Klinické právnické vzdelávanie - cesta správnym smerom?

jan 22 2014

1. Úvod (1)

V nasledujúcom príspevku sa chceme venovať klinickému právnemu vzdelaniu a poznatkom zo štátov, kde táto forma štúdia slávi nemalé úspechy. Ďalej chceme poukázať na stav právnického vzdelania v Slovenskej republike.

Kontinentálna právna kultúra od zlatého veku víťazstva zákona ako primárneho prameňa práva pred viac ako 200 rokmi výrazne stagnuje v posledných desaťročiach. Podobne je na tom i proces vzdelávania v oblasti práva, ktorý sa stále neprispôsobil potrebám spoločnosti. Je potrebné si uvedomiť, že žijeme v období postmoderného štátu, v ktorom sa rúcajú zakorenené tradície a vytvára sa nové spoločenské prostredie priaznivé pre zavádzanie nových metód, ideálov a myšlienok.

2. Právnické vzdelávanie na Slovensku

Výučba v oblasti práva sa javí pre laika ako bezduché učenie nikdy nekončiaceho sa prílevu normatívnych právnych aktov. S týmto laickým pohľadom sa musíme sčasti stotožniť. Vzdelanie na právnických fakultách na Slovensku často pripomína stavanie hradu z karát. Kým sa vám podarí po vynaložení veľkého úsilia hrad dostavať, je vašou jedinou možnosťou ho následne zbúrať, lebo vaša stavba už medzitým stratila na význame. Študent získa určitý teoretický základ, ale jeho ďalšie využitie je často vývojom prekonané. Dôvodom sú najmä časté novelizácie právnych predpisov, ich častá derogácia, či zásahy zo strany orgánov zastupujúcich systém európskeho práva. Študent tak ovláda veľké množstvo zbytočných právnych predpisov, ktoré je možné a jednoduchšie si obstarať v aktuálnom znení prostredníctvom internetových odborných databáz alebo v tlačenej podobe. Tu nechceme naznačiť, že by študenti nemali mať žiadne teoretické vedomosti, ale určite nie v takých kvantách, v akých sa im dostávajú v dnešnej dobe.

Hlavným problémom právnického vzdelania na Slovensku je jeho masovosť a účelnosť. V našom školstve sú zažité isté tradície, ktoré by sa podľa niektorých názorov nemali meniť. Prečo modifikovať vzdelávací systém, ktorý efektívne funguje od osamostatnenia Slovenskej republiky? Základy, na ktorých je vybudovaný systém vzdelávania u nás, sú stabilné, to však v súčasnosti nepostačuje. Navrhujeme preto, aby tieto základy poslúžili na vybudovanie nového, moderného vzdelávacieho systému. Musíme však konštatovať, že takéto návrhy sa často stretnú s odporcami zo strany pedagógov, študentov i verejnosti. Právnické fakulty u nás vychovávajú absolventov, ktorí sa v posledných rokoch čoraz ťažšie uplatňujú na trhu práce.

V ostatnom období sa značne zvýšil počet absolventov právnických fakúlt v SR. Dôvodom je neopodstatnená existencia zbytočne vysokého počtu právnických fakúlt, ktoré si vzájomne konkurujú a zahlcujú trh práce. Kvalitu nám hodnotiť neprislúcha, našim cieľom je poukázať na to ako je možné kvalitu vo vysokej konkurencii postupne zvýšiť. Prioritným cieľom právnickej fakulty by mala byť výchova absolventov, o ktorých bude záujem na trhu práce. Absolventi, ktorí budú reprezentovať svoju alma mater a možno sa stanú významnými osobnosťami na poli politickom, kultúrnom i spoločenskom. Zásadné je položiť si otázku, ako vychovať takéhoto absolventa. „Právnik – profesionál by nemal zabúdať na to, že jeho úlohou vo vzťahu ku klientovi je navrhnúť najvhodnejší spôsob, ako klient znovu získa kontrolu nad situáciou, do ktorej sa dostal. K naplneniu tejto úlohy je potrebná schopnosť plánovať dopredu, vo vypätých situáciách konať rozhodne, zachovať tzv. chladnú hlavu a vôbec, schopnosť riešiť problémy.“ (2)

Súčasná situácia nie je vôbec uspokojivá. Advokátske kancelárie, exekútorské úrady a ďalšie kancelárie nahrádzajú úlohu vysokoškolských pedagógov. Študenti sú súčasnou situáciou na trhu práce nútení takouto cestou nadobúdať skúsenosti. Často však ide o podradnú prácu kancelárskeho typu, ktorá len vzdialene pripomína skutočné právnické povolanie. Výkon takejto práce často prebieha na úkor štúdia, kedy študent absentuje na prednáškach, niekedy dokonca na seminárnych cvičeniach. Čas, ktorý by mal tráviť svojim vedomostným rastom, venuje svojej „práci“.

3. Ako ďalej?

Ako postupovať pri výchove elitných absolventov, o ktorých bude záujem na trhu práce, a to nie na základe ich pracovných skúseností, ale na základe dobrého mena vysokej školy, ktorej sú absolventmi? Prvým krokom je zmena v systéme výučby na právnických fakultách. Mali by sme si uvedomiť, že žijeme v dobe postmoderného štátu. V tejto novej situácii sa vytvoril priestor na vykonanie zmien vo všetkých spoločenských oblastiach. Tradičné vzdelanie by sa malo taktiež nahradiť slovným spojením „vzdelanie postmoderné“. Akou formou by malo prebiehať? Ideálne je skĺbenie tradičnej formy spolu s praktickou rovinou, kde budú študenti aktívne zapájaní počas seminárnych cvičení i mimo nich do riešenia reálnych prípadov z praxe. Možné je uvažovať i o zavedení predmetov, kde výsledkom bude vypracovanie právnej analýzy zadaného prípadu spolu s vytvorením právneho dokumentu, ktorý by bol následne ohodnotený pedagógom.

Ako si predstavujeme podobu postmoderného vzdelania a čo by malo poskytnúť pre samotného študenta? Na vykonanie dôležitých rozhodnutí je potrebná silná reforma, ktorá naštartuje vlnu zmien. Súčasné vzdelávanie na právnických fakultách je až na výnimky zamerané na zbytočné memorovanie teoretických informácií spolu s nikdy nekončiacim prílevom normatívnych právnych textov. Technologický pokrok však oslabuje pozíciu takejto formy výučby a skúšania. Cieľom výučby by mala byť príprava na situácie, ktorým bude študent po príchode do praxe vystavený, bez toho, aby musel takúto prípravu suplovať počas vysokoškolského štúdia. „Cieľom právnickej fakulty by mala byť čo najlepšia príprava študenta k efektívnemu výkonu právnej praxe. K tomu, aby bol systém právneho vzdelávania úspešný a produkoval kompetentných a profesionálnych právnikov, by malo štúdium vybaviť študentov vedľa znalostí právneho systému a právnej teórie i určitými základnými praktickými právnickými znalosťami a hodnotami, ktoré sú nutné pre efektívnu aplikáciu právnych znalostí a výkon akejkoľvek právnickej profesie.“ (3)

Jednou z možností ako reformovať súčasné právnické vzdelávanie je zavedenie klinických predmetov. „Právna klinika je zážitkovým učením alebo učením založeným na praktickej skúsenosti. V priebehu vzdelávacieho procesu sú študenti konfrontovaní so skutočnými životnými situáciami, napríklad prostredníctvom interakcie s klientmi, riešia právne problémy a sú kriticky hodnotení svojimi kolegami a supervízormi. Študenti hrajú pri klinickom právnom vzdelávaní aktívnu úlohu a učia sa, ako právo funguje v reálnych životných situáciách.“(4) Nepopierame, že každý študent musí mať bohatý teoretický základ, aby mohol analyzovať daný prípad. Za dôležitejšie ale pokladáme, aby dokázal so získanými informáciami ďalej pracovať, vyhľadávať potrebné právne normy a vytvoriť tak dokument bez formálnych a obsahových nedostatkov, ktorý bude spĺňať tie najvyššie kritéria kvality. Na takúto formu výučby sú ideálne právne kliniky začlenené do študijného programu spolu s teoretickou výučbou.

4. Právnické klinické vzdelávanie v zahraničí

Právnické klinické vzdelávania sa aplikuje v USA a ďalších západných štátoch už pomerne dlhé obdobie. V počiatočných rokoch klinického právnického vzdelávania, keď jeho ďalšie prežitie bolo neisté, existovali snahy o popis výučbových cieľov klinických predmetov a oprávnenosť ich existencie na právnických fakultách. Tieto návrhy boli rozmanité a rozsiahle. Jedno z najprehľadnejších stanovísk o všeobecných cieľoch klinického vzdelávania vytvoril Tony Amsterdam v roku 1982. Amsterdam predstavil nasledujúci zoznam zámerov a možností využitia pre klinické techniky:

a) odhaliť študentom požiadavky (nároky), obmedzenia a metódy myslenia v konkrétnej situácii a preskúmať vplyv tejto situácie na myslenie,
b) odhaliť študentom nároky, obmedzenia a metódy analýzy a spôsoby ako sa vyrovnať neštruktúrovanými situáciami, v ktorých "problémy" neboli vopred určené,
c) dať študentom základ pre skúmanie interakcie právnej analýzy a ľudského správania, vrátane spoločenskej dynamiky a komunikácie,
d) poskytnúť študentom príležitosť a naučiť ich učiť sa prostredníctvom skúseností,
e) poskytnúť im výučbu odborných zručností,
f) poskytnúť základ pre náhľad do fungovania právneho systému a klásť otázky týkajúce sa jeho kapacít a obmedzení,
g) vo všeobecnosti, poskytnúť študentom príležitosť rozvíjať sa a viesť ich vo vývoji – rozšíriť obzor, hĺbku pochopenia a osvojiť si systematický súbor analytických a behaviorálnych techník, ktoré môžu trénovať na rôznych problémoch, ktoré konfrontujú právnikov a právo.(5)

Zatiaľ čo v Slovenskej republike je právnické vzdelanie klinickými metódami takpovediac v plienkach, v USA a vo Veľkej Británii je to zažitý a osvedčený spôsob výučby práva, ktorý slávi nemalé úspechy. Ako pri každom novom jave i pri zavádzaní klinického právnického vzdelania sa môžu vyskytnúť rôzne problémy, výhody i nevýhody. Na tieto poukázal i profesor Richard Lewis (Professor of Law, Cardiff University, Wales, United Kingdom) vo svojom článku Clinical Legal Education Revisited (Revízia klinického právnického vzdelávania). Za hlavné výhody následne pokladá:

a) učenie prostredníctvom skúseností – študenti sú oveľa aktívnejšími účastníkmi vyučovacieho procesu. Študenti aktívne aplikujú získané vedomosti. Klinické vzdelávanie poskytuje príležitosť vyniknúť vedomostiam pri ich aplikácii, ale posúva sa ešte ďalej a vyzýva k reflexii a sebakontrole,
b) získavanie potrebných zručností – študenti prostredníctvom klinických predmetov postupne získavajú potrebné zručnosti – komunikačné, vyhľadávacie, poradenské, kladenia otázok, navrhovanie, vyjednávacie, riešenie problémov, medziľudské a organizačné,
c) motivácia študentov a ich zdokonaľovanie – študenti sú motivovaní získavaním nových poznatkov. Nesú zodpovednosť za svoje konanie a sú si toho i patrične vedomí,
d) profesijná etika a zodpovednosť – ich spávanie musí byť v súlade s etickými a morálnymi hodnotami,
e) napojenie sa na miestnu komunitu – právnické vzdelanie sa približuje i bežným občanom, ktorí sa môžu stať súčasťou pedagogického procesu.(6)

Ako každý druh vzdelania i klinické vzdelávanie má i svoje plusy a mínusy. Za najvýznamnejšie nevýhody Richard Lewis považuje:

a) odpútanie sa od právnickej fakulty – existuje nebezpečenstvo, že klinika sa stane izolovanou pobočkou,
b) personálne problémy – prevažná časť vyučujúcich nevykonáva aktívne advokátsku prax, čo môže mať za následok nedostatok kvalifikovaného personálu,
c) zdroje – na rozbehnutie niektorých klinických predmetov je potrebné vynaložiť i značné finančné prostriedky,
d) ťažkosti pri dohľade a hodnotení – je potrebné nájsť správny pomer medzi dohľadom a samostatnou prácou študenta,
e) nebezpečenstvo verejných zásahov – práca s reálnymi klientmi môže vystaviť právnickú fakultu možným stretom s verejnosťou (jednotlivcom),
f) vzťahy s miestnymi advokátmi – poskytovanie právnej pomoci sa nemusí stretnúť s pochopením zo strany niektorých právnických profesií.(7)

Niektorým z daných problémov sa bude dať predísť svedomitou prípravou a vyškolením zodpovedných pedagógov a supervízorov participujúcich na výučbe klinických predmetov. Najviac problémov sa pravdepodobne vyskytne pri fungovaní študentskej právnej poradne. Táto forma klinickej výučby však zbiera pozitívne ohlasy i na Právnickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Podľa nášho názoru však výhody ďaleko prevýšia nevýhody jej fungovania.

5. Záver

Právnické fakulty vykonávajú mnoho dôležitých funkcií, ale mali by sa zamerať hlavne na jednu, a tou je príprava (výchova) nových právnikov pre prax. Klinické predmety rozvíjajú právne myslenie študenta a nútia ho venovať sa študentským povinnostiam i v rámci voľného času, ktorý tak venuje príprave na seminárne cvičenia. Týmto postupom sa vytvorí určitá nadhodnota, prídavok k dnešnej forme štúdia. Študent získa počas štúdia pridanú hodnotu v podobe praktických znalostí, ktoré mu v odbornej podobe sprostredkujú pedagógovia pracujúci na našej fakulte i odborníci vykonávajúci právnickú profesiu, ktorí budú taktiež súčasťou právnického vzdelávania. Študent získavajúci praktické znalosti mimo pôdy fakulty je postavený do zložitej situácie, kedy sú mu potrebné postupy vysvetľované často neodborným postupom. Cielené a postupné zdokonaľovanie praktických vedomostí je vhodné a obohacujúce pre študenta, ale i vyučujúceho. Ten je nútený vytvárať vhodné prípady, alebo vyberať reálne spory a tým sa sám neustále zdokonaľuje. Praktická výučba je cestou k spokojnosti medzi študentmi, pedagógmi i subjektmi na trhu práce. Ich vzájomná symbióza je dôležitá pre hľadanie smeru, ktorým sa má vzdelanie na právnických fakultách uberať.

Autor: JUDr. Rudolf Kasinec, PhD.
odborný asistent
Katedra teórie práva a sociálnych vied
Právnická fakulta Univerzity Komenského

Zoznam použitej literatúry a prameňov

Kol. autorů.: Dovednosti ve výuce práva: Formy a metodika výuky předmětů rozvíjejících právnické dovednosti. Brno : Muni Press, 2012, 187 s. ISBN 978-80-210-5949-8
LEWIS, R. Clinical Legal Education Revisited, Dostupné na: http://orca.cf.ac.uk/27655/1/CLINICED.pdf
STUCKEY, R. and others.: Best Practices for legal education, Dostupné na: http://cleaweb.org/
TOMOSZEK, M. – VLČKOVÁ, V.: Právnické a jiné dovednosti. Olomouc : Univerzita Paleckeho v Olomouci, 2006, 35 s. ISBN 80-244-1550-X


(1) Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu KEGA č. 048UK-4/2013 „Rozvoj právneho klinického vzdelávania na Univerzite Komenského v Bratislave“
(2) TOMOSZEK, M. – VLČKOVÁ, V. Právnické a jiné dovednosti , s. 5
(3) Kol. autorů. Dovednosti ve výuce práva: Formy a metodika výuky předmětů rozvíjejících právnické dovednosti, s. 73
(4) Tamtiež, s. 73
(5) STUCKEY, R. and others. Best Practices for legal education, s. 123 – 124
(6) LEWIS, R. Clinical Legal Education Revisited, Dostupné na: http://orca.cf.ac.uk/27655/1/CLINICED.pdf
(7) LEWIS, R. Clinical Legal Education Revisited, Dostupné na: http://orca.cf.ac.uk/27655/1/CLINICED.pdf