Test proporcionality je uznávaným nástrojom na riešenie prípadov, kedy proti sebe stoja viaceré základné práva a slobody navzájom alebo základné právo a verejný záujem. Táto metodika je od druhej polovice 20. storočia používaná v mnohých krajinách sveta a postupne si našla svoje miesto aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, kde je používaná jednak v konaní o individuálnej sťažnosti, jednak v konaní o súlade právnych predpisov. Tento test sa skladá z troch základných zložiek: subtestu vhodnosti(1), subtestu nevyhnutnosti(2) a zo subtestu primeranosti (proporcionality v užšom zmysle slova).
Subtest primeranosti je považovaný za najdôležitejší z triády zložiek testu proporcionality. V právnej náuke sa vyskytuje názor, že prvé dva subtesty sú vo svojej podstate len akýmsi filtrom pre tretí subtest(3). Obsahom testu primeranosti je samotné vyvažovanie medzi vzniknutým zásahom do realizácie základného práva na jednej strane, a zlepšením realizácie konkurujúceho základného práva alebo verejného záujmu na druhej strane. Subtest primeranosti bol prvýkrát použitý Spolkovým ústavným súdom SRN v rozhodnutí Apothekenurteil(4). K detailnému prepracovaniu viacerých aspektov tohto subtestu došlo právnou doktrínou a rozhodovacou činnosťou viacerých súdov. Významnými predstaviteľmi právnej filozofie, ktorí prispeli k diskusii súvisiacej s vyvažovaním základných práv sú najmä Robert Alexy a Aharon Barak.
Robert Alexy (5) sa pri formulácii svojich téz odrazil od Dworkinovej teórie princípov, rozhodovacej činnosti Spolkového ústavného súdu SRN a tiež reagoval na kritické pripomienky Jürgena Habermasa. Hlavnou myšlienkou jeho teórie je, že základné práva sú princípmi a v prípade ich kolízie je potrebné nájsť ich pomyselnú optimalizáciu(6), ktorú hľadá práve prostredníctvom vyvažovania.
Priebeh vyvažovania rozčlenil Alexy na tri po sebe idúce fázy. V prvej fáze treba stanoviť, ako je základné právo obmedzené, v rámci druhej sa určí, ako sa zvýšila realizácia konkurenčného princípu a v tretej fáze sa na základe porovnania výsledkov z predošlých dvoch fáz definitívne rozhodne, či je zásah do základného práva primeraný. (7)
Intenzitu obmedzenia realizácie základného práva posudzuje pomocou trojškálovej stupnice: nízka (malá, slabá), stredná, podstatná (vysoká, silná). (8) Počet stupňov tejto stupnice nie je náhodný, pretože tri stupne sú podľa Alexyho veľmi vhodné pre právnu argumentáciu. Na určenie miery obmedzenia základného práva však pripúšťa aj väčší (nie však privysoký) či menší počet stupňov. (9) Ako ďalšiu možnú stupnicu uvádza prepracovanejší model deväťškálovej stupnice. (10) Samozrejme, tieto stupne reálne neexistujú, ide len o akési prirovnanie pre uľahčenie následného porovnania a argumentácie.
Druhá fáza kritéria primeranosti kvalifikuje, ako sa zlepšila realizácia účelu, kvôli ktorému bolo základné právo obmedzené. Dôležité je, aby aj v tomto prípade bola určená váha v rovnakej stupnici, aká bola uplatnená v predchádzajúcej fáze. (11)
Vyvažovanie medzi základným právom a účelom jeho obmedzenia je zavŕšené v tretej fáze, ktorá definitívne hodnotí ich vzájomný vzťah. Alexyho prvé pravidlo vyvažovania definuje, že: „Čím je väčší stupeň nenaplnenia alebo ujmy jedného princípu, tým vyšší musí byť stupeň splnenia druhého.“ (12)
Tento systém má uľahčiť zmeranie aj zdanlivo nezmerateľných entít. Pri porovnávaní stupňa zásahu do základného práva a stupňa dôležitosti účelu môžu vzniknúť prípady, keď budú mať oba princípy v trojškálovom modeli rovnaký stupeň a výsledok vyvažovania je nerozhodný. Tejto situácii možno z vedeckého hľadiska vo väčšine prípadov predísť rozšírením stupnice podľa potreby až na nekonečný počet stupňov (je málo pravdepodobné, že by spôsobená ujma a zlepšená realizácia boli naozaj rovnaké, rozdiel by bol pri dostatočne diferencovanej stupnici viditeľný). Tento postup však Alexy odmieta ako nemožný kvôli normatívnej povahe práva. (13) Kvalifikácia princípov v deväťškálovej, nieto ešte vo viac diferencovanej stupnici je v praxi ťažko realizovateľná. Preto sa pri riešení tejto nerozhodnej situácie vytvorí priestor pre uplatnenie uváženia ako súčasti testu primeranosti. (14)
Proces vyvažovania Alexy vyjadruje aj v matematicko-právnej rovine prostredníctvom vážiacej formuly (Wzp,u). Táto formula v jednoduchšom variante určuje len pomer medzi vzniknutou ujmou jedného princípu a výhodou druhého princípu. Najprv sa k jednotlivým stupňom stupnice priradia číselné hodnoty čísel geometrickej postupnosti (t.j. pri trojškálovej stupnici sa pomocou geometrickej postupnosti určí číslo 1 pre nízke, číslo 2 pre stredné a číslo 4 pre podstatné). (15) Následne sa aplikuje vzorec, podľa ktorého, ak číselnú hodnotu pre mieru zásahu do základného práva (Izp) predelíme číselnou hodnotou pre zlepšenie realizácie daného účelu (Iu), výsledok nám určí, ktorá z nich má mať v danom prípade prednosť (Wzp,u = (Izp )/(Iu )). (16) Ak je výsledok väčší ako 1, preváži základné právo, ak je menší ako 1, preváži účel jeho obmedzenia, ak sa rovná 1, obe veličiny majú rovnakú hodnotu. Alexy vyvinul aj dva zložitejšie varianty tohto vážiaceho vzorca. Prvý zahŕňa do vyvažovania aj prípad, ak sa abstraktné váhy, ktoré určujú dôležitosť porovnávaných princípov nerovnajú. (17) Druhý variant vážiaceho vzorca zohľadňuje druhé Alexyho pravidlo vyvažovania: „Čím viac váži zásah do ústavného práva, tým vyššia musí byť istota jeho základných predpokladov“. (18)
Teória vyvažovania podľa Aharona Baraka (19) síce vykazuje očividný vplyv Alexyho prác, ale jeho tézy v niekoľkých bodoch modifikoval, a to aj na základe rozsiahleho výskumu právnej doktríny a rozhodovacej činnosti súdov mnohých štátov sveta.
Barak charakterizuje vyvažovanie ako porovnanie stavu oboch princípov pred a po uplatnení obmedzujúceho prostriedku. Relevantný je podľa neho rozdiel dosiahnutia účelu pred uplatnením a po uplatnení (t.j. medzná výhoda), ktorý sa porovnáva s postavením základného práva pred uplatnením a po uplatnení prostriedku (t.j. medzná ujma). (20) Medznú výhodu a medznú ujmu následne porovnáva, pričom však do tohto hodnotenia zahŕňa aj relatívny spoločenský význam (relative social importance) daného princípu. Relatívnym spoločenským významom rozumie hodnotiace kritérium, ktoré zohľadňuje politické, ekonomické, historické faktory a hodnoty tej-ktorej spoločnosti. (21) Pri posúdení tejto miery obmedzenia či zlepšenia realizácie navyše kladie požiadavku, aby sa brala do úvahy aj miera pravdepodobnosti, že takáto výhoda alebo ujma nastane. (22)
Barak navyše rozlišuje viacero kategórií vyvažovania. Za najvšeobecnejšie pravidlo vyvažovania pokladá abstraktné vyvažovanie (basic balancing), vyznačujúce sa vysokým stupňom abstraktnosti a zovšeobecňovania. Naopak, špecifické alebo ad hoc vyvažovanie (specific balancing) zohľadňuje špecifiká konkrétneho prípadu. (23) Medzi týmito dvoma protipólmi vidí pomyselný zlatý stred, ktorým je principiálne vyvažovanie (principled balancing). Pri jeho aplikácii je potrebné najskôr uplatniť požiadavky abstraktného vyvažovania, potom ich premietnuť na špecifiká prípadu. Principiálne vyvažovanie vyjadruje princípy, ktoré sa aplikujú v konkrétnych prípadoch a počet týchto režimov je vyšší ako počet základných práv, keďže každé právo môže zahŕňať viacero týchto režimov, ktoré sa navzájom odlišujú(24) (napr. v prípade obmedzenia slobody prejavu platí iný režim v prípade, že ide o ochranu osobnosti o verejne činnej alebo súkromnej osoby).
Záver
Predchádzajúci stručný súhrn najdôležitejších téz týchto dvoch významných právnych teoretikov nám približuje metodiku najdôležitejšej súčasti testu proporcionality - subtestu primeranosti.
Robert Alexy vytvoril prepracovaný a schematický systém, ktorý umožňuje zahrnúť do vyvažovania množstvo potrebných úvah a slúži ako návod na vzorové pomeriavanie pri obmedzení základných práv. Pri správnom použití Alexyho vážiaceho vzorca môže byť vzniknutá kolízia vyriešená presvedčivo a prehľadne. Slabinou jeho teórie však môže byť fakt, že nezohľadňuje osobitné prípady, ktoré si v praxi vyžadujú osobitnú aplikáciu testu primeranosti (napr. pri verejných financiách, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a pod.).
Teória Aharona Baraka neobsahuje taký detailný algoritmus, aký vypracoval Robert Alexy. Naopak, ako bývalý sudca má k metodike subtestu primeranosti viac praktický prístup. Prínosom jeho teórie je, že jeho principled balancing umožňuje zohľadniť špecifiká osobitných prípadov. Avšak to bolo možné len na teoretickom podklade, ktorý vypracoval Robert Alexy.
Autorka: Mgr. Zuzana Kasanová
Zoznam použitej literatúry
1. ALEXY, R. A Theory of Constitutional Rights. 2. vyd. Oxford: Oxford University Press, 2002. ISBN 978-0-19-825821-6.
2. ALEXY, Robert. Constitutional Rights and Legal Systems. In: Nergelius, Joakim, et al. Constitutionalism – New Challenges: European Law from a Nordic Perspective. Leiden/Boston: Martinus Nijhoff Publishers and VSP, 2008, S. 3-15. ISBN 978 90 04 16348 5.
3. ALEXY, Robert. Constitutional Rights, Balancing, and Rationality. In: Ratio Juris, roč. 16, č. 2, 2003, s. 131-140.
4. ALEXY, Robert. On Balancing and Subsumption. A Structural Comparison. In: Ratio Juris, roč. 16, č. 4, 2003, s. 433-449.
5. BARAK, A. Proportionality. Constitutional Rights and their Limitations. Cambridge: Cambridge University Press, 2012. ISBN 978-1107401198.
6. WEBBER, G. C. N. The Negotiable Constitution. On the Limitation of Rights. Cambridge: Cambridge University Press, 2009. ISBN 978-1107411845.
Úlohou testu vhodnosti je posúdiť, či je obmedzením základného práva možné dosiahnuť legitímny účel.
(1) Cieľom testu nevyhnutnosti je zistiť, či nie je zamýšľaný účel možné dosiahnuť voči obmedzenému základnému menej drastickým prostriedkom.
(2) Porovnaj WEBBER, G. C. N. The Negotiable Constitution. On the Limitation of Rights. Cambridge: Cambridge University Press, 2009, s. 78
(4) BVerfGE 7, 377 „Apothekenurteil“ z dňa 11.61958
(5) Robert Alexy (*1945) je významný nemecký právnik a právny filozof. Je profesorom na Univerzite Christiana Alberta v Kieli, držiteľom viacerých čestných doktorátov a čestných titulov.
(6) Porovnaj ALEXY, R. A Theory of Constitutional Rights. 2. vyd. Oxford: Oxford University Press, 2002, 388
(7) Porovnaj ALEXY, Robert. Constitutional Rights, Balancing, and Rationality. In: Ratio Juris, roč. 16, č. 2, 2003, s. 136
(8) Porovnaj ALEXY, Robert. On Balancing and Subsumption. A Structural Comparison. In: Ratio Juris, roč. 16, č. 4, 2003, s. 440
(9) Porovnaj ALEXY, Robert. Constitutional Rights and Legal Systems. In: Nergelius, Joakim, et al. Constitutionalism – New Challenges: European Law from a Nordic Perspective. Leiden/Boston: Martinus Nijhoff Publishers and VSP, 2008, s.11-12
(10) ALEXY ALEXY, Robert. Constitutional Rights and Legal Systems. In: Nergelius, Joakim, et al. Constitutionalism – New Challenges: European Law from a Nordic Perspective. Leiden/Boston: Martinus Nijhoff Publishers and VSP, 2008, s.12
(11) Porovnaj ALEXY, Robert. On Balancing and Subsumption. A Structural Comparison. In: Ratio Juris, roč. 16, č. 4, 2003, s. 441.
(12) ALEXY, R. A Theory of Constitutional Rights. 2. vyd. Oxford: Oxford University Press, 2002, s. 102
(13) Porovnaj ALEXY, Robert. Constitutional Rights and Legal Systems. In: Nergelius, Joakim, et al. Constitutionalism – New Challenges: European Law from a Nordic Perspective. Leiden/Boston: Martinus Nijhoff Publishers and VSP, 2008, s. 14.
(14) Porovnaj ALEXY, Robert. Constitutional Rights and Legal Systems. In: Nergelius, Joakim, et al. Constitutionalism – New Challenges: European Law from a Nordic Perspective. Leiden/Boston: Martinus Nijhoff Publishers and VSP, 2008, s. 14-15
(15) Porovnaj ALEXY, Robert. On Balancing and Subsumption. A Structural Comparison. In: Ratio Juris, roč. 16, č. 4, 2003, s. 444
(16) Porovnaj ALEXY, Robert. On Balancing and Subsumption. A Structural Comparison. In: Ratio Juris, roč. 16, č. 4, 2003, s. 444
(17) Porovnaj ALEXY, Robert. On Balancing and Subsumption. A Structural Comparison. In: Ratio Juris, roč. 16, č. 4, 2003, s. 446 .
(18) Porovnaj ALEXY, Robert. On Balancing and Subsumption. A Structural Comparison. In: Ratio Juris, roč. 16, č. 4, 2003, s. 444 446.
(19) Aharon Barak (*1936) pôsobil ako generálny prokurátor štátu Izrael, neskôr ako sudca izraelského Najvyššieho súdu, ktorému v rokoch 1995-2006 predsedal. V súčasnosti na pôsobí na Inderdisciplinary Center v Herzliji a tiež ako hosťujúci profesor na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, Yale Law School a University of Toronto.
(20) Porovnaj BARAK, Aharon. Proportionality. Constitutional Rights and their Limitations. Cambridge: Cambridge University Press, 2012, s. 350-351
(21) Porovnaj BARAK, Aharon. Proportionality. Constitutional Rights and their Limitations. Cambridge: Cambridge University Press, 2012, s. 349.
(22) Porovnaj BARAK, Aharon. Proportionality. Constitutional Rights and their Limitations. Cambridge: Cambridge University Press, 2012, s. 362.
(23) Porovnaj BARAK, Aharon. Proportionality. Constitutional Rights and their Limitations. Cambridge: Cambridge University Press, 2012,s. 367-368.
(24) Porovnaj BARAK, Aharon. Proportionality. Constitutional Rights and their Limitations…, s. 542-545.
