Efektivita vízovej politiky EÚ

dec 18 2021

The effectiveness of EU visa policy

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá efektívnosťou vízovej politiky Európskej únie. Poukazuje na možnosť zavedenia efektívnejších nástrojov po vzore iných štátov sveta. Najskôr sa zameriava sa na cestovné povolenie ETIAS, ktoré je postupne zavádzané Európskou úniou pre bezvízových štátnych príslušníkov tretích krajín. Ďalej sa zameriava na model elektronických víz (eVISA), ktoré na základe analýzy predstavujú najvhodnejší nástroj na zjednodušenie vízového konania. Ako vzor opisuje elektronické víza v Austrálii a v Turecku. Príspevok zahŕňa aj ďalšie možnosti čiastočného zjednodušenia vízového konania v určitých situáciách po vzore Poľska, Číny, Austrálie a USA.
Kľúčové slová: vízová politika, model elektronických víz, ETIAS, eVisa,

Abstract: The article deals with the effectiveness of the European Union's visa policy. He points to the possibility of introducing more effective tools following the example of other countries in the world. It first focuses on the ETIAS travel authorization, which is gradually being introduced by the European Union for visa-free third-country nationals. It also focuses on the electronic visa model (eVISA), which, based on the analysis, is the most appropriate tool for visa facilitation. It describes electronic visas in Australia and Turkey as an example. The article also includes other options for partial simplification visa procedure in certain situations, following the example of Poland, China, Australia and USA.
Key words: Visa policy, electronic visa model, ETIAS, eVisa,

Úvod

Problémom vízovej politiky Európskej únie je jej efektivita. Nárast hrozieb a rizika prinútil zmeniť smer vízovej politiky. Reštriktívnejšia, čiže obmedzenejšia vízová politika znamenala pre vízovú politiku zavedenie technológií, ktoré boli finančne náročné. Na druhej strane však technológie môžu byť jedným z najefektívnejších nástrojov zlepšenia vízového procesu, ak je vhodne zvolený typ technológie. Taktiež reštrikcia iniciovala zaškolenie zamestnancov a iného personálu, vytvorenie nových pracovných pozícií a viedla k reorganizácii konzulárnych služieb. Táto nákladná investícia, predstavovala aj zavedenie opatrení na dosiahnutie identifikácie a eliminácie osôb považovaných za bezpečnostnú hrozbu. Pre legálne cestujúcich ľudí sa tieto zavedené opatrenia mohli zdať obmedzujúce. Zdĺhavé procesy, ktoré museli absolvovať žiadatelia, mohli spôsobovať ich frustráciu a spomalenie legálneho cezhraničného pohybu. Keďže cezhraničný pohyb využívajú aj významné osoby s intelektuálnym potenciálom, napr. profesori v rámci prednáškovej a lektorskej činnosti, či vysokokvalifikovaní vedci, čím sa môže zvýšiť kvalita slovenskej vedy, výskumu a vzdelania, mohli mať spomínané opatrenia vplyv našu atraktivitu. Zavedené opatrenia a obmedzenia ich značne zdržiavali a odrádzali. Miera vplyvu zasahuje aj oblasť turizmu a obchodu, čo má vplyv aj na celkový príjem členskej krajiny Európskej únii od turistov. Vízová politika musí brať ohľad na individuálnych žiadateľov. Preto sa pri reštriktívnejšej vízovej politike zavádzajú isté odchýlky a výnimky, ktoré uľahčujú celý vízový proces. Je dôležité zvoliť vhodné nástroje na zlepšenie vízovej politiky.

Výzvu na zmenu predstavuje súčasný proces vybavovania víz v papierovej podobe a používanie vízovej nálepky. Ako prvým cieľom je zavedenie online žiadosti o udelenie víz pre všetky členské krajiny Európskej únie. Tento krok by skutočne odbremenil subjekty, ktoré prijímajú žiadosti o udelenie víz a celý proces by sa zjednodušil pre obe strany.

1. Možnosti zvýšenia efektívnosti udeľovania víz pre subjekty vízovej politiky

Aby sa zvýšila efektívnosť a zároveň bezpečnosť, Európska únia od roku 2021 postupne zavádza systém elektronického cestovného povolenia pre bezvízový styk. Podobnú platformu by bolo efektívne zaviesť aj pre vízový styk. Spoločná IT platforma online žiadosti o udelenie víz by mohla prehľadne poskytovať služby cestujúcim, ktorí sú štátnymi príslušníkmi krajín s vízovou povinnosťou.

ETIAS

Jedným z cieľov Európskej únie je mať efektívnu, ale zároveň bezpečnú vízovú politiku. Zakomponovanie technológií je jednou z priorít, pretože kapacita a funkcie moderných technológií dnes vedia niekoľkonásobne efektívnejšie a hospodárnejšie nahradiť ľudský faktor. Európska únia sa snaží byť otvorenou aj pre nečlenské krajiny formou uzatvárania bezvízového styku. V súčasnosti 62 krajín mimo Európskej únie má možnosť vstupu do EÚ bez víz.

Veľkou výzvou pre Európsku úniu bude zavedenie Európskeho systému cestovných informácií a povolení ETIAS. Je veľmi podobný systému ESTA v USA. Tento systém je zavádzaný od roku 2021 s úplnou povinnosťou zavedenia koncom roka 2022. Dôsledkom jeho zavedenia je vytvorenie povinnosti predložiť pri vstupe do schengenských štátov schválené cestovné povolenie ETIAS spolu s cestovným dokladom pre bezvízových štátnych príslušníkov (momentálne občanov 62 štátov). Zavedenie tohto cestovného povolenia je z dôvodu zvýšenej miery zneužívania bezvízového styku a potreby eliminácie akejkoľvek hrozby pre Slovensko a EÚ. ETIAS bude fungovať tak, že oprávnený občan sa zaregistruje formou vyplnenia online žiadosti v trvaní približne 10 minút a zaplatí stanovený poplatok, ktorý je určený len pre dospelých cestujúcich. V žiadosti, okrem iného, uvedie krajinu prvého vstupu. Na základe tejto skutočnosti je možný vstup len cez uvedenú krajinu a ďalej môže pokračovať do iných štátov schengenského priestoru. Musí vedieť základné informácie o svojej ceste, mať cestovný doklad platný minimálne 3 mesiace po vstupe do schengenského priestoru, aktuálny email a platobnú kartu. Výhodou uvedeného cestovného povolenia je povolenie niekoľkých vstupov do schengenského priestoru. Účelom udelenia povolenia môže byť turistika, tranzit, obchod a lekárske ošetrenie. Ak účel cestujúceho bude iný, musí si vybaviť príslušné schengenské vízum, resp. pobyt od Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky. ETIAS povolenie bude mať platnosť 3 roky od dátumu schválenia a bude elektronicky prepojené s cestovným pasom. Je však potrebné podotknúť, že ETIAS nie je vízum, ale povoľuje bezvízovým štátnym príslušníkom viacnásobný pobyt v rámci 180-dňového obdobia na 90 dní. Ďalším dôležitým poznatkom je, že samotné cestovné povolenie neznamená automaticky vstup do krajiny. Túto kompetenciu má stále policajt služby hraničnej a cudzineckej polície, ktorý vykonáva hraničnú kontrolu a je na jeho odbornom zvážení, či osobe povolí vstup. Povolenie dovoľuje pobyt na najviac 540 dní za tri roky s povinnými prestávkami po obdobiach. ETIAS oprávnenými krajinami je už 59 štátov, ktoré môžu požiadať o cestovné povolenie do 31 ETIAS krajín.

Slovensko ako člen Európskej únie patrí ešte stále medzi krajiny, kde nie je možné požiadať o vízum online formou, ale len na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v zahraničí. Táto povinnosť naďalej platí pre cestujúcich z tretích krajín na Slovensko. Pritom eVisa (elektronické vízum) je veľmi efektívny nástroj, ktorý využíva už množstvo krajín. Zavedením systému ETIAS sa aspoň pre bezvízových štátnych príslušníkov ponúkne online forma cestovného povolenia. Je pravda, že pred zavedením cestovného povolenia ETIAS sa štátni príslušníci tretích krajín nemuseli nikde registrovať, avšak na zvýšenie bezpečnosti v priestore Európskej únie v čase enormnej migrácie do Európy to považujeme za veľmi dobrý krok. Postupnou digitalizáciou bezvízových cestovateľov snáď Slovensko pristúpi na jeden z modelov krajín, kde žiadosť o udelenie víza je možné podať online. Zatiaľ ani jeden zo štátov Európskej únie neponúka možnosť elektronických víz. Na vstup do Európskej únie je prostredníctvom zastupiteľských úradov možné požiadať o víza len osobne. Online formou je ponúknutá možnosť iba registrácie na vízový pohovor, kde sa žiadosť osobne odovzdá.

eVisa

V rámci vízovej politiky by sa mal zohľadniť technologický vývoj, ktorý značne ovplyvňuje dianie vo svete a uľahčuje uskutočňovanie procesov udeľovania víz. Svetová organizácia cestovného ruchu OSN považuje za veľmi pozitívny krok zavedenie elektronických víz, ak je ich využitie v plnej miere a s absenciou chybovosti. Ukázalo sa, že eVisa, ako sa elektronické víza označujú, poskytujú väčšiu mieru bezpečnosti a urýchľujú i zjednodušujú proces pre obe strany. Ide o významný posun vo vízovom konaní a predstavuje obrovský potenciál do budúcna. Slovenská republika ešte stále nepatrí medzi krajiny, ktoré využívajú eVisa. Je veľkým negatívom pre vízový proces, že takto efektívny nástroj nie je jednou z možností. Elektronicky sa dá rezervovať termín vízového pohovoru, ale na ostatné úkony je už potrebná osobná prítomnosť. Už viac ako 44 krajín sveta túto možnosť využíva. Sú to krajiny ako Kanada, India, Omán, Vietnam, Srí Lanka, Thajsko, Kambodža, Čína, Laos, Japonsko, Turecko, Rusko, Veľká Británia, Madagaskar, Tanzánia, Keňa, Austrália, Guinea – Bissau, Uganda atď. Aj niektoré iné krajiny už vyvinuli kroky na zavedenie eVisa. Tieto víza umožňujú získať víza na poslednú chvíľu aj na letisku. Ročne vybrané krajiny udeľujú hneď niekoľko elektronických víz na konkrétny účel alebo ponúkajú víza s neobmedzeným počtov vstupov. Podmienky udelenia eVisa si určuje každá krajina sama, ako aj sprievodné dokumenty k žiadosti o udelenie elektronického víza, napríklad elektronická kópia cestovného pasu, fotografia, spiatočná letenka, doklad o ubytovaní, očkovací preukaz, dostatočne finančné prostriedky, najnovšie negatívny test na COVID-19 a pod. Dĺžka udeleného víza závisí od destinácie a účelu cesty.

Model elektronických víz, ktorý sa pre Európsku úniu zdá optimálny, je model jednej IT platformy, resp. webového sídla, kde si každý občan tretej krajiny môže požiadať o udelenie víz do krajín Európskej únie. Vyplnením počiatočných vstupných údajov bude portál informovať o možnostiach pre žiadateľa, ktorý typ víz je mu k dispozícii a aké ďalšie kroky má vykonať pre úspešnosť vízového procesu. Za možné alternatívy ďalšieho postupu sa považujú elektronické zdokladovanie (skenovanie) sprievodných dokumentov, ako doklad o ubytovaní, cestovné informácie, finančné zabezpečenie a v čase pandémie aj napríklad potvrdenie o zdravotnom stave. Zaplatenie vízového poplatku sa zrealizuje prostredníctvom platobnej karty. Pre aktuálnosť by žiadateľ musel poskytnúť svoje biometrické údaje prvý krát a následne každých päť rokov do systému VIS (vízový informačný systém) a aj keď má vydané nové cestovné doklady. Kvôli tejto spomínanej požiadavke žiadateľ musí navštíviť zastupiteľský úrad, avšak pre pravidelných žiadateľov o víza je to veľké zjednodušenie vízového procesu. Priebeh procesu závisí od digitálnej vyspelosti danej krajiny Európskej únie. Náklady spojené s vytvorením platformy IT sa môžu v priebehu 8 rokov pohybovať okolo 6 miliónov EUR pre krajiny, ktoré momentálne žiadnu platformu neprevádzkujú. V porovnaní s nákladmi, ktoré ročne vynaložia na prevádzku zastupiteľských úradov, je to ekonomickejšia cesta.

Celý vízový proces by sa skladal z 3 fáz:

  1. podanie žiadosti (online),
  2. stretnutie (osobné stretnutie len v určitých prípadoch),
  3. spracovanie a rozhodnutie (online).

Pred začatím procesu si žiadateľ vytvorí účet s heslom na portáli. V ponúknutých funkciách žiadateľ môže sledovať stav svojej žiadosti, udelenie, zrušenie alebo predĺženie žiadosti, v prípade udelených víz dobu platnosti víz a počet zostávajúcich povolených dní, stav biometrických údajov a plánované stretnutia na zastupiteľskom úrade. Najdôležitejšou online fázou je prvá fáza.

Podanie žiadosti
a) vyplnenie formulára žiadosti o vízum online
Požadované informácie je možné spracovať dvoma spôsobmi. Prvý spôsob predstavuje centrálnu úroveň, kde sú všetky informácie poskytnuté žiadateľom odoslané do centrálneho systému správy aplikácií (tzv. AMS systém) predtým, než sú odoslané do VIS. Následne ich odošle do príslušnej národnej databázy. Konzulárny pracovník o nej rozhodne a odošle svoje rozhodnutie do aplikácie, kde sa informácia zobrazí žiadateľovi. Druhý spôsob, čiže národná úroveň, predstavuje odoslanie týchto údajov do národných databáz prostredníctvom integračnej vrstvy, ktorá prepojí online portál s národnými databázami. Pre rozhodnutie musí konzulárny pracovník nahliadnuť do VIS a aby bola umožnená komunikácia so žiadateľom online formou o stave žiadosti, biometrických údajov a registrácii cestovného dokladu, musí byť národná databáza prepojená s VIS aspoň v režime na čítanie dát. Z dôvodu potreby uloženia dát je vhodnejší decentralizovaný sklad údajov osobitne každej schengenskej krajiny prostredníctvom národnej úschovne v dôsledku možnej straty týchto údajov. Zároveň je veľmi pravdepodobné, že centrálne úložisko bude čeliť vzniku problémov s uložením obrovského množstva dát na jednom mieste (centrálne).
b) poskytnutie cestovného dokladu – sken strany s biometrickými údajmi
Táto oblasť predstavuje istú mieru rizika. Skenovaním cestovného dokladu sa znemožní fyzická kontrola pravosti dokladu, ktorá je momentálne nenahraditeľná a vytvorí sa možnosť zneužívania falošných dokladov. Preto považujeme za správne zachovanie fyzickej kontroly (osobne prítomný), a to v prípade prvej kontroly cestovného dokladu, kontroly každých päť rokov a kontroly nového cestovného dokladu. Zároveň je vhodné ponechanie subjektivity krajinám pre rozhodovanie o realizácií kontroly sprievodných dokumentov. Ak sa štáty rozhodnú, že žiadatelia môžu priniesť doklady aj osobne, eliminuje sa diskriminácia žiadateľov, ktorí nedisponujú technickými zariadeniami na zabezpečenie skenu dokumentov. Aj pri sprievodných dokumentoch sa môže vyskytnúť taký doklad, ktorého pravosť je možné overiť len fyzicky.
c) poskytnutie sprievodných dokumentov
Už vyššie spomínané technické problémy môžu pre niektorých žiadateľov sťažiť tento proces. Preto by sa mala ponechať možnosť osobného predloženia sprievodných dokladov. Pre efektívnosť procesu je však najvhodnejšie zasielať oskenované dokumenty prostredníctvom portálu. Následne sa náhodným výberom z cestujúcich môžu predkladať pri hraničnej kontrole príslušnému policajtovi pri výstupe z tretej krajiny. Ako ďalšia možnosť sa javilo prepojenie a priame získavanie sprievodných dokumentov od tretích strán (hotel, banka, letecká spoločnosť atď). Avšak prepojenie by bolo technicky náročné. Preto uvedená možnosť ostáva ako výzva do budúcnosti.
d) zhromaždenie biometrických údajov
Táto časť prestavuje pre Európsku úniu stále neriešenú oblasť. Štáty schengenského priestoru vyžadujú osobnú prítomnosť na konzuláte na odobratie odtlačkov prstov a fotografie tváre. Iné krajiny sveta požadujú len zaslanie fotografie v pasovom formáte. Zber týchto údajov sa z bezpečnostného hľadiska stále vykonáva pri prvej žiadosti, každých päť rokov a pri novom cestovnom doklade. Model využívaný v zahraničí je overený a fungujúci.
e) vyhlásenie údajov za presné a úplne
Vyhlásenie presnosti a úplnosti je možné vykonať prostredníctvom zaškrtávacieho políčka. Predstavuje najtransparentnejší spôsob vedomého vyhlásenia, že údaje, ktoré uvádza sú správne a úplné. Do úvahy prichádza aj úplné odstránenie vyhlásenia, čo však nepovažujeme za právne relevantné.
f) zaplatenie vízového poplatku
Úhrada vízového poplatku sa môže uskutočniť dvoma spôsobmi. Po odoslaní žiadosti sa poplatok odošle na centrálny účet, kde sa následne peniaze prerozdelia pre dané krajiny. Na uvedenom princípe funguje systém ETIAS. Druhá možnosť je odosielanie úhrady priamo na účet danej krajiny, kde sa vízum žiada. Centrálny účet by si vyžadoval nákladnejší vývoj a údržbu, čiže decentralizácia a rozdelenie úhrady medzi členské krajiny predstavuje schodnejšiu cestu.
g) komunikácia so žiadateľom
Komunikácia so žiadateľmi je kľúčová pre úspešnosť vízového procesu, a preto je dôležité zaviesť systém, ktorý bude prehľadný a účinný. Aj v tejto oblasti sú možné dve alternatívy. Prvú alternatívu predstavuje centralizácia plánovania stretnutí na konzulárnych úradoch. Prostredníctvom jedného systému sa prehľadne žiadateľovi zobrazia termíny možných stretnutí. Avšak problémom je neustála aktuálnosť, čiže povinnosť konzulárnych úradov aktualizovať plánovač na spoločnom portáli. Druhou alternatívou je uvedenie možností rezervácie stretnutia prostredníctvom linku na spoločnom portáli, ktorý presmeruje žiadateľa na príslušné rezervačné webové sídlo. Aj s druhou možnosťou sa spája povinnosť aktuálnosti, avšak webového sídla konkrétnej krajiny a s tým spojené náklady, ktoré musí vynaložiť. Centralizovaný systém predstavuje hospodárnejší spôsob. Naruší však zaužívaný spôsob a po technickej stránke je náročnejší.

Európska únia by sa mohla inšpirovať Austráliou. Systém využívajú už 12 rokov a skutočne sa osvedčil. Európska únia by elektronickým systémom víz mohla udeľovať víza na maximálne 90 dní s platnosťou na 12 mesiacov s viacpočetným vstupom za účelom cestovného ruchu a podnikania. Zvýšil by sa príjem štátov z cestovného ruchu a podnikateľskej činnosti v celej Európskej únii. Podporil by sa turizmus a zjednodušila by sa formálna cesta turistom z tretích krajín eliminovaním nutnosti osobnej účasti na zastupiteľskom úrade. Poskytnutie možnosti cudzincom pracovať v EÚ prináša zdravé konkurenčné prostredie na spotrebiteľský trh EÚ a tiež ponúka spotrebiteľom aj iné druhy služieb, ktoré na našom trhu chýbajú.

Ďalšou výzvou, ktorá je spojená s udelením a následnou kontrolou udeleného víza digitálnou formou, je papierová podoba vízovej nálepky. Na prechod k eVisa je potrebná zmena do elektronickej podoby. Do úvahy prichádza vytvorenie off-line zálohy udelených víz, ktoré si môžu príslušníci hraničnej kontroly skontrolovať. Možnosti, aká forma digitálnych víz sa využije, je hneď niekoľko:

  1. oznámenie o vydaní víza (jednoduché oznámenie),
  2. oznámenie o vydaní víza s nepodpísaným 2D čiarovým kódom,
  3. oznámenie o vydaní víza s digitálne podpísaným 2D čiarovým kódom.

Najbezpečnejším variantom je možnosť s digitálnym podpisom, čo predstavuje digitálnu pečať, ktorou opatria digitálne vízum poverené orgány krajín schengenského priestoru. Do podpisu by konzulárne úrady zašifrovali všetky informácie o udelenom víze spolu s podobou tváre žiadateľa. Čiarový kód by sa generoval automaticky pomocou kryptografického kľúča.

Schengenské krajiny sa dohodli s niektorými tretími krajinami na tzv. prvej kontrole, čiže pred výstupom z tretej krajiny sa cestujúcim skontroluje schengenské vízum. Navrhované digitálne vízum však môže spôsobiť komplikácie po technickej stránke tretím krajinám, ktoré nedisponujú potrebnými technickými zariadeniami na kontrolu digitálnych víz, prípadne prístupom k internetu. Riešením by mohla byť spomínaná off-line záloha, ktorá nie je ovplyvnená poruchou VIS alebo lokálnej sieti.

Výhody eVisa

  • 100% využitie online aplikácie
  • transparentná cena
  • bez čakania v rade
  • rýchlosť spracovania (približne 3 dni)
  • bez osobnej účasti (s výnimkou biometrie)
  • platnosť odo dňa vstupu do krajiny, nie od dňa vydania eVisa
  • nárast turistov, atraktívnejší cestovný ruch
  • v čase pandémie ochrana subjektov vízového procesu
  • viac priestoru pre konzulárne úrady na skúmanie žiadostí
  • presun personálu tvorby a skladovania vízových nálepiek na dôležité skúmanie žiadostí
  • znížená chybovosť
  • menej finančne náročné v porovnaní s prevádzkou subjektov prijímajúcich žiadosti
  • úspora pre žiadateľov (náklady na podanie žiadosti)
  • všetky informácie a pokyny na jednom portáli – prehľadnosť pre žiadateľov aj tretie krajiny
  • zrušením papierovej vízovej nálepky sa ukončí tvorba negatívnej environmentálnej stopy (výroba, preprava)

Nevýhody eVisa (vo svete)

  • niektoré krajiny zaviedli povolenie len na 1 vstup
  • poplatok sa nevracia, ak je žiadosť zamietnutá
  • do niektorých krajín je povolený vstup s eVisa len na vymedzených hraničných priechodoch
  • zväčša vstup na kratšie časové obdobie
  • potreba SMART zariadenia a pripojenia na internet
  • počiatočné vysoké náklady pre štáty

Iné efektívne nástroje implementované vybranými štátmi

Podmienky vstupu do Európskej únie sú podobné ako podmienky vstupu
do Spojených štátov amerických. Európska únia pre bezvízových štátnych príslušníkov zavádza systém ETIAS a Spojené štáty americké majú už niekoľko rokov zavedený systém ESTA. V prípade existujúceho vízového styku sa v oboch prípadoch vyžaduje podanie žiadosti a osobný pohovor – čiže eVisa sa nepripúšťa. Pre lepší prehľad možných efektívnych nástrojov sme analyzovali použité austrálske a turecké nástroje zavedenia eVisa a iné nástroje ďalších krajín na zjednodušenie vízového konania. Tieto nástroje môže Európska únia implementovať do svojej vízovej politiky.

AUSTRÁLIA
Aj Austrália zaviedla cestovné povolenie pod názvom ETA, a to medzi prvými na svete. Toto cestovné povolenie sa nevzťahuje na bezvízový styk, ale na konkrétnych 8 štátov (Brunej Darussalam, Kanada, Hongkong, Japonsko, Malajzia, Singapur, Južná Kórea, Spojené štáty americké), ktorých občania môžu vstúpiť do Austrálie na 12 mesiacov na neobmedzený počet vstupov, pričom jeden vstup môže trvať maximálne tri mesiace. ETA cestovné povolenie sa žiada online formou a povinnosťou je disponovanie pasom s platnosťou minimálne 6 mesiacov.

Veľkým vzorom pre Európsku úniu môže byť práve Austrália v zavedení elektronického víza. EVisitor je elektronické vízum, ktorým sa musia preukázať občania EÚ pri vstupe do Austrálie. Ďalej môžu EVisitor využiť na vstup do Austrálie aj občania Islandu, Lichtenštajnska, Nórska, Švajčiarska, Andorry, Monaka, San Marina, Vatikánu a Veľkej Británie. EVisitor bolo implementované v roku 2008 ako súčasť recipročnej cestovnej dohody medzi Austráliou a Európskou úniou. Oprávnení cestujúci môžu požiadať o vízum online vyplnením formuláru s uvedením základných osobných údajov, informácií z cestovného dokladu a bezpečnostných otázok. Zároveň musí byť cestovný doklad cestujúceho platný minimálne ešte 6 mesiacov odo dňa príchodu do Austrálie. Cestujúci uvedie emailovú adresu, kde bude zaslané potvrdenie o schválení EVisitor, ako aj platobnú kartu, ktorou zaplatí poplatok. Toto online vízum je prepojené s cestovným dokladom uvedeným v žiadosti. Za žiadnych okolností nie je možné k EVisitoru predložiť iný cestovný doklad. Aj pri strate, odcudzení, či poškodení je potrebné si požiadať o nové online vízum EVisitor. Platnosť víza je 12 mesiacov na viac vstupov, pričom jeden vstup môže trvať maximálne 90 dní. EVisitor je možné použiť za účelom cestovania i podnikania, avšak maximálne na 90 dní. V určitých prípadoch môžete tento druh víza využiť aj za účelom štúdia a odbornej prípravy. Doba spracovania je štandardne 24 hodín. Je však možný aj tzv. superrýchly proces za 1 hodinu. Cestovatelia si možnosť využívania elektronických online víz chvália.

TURECKO
Ďalším oveľa jednoduchším vzorom pre Európsku úniu môže byť Turecko. Turecko je krajina s rozvinutým turizmom a cestovateľom veľmi pomáha aj online forma udelenia víz.
E-vízum bolo v Turecku zavedené v roku 2013. Tieto víza je možné cez online portál získať
po vyplnení informácií o totožnosti, o cestovnom doklade, ktorý musí byť platný minimálne
6 mesiacov od vstupu do Turecka, o dátume cesty a zaplatení vízového poplatku. Udeľujú sa len za účelom obchodu alebo cestovného ruchu. Víza je možné využiť na jeden vstup alebo na viac vstupov v trvaní 30 dní alebo 90 dní v závislosti od štátnej príslušnosti žiadateľa. Platnosť víza je 180 dní od dátumu vydania. Dôležité je pri podávaní žiadosti zadať správnu emailovú adresu, na ktorú bude doručené schválené elektronické vízum. Udelenie tohto víza nie je podmienené osobnou prítomnosťou na zastupiteľskom úrade.

Zjednodušenie vízového konania v určitých prípadoch po vzore iných krajín

POĽSKO
Zjednodušenie vízového konania bolo zaznamenané aj v u našich severných susedov – v Poľsku počas konania sa Majstrovstiev Európy vo futbale. Zaviedli tzv. zrýchlené konanie pre rozhodcov, hráčov a členov tímu, lekárov, sprievodu, funkcionárov UEFA, FIFA a národných federácií z Ukrajiny a Ruska pri udeľovaní víz. Osoby
sa nemuseli dostaviť na konzulárny úrad a nebol im účtovaný správny poplatok. Taktiež fanúšikovia z Ukrajiny a Ruska mohli podať žiadosť o vízum elektronicky a zarezervovať si termín na stretnutie na konzulárnom úrade alebo mohli využiť „green line“, ktorý predstavuje kratšiu čakaciu dobu.

ČÍNA
V Číne zjednodušili udeľovanie víz prostredníctvom štatútom schválenej destinácie – ADS (Approved Destination Status). Je to systém dohôd medzi Čínou a inou zahraničnou krajinou. Systém povoľuje požiadanie o udelenie víza do krajiny EÚ prostredníctvom cestovnej kancelárie, ktorá bola dopredu schválená skupine čínskych klientov. Kvantita udelených víz z roka na rok narastá. Zároveň Čína vytvára po celom svete Visa Application Service Center, ktoré vznikli ako reakcia na veľký dopyt po čínskych vízach. Aplikačné centrum je komerčná vládou uznaná organizácia, ktorá poskytuje služby v oblasti vybavovania víz, čiže možnosť podania žiadosti, zaplatenia poplatku a poskytuje pomoc v celom vízovom procese.

AUSTRÁLIA
Austrália zjednodušuje udeľovanie víz dlhodobo. Keďže má približne 74 druhov víz, zaviedla online vyhľadávač víz, kde si podľa vyhovujúcich podmienok žiadateľ zvolí vhodný typ víza. Medzi elektronické víza patrí napríklad už spomínané elektronické cestovné povolenie (ETA), EVisitor, pracovné a dovolenkové víza, študentské víza atď. O vízum sa dá požiadať cez portál ministerstva vnútra v sekcii prisťahovalectvo a občianstvo, kde si žiadateľ vytvorí tzv. ImmiAccount.

USA
Spojené štáty americké na uľahčenie procesu využívajú elektronický systém pre cestovné povolenia – ESTA. Na urýchlenie udelenia víz vytvorili bezvízový program, kde sú zaradené krajiny, ktorých štátni príslušníci nemusia byť držiteľmi víz. Avšak, aby sa zabránilo nekontrolovateľnému vstupu bezvízových štátnych príslušníkov do USA, z bezpečnostného hľadiska a roviny oprávnenosti je nutné mať cestovné povolenie ESTA. Povolenie je udeľované na dva roky, ale v krajine sa môžete držiavať maximálne tri mesiace vkuse. Tiež sa zakazuje výkon akejkoľvek pracovnej činnosti. ESTA nepredstavuje vízum, čiže ak vznikne situácia, počas ktorej je povinnosť mať vízum, povolenie ESTA ho nemôže nahradiť. Samotné získanie prisťahovaleckých víz je náročné a je potrebné podať žiadosť na Americkom úrade U. S. Citizenship and Immigration Services (USCIS), alebo využiť program DV lotérie, kde sa každoročne náhodne vyžrebuje 55 000 žiadateľov, ktorí majú najnižšiu mieru prisťahovalectva v USA. Do lotérie je možné podať žiadosť online. Zároveň USA umožňuje využitie videohovoru namiesto osobného vízového pohovoru.

Záver

Európska únia ročne investuje veľký objem peňazí do inovácií. Práve v realizácií úloh subjektov vo vízovom konaní sa vytvoril priestor a potreba uskutočniť technologický posun. Jedným z vhodných nástrojov na modernizáciu sú elektronické víza, tzv. eVisa. V príspevku sme navrhli možný model fungovania elektronických víz s deskripciou vhodných alternatív. Uvedomujeme si, že tento proces je beh na dlhé trate, avšak ponúknutá vízia môže znova otvoriť diskusiu na tému eVisa v EÚ. Proces digitálizácie vízového konania má nemalý vplyv na bezpečnosť v schengenskom priestore, a preto si vyžaduje konzultácie z viacerých oblastí. Avšak prínos, ktorý elektronické víza pre EÚ predstavujú, je nenahraditeľný, najmä v oblasti podnikania a cestovného ruchu. EÚ dnes prináša mier, prosperitu a stabilitu celej Európe aj mimo nej. Čaká ju množstvo výziev a zmien, preto musí držať krok s dobou. Razí si cestu spoločnej politiky na základe komunikácie. Preto aj oblasť vízovej problematiky na Slovensku bude vždy ovplyvnená každým členským štátom EÚ, pretože ohrozenie bezpečnosti sa v bezhraničnom priestore dotýka všetkých týchto krajín. Je otvorená všetkým návrhom a riešeniam s digitálnym a technickým potenciálom, ktoré môžu výrazne pomôcť v jej rozvoji. Zároveň si uvedomuje, že ľudský faktor však z vízového konania nemôže byť abstrahovaný úplne. Vzájomným prepojením technológií s odborníkmi vieme dosiahnuť spojenie s najefektívnejšími výsledkami.

Autorka: npor. JUDr. Jana Kuľková
interný doktorand Akadémie Policajného zboru v Bratislave

Zoznam bibliografických odkazov

KOUKAL, Michal., 2017. Spoločná vízová politika. Praha: Univerzite Karlova, Právnická fakulta. ISBN: 978-80-87975-65-7

MRLIANOVÁ, Andrea a kol. 2011. Vízová politika a jej vplyv na migračné toky. Bratislava: IOM. ISBN 978-80-89506-17-0

KRÁL, David, 2007. Vízová politika Evropské unie a Spojených státu – výzvy pro transatlantické partnery. [online]. Institut pro evropskou politiku Europeum. [cit. 24. októbra 2020] Dostupné na internete: http://docplayer.cz/3013951-Vizova-politika-evropske-unie-a-spojenych-st...

Nariadenie ES a Rady č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)

www.onlinevisa.com
https://www.schengenvisainfo.com/etias/
www.immi.homeaffairs.gov.au/visas/getting-a-visa/visa-listening