The black box in artificial intelligence systems – a ground for the nullity of a decision in administrative law?

Abstrakt: Článok sa zaoberá problematikou efektu black box v systémoch umelej inteligencie a jeho možnými dôsledkami v oblasti správneho práva. Pozornosť je venovaná najmä otázke transparentnosti algoritmických rozhodovacích procesov a ich vzťahu k požiadavke preskúmateľnosti individuálnych správnych aktov. Autor analyzuje riziká spojené s využívaním nevysvetliteľných systémov umelej inteligencie pri výkone verejnej moci a skúma ich vplyv na procesné práva účastníkov správneho konania. Súčasťou analýzy je aj teória nulity v správnom práve a posúdenie možnosti kvalifikovať black box efekt ako novú neodstrániteľnú vadu správneho aktu. Príspevok poukazuje na konflikt medzi technologickou komplexnosťou moderných systémov AI a požiadavkami princípu legality, transparentnosti a právnej istoty.
Zároveň identifikuje argumenty podporujúce aj spochybňujúce koncept tzv. algoritmickej nulity správneho aktu vydaného systémom umelej inteligencie.
Kľúčové slová: black box, transparentná AI, nulitnosť, správne právo, proces, rozhodnutie

Abstract: This article addresses the issue of the “black box” effect in artificial intelligence systems and its potential implications in the field of administrative law. Particular attention is paid to the issue of transparency in algorithmic decision-making processes and their relationship to the requirement of reviewability of individual administrative acts. The author analyzes the risks associated with the use of inexplicable artificial intelligence systems in the exercise of public authority and examines their impact on the procedural rights of parties to administrative proceedings. The analysis also includes the theory of nullity in administrative law and an assessment of the possibility of classifying the black box effect as a new, irremediable defect in an administrative act. The paper highlights the conflict between the technological complexity of modern AI systems and the requirements of the principles of legality, transparency, and legal certainty. At the same time, it identifies arguments both supporting and challenging the concept of so-called algorithmic nullity of an administrative act issued by an artificial intelligence system.
Keywords: black box, transparent AI, nullity, administrative law, proceedings, decision

From Channel to Slovakia: Lessons from the UK Channel Programme for Slovak Deradicalization Policy

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá britským programom Channel, ktorý je preventívnym mechanizmom deradikalizácie v Spojenom kráľovstve a skúma výzvy spojené s možnou implementáciou obdobného modelu v podmienkach Slovenskej republiky. Pozornosť sa sústreďuje na konceptuálne východiská programu Channel, predovšetkým na pojmy radikalizácia, zraniteľnosť a safeguarding, ktoré tvoria základ intervenčnej schémy programu. Na rozdiel od tradičných bezpečnostne orientovaných prístupov vychádza program Channel z predpokladu, že osoby zraniteľné voči radikalizácii potrebujú včasnú podporu a ochranu ešte predtým, ako budú ich zraniteľnosti zneužité extrémistickými aktérmi.
Príspevok analyzuje vývoj súčasných prístupov k radikalizácii a poukazuje na rastúci odborný konsenzus, podľa ktorého radikalizácia nepredstavuje lineárny ani deterministický proces. Osobitnú pozornosť autorka venuje konceptu safeguardingu a jeho úlohe v programe Channel, ktorý funguje v zmysle multidisciplinárneho rámca zahŕňajúceho vzdelávacie inštitúcie, sociálne služby, zdravotnícke zariadenia, orgány miestnej samosprávy a políciu. Zároveň sa príspevok venuje kritike programu z radov akademickej obce, najmä otázkam sekuritizácie, nejednoznačnosti indikátorov zraniteľnosti, využívaniu preventívnych intervencií a stieraniu hraníc medzi podporou a dohľadom.
Súčasťou analýzy je aj zhodnotenie skúsenosti Spojeného kráľovstva, ktorá je následne komparovaná s vývojom na Slovensku, kde sa pokusy o vytvorenie národného deradikalizačného programu stretli s konceptuálnymi nezhodami, predovšetkým pri definovaní pojmov radikalizácia a radikalizovaná osoba.
Kľúčové slová: Deradikalizácia, extrémizmus, Prevent, program Channel, radikalizácia, safeguarding, sekuritizácia, Slovenská republika, Spojené kráľovstvo, zraniteľnosť.

Abstract: This article examines the United Kingdom's Channel Programme, a preventive deradicalization mechanism, and explores the challenges associated with the potential implementation of a similar model in the Slovak Republic. It focuses on the conceptual foundations of the Channel Programme, particularly the concepts of radicalization, vulnerability, and safeguarding, which constitute the basis of its intervention framework. Unlike traditional security-oriented approaches, the Channel Programme is based on the assumption that individuals vulnerable to radicalization require early support and protection before their vulnerabilities can be exploited by extremist actors.
The article analyses the development of contemporary approaches to radicalization and highlights the growing scholarly consensus that radicalization is neither a linear nor a deterministic process. Particular attention is devoted to the concept of safeguarding and its role within the Channel Programme, which operates as a multidisciplinary framework involving educational institutions, social services, healthcare providers, local authorities, and the police. The article also addresses academic criticism of the programme, focusing on issues such as the securitization of safeguarding, the ambiguity of vulnerability indicators, the use of preventive interventions, and the blurring of boundaries between support and surveillance.
The analysis further includes an assessment of the United Kingdom's experience, which is subsequently compared with developments in Slovakia, where attempts to establish a national deradicalization programme have encountered conceptual disagreements, particularly regarding the definition of the concepts of radicalization and the radicalized individual.
Key words: Channel Programme, deradicalization, extremism, Prevent, radicalization, safeguarding, securitization, Slovak Republic, United Kingdom, vulnerability.

Príbehy v tejto knihe sú inšpirované skutočnými osudmi ľudí a udalosťami na slovenskom internete. Títo ľudia sa stali obeťami internetových parazitov, predátorov, podvodníkov aj konšpirátorov, ktorí neraz berú osudy svojich obetí do vlastných rúk. Ovládajú ich, oberajú o čas, peniaze, vlastné myslenie a často ich cez spôsobenú traumu poznačia na celý život. O mnohých postupoch a trikoch, ktoré používajú, ani netušíme, rovnako ako netušíme, že môže byt ich obeťou naše dieťa, priateľ, sused, či vlastný rodič, práve v tejto chvíli mlčky sediaci za počítačom ponorený do prijatých správ.

Temná stránka slovenského internetu je sériou prípadov, ktoré sa skutočne stali, ilustrujúcich konce, ku ktorým sa mohli uberať. V niektorých prípadoch v sebe kombinujú viaceré podobné príbehy do situácií, ktoré našťastie pre nás prežil niekto iný. Vďaka tomu môžu poslúžiť ako cenné varovanie.

Každý človek, bez ohľadu na to či ide o dieťa alebo dospelého, má krehkú psychiku. Rozbitnú, ktorá sa často veľmi dlho a ťažko vyrovnáva s negatívnymi životnými skúsenosťami. Niekedy však ide o situácie, ktorým sa dalo predísť. A práve v tom spočíva zmysel tejto knihy – pomôcť nám pochopiť hrozby, ktoré na nás na internete číhajú, spôsoby, ako ich odhaliť a vďaka tomu sa im vyhnúť.

Analysis of the Implementation of Rescue Operations and Other Measures by Public Administration Authorities during Crisis Situations in the Bratislava Region in 2020–2025

Abstrakt: Predkladaná vedecká práca sa zaoberá analýzou realizácie záchranných prác a ďalších opatrení orgánmi verejnej správy počas krízových situácií v Bratislavskom kraji v rokoch 2020 až 2025. Cieľom práce je identifikovať, aké typy záchranných prác a opatrení boli v skúmanom období realizované, aká bola ich funkčná štruktúra, ako sa menili v závislosti od povahy mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej situácie a do akej miery bol výkon verejnej správy determinovaný špecifickým bezpečnostným profilom Bratislavského kraja. Práca je koncipovaná ako kvalitatívno-kvantitatívny empirický výskum interdisciplinárnej povahy na rozhraní správneho práva, civilnej ochrany obyvateľstva, krízového riadenia a bezpečnostných štúdií. Metodologicky vychádza najmä z obsahovej analýzy dokumentov, deskriptívnej, analytickej, syntetickej a komparatívnej metódy. Empirickú bázu výskumu tvoria predovšetkým pravidelné informácie informačnej služby civilnej ochrany obyvateľstva a podklady okresného úradu v sídle kraja v Bratislave. Výsledky výskumu potvrdzujú, že Bratislavský kraj sa v skúmanom období profiloval najmä ako priestor urbanizovaných, technicko-bezpečnostných a infraštruktúrnych rizík, pričom popri lokálnych mimoriadnych udalostiach bol výrazne ovplyvnený aj celoslovenskými mimoriadnymi situáciami, osobitne pandémiou COVID-19, prílevom cudzincov a veterinárno-bezpečnostným režimom. Výskum zároveň ukazuje, že záchranné práce orgánov verejnej správy nemali iba bezprostredný zásahový charakter, ale často nadobúdali aj dlhodobý stabilizačný, organizačný a manažérsky rozmer. Práca tým prispieva k poznaniu praktického výkonu verejnej správy počas krízových situácií v metropolitnom priestore a poukazuje na potrebu chápať krízové riadenie ako kontinuálnu adaptívnu správu rizika.
Kľúčové slová: záchranné práce, krízová situácia, mimoriadna udalosť, mimoriadna situácia, verejná správa, civilná ochrana obyvateľstva, Bratislavský kraj, krízové riadenie

Abstract: The present scientific paper analyses the implementation of rescue operations and other measures carried out by public administration authorities during crisis situations in the Bratislava Region between 2020 and 2025. The aim of the paper is to identify which types of rescue operations and measures were implemented during the examined period, what their functional structure was, how they changed depending on the nature of the emergency event or emergency situation, and to what extent the performance of public administration was determined by the specific security profile of the Bratislava Region. The paper is conceived as a qualitative–quantitative empirical study of an interdisciplinary nature situated at the intersection of administrative law, civil protection of the population, crisis management, and security studies. Methodologically, it is primarily based on document content analysis, as well as descriptive, analytical, synthetic, and comparative methods. The empirical basis of the research consists mainly of regular reports of the Civil Protection Information Service and materials provided by the District Office at the seat of the region in Bratislava. The research findings confirm that during the examined period the Bratislava Region was primarily characterized as an area of urbanized, technical-security, and infrastructural risks. Alongside local emergency events, it was also significantly influenced by nationwide emergency situations, particularly the COVID-19 pandemic, the influx of foreign nationals, and the veterinary-security regime related to foot-and-mouth disease. The research further shows that rescue operations carried out by public administration authorities did not have only an immediate intervention character but often also acquired a long-term stabilizing, organizational, and managerial dimension. The paper thus contributes to understanding the practical performance of public administration during crisis situations in a metropolitan environment and highlights the need to perceive crisis management as a continuous adaptive form of risk governance.
Keywords: rescue operations, crisis situation, emergency event, emergency situation, public administration, civil protection of the population, Bratislava Region, crisis management

Rescue Operations as a Legal Institute of Civil Protection: A Systematic Analysis of Legal Regulation, Competences, Subsidiarity, and Financing

Abstrakt: Vedecká práca sa zaoberá právnou analýzou inštitútu záchranných prác v systéme civilnej ochrany obyvateľstva Slovenskej republiky so zameraním na ich normatívne vymedzenie, materiálne jadro a vzťah k inštitútu mimoriadnej situácie ako formálnemu právnemu režimu krízového riadenia. Skúma, či je výkon záchranných prác podmienený vyhlásením mimoriadnej situácie, analyzuje kompetenčný rámec ich riadenia a organizovania na princípe vecnej a územnej subsidiarity a poukazuje na problematiku financovania a refundácie výdavkov v kontexte princípu legality a normatívnej povahy interných aktov riadenia. Príspevok je založený na jazykovom, systematickom a teleologickom výklade právnych predpisov, teda na základných vedeckých metódach právneho výskumu a formuluje závery a návrhy de lege ferenda smerujúce k zvýšeniu právnej istoty a normatívnej koherencie v oblasti záchranných prác. Okrem rozvoja teoretických poznatkov bezpečnostných vied a právnych vied, najmä správneho práva sa príspevok snaží odpovedať na praktické otázky nastávajúce v bezpečnostnoprávnej praxi vo verejnej správe.
Kľúčové slová: záchranné práce, civilná ochrana obyvateľstva, verejná správa, bezpečnostnoprávne služby vo verejnej správe, krízové riadenie

Abstract: The scientific paper provides a legal analysis of the institute of rescue operations within the system of civil protection of the population of the Slovak Republic, focusing on their normative definition, material core, and their relationship to the institute of an emergency situation as a formal legal regime of crisis management. It examines whether the performance of rescue operations is conditioned upon the declaration of an emergency situation, analyzes the competence framework for their management and organization based on the principles of substantive and territorial subsidiarity, and addresses the issue of financing and reimbursement of expenses in the context of the principle of legality and the normative nature of internal administrative acts. The paper is based on linguistic, systematic, and teleological interpretation of legal regulations, applying fundamental scientific methods of legal research, and formulates conclusions and de lege ferenda proposals aimed at enhancing legal certainty and normative coherence in the field of rescue operations. In addition to contributing to the development of theoretical knowledge in security studies and legal sciences, particularly administrative law, the paper seeks to answer practical questions arising in security-law practice within public administration.
Keywords: rescue operations, civil protection of the population, public administration, security-law services in public administration, crisis management

Implementation of Autonomous UAS within the Integrated Border Management System

Abstrakt: Predkladaná vedecká štúdia analyzuje využitie bezpilotných leteckých systémov pri ochrane vonkajšej schengenskej hranice v podmienkach Slovenskej republiky. Navrhuje rozšírenie funkcionality MDOAC o autonómnu dokovaciu stanicu, ktorá zvyšuje schopnosť aktívneho hraničného dozoru. Posudzuje aj hrozby nelegálneho využívania dronov a predstavuje návrhy systémov C-UAS v súlade s princípmi Integrovaného riadenia hraníc.
Štúdia je čiastkovým výstupom z VÝSK. 257, Odler R. , Gucký R. , Košč I. , Škrinár T. , Kuľková J. , Porubská D. , Galba J. , Holubiczky V. a i. 2021: Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum pre riadenie v krízových situáciách : Projekt medzinárodnej vedeckovýskumnej úlohy. - Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2021.
Kľúčové slová: autonómna dokovacia stanica; bezpilotné letecké systémy; C-UAS; integrované riadenie hraníc; MDOAC; ochrana hraníc; schengenská hranica;

Abstract: The study examines the use of unmanned aerial systems in protecting the external Schengen border under the conditions of the Slovak Republic. It proposes extending the functionality of the MDOAC with an autonomous docking station that enhances active border surveillance. The study also evaluates threats related to the illegal use of drones and presents C-UAS solutions aligned with the principles of Integrated Border Management.
The study is a partial output of VÝSK. 257: Odler, R., Gucký, R., Košč, I., Škrinár, T., Kuľková, J., Porubská, D., Galba, J., Holubiczky, V., et al. (2021). Mobile, Data, Sampling and Analytical Centre for Crisis Management: Project of an International Scientific Research Task. Academy of the Police Force in Bratislava, 2021.
Keywords: autonomous docking station; unmanned aerial systems; C-UAS; integrated border management; MDOAC; border protection; Schengen border

Quality Assurance and Innovation in Integrated Border Management

Abstrakt: Štúdia, vypracovaná v rámci projektu HSQA – Development of a Hungarian-Slovak quality assurance mechanism in the field of border management (Project ID: 101102709 – HSQA), analyzuje moderné mechanizmy kontroly kvality a inovačné trendy v európskom integrovanom riadení hraníc. Zameriava sa na implementáciu Schengenského hodnotiaceho mechanizmu, národných sebahodnotiacich nástrojov a technických inovácií vrátane systémov EES, ETIAS a umelej inteligencie, ktoré formujú budúcnosť hraničnej kontroly v Slovenskej republike.
Kľúčové slová: HSQA; Integrované riadenie hraníc; kontrola kvality; Schengenské hodnotenie; technologické inovácie

Abstract: This study, prepared within the framework of the project HSQA – Development of a Hungarian-Slovak quality assurance mechanism in the field of border management (Project ID: 101102709 – HSQA), analyses modern quality-assurance mechanisms and innovation trends in European Integrated Border Management. It focuses on the implementation of the Schengen Evaluation and Monitoring Mechanism, national self-assessment tools, and technological innovations including EES, ETIAS and artificial intelligence, all of which shape the future of border control in the Slovak Republic.
Keywords: HSQA; Integrated Border Management; quality assurance; Schengen evaluation; technological innovation

Case law of the courts of the Slovak Republic on the detention of foreigners

Abstrakt: Zaistenie cudzinca je inštitútom, ktorý je spojený s obmedzením osobnej slobody cudzinca. Podstatne sa ním zasahuje do ľudských práv, predovšetkým do práva na slobodu. Uvedený inštitút a jeho podmienky upravený na medzinárodnej, európskej ako aj vnútroštátnej úrovni. V našom príspevku Vám predstavíme vybranú vnútroštátnu judikatúru v uvedenej oblasti. Nakoľko v tejto oblasti bola vydaná pomerne rozsiahla judikatúra, vybrali sme najvýznamnejšie judikáty, ktoré rozoberajú najdôležitejšie aspekty zaistení cudzincov. Z judikatúry aj citujeme, a to z dôvodu lepšej prehľadnosti a aplikovateľnosti judikatúry orgánmi kompetentnými na zaistenie cudzincov, ale aj odbornej verejnosti.
Kľúčové slová: zaistenie cudzinca, alternatívy k zaisteniu, zaistenie maloletého, cudzinec.

Abstract: Detention of a foreigner is an institution that is associated with the restriction of the personal freedom of a foreigner. It significantly interferes with human rights, especially the right to freedom. Detention and its conditions are regulated at the international, European and national levels. In our article, we will present you with selected national case law in the aforementioned area. Since a relatively extensive case law has been issued in this area, we have selected the most significant judgments that discuss the most important aspects of the detention of foreigners. We also quote from the case law, for the sake of better clarity and applicability of the case law not only by the authorities competent for the detention of foreigners, but also by the professional public.
Keywords: detention of a foreigner, alternatives to detention, detention of a minor, foreigner.

Dualism of Border Controls in the Schengen Area: Legal Foundations and Implications

Abstrakt: Predkladaný článok analyzuje a porovnáva právny rámec a praktickú realizáciu hraničných kontrol v rámci Schengenského priestoru so zameraním na rozdiely medzi režimom uplatňovaným voči občanom Európskej únie a režimom aplikovaným na štátnych príslušníkov tretích krajín. V teoretickej časti sa článok opiera o Kódex schengenských hraníc, praktickú príručku pre príslušníkov pohraničnej stráže a relevantnú vnútroštátnu legislatívu, pričom identifikuje kľúčové ustanovenia, ktoré formujú pravidlá vstupu a výkonu kontrol. Analytická časť poukazuje na rozdiely v rozsahu a intenzite kontrol – občania EÚ podliehajú iba minimálnym kontrolám totožnosti, zatiaľ čo občania tretích krajín sú systematicky preverovaní z hľadiska dokladov, účelu pobytu, finančného zabezpečenia a prostredníctvom európskych informačných systémov.

Komparácia týchto režimov odhaľuje dualitu Schengenského systému – otvorenosť a voľný pohyb pre občanov Únie na jednej strane a prísny bezpečnostný režim voči osobám zvonka na strane druhej. Štúdia zároveň diskutuje praktické implikácie tohto rozdielu, vrátane časovej a administratívnej náročnosti kontrol, ako aj širších bezpečnostných a politických súvislostí. V závere sú formulované odporúčania smerujúce k posilneniu proporcionality, jednotnej aplikácii pravidiel, efektívnemu využívaniu digitálnych technológií a ochrane základných práv cestujúcich.

Štúdia je čiastkovým výstupom z VÝSK. 257, Odler R. , Gucký R. , Košč I. , Škrinár T. , Kuľková J. , Porubská D. , Galba J. , Holubiczky V. a i. 2021: Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum pre riadenie v krízových situáciách : Projekt medzinárodnej vedeckovýskumnej úlohy. - Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2021.
Kľúčové slová: hraničná kontrola, kódex schengenských hraníc, občania Európskej únie, schengenský priestor, sloboda pohybu, štátni príslušníci tretích krajín, bezpečnosť

Abstract: This article analyzes and compares the legal framework and practical implementation of border controls within the Schengen Area, with a particular focus on the differences between the regime applied to European Union citizens and that applied to third-country nationals. The theoretical part draws on the Schengen Borders Code, the Practical Handbook for Border Guards, and relevant national legislation, identifying the key provisions that shape the rules of entry and the performance of border checks. The analytical section highlights differences in the scope and intensity of controls – EU citizens are subject only to minimal identity checks, while third-country nationals undergo systematic verification of travel documents, purpose of stay, financial means, and checks against European information systems.

The comparison reveals the dual nature of the Schengen system: openness and free movement for EU citizens on the one hand, and a strict security regime towards outsiders on the other. The study also discusses the practical implications of this distinction, including the time and administrative burden of checks, as well as broader security and political dimensions. In conclusion, the article formulates recommendations aimed at strengthening proportionality, ensuring uniform application of rules, enhancing the effective use of digital technologies, and safeguarding the fundamental rights of travelers.

This study is a partial output of RESEARCH project No. 257: Odler, R., Gucký, R., Košč, I., Škrinár, T., Kuľková, J., Porubská, D., Galba, J., Holubiczky, V., et al. (2021). Mobile, Data, Sampling and Analytical Center for Crisis Management: An International Research Project. Bratislava: Academy of the Police Force, 2021.
Key words border control, Schengen Borders Code, European Union citizens, Schengen Area, freedom of movement, third-country nationals, securit.

Border Control and Its Current Digitalization

Abstrakt: Predkladaná štúdia sa zameriava na analýzu, komparáciu a prognózu legislatívnych a technologických východísk digitalizácie hraničných kontrol v Európskej únii. Osobitná pozornosť je venovaná systémom, ktoré sú v súčasnosti zavádzané, konkrétne Entry/Exit System (EES), European Travel Information and Authorisation System (ETIAS) a Automated Border Control (ABC) Gates. Uvedené systémy predstavujú základný pilier budúcej architektúry Schengenského priestoru, keďže umožňujú elektronickú evidenciu vstupov a výstupov, posudzovanie rizikových faktorov pred príchodom cestujúceho a zrýchlenie procesov prostredníctvom automatizovaných riešení. Analýza sa sústreďuje nielen na prínosy digitalizácie, medzi ktoré patrí posilnenie bezpečnosti a efektívnosti, ale aj na identifikáciu jej limitov, vrátane finančnej náročnosti, technologických rizík a potenciálnych zásahov do ochrany osobných údajov. Výsledky poukazujú na to, že digitalizácia hraničných kontrol je nevyhnutným predpokladom pre udržanie rovnováhy medzi ochranou bezpečnosti a zachovaním princípu voľného pohybu osôb. Úspešnosť tejto transformácie bude závisieť od interoperability nových systémov, dôsledného právneho rámca a schopnosti členských štátov adaptovať svoju technickú a inštitucionálnu infraštruktúru.

Štúdia je čiastkovým výstupom z VÝSK. 257, Odler R. , Gucký R. , Košč I. , Škrinár T. , Kuľková J. , Porubská D. , Galba J. , Holubiczky V. a i. 2021: Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum pre riadenie v krízových situáciách : Projekt medzinárodnej vedeckovýskumnej úlohy. - Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2021.
Kľúčové slová: automatizované hraničné kontroly, digitalizácia hraníc, Entry/Exit systém, ETIAS systém, Schengenský priestor, biometria.

Abstract: The study focuses on the analysis, comparison, and projection of legislative and technological foundations of border control digitalization within the European Union. Particular attention is devoted to the systems currently being implemented, namely the Entry/Exit System (EES), the European Travel Information and Authorisation System (ETIAS), and Automated Border Control (ABC) Gates. These systems form a fundamental pillar of the future architecture of the Schengen Area, as they enable the electronic registration of entries and exits, the assessment of risk factors prior to travelers’ arrival, and the acceleration of border control procedures through automated solutions.The analysis highlights not only the benefits of digitalization, such as strengthened security and improved efficiency, but also its limitations, including financial costs, technological risks, and potential intrusions into personal data protection. The findings indicate that the digitalization of border controls is an essential precondition for maintaining the balance between security requirements and the principle of free movement of persons. The success of this transformation will depend on the interoperability of new systems, the consistency of the legal framework, and the ability of Member States to adapt their technical and institutional infrastructures.

This study is a partial output of RESEARCH project No. 257: Odler, R., Gucký, R., Košč, I., Škrinár, T., Kuľková, J., Porubská, D., Galba, J., Holubiczky, V., et al. (2021). Mobile, Data, Sampling and Analytical Center for Crisis Management: An International Research Project. Bratislava: Academy of the Police Force, 2021.
Key words: automated border control, border digitalization, Entry/Exit System, european travel tnformation and authorisation system (ETIAS), schengen area, biometrics.