Internet vo svetle konkurencie právnych poriadkov

júl 13 2014

Prípad Alexander Jochen Donner a ochrana autorského práva trestnoprávnymi prostriedkami pri cezhraničných spotrebiteľských zmluvách

Úvod

Pred časom sa nám dostal do pozornosti zaujímavý prípad: kauza T. A. J. Donnera, ktorý bol nemeckými súdmi odsúdený na trojročný podmienečný trest odňatia slobody za trestný čin nepovoleného verejného šírenia diela chráneného autorským právom. Prípad vyvoláva viacero otázok. K skutku totiž došlo z veľkej časti na území Talianska, kde predmetné diela autorskoprávnu ochranu nepožívali. V prípade bolo dotknutá aj sloboda voľného pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu. Napokon autorskoprávna ochrana v danej veci vychádzala z medzinárodných záväzkov EÚ a dotknutých členských štátov (Nemecka a Talianska).

Človek, ľudské telo a jeho právny status

jún 20 2014

(1)
Uprostred vesmíru sa stretnú dve planéty. Jedna z nich sa udivene pýta druhej: „Nevyzeráš veľmi dobre. Čo sa ti stalo?“
Druhá planéta odpovedá: „Ale, chytila som homo sapiens!“

Človek a ďalšie živé bytosti v právnom systéme

Pri diskurze právnikov, etikov, lekárov a iných špecializácií sa pravidelne objavuje jeden zásadný problém. Tým problémom je samotný človek. Zatiaľ čo sa pojem človek v bioetických diskusiách dostáva do centra pozornosti, v právnom poriadku nezískal také ústredné postavenie, aké by si možno zaslúžil. Dokonca sa dá vypozorovať istá nechuť predovšetkým európskych právnych poriadkov používať tento pojem na označovanie subjektov právnych vzťahov. Miesto toho sa objavujú pojmy ako osoba, každý alebo občan. (2) Je ťažké nájsť jednoznačnú odpoveď na otázku, prečo to tak je. Veď právo je určené predovšetkým, ak nie výlučne, človeku a bez človeka by sa existencia práva stala spornou. Zmienená tendencia je asi poznačená ohromným vplyvom rímskeho práva, kde človek predstavoval skôr objekt než subjekt práva. Známa je formulácia mancipatio: „Hunc ego hominem meum esse aio ...“ . (3) Človek sa tu objavuje ako objekt, nie ako subjekt právnych vzťahov.

Právo na odpor a použitie násilia

jún 17 2014

Právo na odpor zakotvené v čl. 32 Ústavy SR(1) a tiež v čl. 23 Listiny základných práv a slobôd(2) je osobitým právnym inštitútom, ktorý umožňuje uskutočnenie verejného politického disentu. Jednou z najzásadnejších otázok, ktoré sa ho týkajú, je, aké prostriedky sú na realizáciu odporu prípustné.

Integrácia azylantov a úhrada nákladov azylových procedúr

jún 11 2014

Vo všeobecnosti platí, že osoba, ktorá je účastníkom azylového konania, je bez peňažných prostriedkov. V dôsledku tejto skutočnosti je hospodársky nesamostatná, spočiatku neschopná žiť z vlastných prostriedkov. Počas azylových procedúr je v tejto oblasti nevyhnutná finančná intervencia prijímajúceho štátu, na základe ktorej sa cudzincom dočasne zabezpečia všetky potreby nevyhnutné pre život. Okrem finančnej podpory žiadateľov o azyl a azylantov však prijímajúca krajina zodpovedá aj za ich začleňovanie do spoločnosti, ich ďalší rozvoj a za celkové uľahčenie ich životnej situácie po mnohých stránkach.

Prispôsobenie slovenskej právnej úpravy azylu harmonizačným snahám v Európskej únii

jún 6 2014

Slovenská republika stanovila základ poskytovania politického azylu v ústave(1), pričom v príslušnom článku odkazuje na osobitný zákon, ktorým je zákon o azyle. Predmetom úpravy zákona o azyle „je niekoľko osobitných druhov procesných postupov (správnych konaní), ktoré zákonodarca zahrnul pod jeden názov – konanie o azyle (konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺžení doplnkovej ochrany, konanie o zrušení doplnkovej ochrany)“(2). Hoci oblasť azylového práva v rámci Európskej únie spadá pod medzinárodné právo, vzhľadom na skutočnosť, že každý členský štát Európskej únie si podmienky udeľovania azylu určí osobitným zákonom, patrí táto oblasť do sféry vnútroštátneho správneho práva jednotlivých členských štátov Európskej únie. Špecifickosť zákona o azyle spočíva aj v tom, že hoci ide o vnútroštátnu úpravu, jeho osobná pôsobnosť sa v žiadnom prípade nevzťahuje na občanov Slovenskej republiky. Naopak, v správnom konaní týkajúcom sa udeľovania azylu sa rozhoduje o právach a povinnostiach príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, ako aj osôb bez štátneho občianstva.

Prostriedky harmonizácie azylového práva v Európskej únii

jún 6 2014

Jedným z východiskových prameňov pre zákon o azyle bol Dohovor(1) určujúci štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev uzatvorený dňa 15. 6. 1990 v Dubline, v Zbierke zákonov SR uverejnený ako Dohovor č. 694/2004 Z. z., s účinnosťou od 1. 9. 2004 (ďalej ako Dublin I ). Dublin I začína vymedzením relevantných pojmov, pričom pri definíciách odkazuje na články Ženevského dohovoru(2) (v platnom znení Newyorského dohovoru(3)) prijatého na úrovni Organizácie spojených národov, čím dáva najavo svoju nadväznosť na predpisy presahujúce hranice EÚ.

Niekoľko úvah k povinnosti lojality konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným

jún 5 2014

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je v zmysle zákonného znenia povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou.(1) „Súčasťou odbornej starostlivosti je okrem iného aj to, že člen predstavenstva dáva pri rozhodovaní v predstavenstve prednosť záujmom spoločnosti pred záujmami akcionára, ktorý ho do predstavenstva váhou svojich hlasov presadil, a nenechá sa preto pri výkone svojej funkcie týmto akcionárom ovplyvňovať. Uvedené platí podobne aj pre výkon pôsobnosti konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným.(2)

Andrej Králik: Náhrada škody spôsobenej porušením súťažného práva (recenzia)

máj 29 2014

Vedecká monografia od JUDr. Andreja Králika, PhD, LL.M. s názvom „Náhrada škody spôsobenej porušením súťažného práva“ (C. H. Beck Bratislava, 2014. s. 178. ISBN 978-80-89603-20-6.) je na našom knižnom trhu prvou publikáciou, ktorá komplexne spracováva problematiku náhrady škody v práve Európskej únie a ukazuje, ako právo Európskej únie ovplyvňuje aj slovenské právo.

Univerzita Komenského v Bratislave Právnická fakulta - Ústav medzinárodných vzťahov a právnej komparatistiky, otvára opäť v októbri 2014 povysokoškolské dvojročné štúdium

máj 12 2014

Univerzita Komenského v Bratislave Právnická fakulta - Ústav medzinárodných vzťahov a právnej komparatistiky, otvára opäť v októbri 2014 povysokoškolské dvojročné štúdium podľa zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Štúdium je zamerané na:
- diplomaciu a diplomatický protokol,
- medzinárodné právo a medzinárodné vzťahy,
- európske právo a európske štúdie,
- geopolitické špecifiká sveta,
- ekonómiu,
- nemeckú a anglickú právnickú terminológiu,
- francúzsky jazyk, nemecký jazyk, anglický jazyk, ruský jazyk, španielsky jazyk, japonský jazyk,
- projektové zručnosti,
- výberové prednášky expertov, analytikov, domácich a zahraničných politikov.

Štúdium je vhodné pre všetkých absolventov vysokoškolského štúdia (Mgr., Ing.), najmä pre tých záujemcov, ktorí by sa chceli orientovať na: kariéru v diplomatických a konzulárnych službách, euro - úradníkov, pracovníkov štátnej správy, prekladateľov a tlmočníkov špecializovaných na terminológiu práva EÚ, expertov pre rozvojovú pomoc, expertov pre oblasť medzinárodných vzťahov alebo aproximácie práva a legislatívu EÚ.

Pracovné súdnictvo – dáme vzniku špecializovaných súdov zelenú?

máj 12 2014

Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. stanovuje, že súdnictvo je vykonávané nezávislými a nestrannými súdmi. Vo svojom článku 143 zakotvuje, že sústavu súdov tvorí Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy, pričom za ostatné súdy považujeme okresné a krajské súdy. Aktuálny právny poriadok neupravuje existenciu špecializovaných súdov, ktoré by prejednávali spory toho-ktorého odvetvia práva. V súčasnosti však prebiehajú odborné diskusie o budúcej existencii pracovných súdov, alebo aspoň senátov, ktoré by boli zamerané na riešenie sporov z pracovného pomeru.