You are hereZmluva o výkone funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným – vybrané aspekty

Zmluva o výkone funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným – vybrané aspekty


By admin - Posted on 10 September 2013

Verzia pre tlačVerzia pre tlač

Článok sa zaoberá stručným priblížením právnych vzťahov vznikajúcich pri výkone funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným a s tým súvisiacimi otázkami sociálneho a zdravotného poistenia.

Vzťah medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a členom orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa v zmysle ustanovenia § 66 Obchodného zákonníka spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Gramatickým a logickým výkladom predmetného paragrafového znenia teda možno dôjsť k nasledujúcemu záveru o tom, akými zmluvnými režimami môže byť v aplikačnej praxi konštruovaný vzájomný vzťah konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným k samotnej spoločnosti ako subjektu obchodnoprávnych vzťahov:

  1. mandátna
  2. zmluva o výkone funkcie konateľa

Ad 1:

Pri určovaní konkrétneho obsahu práv a povinností konateľa pri koncipovaní mandátnej zmluvy treba mať na zreteli ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 566 a nasledujúce). Z legálneho vymedzenia mandátnej zmluvy obsiahnutého v ustanovení § 566 Obchodného zákonníka možno logicky vyvodiť, že konateľ bude vystupovať v postavení mandatára a spoločnosť s ručením obmedzeným (zastúpená štatutárnym orgánom) v postavení mandanta, pre ktorého a na ktorého účet sa konateľ zaväzuje zariadiť za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti za týmto účelom. Na platnosť mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a samotnou spoločnosťou sa nevyžaduje písomná forma (v porovnaní so zmluvou o výkone funkcie konateľa). Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka pokiaľ je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.(1) Pre aplikačnú prax problematickou naďalej zostáva otázka možnosti vykonávania funkcie konateľa na podklade mandátnej zmluvy, avšak bezodplatne. Autorka O. Ovečková na margo aplikácie § 566 Obchodného zákonníka uvádza: "V prípade, keď sa uvedená činnosť uskutoční bezodplatne, na taký vzťah potom treba aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve (§ 724 a nasl.), a to aj keď zmluvu uzavreli podnikatelia.“(2) Prikláňam sa k citovanému právnemu názoru, v zmysle ktorého možno na tomto právnom základe niektoré obchodné záležitosti zo strany konateľa obstarať bezodplatne. Podľa môjho názoru teda pôjde o ad hoc aplikáciu neformálnej príkaznej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že pojmovým znakom mandátnej zmluvy podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka je odplata a bezodplatné konanie konateľa zrejme treba posudzovať podľa iného právneho základu (príkazná zmluva podľa Občianskeho zákonníka). Rovnako ustanovenie § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka predpokladá odplatnosť mandátnej zmluvy konateľa, „avšak konkrétna výška odplaty môže a nemusí byť v zmluve dohodnutá“.(3) Spoločnosť má podľa § 572 Obchodného zákonníka okrem povinnosti vyplatiť konateľovi odmenu (odplatu) tiež povinnosť uhradiť mu nevyhnutne alebo účelne vynaložené náklady, ibaže by z ich povahy vyplývalo, že boli už zahrnuté do odmeny konateľa.

Ad 2:

Z ustanovenia § 66 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o výkone funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je akousi „nadstavbou“ režimu opísaného v prvom bode. Zmluva o výkone funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je osobitným zmluvným typom a môže povinnosti konateľa upraviť omnoho podrobnejšie, prísnejšie a dôslednejšie, ako je to v prípade prvého režimu. Celkom logicky, výkladom ustanovenia § 66 Obchodného zákonníka možno tiež dospieť k záveru, že túto zmluvu konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným uzatvorenú nemusí mať – v tom prípade sa uplatní zmluvný režim podľa bodu 1.

V tejto súvislosti tiež treba podotknúť, že ani jedna z týchto zmlúv, resp. ani jeden z týchto režimov nezakladá pracovný pomer konateľa voči spoločnosti s ručením obmedzeným.

Spoločník obchodnej spoločnosti, ktorý je zároveň aj konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným sa môže rozhodnúť, či bude v obchodnej spoločnosti pôsobiť ako zamestnanec, avšak s výnimkou činností spadajúcich do okruhu povinností (pôsobnosť) vyplývajúcich konateľovi priamo z ustanovení Obchodného zákonníka. To znamená, či bude mať uzatvorený pracovný pomer založený pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce. Avšak z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na účely dane z príjmu, a tiež z pohľadu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) vystupuje konateľ ako každý iný zamestnanec.

Postup pri zdaňovaní príjmov konateľa, ktorý je zamestnancom spoločnosti s ručením obmedzeným, je identický ako u každého iného zamestnanca. Konateľ sa môže rozhodnúť, či podpíše vyhlásenie o uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane, daňového bonusu, a či je poberateľom nejakého druhu dôchodku a všetky ostatné skutočnosti uvedené v predmetnom vyhlásení. Pokiaľ si konateľ uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane, príjem sa bude vždy zdaňovať preddavkom na daň z príjmov (§ 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).

Odmena za výkon funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným

Ako už bolo spomenuté, je na zvážení konateľa, či sa stane aj zamestnancom spoločnosti s ručením obmedzeným. Samozrejme, opäť treba pripomenúť, že pri posudzovaní obsahu zamestnaneckého pomeru konateľa je nevyhnutné brať na zreteľ obsah pôsobnosti konateľa ustanovený Obchodným zákonníkom, pričom okruh týchto povinností nemôže tvoriť predmet pracovnej zmluvy. Druhým variantným riešením, ktoré prichádza do úvahy, je možnosť poberať za výkon pôsobnosti konateľa odmenu. V tomto prípade je konateľ považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu – vyplýva to z ustanovenia § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o dani z príjmov), podľa ktorého samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa § 31 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti so svojou zárobkovou činnosťou.

Legálna definícia zárobkovej činnosti aplikovateľná na tento konkrétny prípad konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným sa nachádza v ustanovení § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov. V zmysle citovaných ustanovení zárobkovou činnosťou je dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z ktorej nepodlieha dani z príjmov preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, ako aj príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Okrem dohodnutej odmeny (v peňažnej forme) za výkon funkcie konateľa môžu byť poberané tiež iné peňažné, prípadne nepeňažné príjmy, resp. plnenia (napr. používanie automobilu zaradeného do majetku spoločnosti).

Odvody z nepravidelného príjmu konateľa

Zamestnancom na účely len dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení.
V prípade, že odmena bude konateľovi vyplatená nepravidelne, prihlasuje sa ako zamestnanec do Sociálnej poisťovne na účely sociálneho poistenia na nepravidelný príjem, z vyplatenej odmeny konateľa platí dôchodkové poistenie do fondu dôchodkového poistenia. Pritom príjem počas trvania dôchodkového poistenia pre sociálne poistenie sa rozpočíta pomerne na každý kalendárny mesiac počas trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku, okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu (§ 139b zákona o sociálnom poistení)(4).

Možnosť vykonávania funkcie konateľa bez nároku na odmenu

Táto problematika súvisí s druhým zmluvným režimom upravujúcim postavenie konateľa pri výkone svojej pôsobnosti v spoločnosti s ručením obmedzeným - zmluvou o výkone funkcie konateľa, ktorej jednotlivé ustanovenia sú predmetom dispozície účastníkov zmluvy. To znamená, že zmluvné strany sú oprávnené upraviť si vzájomné vzťahy tak, aby čo najlepšie zodpovedali potrebám konkrétnej spoločnosti s ručením obmedzeným, resp. konkrétnej situácie medzi konateľom a spoločnosťou, nesmú sa však odchýliť od kogentných ustanovení Obchodného zákonníka. Z uvedeného okrem iného tiež vyplýva, že čo sa týka otázky odmeny konateľa, existuje aj možnosť uzatvorenia zmluvy o výkone funkcie konateľa, ktorá (rozumej zmluva) nebude konateľovi zakladať právo na vyplatenie odmeny za výkon pôsobnosti konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným. Takáto úprava v zmluve o výkone funkcie konateľa podľa môjho názoru neodporuje zákonu. Rovnaký právny názor o možnosti vykonávania funkcie konateľa bez nároku na odmenu, t. j. bezodplatnom výkone funkcie zastáva aj český autor Eliáš.(5) Pričom je potrebná práve forma zmluvy o výkone funkcie konateľa. Treba však pripustiť, že v aplikačnej praxi sa možno stretnúť v zásade s odplatnými zmluvami o výkone funkcie konateľa.

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným – študent a verejné zdravotné poistenie

Je všeobecne známou skutočnosťou, že v štandardných prípadoch je štát platiteľom verejného zdravotného poistenia za študentov stredoškolského a vysokoškolského štúdia. Vyplýva to z ustanovenia § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/ 2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o zdravotnom poistení), podľa ktorého štát je platiteľom poistného za nezaopatrené dieťa v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Za nezaopatrené dieťa sa na účely zákona o zdravotnom poistení považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole, najdlhšie však do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

V zmysle § 3 ods. 3 písm. b.) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/ 2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov do osobného rozsahu verejne zdravotne poistených osôb spadajú aj osoby, ktoré vykonávajú alebo majú oprávnenie vykonávať na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti vzniká otázka, či a za akých podmienok študent – nezaopatrené dieťa, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, bude považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je z tohto titulu zahrnutá do osobného rozsahu verejného zdravotného poistenia.

Podľa § 10b ods. písm. b.) zákona o zdravotnom poistení je zárobková činnosť na účely verejného zdravotného poistenia definovaná ako činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov).

Príjmami z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa v zmysle § 6 zákona o dani z o príjmov rozumejú:
a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
b) príjmy zo živnosti podľa živnostenského zákona,
c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),
d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti.

Interpretáciou predmetných zákonných ustanovení teda možno podľa môjho názoru dôjsť k záveru, že pokiaľ je študent – konateľ odmeňovaný za výkon funkcie v spoločnosti s ručením obmedzeným (zmluva o výkone funkcie konateľa, ktorá zakladá konateľovi nárok na odmenu), bude zrejme na účely povinného verejného zdravotného poistenia posudzovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba dosahujúca príjmy zo živnostenského podnikania vykonávaného na základe živnostenského zákona, a nie ako osoba, za ktorú štát platí poistné na verejné zdravotné poistenie, teda nezaopatrené dieťa na účely zákona o zdravotnom poistení.

Pomerne problematickou zostáva otázka posúdenia právneho postavenia študenta – samostatne zárobkovo činnej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia na účely povinného verejného zdravotného poistenia. Zdravotná poisťovňa pravdepodobne nebude takúto osobu naďalej považovať za nezaopatrené dieťa na účely zákona o zdravotnom poistení. Podľa môjho názoru však pri posudzovaní danej právnej situácie treba brať do úvahy predovšetkým postavenie študenta sústavne pripravujúceho sa na povolanie v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nie iba samotnú skutočnosť, že disponuje živnostenským oprávnením bez toho, aby, ako je to v početných praktických prípadoch, preukázateľne dosahoval akýkoľvek príjem z podnikania.

Autor: Bc. Ingrid Nahácka
Autorka je študentkou Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty

Zoznam použitých prameňov práva:

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/ 2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Zoznam použitých prameňov:

Odvody z nepravidelného príjmu, odmena konateľa vyplatená ročne, polročne. Poradca podnikateľa. Dostupné na Internete: https://www.pp.sk/1582/Odvody-z-nepravidelneho-prijmu-odmena-konatela-vy...

Zoznam použitej literatúry:

Eliáš, K.: Společnost s ručením omezeným, 1. vydání, Praha, Prospektrum, 1997. 254 s.
Ovečková O. a kol.: Obchodný zákonník 2 – Komentár. Bratislava: IURA EDITION, 2012. 2192 s. ISBN: 9788080784348


(1) Pre porovnanie so zmluvou o výkone funkcie konateľa pozri časť „Možnosť vykonávania funkcie konateľa bez nároku na odmenu“ tohto článku.
(2) Ovečková O. a kol.: Obchodný zákonník 2 – Komentár. Bratislava: IURA EDITION, 2012. s. 676.
(3) Ovečková O. a kol.: Obchodný zákonník 2 – Komentár. Bratislava: IURA EDITION, 2012. s. 682.
(4) Odvody z nepravidelného príjmu, odmena konateľa vyplatená ročne, polročne. Poradca podnikateľa. Dostupné na Internete: https://www.pp.sk/1582/Odvody-z-nepravidelneho-prijmu-odmena-konatela-vy... [Citované dňa: 24.04.2013]
(5) Eliáš, K.: Společnost s ručením omezeným, 1. vydání, Praha, Prospektrum, 1997, s. 179.

Vyhľadávanie

Preložiť stránku

Odkazy

Zverte nám svoje materiály na korektúru
Každý z nás je omylný, a preto ak si potrpíte na kvalitu písomného prejavu, zverte nám svoje materiály na jazykovú, štylistickú alebo predtlačovú korektúru. Viac TU


Máte záujem o reklamu na tomto mieste? Kontaktujte nás na adrese projustice@projustice.sk alebo na telefónnom čísle +421 904 977 933.

Pripravujeme

Články a práce, ktoré sa aktuálne pripravujú, prípadne sa plánujú začať. K ich príprave môžete prispieť:
- pracovné právo
- trestné právo
V prípade, že sa chcete podieľať na príprave jednotlivých tém, alebo sa chcete stať pravidelným prispievateľom kontaktujte našu redakciu.


Verzia pre tlač