Abstrakt: Dva hlavné ciele si stanovila Európska únia ohľadne smernice o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže prijatej v novembri 2014: efektívna a úplná kompenzácia škody, ktorú utrpela osoba z dôvodu porušenia práva hospodárskej súťaže (čl. 1 (1) Smernice 2014/104/EÚ) ako aj koordinácia presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže medzi orgánmi hospodárskej súťaže a poškodenými osobami (čl. 1 (2) Smernice 2014/104/EÚ). V nasledujúcom článku sa budem stručne venovať všeobecným otázkam takýchto žalôb na náhradu škody a vývoju judikatúry SDEÚ (I.), stručnému prehľadu niektorých ustanovení Smernice 2014/104/EÚ (II.) a nakoniec celkovému posúdeniu s ohľadom na vytýčené ciele (III.)
Kľúčové slová: Hospodárska súťaž, Náhrada škody, SDEÚ

Abstract: The European Union has set itself 2 main objectives concerning the Directive on certain rules governing actions for damages under national law for infringements of the competition law provisions of the Member States and of the European Union adopted in November 2014: effective and full compensation for the damage suffered by a person (Art. 1 (1) Directive 2014/104/EU) as well as the coordination of the enforcement of the competition rules between competition authorities and those who have suffered such harm (Art. 1 (2) Directive 2014/104/EU). In the following article, I will briefly focus on such actions for damages and the CJEU case law development (I.), short overview of some parts of the Directive 2014/104/EU (II.), and finally provide an overall assessment with regard to the above mentioned objectives (III.).
Key words: Competition law, Actions for damages, CJEU

1. Vývoj judikatúry SDEÚ vo veci náhrady škody

Ohľadne uplatňovania nároku na náhradu škody za porušenie práva EÚ je dôležité na úvod spomenúť prípad Francovich.¹ V tomto prípade išlo o to, že členský štát EÚ sa dopustil neimplementácie smernice garantujúcej ochranu zamestnancov spoločnosti, ktorá sa v priebehu času stala insolventnou. SDEÚ tu konštatoval, že štát musí niesť zodpovednosť za škodu spôsobenú jednotlivcom z dôvodu porušenia práva EÚ. Z toho vyplýva právo súkromných osôb domáhať sa náhrady škody voči štátu z dôvodu porušenia ustanovení zmlúv. Na druhej strane sa SDEÚ nezaoberal situáciou, kedy dôjde k porušeniu práva EÚ súkromnou osobou, a či v tomto prípade sa táto osoba môže domáhať náhrady škody voči inej súkromnej osobe.²

V rámci práva EÚ možno za zlomový považovať rozsudok SDEÚ vo veci Eco Swiss.³ V rámci neho, spoločnosť Benetton (Holandsko) uzavrela na dobu 8 rokov licenčnú zmluvu s hongkonskou spoločnosťou Eco Swiss, ktorá spoločnosti Eco Swiss umožňovala výrobu hodiniek s označením „Benetton by Bulova“ ako aj ich následný predaj. Spor medzi oboma stranami riešil Netherlands Institute for Arbitrators a rozhodcovia mali na základe rozhodcovskej doložky postupovať v zmysle platného holandského práva. Spoločnosť Benetton vypovedala v roku 1991 (3 roky pred uplynutím licenčnej zmluvy) zmluvu. Na základe toho začala druhá strana rozhodcovské konanie, kde v zmysle rozhodcovského nálezu mala spoločnosť Benetton zaplatiť spoločnosti Eco Swiss okolo 24 miliónov $. Spoločnosť Benetton napadla rozhodcovský nález z dôvodu jeho rozporu s verejným poriadkom (ordre public).⁴ Otázky položené SDEÚ sa týkali aplikácie čl. 101 ZFEÚ. Aj keď sa SDEÚ vo svojom výroku výslovne nevyjadril k arbitralite európskeho súťažného práva, tá býva na základe tohto rozsudku odvodzovaná. SDEÚ konštatoval, že v prípadoch kedy národné právo členského štátu EÚ ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského nálezu zohľadňuje rozpor s verejným poriadkom je potrebné čl. 101 a 102 ZFEÚ vykladať ako súčasť verejného poriadku a ich prípadné porušenie sankcionovať zrušením takéhoto rozhodcovského nálezu pre jeho rozpor s verejným poriadkom.⁵ Národné súdy členských štátov EÚ však pri kontrole rozhodcovských nálezov postupujú v súlade s ich platným právom.

K odpovedi na otázku možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej porušením súťažného práva EÚ voči súkromnej osobe pristúpil SDEÚ v prípade Courage.⁶ Jeho význam spočíva v tom, že SDEÚ potvrdil možnosť súkromnoprávneho vymáhania súťažného práva⁷ EÚ prostredníctvom žaloby na náhradu škody pred národnými súdmi členských štátov EÚ a tiež, že možnosť uplatnenia takéhoto práva predstavuje dôležitý nástroj v rámci dodržiavania súťažného práva EÚ. Rozsudok vo veci Courage nadobudol na význame v súvislosti s prijatím nariadenia č. 1/2003 umožňujúce členským štátom EÚ priamu aplikáciu čl. 101 a 102 ZFEÚ.⁸

V prípade Manfredi⁹ SDEÚ uviedol, že riadne uplatňovanie čl. 101 ZFEÚ pojednávajúcom o zákaze dohôd obmedzujúcich súťaž by mohlo byť ohrozené, pokiaľ by súkromná osoba nemala právo na uplatnenie nároku na náhradu škody. Každá súkromná osoba má podľa SDEÚ právo na náhradu škody za podmienky existencie súvislosti medzi škodou a konaním, ktoré je sankcionované čl. 101 ZFEÚ. Medzi podmienky súkromnoprávneho vymáhania súkromného práva EÚ patrí, že toto právo môže uplatniť súkromná osoba voči inej súkromnej osobe, konanie je v rozpore so súťažným právom EÚ a existuje príčinná súvislosť¹⁰ medzi konaním a spôsobenou škodou. Zatiaľ čo nárok na náhradu škody spadá do pôsobnosti práva EÚ, uplatnenie tohto práva je ponechané na členské štáty EÚ.

1.1. Všeobecné otázky žalôb na náhradu škody

V roku 2008 Európska komisia¹¹ priniesla analýzu o vplyve porušovania pravidiel hospodárskej súťaže v EÚ.¹² Podľa jej údajov, porušovanie čl. 101 a 102 ZFEÚ (zákaz dohôd a praktík, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a zákaz zneužívania dominantného postavenia)¹³ majú negatívny vplyv na vnútorný trh EÚ ako aj samú hospodársku súťaž.¹⁴ Celkové ročné náklady za tvrdé kartely v EÚ možno odhadnúť medzi "25 miliardami € (pri konzervatívnom predpoklade) až približne 69 miliardami €. Vyjadrené podielom na hrubom domácom produkte (HDP) EÚ, negatívny dopad týchto kartelových dohôd na spotrebiteľov sa odhaduje v rozmedzí od 0,23% do 0,62% HDP EÚ v roku 2007, čo ešte nezahŕňa škody, ktoré boli spôsobené nekalými praktikami a porušením čl. 101 ZFEÚ.¹⁵ Pre ilustráciu škody spôsobenej kartelmi a tým aj možného prínosu súkromnoprávneho presadzovania súťažného práva možno uviesť, že pokiaľ by účinnejšie mechanizmy viedli k zníženiu tvrdých kartelov, napríklad o 5%, negatívne dôsledky na spotrebiteľov by sa znížili o 1,25 až 3,45 miliárd €."¹⁶ Pod čiarou citované dokumenty boli z veľkej časti ovplyvnené rozsiahlou štúdiou (Ashurská štúdia) súkromnoprávneho vymáhania práva hospodárskej súťaže v členských štátoch EÚ. Slávna prvá veta Ashurskej štúdie uvádza, že "výsledok, ktorý vyplýva z tejto štúdie o žalobách o náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže v rozšírenej EÚ je výsledkom jej rozmanitosti a nedostatočného vývoja."¹⁷ Bez ohľadu na skutočnosť, že podľa posledných štúdií je viac žalôb a platieb za náhradu škody za porušenie práva hospodárskej súťaže, dôsledky pre spoločnosť sú obrovské. Aby sa zabránilo taktizovaniu pri výbere súdu¹⁸ (forum shopping), aby vnútorný trh EÚ¹⁹ bol viac konkurencieschopnejší ako aj aby došlo k odškodneniu tých, ktorí utrpeli škodu v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže bola prijatá smernica 2014/104/EÚ, ktorou sa v plnej miere rešpektujú základné práva a zásady v zmysle Charty základných práv EÚ.²⁰ Cieľom smernice 2014/104/EÚ je kompenzovať všetky obete, ktoré utrpeli ujmu v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže EÚ. Za týmto účelom smernica 2014/104/EÚ zavádza spôsoby, ktorými sa odstraňujú prekážky ktorým mnoho obetí čelí pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody na súde. Okrem toho, si kladie za cieľ vyrovnať interakciu medzi súkromným a verejným²¹ presadzovaním súťažného práva, tak, že jedno nebude ohrozovať druhé.

2. Stručný prehľad niektorých ustanovení smernice 2014/104/EÚ

Smernica 2014/104/EÚ upravuje, o.i. aj oblasti ako, nárok na plné odškodnenie obetí kartelov, t.j. strát, ušlého zisku, úrokov (čl. 1-3), sprístupnenie dôkazov (čl. 5-8), záväznosť rozhodnutí národných orgánov hospodárskej súťaže rozhodnutie (čl. 9), premlčacie lehoty (čl. 10), spoločná a nerozdielna zodpovednosť (čl. 11), prenesenie zvýšenia ceny (čl. 12-15) a kvalifikácia a stanovenie rozsahu škôd (čl. 17). Zatiaľ čo právo na plnú náhradu škôd z kartelov je uznané judikatúrou SDEÚ, iná situácie je ohľadne získavania dôkazov týkajúcich sa obetí kartelu, ktoré je mimoriadne náročné. Často krát sa v praxi takéto praktiky nedokážu preukázať na súde, pretože informačná asymetriu je v prospech kartelu.

Ohľadne nároku na plné odškodnenie obetí kartelov, t.j. strát, ušlého zisku, úrokov (čl. 1-3 smernice 2014/104/EÚ) sa smernica zameriava hlavne na uľahčenie prístupu k dôkazov v prospech žalujúcej strany. Čl. 5-7 smernice 2014/104/EÚ upravujú rôzne kategórie ako dôkazných prostriedkov s rôznou úrovňou ochrany. Čl. 5 smernice 2014/104/EÚ stanovuje všeobecné požiadavky na zverejnenie dôkazov, ktoré dostatočne preukazujú odôvodnenosť žalobcovho nároku na náhradu škody. V súvislosti s dôkazmi, ktoré pochádzajú zo spisu orgánu hospodárskej súťaže v zmysle čl. 6 smernice 2014/104/EÚ osobitné, prísnejšie ustanovenia. Čl. 7 smernice 2014/104/EÚ rozširuje ochranu v zmysle čl. 6 (6) smernice 2014/104/EÚ. Podľa toho majú členské štáty EU zabezpečiť, aby vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti²² a podania v rámci konania o urovnaní sa považovali za neprípustné, alebo boli inak chránené podľa príslušných vnútroštátnych pravidiel. Čl. 8 smernice 2014/104/EÚ ustanovuje sankcie za porušenie režimu zverejňovania, zničenie dôkazov alebo nedodržania obmedzenia použitia dôkazov. Rovnako ako je tomu v prípade čl. 16 (1) nariadenia č. 1/2003 kde pokiaľ vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa čl. 101 alebo čl. 102 ZFEÚ, ktoré sú už predmetom rozhodnutia Európskej komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Európskou komisiou a musia sa vyhnúť takýmto rozhodnutiam, sleduje čl. 9 smernice 2014/104/EÚ rovnaké účinky (t.j. aby sa porušenie práva hospodárskej súťaže konštatované v konečnom rozhodnutí vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže²³ alebo odvolacieho súdu považovalo za nevyvrátiteľné).

S ohľadom na otázku premlčania stanovuje smernica 2014/104/EÚ, že členské štáty EÚ zabezpečia, aby premlčacia lehota na podanie žaloby o náhradu škody bola najmenej 5 rokov. Táto začína ukončením porušenia práva hospodárskej súťaže a okamihom kedy sa žalobca dozvie alebo mal možnosť dozvedieť o tom, že toto správanie predstavuje porušenie práva hospodárskej súťaže, utrpel škodu, a totožnosti porušiteľa (čl. 10 smernice 2014/104/EÚ). Rovnako podniky, ktoré sa dopustili porušenia práva hospodárskej súťaže spoločným správaním, spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením práva hospodárskej súťaže (čl. 11 smernice 2014/104/EÚ). Pri malých a stredných podnikoch (MSP)²⁴ je ručenie obmedzené len voči priamym a nepriamym odberateľom (čl. 11 (2) smernice 2014/104/EÚ). Smernica 2014/104/EÚ sa venuje v čl. 12 až 15 prípadom prenesenia zvýšenia ceny. Na základe toho každá osoba, ktorá utrpela škodu (bez ohľadu na to, či ide o priameho alebo nepriameho odberateľa) môže uplatniť voči porušiteľovi nárok na náhradu škody. Výška náhrady škody v zmysle čl. 16 smernice 2014/104/EÚ bola a je jedným z najzložitejších problémov pri nárokoch na náhradu škody za porušenie práva hospodárskej súťaže.²⁵ Uplatňuje sa domnienka, že kartelové porušenie spôsobuje škodu a že porušiteľ má právo vyvrátiť túto domnienku (čl. 17 smernice 2014/104/EÚ). Európska komisia vydala v tejto súvislosti praktickú príručku pre určovanie náhrady škody s cieľom pomôcť súdom pri plnení tejto úlohy.

3. Záver

Nemožno poprieť pokrok EÚ smerom k efektívnemu systému súkromného presadzovania súťažného práva v posledných desaťročiach. Po mnohých rokoch existencie roztrieštených režimov v EÚ nastal čas na vytvorenie harmonizovaného rámca vďaka smernici 2014/104/EÚ o žalobách na náhradu škody pri porušení práva hospodárskej súťaže EÚ. Nová smernica 2014/104/EÚ po prvýkrát vytvára európsky regulačný rámec v tejto oblasti práva. Snaží sa dosiahnuť rovnováhu posilnením postavenia poškodených a zachovať a podporovať systém zhovievavosti.

Na strane žalobcov, smernica 2014/104/EÚ významne uľahčuje prístup k dôkazom prostredníctvom povinnosti zverejňovať informácie ako aj formalizáciou princípu solidárnej zodpovednosti. Z pohľadu žalovaných bude mať smernica 2014/104/EÚ vplyv na odhaľovanie porušení práva hospodárskej súťaže. Smernica 2014/104/EÚ podporuje žaloby, čo by malo viesť k zvýšeniu počtu súkromných žalôb o náhradu škody okrem správnych pokút ukladaných Európskou komisiou a národnými orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže. Z pohľadu poškodených je však problematická otázka a postavenie korunných svedkov. Korunným svedkom, navonok (zodpovednosť len vo vzťahu k odberateľom) ako aj dovnútra (zodpovednosť iba do výšky vzniknutej škody pri vlastných odberateľoch) sa poskytne privilégium, ktoré môže vyvolať právnu neistotu a koniec koncov môže znamenať aj náklady pre poškodeného. Aj v tomto ohľade by bolo vytvorenie jednotného procesu presadzovania verejných a súkromných nárokov výhodnejšie, najmä s ohľadom na aplikáciu nástrojov kolektívneho odškodnenia, aby sa dospelo k ešte väčšej rovnováhe medzi záujmami všetkých dotknutých v prípade existencie kartelu.

Autor: JUDr. Rastislav FUNTA, PhD., LL.M.

Použitá literatúra:

BORCHARDT, K. D. (2010): Die Rechtlichen Grundlagen der Europäischen Union, C.F.Müller, Heidelberg.
FUNTA, R. (2010): Abuse of a dominant position in EU and US Law, 1. Edition, Tribun EU, Brno.
FUNTA, R. (2010): Medzinárodné právo/ International law/Internationales recht/Diritto internazionale/Международное право, Tribun EU, Brno.
FUNTA, R. (2012): Legal & economic analysis of cartels, their enforcement and the leniency program, Danube Law and Economic review, Issue 2, Brno.
FUNTA, R., NEBESKÝ, Š., JURIŠ, F. (2014): Právo európskej únie, Tribun EU, Brno.
FUNTA, R. (2014): Theory and practice of competition economics market definition, Acta Oeconomica Universitatis Selye, Volume 3, Komárno.
FUNTA, R. (2015): Niekoľko poznámok k revidovanému nariadeniu o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I), Právní Rozpravy, Hradec Králové.
KALESNÁ, K. (2011): Súkromnoprávne vymáhanie súťažného práva, Právny Obzor 3/2011, Bratislava.
KALESNÁ, K., HRUŠKOVIČ, I., ĎURIŠ, M. (2012): Európske právo, PF UK, Bratislava.
KRÁLIK, A. (2014): Náhrada škody spôsobenej porušením súťažného práva, C.H.Beck, Bratislava.
SIMAN, M., SLAŠŤAN, M. (2010): Primárne právo Európskej Únie, Euroiuris, Bratislava.
SIMAN, M., SLAŠŤAN, M. (2012): Právo Európskej Únie, Euroiuris, Bratislava.
SVÁK, J. (2011): Ochrana ľudských práv, Eurokódex, Bratislava.
SVOBODA, P. (2010): Úvod do evropského práva, 3. vydání, C.H.Beck, Praha.
SYNNOTT, A. (2015): The public competition enforcement review, 7. Edition, Law Business Research, London.
WHISH, R., BAILEY, D. (2012): Competition Law, 7. Edition, Oxford University Press, Oxford.

¹C-6/90 a C-9/90, Andrea Francovich and Danila Bonifaci and others v. Italian Republic [1991] ECR I-5357.
²Touto otázkou sa zaoberal SDEÚ v prípade Banks kde uviedol, že by došlo k "narušeniu účinku práva EÚ, ak by jednotlivec popr. právnická osoba nemali možnosť uplatniť svoje práva na nápravu voči strane, ktorá sa môže označiť za zodpovednú za porušenie práva EÚ v prípade, kedy bolo priamo účinné ustanovenie práva EÚ jasne porušené." C-128/92, Banks & Co. Ltd. v. British Coal Corporation [1994], ECR I-1209 5.
³C-126/97, Eco-Swiss China Time v. Benneton [1999] ECR I-3055.
⁴KRÁLIK, A. (2014): Náhrada škody spôsobenej porušením súťažného práva.
⁵FUNTA, R. (2010): Medzinárodné právo/International law/Internationales recht/Diritto internazionale/ Международное право.
⁶C-453/99, Courage Ltd and Others v. Bernard Crehan, [2001] ECR I-6297 [2001] 5 CMLR 1058.
⁷KALESNÁ, K. (2011): Súkromnoprávne vymáhanie súťažného práva.
⁸Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (dnes čl. 101 a 102 ZFEÚ).
⁹C-295/04 až C-298/04, Vincenzo Manfredi and Others v. Lloyd Adriatico Assicurazioni SpA, [2006] ECR I-6619.
¹⁰BORCHARDT, K. D. (2010): Die Rechtlichen Grundlagen der Europäischen Union.
¹¹SIMAN, M., SLAŠŤAN, M. (2012): Právo Európskej Únie.
¹²SVOBODA, P. (2010): Úvod do evropského práva.
¹³FUNTA, R. (2010): Abuse of a dominant position in EU and US Law.
¹⁴White paper on Damages actions for breach of the EC antitrust rules, COM(2008) 165 final.
¹⁵SIMAN, M., SLAŠŤAN, M. (2010): Primárne právo Európskej Únie.
¹⁶Commission staff paper accompanying the White paper on Damages actions for breach of the EC antitrust rules, SEC(2008) 404
¹⁷Ashurst Study (2004) on the conditions of claims for damages in case of infringement of EC competition rules.
¹⁸FUNTA, R. (2015): Niekoľko poznámok k revidovanému nariadeniu o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I).
¹⁹FUNTA, R. (2014): Theory and practice of competition economics market definition.
²⁰SVÁK, J. (2011): Ochrana ľudských práv.
²¹SYNNOTT, A. (2015): The public competition enforcement review.
²²FUNTA, R. (2012): Legal & economic analysis of cartels, their enforcement and the leniency program.
²³KALESNÁ, K., HRUŠKOVIČ, I., ĎURIŠ, M. (2012): Európske právo.
²⁴FUNTA, R., NEBESKÝ, Š., JURIŠ, F. (2014): Právo európskej únie.
²⁵WHISH, R., BAILEY, D. (2012): Competition Law.