Offshore Structures – Legal Limits of Transparency and Proving Economic Reality in Security Practice

Abstrakt Príspevok sa zaoberá problematikou offshore štruktúr v kontexte bezpečnostnej praxe a dokazovania ekonomickej reality v prípadoch ekonomickej kriminality. Offshore obchodné spoločnosti predstavujú legitímny nástroj cezhraničného podnikania vyplývajúci zo slobody usadiť sa v rámci práva Európskej únie, avšak ich viacúrovňové vlastnícke konštrukcie môžu znižovať transparentnosť a komplikovať identifikáciu osoby vykonávajúcej faktickú kontrolu. Text analyzuje právne limity využívania offshore štruktúr, so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, osobitne v kontexte rozhodnutí vo veciach C-37/20 a C-601/20. Osobitná pozornosť je venovaná identifikácii konečného užívateľa výhod, operatívnym a procesným limitom dokazovania a novým trendom vyplývajúcim z digitalizácie finančných tokov. Príspevok poukazuje na to, že rozhodujúcim faktorom nie je samotná existencia zahraničnej štruktúry, ale schopnosť bezpečnostných orgánov preukázať ekonomickú realitu v prostredí globalizovaného kapitálu.
Kľúčové slová: offshore štruktúry, konečný užívateľ výhod, ekonomická realita, transparentnosť vlastníctva, ekonomická kriminalita, dokazovanie, bezpečnostná prax, pranie špinavých peňazí

Abstract The paper examines offshore structures from the perspective of security practice and the evidentiary challenges associated with proving economic reality in cases of economic crime. Offshore business companies constitute a legitimate instrument of cross-border entrepreneurship under the freedom of establishment within European Union law; however, multi-layered ownership arrangements may reduce transparency and complicate the identification of the individual exercising effective control. The study analyses the legal limits of offshore arrangements with particular reference to the case law of the Court of Justice of the European Union, especially in joined cases C-37/20 and C-601/20. Special attention is devoted to the identification of the ultimate beneficial owner, the operational and procedural limits of evidence-gathering, and emerging trends related to the digitalisation of financial flows. The paper argues that the decisive issue is not the mere existence of offshore structures, but the capacity of security authorities to demonstrate economic reality within a globalised capital environment.
Keywords: offshore structures, ultimate beneficial owner, economic reality, ownership transparency, economic crime, evidentiary challenges, security practice, money laundering

World trade organisation - the need for reform?

Abstrakt: Cieľom predkladaného článku je objasnenie vzniku a fungovania SVETOVEJ OBCHODNEJ ORGANIZÁCIE. Tento článok je štrukturálne rozdelený do dvoch kapitol, ktoré sú následne členené do podkapitol. Prvá kapitola je venovaná charakteristike a princípom WTO a nasledujúca kapitola obsahuje priblíženie systému riešenia sporov.
Kľúčové slová: GATT, WTO, štruktúra, piliere

Abstract: The aim of this article is ti clarify the foundation and the working mechanism of WTO. Article is structurally divided into two chapters, which are subsequently divided into subchapters. The first one describes charakteristcs and principles of WTO and following chapter contains a review of the dispute resolution system.
Key words: GATT, WTO, structure, main pilliers

Foto: Peter Senko (2018)

Bank as a joint stock company with special legal regime in Slovak and Czech legislation

Abstrakt: Predmetom tohto článku je komparácia právnej úpravy inštitútu banky ako akciovej spoločnosti so zvláštnym právnym režimom v podmienkach Slovenskej a Českej republiky v súlade s bankovou legislatívou EÚ.
Kľúčové slová: banka, akciová spoločnosť, zákon o bankách, smernica EÚ, nariadenie EÚ.

Abstract: The subject of the article is a comparison of the legal regulations of the Bank's Institute as a joint stock company with a special legal regime in the conditions of the Slovak and the Czech Republic in accordance with the EU banking legislation
Keywords: bank, joint stock company, bank law, EU directive, EU regulation.

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je v zmysle zákonného znenia povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou.(1) „Súčasťou odbornej starostlivosti je okrem iného aj to, že člen predstavenstva dáva pri rozhodovaní v predstavenstve prednosť záujmom spoločnosti pred záujmami akcionára, ktorý ho do predstavenstva váhou svojich hlasov presadil, a nenechá sa preto pri výkone svojej funkcie týmto akcionárom ovplyvňovať. Uvedené platí podobne aj pre výkon pôsobnosti konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným.(2)

Vedecká monografia od JUDr. Andreja Králika, PhD, LL.M. s názvom „Náhrada škody spôsobenej porušením súťažného práva“ (C. H. Beck Bratislava, 2014. s. 178. ISBN 978-80-89603-20-6.) je na našom knižnom trhu prvou publikáciou, ktorá komplexne spracováva problematiku náhrady škody v práve Európskej únie a ukazuje, ako právo Európskej únie ovplyvňuje aj slovenské právo.

Úvod

S pribúdajúcimi novelami a legislatívnymi zámermi v Obchodnom zákonníku, ako aj zákone č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len infozákon) sa stáva čoraz diskutovanejšou aj otázka budúcnosti a relevantného výkladu obchodného tajomstva. Predmetom tejto analýzy bude pohľad na tento inštitút v súvislosti s právom na informácie. Jeho legislatívna úprava je vcelku strohá, no to nič neuberá na jej závažnosti a praktickom význame. V tejto krátkej analýze sa budeme snažiť pozrieť na problematiku obchodného tajomstva najmä cez optiku predmetnej judikatúry, ktorá je v tejto oblasti esenciálna, nakoľko vypĺňa vákuum spôsobené neobšírnou legálnou definíciou pojmov spojených s obchodným tajomstvom. Najsignifikantnejší pre nás bude rozsudok veľkej komory Súdneho dvora EÚ vo veci C-416/10 z 15. januára 2013 (ďalej len rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pezinská skládka).

Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným je najčastejšie využívanou formou obchodných spoločností v Slovenskej republike. Svoje popredné mieste medzi ostatnými spoločnosťami dosahuje vďaka výhodám, ktoré vedú začínajúcich, ale aj existujúcich podnikateľov k rozhodnutiu sa pre túto formu spoločnosti. K takýmto výhodám patrí najmä obmedzené ručenie spoločníkov, nie príliš vysoké minimálne základné imanie, ľahšia dostupnosť ako akciová spoločnosť, ako aj ďalšie a to nielen právne, ale aj ekonomické výhody. Právna úprava spoločnosti s ručením obmedzeným je obsiahnutá predovšetkým v Obchodnom zákonníku, ale aj v ďalších právnych predpisoch. Podľa § 105 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) „spoločnosť s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov“. Spoločnosť s ručením obmedzeným možno založiť aj za nepodnikateľským účelom, no najčastejšie sa zakladá práve za účelom podnikateľským. Práve založenie spoločnosti je jedným zo základných predpokladov na vznik spoločnosti. K založeniu spoločnosti dochádza uzavretím spoločenskej zmluvy a v prípade, ak spoločnosť zakladá jedna osoba, pristúpením k zakladateľskej listine. Oba zakladacie dokumenty spoločnosti musia obsahovať rovnaké zákonné náležitosti.

1. Pojem podiel a obchodný podiel

Obchodný zákonník definuje podiel ako mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.(1) Čisté obchodné imanie je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním,(2) ( teda aktíva – pasíva). Uvedené vymedzenie podielu treba chápať ako ocenenie, vyjadrenie účasti spoločníka na spoločnosti. Podiel ako majetková zložka účasti spoločníka na spoločnosti predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá môže byť pri niektorých obchodných spoločnostiach predmetom prevodu, dedenia, môže byť k nej zriadené záložné právo alebo môže byť predmetom exekúcie.

Článok sa zaoberá stručným priblížením právnych vzťahov vznikajúcich pri výkone funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným a s tým súvisiacimi otázkami sociálneho a zdravotného poistenia.

Vzťah medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a členom orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa v zmysle ustanovenia § 66 Obchodného zákonníka spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Licenčná zmluva je vo všeobecnosti považovaná za zmluvu, na základe ktorej jedna zmluvná strana poskytuje druhej zmluvnej strane súhlas na používanie určitého predmetu práva duševného vlastníctva. Licenčná zmluva je upravená nielen v zákone č. 513/19991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ObchZ), ale jej úpravu možno nájsť aj v iných právnych predpisoch. Právna úprava licenčnej zmluvy je obsiahnutá aj v zákone č. 618/2003 Z. z. Autorský zákon, ktorý upravuje licenčnú zmluvu použiteľnú vo veciach autorského práva a práv príbuzných autorskému právu. Uvedenú právnu úpravu však nemožno použiť na oblasť priemyselných práv. Práve v oblasti práv priemyselného vlastníctva sa používa licenčná zmluva upravená Obchodným zákonníkom, ktorý ju upravuje v § 508 až § 515.