzulárnych úradov rôzne výhody, výsady a imunity podobné výsadám a imunitám priznávaným členom diplomatických misií podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch a s prihliadnutím na zvláštnu povahu konzulárnych úradov a funkcie, ktoré týmto úradom a ich príslušníkom prináležia.

Konzulárne funkcie vykonávajú konzulárne úrady a spočívajú napríklad v nasledovnom:

• v ochrane záujmov vysielajúceho štátu a jeho občanov v prijímajúcej krajine v rozsahu dovolenom medzinárodným právom;
• v podpore rozvoja obchodných, hospodárskych, kultúrnych a vedeckých stykov medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom a v ďalšom rozvíjaní priateľských stykov medzi nimi;
• v zisťovaní stavu a vývoja obchodného, hospodárskeho, kultúrneho a vedeckého života prijímajúceho štátu všetkými zákonnými prostriedkami a v podávaní správ a informácií o tom vláde vysielajúceho štátu zainteresovaným osobám;
• vo vydávaní cestovných pasov, víz, cestovných dokumentov občanom vysielajúceho štátu alebo príslušných dokumentov osobám, ktoré chcú cestovať do vysielajúcej krajiny;
• vo výkone funkcie notára a civilného matrikára a podobných funkcií za predpokladu, že to nie je v rozpore so zákonmi a predpismi prijímajúcej krajiny.

Veľa štátov používa na doplnenie siete konzulárnych úradov z úsporných alebo iných príčin inštitúciu honorárneho konzula. Vedúcim honorárnych konzulátov nie je úradník vyslaný ministerstvom zahraničných vecí, ale iba súkromná osoba sídliaca v danom obvode. Väčšinou je honorárny konzul občanom prijímajúceho štátu. Dôležitým predpokladom je, aby bol dobre oboznámený s miestnymi podmienkami. Funkcia honorárneho konzula býva čestná, v niektorých prípadoch si honorárny konzul ponecháva časť konzulárneho poplatku. Honorárny konzul plní zvyčajne iba niektoré funkcie, najmä pomoc obchodu a občanom štátu, ktorým bol poverený. Je podriadený konzulovi z povolania. Pokiaľ ide o výsady a imunity prislúchajúce konzulovi z povolania, podieľa sa na nich honorárny konzul iba čiastočne. Netýkajú sa ho najmä výsady osobnej nedotknuteľnosti a daňového oslobodenia.

Diplomatický protokol je súhrn medzinárodných noriem, špeciálne vypracovaných alebo tradíciou prijatých pravidiel a obyčají, ktorými sa riadi po formálnej stránke styk predstaviteľov rôznych štátov, činnosť diplomatov a ktoré určujú najmä vonkajšie formy stykov medzi diplomatmi a oficiálnymi osobnosťami krajiny pobytu. Ide aj o pravidlá, ktorými sa riadia rozličné diplomatické akty a ceremónie (zvyklosti pri slávnostných príležitostiach). Nebudeme sa zaoberať vyčerpávajúco diplomatickým protokolom a jeho pravidlami, avšak uvedieme niekoľko príkladov.

Správne obliekanie diplomatov a ich manželiek je súčasťou diplomatického protokolu. Je nutné mať na zreteli súčasnú módnu líniu, ale bez nápadných, krikľavých prvkov. Celkové oblečenie diplomata a jeho manželky má vyjadrovať vkus a kultúru jeho krajiny. Je určitou vizuálnou vizitkou pri prvých stretnutiach a dojmoch a poukazuje na povahu a konanie každého jednotlivca. A práve mnohokrát sa pôsobením prvého dojmu o človeku otvárajú ďalšie možnosti nadviazania dobrého pracovného či spoločenského kontaktu. Pri oficiálnych príležitostiach sa niekedy nosia vyznamenania. Je dôležité, aby diplomat vedel kedy, ako a aké vyznamenania má nosiť a aby mal súčasne všeobecný prehľad o vyznamenaniach svojej vlasti.

Ako jeden z príkladov uvedieme odovzdanie poverovacích listín. Dátum nástupnej audiencie nového diplomatického zástupcu je stanovený krátko po návšteve u ministra zahraničných vecí. Medzi príchodom a audienciou nebýva väčšie rozpätie ako jeden až dva týždne. Návštevy u diplomatického zboru a členov vlády zatiaľ však nemôže vykonávať. Formálne nie je diplomatický predstaviteľ ani takýmto riešením uznaný za predstaviteľa svojho štátu. To mu však nebráni, aby ihneď po príchode nemohol prevziať administratívne vedenie úradu. Titulár vedie úrad, vydáva politické smernice, podáva správy svojmu ministerstvu, avšak navonok reprezentuje úrad až do nástupnej audiencie chargé d'affaires.

V súčasnosti je aktuálnou otázka zneužívania diplomatických výsad a imunít a z toho prameniaca otázka odlišnej právnej úpravy týchto inštitútov.

Príkladmo uvediem niekoľko prípadov zneužitia diplomatickej imunity. Išlo napríklad o prípady sexuálneho zneužitia maloletých detí (rok 2005, Virginia, USA a diplomat spojených arabských emirátov), prípad zotročenia ženy z roku 1999, kde jej diplomat odobral všetky doklady a zamkol ju v nehnuteľnosti, prípad znásilnenia žien diplomatom z Ghany, prípady držania omamných látok diplomatmi a nehovoriac o jazde pod vplyvom alkoholu (napr. ruský diplomati).

Diplomatické výsady a imunity sú interpretované ako ochrana diplomatov za účelom zaručenia diplomatických vzťahov. Ide o jeden z klasických inštitútov medzinárodného práva verejného. Táto ochrana však nesmie byť zneužitá a využívaná ako licencia k porušovaniu právnych predpisov. Je aktuálnou úlohou medzinárodného spoločenstva prehodnotiť politiku diplomatických výsad a imunít tak, aby bola čo najmenej zneužívaná. Organizácia spojených národov je tým správnym miestom, na ktorom by sa mala otázka zneužívania diplomatických výsad a imunít otvoriť a hľadať v rámci medzinárodného dialógu riešenia na zamedzenie zneužívania tohto inštitútu. V rámci USA existuje právna úprava týkajúca sa trestných činov spáchaných diplomatmi v rámci USA. Ide o právnu úpravu, ktorá sa dotýka závažných trestných činov spáchaných osobami požívajúcimi diplomatické výsady a imunity.

Autor: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD.

Použité pramene:

Strakaj, J.: Dejiny diplomacie, 1. diel, Banska Bystrica, Pravnicka fakulta UMB, 1998
McClanahan, G.V.: Diplomatic immunity, Principle, Practice, Problems, C. Hurst & Co. Publishers, Londýn, 1989
Ross, S., M.: Rethinking Diplomatic Immunity: A Review of Remedial Approaches to Address the Abuse of Diplomatic Privileges and Immunities, In: American University International Law Review, Vol. 4, Issue 1, str. 173 – 205
Barker, C., J.: The Abuse of Diplomatic Privileges and Immunities, A necessary evil, 1996, Dartmouth,
Higgins, R.: The Abuse of Diplomatic Privileges and Immunities: Recent united kingdom experience, In: American Journal of International Law, Vol. 79, No. 3