Child as a party of adoption proceedings and proceedings to declare adoptability

Abstrakt: Osvojenie sa považuje za najvhodnejšiu formu náhradnej starostlivosti. Daný článok sa zameriava práve na inštitút osvojenia, poukazuje na úpravu konania o osvojiteľnosti a o osvojení. Pri procese osvojenie dochádza ku kolízii práva účastníkov konania o osovojení, na čo tiež v článku bude poukázané. Učastníkom konania v daných konania je aj dieťa, ktoré ma v týchto prípadoch veľmi špecifické postavenie čo sa v článku preukáže.
Kľúčové slová: účastník konania, konanie o osvojení, konanie o osvojiteľnosti, osvojenie, kolízia práva, najlepší záujem dieťaťa

Abstract: Adoption is considered the most appropriate form of substitute care. This article focuses on the adoption institution, refers to the adaptation of the adoption process and adoption. In the adoption process, there is a conflict between the rights of the parties to the rotation process, which will also be referred to in the article. The person in the proceedings is also a child, who in these cases has a very specific position, which will prove in the article.
Key words: party , adoption proceedings , proceedings on adoptability , adoption, conflict of laws , the best interests of the child

1. Úvod

Každé dieťaťa má právo vyrastať v rodine a zaslúži si patriť do nejakej rodiny. V prípade ak dieťaťu nie je umožnené vyrastať v jeho biologickej rodine osvojenie predstavuje pre takéto dieťa možnosť, aby vyrastalo v rodinnom prostredí v, kruhu blízkych osôb. Pri adopcii manželia, ktorý si dieťa adoptujú alebo jednotlivec nadobúdajú k dieťaťu rovnaké práva a povinnosti, tak ako by boli oni biologickými rodičmi dieťaťa. Takto nadobudnutý vzťah ktorý je medzi rodičmi a adoptovaným dieťaťom sa považuje za príbuzenský vzťah, tak ako je to medzi biologickými rodičmi a ich biologickým dieťaťom. Takýto vzťah nadobúdajú aj osvojenci so všetkými príbuznými osvojiteľa.

Práve osvojenie sa považuje za najvhodnejšiu formu náhradnej starostlivosti. Najvhodnejšia sa javí z viacerých hľadísk. Nadobudnutý príbuzenský vzťah je jedným z príkladov, ktoré toto tvrdenia potvrdzujú. Ak dieťa vyrastá v rodine kde sa mu dostane lásky, podpory, pozornosti je to ideálne prostredie pre jeho fyzický vývoj, mentálny a všeobecný rozvoj maloletého dieťa. Treba však mať na mysli, že za základný účel adopcie sa považuje dať rodinu dieťaťu nie dieťa rodine.

Pre úspešné osvojenie si dieťaťa je potrebné splniť zákonom stanovené predpoklady a podmienky. Zákon č. 36/2005 Z.z zákon o rodine ( ďalej zákon o rodine ) vo svojej štvrtej časti druhej hlave s názvom osvojenie práve tieto podmienky a predpoklady stanovuje. Všade, kde zákon hovorí o deťoch, rozumejú sa nimi tak deti manželské, nemanželské ako aj osvojenci. Zmyslom týchto úprav je vytvoriť také podmienky, aby mohlo dieťa vyrastať v úplnom a stabilnom rodinnom prostredí.

O osvojení rozhoduje vždy súd na návrh osvojiteľa. Osvojiteľom sa vždy môže stať iba fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, ktoré sú najmä zdravotné, osobnostné a morálne. Táto osoba musí byť tiež zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti musí zaručovať , že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Splnené musí byť tiež, že medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas. V zákone o rodine nachádzame vymedzené aj prípady kedy je a kedy nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa.

Zákon o rodine zakotvuje aj tzv. predosvojiteľskú starostlivosť najmenej na deväť mesiacov pred rozhodnutím súdu o osvojení. V prípade osvojenia zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou.

2. Konanie o osvojiteľnosti a konanie na osvojenie

Konanie o osvojiteľnosti je inštitút, ktorý nadväzuje na novú právnu úpravu osvojenia zakotvenú v zákone o rodine a upravuje ho aj zákon č. 161/2015 Z.z civilný mimosporový poriadok.
Návrh na začatie konania o osvojiteľnosti môže podať zákonný zástupca dieťaťa, u ktorého sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov rodinného práva, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené.

Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Je ním aj maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol vek šestnásť rokov, a to aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. Rodičia nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník. Rodičia nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa vopred. O osvojiteľnosti rozhodne súd najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.

Konanie o osvojiteľnosti v celom rozsahu transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky jednu z podmienok medzištátneho osvojenia podľa Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach do právneho poriadku Slovenskej republiky. Osvojiteľnosť dieťaťa je podmienka k tomu, aby dieťa mohlo byť osvojené a rozhoduje o nej súd. Osvojené môže byť podľa zákona o rodine len maloleté dieťa, a to len v prípade, že osvojenie je v jeho záujme a na základe osobného písomného súhlasu rodičov. S osvojením musia súhlasiť obaja rodičia, pokiaľ neboli pozbavení spôsobilosti na právne úkony, osobne a písomnou formou. Na tento účel slúži vyhlásenie „Privolenie na osvojenie dieťaťa“ Svojim podpisom rodičia okrem súhlasu s osvojením a inými náležitosťami osvojenia potvrdzujú aj oboznámenie sa s tým, že právoplatným rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti bude ich privolenie neodvolateľné. Súhlas rodičov nie je podľa zákona o rodine potrebný ak:

• počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o dieťa, nenavštevovali ho, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť a nevynaložili úsilie upraviť svoje rodinné a sociálne prostredie (ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka),
• počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiaden
  záujem (ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka), alebo
• ak dajú súhlas na osvojenie vopred (pred narodením dieťaťa) bez vzťahu k určitým
  osvojiteľom.

Konanie o osvojenie upravuje §143až 150 Civilného mimosporového poriadku. Začína len na návrh. Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel. Ak je rodič dieťaťa maloletý, má postavenie účastníka konania s ohľadom na jeho čiastočnú spôsobilosť na právne úkony. Súd sa v konaní zameria na preukázanie základných vecno - právnych podmienok pre vznik, resp. zrušenie osvojenia so zreteľom na všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy osvojenca a vytvorenie primeraného rodinného prostredia. Osvojované dieťa súd vypočuje, len ak toto dieťa je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vypočuť, nepredvoláva sa na pojednávanie

3. Kolízia práv

Pri procese osvojenia dochádza ku kolízii záujmov troch strán: dieťaťa, budúcich osvojiteľov a biologického rodiča dieťaťa. Každopádne, osvojiteľ má právo osvojiť si dieťa, zároveň však má právo na ochranu svojho súkromného života. A súčasná právna úprava mu to viac než umožňuje, čím sa zase dostávame k problému kolízie práv. Dieťa má právo na svoj rodinný život, či už s biologickými rodičmi alebo ako osvojenec v novej rodine. Má právo poznať svojich rodičov a svoj pôvod. Právo tieto posledné práva sa dostávajú do častej konfrontácie s právami rodičov, ktorí si neželajú, aby ich dieťa niekedy v živote spoznalo; alebo osvojiteľov, ktorí nechcú, aby dieťa vedelo, že nie je ich biologickým potomkom. Dieťa má tiež možnosť, rovnako ako osvojiteľ, navrhnúť zrušenie osvojenia (ak sa nejedná o osvojenie nezrušiteľné).Nie je možné dosiahnuť stav, kedy by boli práva všetkých zúčastnených v harmónii. Je však na zákonodarcovi, aby sa snažil čo najviac zabrániť kolíziám práv všetkých strán a takisto na súdoch, aby svojou rozhodovacou činnosťou vyrovnávali právne postavenie osôb, ktoré sú v danej situácii v nevýhode.

4. Účastník konania

Ako bolo vyššie spomenuté v konaní o osvojiteľnosti aj v konaní na osvojenie sú účastníkmi konania okrem iných aj samotné deti. Účastníci majú vždy v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Účastníci majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

4.1 Dieťa ako účastník konania

Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Dieťa ako účastník konania má aj iné práva medzi ktoré zaradujeme napríklad právo dieťaťa byť vypočuté. V záujme objektívneho posúdenia veci vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť, vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa( ďalej Dohovor) , ako i zo zákona o rodine. Zmluvné štáty Dohovoru nemôžu predpokladať , že dieťa nie je schopné vytvoriť si vlastné názory, ale práve naopak , že dieťa si je schopné svoje názory vytvoriť. A nie len vytvoriť ale ich aj vyjadrovať bez potreby dokazovať túto schopnosť. V článku 12 sa nikde neobjavuje stanovenie vekovej hranice na uplatňovanie tohto práva , preto sa štátom , ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru neodporúča stanovovať vekové hranice či už zákonom alebo v praxi.

Vypočuť si názory dieťaťa však nestačí. Článok 12 stanovuje povinnosť názory dieťaťa aj náležite zvážiť , ak ich dieťa vie samo vytvoriť. Úroveň chápania dieťaťa nie je vždy priamo úmerná úrovni veku dieťaťa. Každé dieťa je potrebné posudzovať individuálne, pretože na úroveň chápania pôsobia rôzne faktory akými sú informácie, úroveň podpory, sociálne a kultúrne očakávania. pôsobia rôzne faktory akými sú informácie, úroveň podpory, sociálne a kultúrne očakávania. Na základe vyjadrenia Výboru dieťa má byť vypočuté v každom súdnom, alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka. Pre objasnenie pod pojmom každé súdne konanie rozumieme , každé súdne konanie bez obmedzenia. Máme na mysli teda zverenie do opatrovníctva či adopcie , rozluky rodičov a iné.

V súlade s Dohovorom upravuje Civilný mimosporový poriadok zisťovanie názoru dieťaťa. Názor dieťaťa, ktoré je účastníkom konania sa zisťuje prostredníctvom zástupcu dieťaťa, alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, teda sprostredkovane . Súd zisťuje názor dieťaťa spravidla prostredníctvom orgánu sociálno- právnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne. Vtedy väčšinou zisťuje názor dieťaťa mimo pojednávacej miestnosti, otázky kladie spôsobom, aby boli pre dieťa čo najprijateľnejšie, samozrejme s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Názor dieťaťa môže súd zistiť aj prostredníctvom zástupcu dieťaťa. Ak súd považuje za potrebné vypočuť dieťa priamo na súde, rozhodne o forme a spôsobe jeho vypočutia.

V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, s ustanovením § 43 ods.1 zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú.

Naskytuje sa aj otázka od akého veku môžu súdy prihliadať k názorom detí. Odpoveď na otázku možno považovať za veľmi jednoduchá a zložitú zároveň. Prakticky sa dá prihliadať na názor dieťaťa od každého veku. Je však veľmi individuálne, že v akom veku dieťa dosahuje ktorú úroveň rozumovej vyspelosti a preto je na posúdení súdu, či si dieťa dostatočne uvedomuje následky svojho rozhodnutia a chápe závažnosť otázky. Stretávame sa aj s názorom, že je potrebné vychádzať z toho, že človek inteligenčne dospieva medzi 11-tym a 12-tym rokom života a na vrchole výkonu je v tomto ohľade v 16 rokoch veku.“
V rôznych krajinách sa pomyselná hranica pohybuje mnohokrát ešte nižšie. Pre porovnanie napríklad v Nórsku majú už 16 roční ľudia plnú autonómiu k vyjadrovaniu sa a rozhodovaniu o svojom zdravotnom stave a medicínskom postupe, v niektorých krajinách je táto hranica dokonca len 14 rokov. S týmto liberálnym prístupom je spojené samozrejme aj vystupovanie pred súdom, keď právne vyspelé krajiny povoľujú výsluch čoraz mladším deťom.

Keďže maloleté deti majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku, nie sú oprávnené ani spôsobilé vystupovať v konaní pred súdom samostatne, ale vyžaduje sa, aby boli zastúpené zástupcom. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu a kolízneho opatrovníka, pričom zákonným zástupcom býva spravidla rodič maloletého dieťaťa, resp. osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (opatrovník, poručník) a za kolízneho opatrovníka sa ustanovuje spravidla príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately). Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené a musí konať v najlepšom záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa, tak ako to má na zreteli zákon o rodine v najširšom slova zmysle, možno pre účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka chápať ako zabezpečenie priaznivého a všestranného psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa, najmä uspokojovaním jeho potrieb.

6. Záver

Zmeny, ktorá nastali v právnom poriadku Slovenskej republike, konkrétne Civilným mimosporovým poriadkom prispeli k efektívnejšiu, rýchlejšiemu a tiež k hospodárnejšiemu konaniu o osvojiteľnosti a o osvojenie. Popri týchto však netreba zabúdať na najlepší záujem dieťaťa v týchto konaniach. Zmeny Občianskeho súdneho poriadku premietnuté do Civilného mimo sporového poriadku na tento princíp nezabudli tak ako to dokazujú prijaté zmeny zmeny. Preto je možné túto rekodifikáciu považovať za pozitívnu ako z hľadiska princípov konania ako aj z ohľadu na dieťa ako účastníka týchto konaní.

V rámci danej úpravy je potrebné považovať za veľmi pozitívne skutočnosť, že Slovenská právna úprava do svojej úpravy premieta princípy stanovené vo významných európskych dokumentoch ako je Dohovor o právach dieťaťa.

Summary

Changes that have occurred in the legal order of the Slovak Republic, have contributed to a more efficient, faster and even more economic adoption and adoption process. These consequences, however, must not prevent the interest of the child in these proceedings. The changes to the Civil Procedure Code, which have been transposed into civil law outside the disputed order, have not been forgotten as evidenced by the changes made. Therefore, this recodification can be considered positive both from the point of view of the principles of procedure and from the point of view of the child as a participant in these proceedings.
The legal regulation requires the Slovak Republic to adjust its principles set out in important European documents such as the Convention on the Rights of the Child.

Autor: JUDr. Zuzana Usačevová

Použitá literatúra:

Zákon č.36/2005 Z.z zákon o rodine
Zákon č161/ 2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
Dohovor o právach dieťaťa
Výbor pre práva dieťaťa.Všeobecný komentár č.12 k právu dieťaťa byť vypočuté. [online] 01.07.2009. [cit. 25.06.2015]. strana 5.Dostupné na internete: http://www.employment.gov.sk/vybor-pre-deti-a-mladez-dokumenty.html
Návrh legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného
HRUŠÁKOVÁ, M. Dítě, rodina, stát (Úvahy nad právním postavením ditěte). 1. vyd. Brno:Masarykova univerzita, 1993. ISBN: 80-210-0694-3. str. 24
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Plné znenie normy o vykonávaní funkcie kolízneho opatrovníka, dostupné na : www.upsvar.sk/buxus/docs/Plne_znenie_normy_o_koliznom_opatrovnikovi.pdf [online][dňa 1.7.2015]
BOELE-WOELKI, K., SVERDRUP, T. European Challenges in Contemporary Family Law.Antwerpen: Intersentia, 2008. ISBN 978-90-5095-692-5. str. 58
http://www.najpravo.sk/obcianske-pravo/clanky/sudy-budu-fungovat-podla-n...