The position and role of subjects in the organizational units of criminal police

Abstrakt: Služba kriminálnej polície je jednou zo služieb v rámci organizačnej štruktúry Policajného zboru, ktoré plní špecifické poslanie. Táto skutočnosť je evidentná aj v samotnej pozícii a role príslušníkov polície, ktorí sú organickou personálnou súčasťou tejto služby. Autori v predkladanej vedeckej štúdii prezentujú výsledky analýzy zameranej na skúmanie diverzifikácie pozície a roly príslušníkov Policajného zboru, opierajúc svoje poznanie o teoretický rozbor tohto problému v kontexte výsledkov prieskumu na báze exploratívnej metódy riadeného interview so zástupcami policajnej praxe.
Kľúčové slová: analytik, diverzifikácia, kriminálna polícia, manažér, organizačná zložka, Policajný zbor, pozícia, príslušník Policajného zboru, rola, služba kriminálnej polície, výkonný príslušník

Abstract: The Criminal Police Service is one of the services within the organisational structure of the Police Force, which has a specific mission. This fact is also evident in the very position and role of police officers, who are an organic personal part of this service. In the present scientific study, the authors present the results of an analysis aimed at exploring the diversification of the position and role of police officers, basing their knowledge on a theoretical analysis of this problem in the context of the results of a survey based on the exploratory method of guided interviews with representatives of police practice.
Key words: analyst, diversification, executive officer, criminal police, criminal police service, manager, organizational unit, police force, position, police officer, role

Úvod

Na základe poznania policajno-bezpečnostnej praxe je možné uviesť, že príslušníci Policajného zboru (ďalej len príslušníci PZ), ktorí sú služobne zaradení v organizačných zložkách kriminálnej polície (ďalej len KP) plnia: informačné, sociálne, právne, výchovné, preventívno-represívne, bezpečnostné, policajné, spravodajské, operatívne a v neposlednom rade trestno-procesné funkcie. Za špecifické je možné označiť právne reglementačný obsah ich činností, ktorý je obligatórne spájaný s ich pozíciou a rolou v organizačnej štruktúre Policajného zboru (ďalej len PZ). V daných súvislostiach (z výsledkov analógie výkladu právnej regulácie ich kompetencií) ich konanie vykazuje:

• saturáciu potrieb (spoločenských, občianskych, policajných, operatívnych, procesných, praktických, teoretických, základných, aplikačných),
• špecifický podsystém činností (má svoju osobitú genézu, prvky, vnútorné vzťahy medzi prvkami, vzťahy prvkov k okoliu, je model...),
• svojou podstatou riešenie problému (definovanie otázok, východísk, cieľov, postupov, výstupov, hodnotení, ... ),
• selekciu nových informácií a vytváranie informačných sietí (zdroje, zber, uchovanie, triedenie, interpretácia – vo vzťahu k využitiu),
• adekvátnu aplikáciu právom regulovaných postupov (na základe už skôr spracovaných informácií),
• špecifický prejav aktivít, ktoré vykonávajú kompetentné štátne orgány (ich obsah a štruktúru tvoria opatrenia a úkony),
• prejav účelovo a cieľavedome aplikovaných aktivít (pri realizácii sa plnia konkrétne úlohy),
• riadené aktivity (intencionálna činnosť, na jej aplikáciu sú vytvárané podmienky uľahčujúce sebarealizáciu jej subjektov) a pod.

V procese aplikovaného výskumu tieto skutočnosti akceptujeme. V súlade s našou vedeckou ambíciou, jeho výstupy majú napomáhať pri kreovaní modelu kariérneho postupu a profesijného rozvoja príslušníka PZ so zameraním na službu KP, ktorý tvorí identitu hlavného výskumného problému. ¹ Jeho riešenie predpokladá realizovať analýzu existujúceho reálneho postupu, vyhodnotiť jeho funkcionalitu a v neposlednom rade vykonať komparáciu s kariérnymi postupmi akceptovanými vo vybraných organizáciách a inštitúciách u nás a v zahraničí. Anticipovaným výsledkom tohto tvorivého myšlienkového procesu by mal byť nový model kariérneho postupu a profesijného rozvoja príslušníkov PZ v organizačných zložkách KP, ktorý by v dostatočnej miere reflektoval na existujúce a predisponované potreby (spoločnosti, zložiek kriminálnej polície a v neposlednom rade samotných príslušníkov PZ).

V danom kontexte sme v pozícii riešiteľov, využitím analytickej a funkcionalistickej (konštruktivistickej) charakteristiky realizačného systému zákonom delegovaných kompetencií, ktorými disponujú príslušníci zaradení v organizačných zložkách KP, začali teoretické skúmanie problému. Vzhľadom nato, že v súčasnej dobe v štruktúre týchto zložiek plnia úlohy príslušníci služby KP¹ vrátane policajtov – orgánov činných v trestnom konaní – t. j. vyšetrovateľov PZ, ¹ osobitnú pozornosť orientujeme na poznanie, skúmanie a hodnotenie jednotlivých pozícií a rol v organizačných štruktúrach týchto zložiek. Prioritne potrebu poznania saturujeme výkladom noriem a podzákonných normatívnych aktov, ktoré upravujú právnu reguláciu kompetencií týchto subjektov. Takto nadobudnuté poznanie doplňujeme obsahovou analýzou dokumentov, v ktorých sú spracované výstupy z hodnotenia ich aktivít. Následne, pre zvýšenie dosiahnutej úrovne jeho objektivity, ho porovnávame s názormi, ktoré prezentovali oslovení respondenti v priebehu riadených rozhovorov. ¹

Z dosiahnutých čiastkových výsledkov výskumu je zrejmé, že príslušníci PZ, ktorí sú služobne zaradení v organizačných zložkách KP vykonávajú špecifické formy poznávania a vytvárajú vhodné podmienky pre zabezpečovanie ich funkcionality. Pre úspešné plnenie stanovených úloh (právne, miestne, vecne a služobne kompetentní príslušníci PZ) musia byť vybavení intelektuálnymi predpokladmi, znalosťami, skúsenosťami a ďalšími osobnostnými vlastnosťami. Pritom sú povinní akceptovať, že ako štátne orgány môžu robiť len to, čo majú zákonom dovolené (občan môže robiť všetko, čo nemá v zákone zakázané). Ich služobná činnosť musí byť právne zdôvodnená (platí zásada akcie a reakcie), regulovaná a kontrolovaná.

Zastávame názor, že práve tieto zásady majú osobitný význam aj pri samotnom identifikovaní predpokladov pre výkon pozícií a plnenie rolí v systémovej realizácii ich činností v štruktúre policajného konania. Je tomu tak preto, lebo tieto subjekty plnia prikázané úlohy, ktoré sú rámcovo definované v konkrétnej právnej norme, pritom ich aktivity, v štruktúre policajného konania, majú funkčný charakter.

V syntéze to potvrdzuje, že príslušníci služobne zaradení v organizačných zložkách KP v rámci PZ sú permanentne spojení s celospoločenským prostredím, ako cielene vytvorené sociálne jednotky zabezpečujúce usporadúvanie spoločenského života, a to určenou reguláciu spoločenských vzťahov. ¹ V konkrétnejšom vyjadrení, plnia úlohy (funkcie) vo veciach vnútornej a v určitých prípadoch aj vonkajšej bezpečnosti, vnútorného poriadku, úlohy štátnej správy a iné úlohy. Obsah ich konania je špeciálny a špecializovaný spôsob riešenia spoločenských situácií, ktoré najfrekventovanejšie vykazujú charakter kriminálno-policajných situácií. ¹ Ich prioritnou povinnosťou je adekvátne reagovať na potreby celospoločenského vývoja, ktoré identifikujú kompetentné štátne orgány. Tieto orgány výsledky tejto identifikácie následne konštituujú pri vymedzení základnej hierarchie organizácie policajných zložiek a obecne formulujú stratégiu, ako tieto potreby saturovať. ¹

Diverzifikácia pozície a roly príslušníkov PZ v organizačných zložkách KP

Výsledky výskumu potvrdzujú, že príslušníci služby KP a orgány činné v trestnom konaní (policajti) nemusia vynakladať pri plnení svojich úloh toľko námahy, ak sú správne organizovaní a volia pri riešení spoločnosťou zadaných úloh správnu metodiku a vhodnú stratégiu a taktiku. Pri plnení úloh musia byť schopní včas získať poznanie o relevantných objektoch a využiť ho pri naplňovaní zákonom stanoveného účelu a dosahovaní vytýčených cieľov. ¹ V danom kontexte, systém realizácie ich činnosti (poznania) nemôže predstavovať pyramídu, ktorá je symbolom postupného spracovania surových údajov (informácií) zo širokého základu až do imaginárneho vrcholu – informačného výstupu. Absolutizácia tohto systému môže mať pre tieto zložky polície nežiaduce následky, pretože podporuje tendenciu zhromažďovať informácie pre určitú centrálu. Pre zvýšenie úrovne účinnosti a efektivity ich činnosti, informácie musia cirkulovať, čo v konečnom dôsledku znamená, že majú byť k dispozícii tým subjektom, ktorí ich potrebujú (a to nielen v organizačných zložkách KP, ale aj v rámci PZ a iných policajno-bezpečnostných zložiek). To je ďalšia požiadavka pri vytváraní organizačných zložiek KP a určovaní kompetencií pre jednotlivé pozície v ich štruktúre.

Tak, ako už bolo čiastočne uvedené, účinné a efektívne plnenie úloh delegovaných na organizačné zložky KP je determinované predovšetkým vlastnosťami realizujúceho subjektu (polícia, zložka polície, príslušníci a pracovníci, iné subjekty účelovo zapojené do tohto špecifického druhu poznania). Optimálne by bolo, ak by tieto vlastnosti korešpondovali s teoreticko-praktickou konštrukciou ich profesiogramu. Touto formulovanou pochybnosťou sme sa rozhodli zvýrazniť, že zo samotnej charakteristiky zákonom stanovených kompetencií je zrejmé, že túto konštrukciu nemožno definitívne uzavrieť, najmä pre rozmanitosť jej vplyvu na konkrétny rozsah ich práce. ¹ Tak ako je to aj v iných činnostiach, pri plnení úloh príslušníci PZ v organizačných zložkách KP na seba vzájomne pôsobia. Bez ohľadu na úplnosť, je predpoklad, že úspech pri plnení úloh ovplyvňujú ich skúsenosti z poznania objektívnej reality, motivácia, vedomosti, odborné znalosti, atď. Motivácia je ovplyvnená možnosťami, psychickým stavom, vedomosťami a pod. Vo vzťahu k nimi realizovanej činnosti, takto je možné vymenovať i ďalšie podskupiny personálnych predpokladov a skúmať ich vzájomné pôsobenie a vplyv na samotnú diverzifikáciu zodpovednosti pri účinnom a efektívnom plnení stanovených úloh. Napríklad empirické skúsenosti potvrdzujú, že získanie akýchkoľvek informácií je časovo a hodnotovo náročné, avšak bez ich následného adekvátneho spracovania nie je možné identifikovať ich konkrétnu relevanciu, a to vo vzťahu k plneným policajným úlohám.

Na základe dosiahnutých čiastkových výstupov z aplikovaného výskumu, k uvedenému vyslovujeme stanovisko, že predovšetkým tieto skutočnosti vyvolávajú potrebu diverzifikácie zodpovedností za dosahovanú pridanú hodnotu realizáciou konkrétnych policajných činností. Pragmatickosť uplatňovaná v praxi vyvoláva potrebu špecializácie jednotlivých pozícií v zložkách KP pri účelovej práci s informáciami. Predovšetkým akceptáciou týchto požiadaviek v ich vnútornej organizačnej štruktúre by mali fungovať interakčné komunikačné vzťahy medzi pozíciou a rolou manažérov, podriadených (príslušníkov služby KP), analytikov a policajtov v pozícii orgánov činných v trestnom konaní (vyšetrovateľov PZ).

Sociálna rola je očakávané konanie držiteľa určitej sociálnej pozície. Rola je očakávaný spôsob správania, resp. konania jednotlivca. Je to vzor správania sa, určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. Príslušníci v konkrétnej organizačnej zložke KP si svoje role môžu spoluvytvárať, prispôsobovať alebo ich odmietnuť a meniť, príp. pretvárať. Z tohto dôvodu sa pri ich realizácii rozlišuje predpísaná rola (očakávané správanie) a výkon role (skutočné správanie). Táto transformácia vo vzťahu k sociálnemu statusu (pozícii) nie je možná. Je tomu tak preto, lebo sociálny status (lat. status – postoj, postava, zriadenie, pomery, blahobyt) určuje súhrnné vyjadrenie sociálnej pozície človeka v spoločnosti, resp. v skupine, spojené s určitou mierou ocenenia zo strany druhých. V účelovo zriadených organizačných zložkách KP sa na každý sociálny status (pozíciu) viaže istý súbor práv a povinností. Pozícia situuje realizujúce subjekty (sociálny subjekt) v organizačnej zložke (jednom sociálnom priestore). Status realizujúcich subjektov je potom spojený predovšetkým s ich výslednými možnosťami a právami, vyplývajúcimi z ich pozícií vo všetkých sociálnych prostrediach.

Pre potreby objektivizácie uvedeného, sumarizujeme základné charakteristiky pozícií a rolí manažérov, výkonných príslušníkov PZ a analytikov služobne zaradených v organizačných zložkách KP.

Pozícia a rola manažéra služobne zaradeného v organizačných zložkách KP

Manažéri svoje aktivity pri organizovaní a riadení organizačných zložiek KP smerujú k saturácii policajných potrieb. ¹

Výsledky aplikovaného výskumu potvrdzujú, že v systémovej realizácii kriminálno-policajného poznania pozícia manažéra plní rolu – diagnosticko-poznávaciu, komunikačno-informačnú, stimulačno-aktivizačnú, hodnotiacu a pod.
Manažér pri plnení stanovených úloh diagnostikuje a „odstraňuje“ rozpory medzi požadovaným cieľom organizácie práce a konkrétnym konaním podriadených príslušníkov spravodajských služieb, operatívnych služieb, analytikov a vyšetrovateľov (ďalej len výkonní príslušníci). Cieľom ich práce je dosahovať relatívnu zhodu medzi vytýčeným očakávaním (sú zosúladené s potrebami policajnej organizácie, zložky) a činnosťou jeho podriadených, ktorí toto očakávanie napĺňajú. Pri plnení stanovených úloh je preto potrebné, aby manažér v zložkách KP identifikoval, analyzoval, definoval, popísal a odhalil základné vzťahy, determinujúce a ovplyvňujúce faktory pri realizačnom akceptovaní zákonom delegovaných kompetencií.

V systéme organizácie práce a riadenia organizačných zložiek KP manažéri musia byť schopní delegovať určité povinnosti a zodpovednosť na svojich podriadených, ktorí disponujú určitými somatickými a psychickými vlastnosťami. Výsledky výskumu potvrdzujú, že tieto vlastnosti (za určitých podmienok) vykazujú charakter determinantov. Uvedené skutočnosti je možné objektivizovať explanáciou charakteristík vybraných vlastností výkonných príslušníkov. ¹

Súčasné riadenie organizačných zložiek KP sa vyznačuje vysokou informačnou náročnosťou, tvorivým uplatňovaním vedeckých poznatkov práce s informáciami, optimalizáciou interakcií, využívaním i prepájaním nadobudnutých relevantných teoretických poznatkov a informácií v aplikačnej praxi či uplatňovaním interdisciplinárnych pohľadov na vybrané javy¹ ako aj aktívnou komunikáciou nielen medzi manažérom a výkonnými príslušníkmi, ale aj inými subjektmi v policajnej organizácii a mimo nej. Nedostatočná komunikácia „[...] môže mať za následok vznik nedorozumení a konfliktov väčšieho, či menšieho rozsahu, ktorým sa však nielen výberom správneho komunikačného nástroja, teda jazyka, dá predchádzať.“ ¹ Tieto komunikačné potreby nevyhnutne vyvolávajú nové prístupy v myslení a v informačnom konaní manažéra. Dá sa povedať, že sa mení rola manažéra pri plnení úloh v organizačných zložkách KP.

Manažér v organizačných zložkách KP je povinný plniť stimulačno-aktivačnú rolu – prostredníctvom vhodných stimulov motivovať svojich podriadených k aktívnemu plneniu úloh. V danom kontexte je povinný akceptovať, že pri napĺňaní tejto roly môže pôsobiť celý rad faktorov, ktoré sú úzko prepojené s konkrétnym prostredím, osobnostnými vlastnosťami výkonných príslušníkov polície a pod. Napríklad hodnotenie výkonných príslušníkov je dôležitou rolou v činnosti manažéra. Jej vykonávanie kladie vysoké nároky na jeho kvalifikáciu, schopnosť efektívne komunikovať, analyzovať činnosť a správanie svojho podriadeného. Cieľom hodnotenia je poznávať a posudzovať kvalitu výkonu profesionálnej činnosti podriadených, stimulovať ich výkonnosť a vytvárať tak predpoklady na využívanie pozitívnych a negatívnych sankcií.

Ani tí najlepší manažéri by sa na najvyššie stupne rebríčka neprepracovali bez umenia citlivo motivovať svojich podriadených pri dosahovaní sledovaných cieľov. Motivácia je sila vnútorného vzťahu realizujúcich subjektov k práve uskutočňovanej činnosti. Motivácia je vôľa konať. Kedysi sa tvrdilo, že motivácia musí prísť zvonku, ale aj nami získané výsledky výskumu potvrdzujú, že každého motivuje niečo iné. Pri objektivizácii uvedeného uvádzame, že motív, ako subjektívny determinant pri plnení úloh príslušníkmi v organizačných zložkách KP, je potrebné akceptovať v konkrétnych súvislostiach. Tie by mali korešpondovať so samotnou možnosťou zvyšovať úroveň funkcionality týchto zložiek polície. Manažéri sú povinní ovplyvniť podriadených tak, aby aj tí prispôsobili svoje osobné motivácie potrebám policajných zložiek, osobitne tých, v ktorých sú organizačne začlenení. Uvedená skutočnosť vyplýva z interakcií, ktoré sú účelovo vytvárané predovšetkým vzájomnou pozitívnou motiváciou jednotlivých pozícií v organizačných zložkách KP. Zjednodušene povedané, z hľadiska účinnosti a efektivity tohto poznania je potrebné, aby sa motivácia nevzťahovala izolovane na konanie individuálneho subjektu, ale aby jej funkcionalita bola akceptovaná všetkými subjektmi v riadenej zložke. Manažér, ktorý je zodpovedný za organizáciu a riadenie, má svoje motivačné techniky používať na ovplyvnenie nielen podriadených, ale aj svojich kolegov a manažérov, ktorí sú postavení vyššie ako on. Napríklad, motivuje nadriadených tak, aby pochopili, že to, čo žiada a koná, vyhovuje ich vlastným služobným záujmom (napríklad zlepšenie informovanosti manažmentu pomocou nového systému). Iný druh motivácie sa odohráva vo vnútornom vzťahu každého príslušníka PZ v organizačných zložkách KP, ktorý sa napríklad prejavuje „zdravou“ ctižiadostivosťou a túžbou po uznaní zo strany okolia. Kompetentní manažéri môžu motivovať podriadených prvkami hmotného, ale i nehmotného charakteru. V čase trhového mechanizmu sa do popredia neustále dostáva sila postavenia v spoločnosti a sila peňazí. Aj tieto skutočnosti je pri plnení úloh potrebné zohľadňovať. V danom smere je vhodné upevňovať pocity a vedomie všetkých príslušníkov v organizačných zložkách KP, že nimi vykonávaná činnosť je spoločensky potrebná a prospešná, je to ich poslanie a pod.

Na základe spracovaných názorov, ktoré nám prezentovali oslovení respondenti v priebehu riadených rozhovorov je možné odporučiť, aby manažéri svojim intencionálnym pôsobením pri zvyšovaní motivácie využívali praxou overené prístupy, ktoré je možné demonštratívne vymedziť v týchto tézach:

• poznaný a dosiahnutý úspech alebo prekročenie cieľov vyplývajúcich z úlohy sú osobitne dôležité, pretože potreba smerovať vpred a nahor je základným ľudským hnacím motorom; poznanie a pocit úspechu je možné zaradiť do skupiny najlepších motivátorov a najúčinnejších a najsilnejších zdrojov motivácie;
• prezentované uznanie – ocenenie úspechov zo strany manažéra (aj kolegov) je motivujúce, pretože pomáha zvyšovať sebaúctu; pre mnohých príslušníkov môže uznanie znamenať odmenu samu osebe;
• vyvolávaný záujem o prácu, ktorá poskytuje jednotlivcom a skupinám pozitívnu, uspokojujúcu radosť, bude väčšou motivačnou silou ako nezaujímavá práca; manažéri by v rámci možností mali prispôsobiť povinnosti realizujúcich príslušníkov;
• presadzovanie pocitu zodpovednosti a kontrola jej akceptácie – príležitosť uplatniť autoritu a moc môže vyžadovať vodcovské schopnosti, riskovanie a vlastné usmerňovanie; všetky tieto prvky zvyšujú sebavedomie a sú silnými motivátormi;
• kariérny postup – povýšenie, pokrok a zvyšujúce sa odmeny za dosiahnuté výsledky sú síce dôležité, ale hlavným motivátorom je pocit možného postupu.¹

Táto prezentácia potvrdzuje, že nielen hmotné motivovanie manažérom otvára možnosti aktivovať podriadených. V organizačných zložkách KP, ako je to aj v iných ozbrojených zložkách, sa pri nedostatku možností odmeniť podriadených finančne pristupuje obvykle k inej forme – k povýšeniu do vyššej hodnosti. Z praktického poznania vyplýva, že aj v radoch príslušníkov PZ sa nájdu mnohí, ktorým povýšenie do vyššej hodnosti umocňuje pocit sebavedomia, osobnej dôležitosti a správneho prístupu k služobným povinnostiam. Existuje skupina jednotlivcov z radov KP, ktorých je možné motivovať aj zaradením do rozhodovacieho procesu. Niekoho motivuje možnosť rozhodovať o príprave a následnej realizácii pridelených úloh. Ak služobne mladší príslušník dostane dôveru nadriadeným v riešení zadanej úlohy s možnosťou vlastného rozhodovania, motivuje to jeho kroky k zodpovednosti a k vlastnej dôležitosti v riadiacom procese a pod.

Osobnostné predpoklady na zastávanie pozície manažéra sú jeho odborná erudícia, pomoc pri nachádzaní riešení, príklad a postoje k plneniu úloh, prezentácia osobnej zodpovednosti, vzťah k svojim podriadeným (aj v prípade neúspechu) a vytváranie vhodného pracovného prostredia v organizačných zložkách KP. Aj tieto skutočnosti sme sa následne rozhodli skúmať a vysvetľovať pri charakterizovaní roly manažérov organizačných zložkách KP.

Hybnou silou pri kvalitnom výkone činnosti príslušníkov služobne zaradených v organizačných zložkách KP je ľudský kapitál. Z tohto dôvodu je potrebné venovať osobitnú pozornosť prijímaniu a výberu nových príslušníkov, rovnako tak kvalite vzdelávania a výcviku. Otázkou je: „Vieme tieto požiadavky v súčasnosti definovať?“ S určitou pokorou je vhodné uviesť, že ani v teoretickej, ale ani v praktickej rovine tieto procesy nie sú realizované v požadovanej kvalite. V danom prípade vyplýva aj pre aplikovaný výskum úloha definovať profesiogram pre jednotlivé pozície v organizačných zložkách KP a pod.

Výkonní príslušníci PZ v organizačných zložkách KP sa pri plnení delegovaných úloh musia riadiť kódexom profesionálnej etiky. Najbežnejším dôvodom existencie takýchto kódexov (resp. kontroly ich dodržania) je to, že v danom prípade ide o činnosť, ktorá si vyžaduje dôveru verejnosti. Pejoratívne je možné uviesť, že jednotliví občania vkladajú svoj život a blahobyt do rúk iných ľudí a požadujú, aby sa im za to poskytla určitá záruka a ochrana. Napríklad na strane týchto príslušníkov táto záruka súvisí so správnym a profesionálnym výkonom služby (poslania). V každom prípade sa to týka aj utajenia dôverných informácií, ochrany proti dôsledkom prípadných chýb a nespravodlivosti v postupoch. Z toho vyplýva, že je to najprv osobná etika policajta (morálne zásady, hodnoty a presvedčenie), čo rozhodne o tom, ako bude plnená úloha (vykonaná činnosť alebo akcia v danej situácii). Na druhom mieste je to skupinová etika, s ktorou je pri plnení stanovených úloh každý realizujúci subjekt permanentne konfrontovaný. ¹

Tieto skutočnosti sú mimoriadne významné predovšetkým pre manažérov organizačných zložiek KP, ktorí sú povinní sledovať správanie a konanie svojich podriadených. Pri tejto činnosti sú povinní uvedené skutočnosti kontrolovať a hodnotiť, a to nielen z hľadiska etiky jednotlivca, ale aj etiky skupiny, ktorú riadia. Každé pochybenie, pri ktorom sa na verejnosti „pertraktuje“ skorumpovanosť príslušníkov PZ, ich zapojenie do kriminálnych aktivít (napríklad organizovaného zločinu, rasizmu a diskriminácie) často otriasajú od základov oprávnenú existenciu výkonných zložiek polície (aj napriek marginálnej existencii). Tieto príklady ukazujú, že manažéri v organizačných zložkách KP sa musia u svojich podriadených usilovať o dosiahnutie určitej úrovne etiky, ktorou by sa zlikvidovalo toto nežiaduce správanie a konanie.

Pozícia a rola výkonných príslušníkov PZ v organizačných zložkách KP

V súlade s prezentovanými názormi respondentov v priebehu riadených rozhovorov, pozícia výkonných príslušníkov PZ v organizačných zložkách KP zahŕňa informačno-logistickú, identifikačno-poznávaciu, komunikačno-informačnú a hodnotiacu rolu. Tieto roly súvisia s prácou s informáciami, vytváraním informačných sietí a ich cieľavedomým vyťažovaním, účelovým zisťovaním a identifikovaním faktov, informácií, ich zberom, spracovaním, zdieľaním a distribúciou.

V organizačných zložkách KP pozícia výkonného príslušníka (ďalej ak nebude uvedené inak, len príslušník) plní informačno-logistickú rolu tým, že permanentne vytvára vhodné podmienky na zisťovanie a identifikovanie relevantných informácií z pohľadu plnenia stanovených úloh. Príslušník pri výkone tejto roly predovšetkým rozširuje svoju informačnú dispozíciu poznania o potenciálnych objektoch, ktoré môžu byť účelovo identifikované, skúmané a hodnotené (záujmové osoby, spôsoby páchania trestných činov, metodika odhaľovania trestných činov a zisťovania ich páchateľov a pod.). Pre potreby tejto práce, osobitne aktívne a strategicky vytvára informačné siete a informačné pozície. Napríklad z informačných sietí získava relevantné informácie pre vykonávanie dôkazov. Z informačných pozícií získava poznanie, ktoré mu umožňuje bezprostredne vnímať genézu vlastností týchto informácií (ako vznikla informácia, ako a prečo je zistená, ... ) a pod.

Na základe poznania policajnej praxe, rolu príslušníkov je možné vymedziť analógiou z poznania roly manažéra (identifikačno-poznávacia, komunikačno-informačná a hodnotiaca). Efektívnosť a výsledky organizačných zložiek KP sú priamo závislé od kvalifikovanosti príslušníkov, najmä z hľadiska ich odbornosti, schopností, postojov, vzorov správania a konania. Pritom je vhodné uviesť, že ich činnosť (plnenie stanovených úloh) nie je žiadny mechanický výrobný proces, ktorému môže predchádzať určitá kontrola akosti (na rozdiel od toho, keď ide hotový výrobok určený do predaja). Príslušníci produkujú hlavne služby, z ktorých väčšina sa vykonáva „na mieste“, mimo kontroly nadriadených (ktorí majú za úlohu činnosť svojich podriadených sledovať a preverovať). Dá sa povedať, že táto skutočnosť súvisí aj s tým, že štát udeľuje kompetencie súvisiace s realizáciou policajného poznania fakticky jednotlivým príslušníkom polície, ktorí ich využívajú pri plnení úloh v konkrétnych situáciách.

Účinný, efektívny a správny výkon funkcií v organizačných zložkách KP závisí od toho, aký kvalitný a schopný je každý ich príslušník. Činnosť KP nie je povolanie, ale poslanie, umenie. Od príslušníkov sa očakáva, aby rozumeli nielen litere zákona, ale aj duchu zákona, i keď problémy, pred ktoré sú postavení, majú jedinečný charakter. Pri ich činnosti nestačí len označiť niečo za biele alebo za čierne, za správne alebo nesprávne, dobré alebo zlé; príslušníci musia vedieť hlavne rozlišovať aj nespočetné odtiene sivej. Svoju činnosť sú povinní vykonávať za úplného dodržiavania zákona a brať zodpovednosť za jeho správne a primerané využívanie. Zákon nesmú presadzovať protiprávnym, diskriminačným či svojvoľným spôsobom. Takýto postup by zničil dôveru a podporu verejnosti a podkopal by autoritu celej organizačnej zložky KP (samozrejme aj PZ).

Príslušníci sú povinní poznať nielen právomoci, ktoré im zveruje zákon; musia si byť tiež vedomí, že v súlade a v rozsahu zákona spôsobujú osobám podozrivým z trestnej činnosti potenciálne škodlivé dôsledky. Napríklad pri plnení úloh dochádza často k najrôznejším situáciám, v ktorých sa príslušníci a verejnosť, ktorej slúžia, nachádzajú na opačných stranách. Veľmi často musia konať tak, aby zabránili porušeniu zákona, alebo konajú až potom, keď už bol zákon porušený. Pritom však ich činnosť musí byť zákonná a nesmie sa v nej vyskytovať žiadny prvok svojvôle.

V praxi sú situácie, v ktorých príslušníci pri výkone svojich povinností pociťujú nespravodlivosť a nevyváženosť, a to najmä vo vzťahu medzi voľnosťou konania páchateľov a zväzujúcimi kompetenciami, ktoré sú povinní akceptovať pri plnení úloh. Je potrebné však zdôrazniť, že je to práve tento pocit, ktorý ich odlišuje (príslušníci presadzujúci dodržiavanie zákona) od subjektov, ktoré páchajú trestné činy.

V procese riadených rozhovorov až 80 % respondentov uviedlo, že: ak by sa príslušník uchýlil k praktikám, ktoré sú nezákonné, alebo pri ktorých prekračuje právomoci, ktoré mu priznáva zákon, už by sme ho od páchateľa nemohli odlíšiť. Zastávame názor, že tieto ich stanoviská majú veľkú výpovednú hodnotu, ktorú je možné adresovať na výber, prípravu, riadenie, celoživotné vzdelávanie, ..., akceptovanie delegovanej zodpovednosti /individuálna a kolektívna disciplína/ a iné súvisiace faktory determinujúce osobnostné vlastnosti príslušníkov v organizačných zložkách KP.

Ľudský faktor pri plnení úloh nesmie ohroziť dodržiavanie požiadavky zákonnosti. Preto si príslušníci vytvárajú osobné postoje a osvojujú také spôsoby konania, ktoré sú rozhodujúce pre správny výkon ich činnosti. Pre úspešnú realizáciu svojho poslania nestačí, aby mali tieto vlastnosti ako jednotlivci, musia tiež kolektívne pracovať na tom, aby kultivovali a zachovávali taký obraz o svojej činnosti a ich funkciách, ktoré v spoločnosti vytvárajú pocit dôvery a bezpečia (jej slúžia). ¹

V organizačných zložkách KP, kvalifikačný predpoklad príslušníkov pre akceptovanie delegovanej zodpovednosti sa spája práve s otázkami ich erudície, úrovňou poznania o danej problematike a s ňou súvisiacou schopnosťou riešiť vzniknuté problémy. Bezprostredným pozorovaním v policajnej praxi sme zistili, že dosiahnutý stupeň vzdelania deklaruje vo väčšine prípadov aj úroveň poznania, nemusí však ešte vypovedať o erudovanosti daného subjektu riešiť vznikajúce a existujúce problémy (ich určenie – rozpoznanie, identifikovanie, definovanie a náležité vyrovnanie sa s nimi). To potvrdzuje, že riešenie otázky, ktorej obsahom je odborná príprava príslušníkov na plnenie úloh spojených s plnením stanovenej roly, musí vychádzať z konkrétnych predpokladov a spoločenských potrieb. Kvalifikácia je stále iba predpokladom toho, že príslušník môže plniť úlohy v organizačných zložkách KP. Vzdelanie totiž v žiadnom prípade priamo nepredurčuje konkrétneho jednotlivca na to, aby sa podieľal na plnení stanovených úloh. Kvalifikačný predpoklad príslušníka je len jedným zo skupiny determinantov, ktoré ovplyvňujú samotný priebeh, ako aj výsledky a efekty kriminálno-policajného poznania.

Z iného uhla pohľadu je vhodné uviesť, že občan pri komunikácii s príslušníkmi prezentuje určitú úroveň dôvery k ich pozíciám a rolám. Na optimálnej úrovni, verí a očakáva, že budú jeho súkromie rešpektovať, a že jeho problém budú riešiť ako dôverný. Fakticky sa tým spolieha na existenciu a dodržiavanie určitého kódexu ich profesijnej etiky. Ten môže byť kodifikovaný (ale aj nekodifikovaný) v súbore pravidiel, ktorý tvorí sumár zásad pri profesionálnom plnení stanovených úloh (permanentne rešpektovať svoje postavenie, funkciu a zodpovednosť za svoje postoje, konanie a pod.). ¹

V syntéze, tieto skutočnosti nás oprávňujú uviesť, že vo vzťahu k pozícii a role príslušníkov v organizačných zložkách KP, sme zaregistrovali celý rad javov, ktoré sú v policajnej praxi (ale aj teórii) zahalené akoby chimérou až tajuplnosťou. Jedným z týchto javov je to, čo možno označiť rôznymi termínmi: krédo, étos, myslenie, vedomie, subjektívna teória príslušníka a iné¹.
Práve táto nejednotnosť sťažuje odbornú komunikáciu, a to nielen v praxi. Pre nás (riešiteľov) sme toto zistenie využili pri doplňujúcom konštruovaní realizovaného výskumu. V danom kontexte, na základe dosiahnutých výsledkov z aplikovaného výskumu (osobitne na základe výstupov zo štúdia nám dostupnej literatúry) javy, ktoré priamo súvisia s postojmi príslušníkov k plneniu úloh (v organizačných jednotkách KP) sme skúmali ako kategóriu, ktorú sme označili termínom „myslenie príslušníka“. ¹

Rešpektujúc nami zvolenú metodológiu, kategóriu „myslenie príslušníka“ poznávame, skúmame, hodnotíme a vysvetľujeme, ako súhrn objektov vo forme čŕt tvorených komplexom profesionálnych ideí, postojov, očakávaní, prianí a predsudkov, ktoré charakterizujú fundamentálny základ pri plnení stanovených rolí, ktoré vyplývajú z ich zastavanej pozície.

Z čiastkových výsledkov nami aplikovaného výskumu vyplýva, že tieto črty sú spoločné pre všetkých, ktorí sú služobne zradení v organizačných zložkách KP a individuálne variabilné vo vzťahu k plneniu stanovených rol. Okrem uvedeného, naše poznanie potvrdzuje, že pri plnení úloh si príslušníci tieto funkcie (črty) uvedomujú alebo neuvedomujú, pričom majú kognitívny (vedomostný) základ a emotívny charakter.

Bezo sporu, myslenie príslušníkov je obsahovo orientované na plnenie stanovených rol, na ich ciele, účel, organizáciu práce a riadenie, metódy a pod. V širších súvislostiach, funkcie tejto kategórie sú spájané s vnímaním ich vlastnej profesionálnej pozície a roly v nej, rešpektujúc samotné záujmové objekty (poznávania), koordinujúce subjekty (spolupracovníkov), postoje k organizačnej zložke KP, policajnej organizácii, k spoločnosti.

Na základe výstupov z rešerše našej a zahraničnej literatúry si dovoľujeme uviesť, že myslenie príslušníka sa javí ako dosiaľ málo objasnený determinant, a to nielen vo vzťahu k organizačným zložkám KP, ale aj k organizácii policajno-bezpečnostných orgánov a spoločnosti.

Pri rozvíjaní týchto úvah o determinácii myslenia príslušníkov vo vzťahu k pozícii a rolám príslušníkov je možné poukázať na samotnú genézu jeho vývoja. Axiomaticky je možné zdôvodniť, že táto genéza je spätá s jeho profesionálnym vývojom. Je tomu tak preto, lebo jednotlivé formy (funkčný prejav) myslenia sa vyvíjajú spolu s tým, ako príslušník „postupuje“ cez jednotlivé etapy vo svojej profesii – od začínajúceho až po experta.

Vo vzťahu k uvedenému, aj na základe analýzy názorov respondentov (riadený rozhovor), formy myslenia príslušníkov sa začínajú formovať už v období prípravy na profesiu, hlavne pri jeho odbornom vzdelávaní (samozrejme aj skôr, napríklad pri výchove v rodinnom prostredí). Uvádzaná prípustnosť pravdepodobnosti má logické opodstatnenie, pretože genéza myslenia príslušníka má latentný charakter. Z týchto dôvodov sme naše skúmanie pri poznávaní genézy myslenia príslušníka zamerali aj na motiváciu k jeho profesionálnej pozícii (analogicky ju možno prevziať z časti pozícia a rola manažéra a analytika). Je tomu tak preto, lebo príslušník motivuje seba a svojich kolegov tak, aby pocítili, že ak chcú dosiahnuť určité spoločné ciele, potrebuje ich pomoc a podporu (osobitne pri plnení spoločnej úlohy). Tieto skutočnosti potvrdzujú, že v organizačných zložkách KP je potrebné delegovať konkrétnu zodpovednosť až na úroveň jednotlivca, a to vo vzťahu k dosahovaniu stanovených cieľov.

Relevantnú črtu myslenia príslušníka, nami oslovení respondenti (70 %) spájali s jeho manifestáciou (evidentnou prezentáciou). Pri obhajobe svojich názorov uvádzali, že tá má, na rozdiel od jeho genézy, zjavný charakter. Konkrétne sa prejavuje v aktivitách príslušníka, ktoré je možné pozorovať a počuť v prezentovaných názoroch, napr. aplikovaním rôznych (najmä sociologických) metód poznávania. Aj v tomto prípade je nutné zdôrazniť, že prax na požadovanej úrovni neskúma tieto skutočnosti, nepozná ich. To je možné označiť za rezervu, ktorej odstránením je možné dosiahnuť vyššiu úroveň účinnosti a efektivity pri plnení stanovených úloh.

Respondenti sa unisono zhodli v tom, že v súčasnej dobe je žiaduce, aby príslušníci pri plnení stanovených rol dokázali upevňovať a presadzovať: sebavedomie, hodnotenie osobnej výkonnosti a úspešnosti (pridaná hodnota), angažovanosť, zodpovednosť a pokoru.

Ďalšou črtou myslenia príslušníkov je akceptácia (preberanie) zodpovednosti za dosahované výsledky a efekty svojho konania a správania sa. Tento vzťah môže pôsobiť na to, ako sa správa v danej pozícii a pri vykonávaní svojej roly. Nami aplikovaný výskum potvrdil, že skúmanie a hodnotenie funkcie tejto črty je pre činnosť organizačnej zložky KP veľmi významná. Respondenti v procese riadených rozhovorov uviedli, že pri hodnotení funkčnosti tejto črty je potrebné cieľovo sa zamerať na jeho vzťah ku kolektívnej práci, a to v organizačnej štruktúre zložky polície a policajnej organizácie. V danej súvislosti je možné uviesť, že pre organizáciu a riadenie príslušníkov, za najdôležitejšie je možné označiť zistenie príčin úspešnosti či neúspešnosti organizačnej zložky KP v štruktúre plnenia policajných úloh.

V tomto smere možno ako príklad uviesť odpovede na otázky, ktoré sme adresovali v riadenom rozhovore na respondentov, ktorými boli poslucháči Akadémie PZ v Bratislave: „Čo považuješ za príčiny svojej úspešnosti v delegovanej pozícii?“, „Čo považuješ za príčiny svojej neúspešnosti v delegovanej pozícii?“, „Na základe čoho hodnotíš, že dosahuješ úspech pri plnení stanovených úloh?“, „Ako hodnotíš svoju celkovú úspešnosť?“, „Čo považuješ za príčiny úspešnosti zložky polície, ktorej si členom?“ a pod. Pri samotnom vyhodnocovaní týchto odpovedí sme paralelne zisťovali: „Ako pociťujú túto zodpovednosť príslušníci polície na jednotlivých pozíciách?“, „Pociťujú túto zodpovednosť rovnako (mladší, starší, vzdelaní) príslušníci polície?“ a pod.

Na základe nadobudnutého poznania uvádzame, že zisťovanie zodpovednosti (rovnako ako iné charakteristiky myslenia) objektívnymi procedúrami je pomerne zložité. Príslušníci si ju mnohokrát uvedomujú v závislosti od toho, aký obraz o svojej pozícii a role si vnútorne vytvorili, resp. čo od nich očakávajú. Za dôležité je možné označiť respondentmi deklarované tvrdenie, že aj tento vzťah má význam pre zvyšovanie kvality a funkcionality organizačnej zložky KP (90 % respondentov).

V našej vedeckej práci sme skúmali aj vývoj profesionálnej dráhy príslušníkov. V priebehu riadených rozhovorov pri identifikovaní tohto objektu (črta myslenia) sme od respondentov získali odpovede na otázky: „Ako sa príslušník polície vo svojej profesionálnej pozícii v priebehu života vlastne vyvíja?“, „Ktorými vlastnosťami sa odlišuje v pozícii experta od začiatočníka?“, „Čo spôsobuje, že niektorí sú stále nadšení svojím povolaním?“, „Ako sú pripravení na zmenu pozície?“ a pod. Pri poznávaní odpovedí na tieto otázky sme znova museli klásť nové otázky, ktoré súvisia napríklad s voľbou profesie, motiváciou, v niektorých prípadoch šokom z reality u začínajúcich príslušníkov polície, až po potrebu ich celoživotného vzdelávania a prípravu na ukončenie profesionálnej dráhy a pod. Pozitívom tohto poznania je jeho využiteľnosť pri určovaní dispozičných predpokladov na funkcionalitu organizačnej zložky KP, ktoré sú úzko späté s určením konkrétnych nárokov na samotné pozície a roly v jej organizačnej štruktúre.

Akceptujúc nadobudnuté čiastkové poznanie z aplikovaného výskumu, zoznam dispozičných predpokladov na výkon pozícií príslušníkov uvádzame v tejto štruktúre:

• odborno-predmetové (vedecké poznanie pre zastávanie pozície a plnenie roly sa stáva stále viac „conditio sine qua non“),
• psychologické (vnútorná a vonkajšia motivácia, aktivovať myslenie, pracovať na sebe, vytvárať vhodnú pracovnú klímu aj pre seba, dokázať odbúrať stres, ovládať svoje emócie a pod.),
• komunikačné (predovšetkým komunikácia s občanom, nadriadeným, kolegom, a pod.),
• organizačno-riadiace (plánovať, projektovať, dodržiavať určité pravidlá pri realizácii svojej činnosti, rešpektovať a riadiť pracovnú zaťaženosť a pod.),
• diagnostické a intervenčné (vplyv prostredia, prečo tak koná, aké to má príčiny, aké problémy musel páchateľ prekonať v procese kriminálnej aktivity a pod.),
• poradenské a konzultačné (nielen vo vzťahu k obetiam kriminálnych aktivít, občanom a kolegom, ale aj k záujmovým osobám a pod.),
• reflexie vlastnej činnosti (analýza, sebahodnotenie, modifikácia svojho konania, prístupov, metód a pod.).

Z tohto neukončeného, demonštratívneho náčrtu dispozícií je zrejmé, že ide o optimálne požiadavky. Tie musia byť zohľadnené aj pri voľbe kritérií hodnotenia príslušníkov, ktorí participujú na plnení úloh v organizačnej zložke KP. V neposlednom rade, aj pri následnej orientácii ich prípravy a zdokonaľovaní pre plnenie úloh (výkon tejto špecifickej činnosti).

Pozícia a rola analytikov v organizačnej zložke KP

Odborná erudícia a invencia analytika (skúsenosti, myslenie, cit pre detail, schopnosti interpretácie a iné) výrazne ovplyvňujú výsledky a efekty organizačnej zložky KP.
Výsledky výskumu potvrdzujú, že analytici sa pri plnení úloh stretávajú s množstvom problémov. Tie majú predovšetkým organizačný, právny, metodický a technický charakter. Z týchto aspektov je potrebné túto pozíciu kontinuálne dopĺňať vhodnými príslušníkmi, zabezpečovať ich výchovu s cieľom eliminovať negatívne stereotypy policajnej práce (cieľ zachovať nezaujatosť a objektívnosť) pri plnení stanovených úloh.
Pozícia analytika v zložke polície je personálne vytvorená tímom ľudí alebo jednotlivcom. Tí sú na základe svojej špecializácie schopní analyticky skúmať, hodnotiť a vysvetľovať zhromaždené informácie v kontexte s úlohami, ktoré plnia príslušníci polície a iné subjekty s systéme policajného konania.
V procese aplikovaného výskumu sme dominantne hľadali odpovede na jednoducho sformulovanú otázku: Čo plní pozícia analytika?
Rešpektujúc identifikované potreby organizačnej zložky KP a potenciálnych adresátov, respondenti uviedli, že analytik má plniť konkrétnu rolu. Tá je spájaná predovšetkým:

• so sledovaním a analýzou nových druhov trestných činov, taktických a technologických spôsobov ich páchania,
• s vyhodnocovaním a odporúčaním transferov nových vedecko-technologických poznatkov do policajnej praxe,
• s koordináciou s partnerskými organizáciami a subjektmi pri získavaní a poskytovaní informácií v súlade s plnením spoločných operatívnych úloh,
• s vytvorením informačného produktu (najčastejšie z poskytnutých informácií) na základe žiadosti,
• so zámerným (účelovým) monitorovaním informácií,
• s vytváraním informačnej pamäte (to znamená na ukladanie údajov rôznej povahy, vytvorenie podmienok na jednotné prehľadávanie údajov a určovanie hodnoty informácií, vytvorenie predpokladov na automatické triedenie informácií a ich selekciu a pod.),
• s logickým spracovaním požadovaného analytického dokumentu (produktu):
• identifikuje relevanciu jednotlivých entít pri poznávaní konkrétneho objektu (subjekty, časopriestor, organizácia, prostriedky, komunikácia, tok komodít, genéza pohybu financií a pod.),
• definuje súvislosti medzi poznávanými objektmi,
• štruktúrovane spracováva informácie o poznávanom objekte,
• konkretizuje absenciu poznania,
• navrhuje možnosti následného doplňujúceho poznania,
• poukazuje na rezervy pri zisťovaní informácií,
• v súlade s potrebami v požadovanej forme interpretuje spracované poznanie a pod.

Z tohto neukončeného výpočtu úloh je zrejmé, že pozíciu analytika nemožno chápať ako rutinný komplex činností. Napriek tomu, že jeho pozícia v organizačnej zložke KP je opodstatnená, nie je možné ju v tomto systéme preceňovať. Výsledkom jeho práce je analytický produkt, ktorý je spracovaný na základe konkrétnej požiadavky, akceptujúc možnosti poznania.

Otázkou je: Aká je realita? Pri hľadaní odpovedí na túto otázku (aj priamym pozorovaním v praxi) sme zistili, že sama osobnosť analytika, jeho charakterové vlastnosti a skúsenosti sú dominujúce v celom reťazci vzťahov v štruktúre organizačnej zložky KP (manažér –príslušníci – adresáti). Osobitne jeho vzťah k týmto subjektom je založený na vzájomnej dôvere a profesionálnej akceptácii (napríklad príslušník polície sa nerád vzdáva svojich zistených informácií, nerád ich poskytuje na širšie použitie, pokiaľ nemá dôveru a pocit, že niečo výhodne dostane späť, alebo má obavy, že sa jeho informácie dostanú do nepovolaných rúk).

Aby analytik mohol zamerať analýzu správnym smerom a zvoliť vhodný prístup (postup), je dôležité v zložke zaistiť dobrú komunikáciu medzi adresátom a analytikom. A práve z uvedeného dôvodu „[...] je nevyhnutné, aby strany zúčastňujúce sa na výmene informácií používali jazyk, ktorému všetky zúčastnené strany rozumejú.“ ¹

V danom kontexte adresát je ten, kto potrebuje určitý informačný produkt od analytika. Z logiky veci vyplýva, že ak adresát nedostane to, čo požaduje, nebude informačný produkt slúžiť svojmu účelu. Je preto nevyhnutné zaistiť, aby analytik už od začiatku vedel, čo adresát chce, na aký účel analytický produkt potrebuje, čo presne by mal skúmať, hodnotiť a vysvetľovať. V účelovo realizovanom policajnom poznaní tieto požiadavky musia byť zahrnuté do definície problému prostredníctvom otázok, na ktoré má analytik nachádzať odpovede. V závislosti od očakávania (požadovaných odpovedí na správne formulované otázky) môže analytik zvoliť vhodný prístup pri ich napĺňaní. Zvolený prístup ovplyvňuje vytváranie informačného produktu (výstup). Pokiaľ sa analýza už od začiatku uberá zlým smerom, je aj výstupný produkt nedostatočný. ¹

Vo vzťahu k explanácii práce analytika medzi skutočnosti (okrem cieľa, účelu, metód, koncepcií, rozsahu a pokynov k analýze), ktoré je potrebné zhodnotiť, patria tiež zdroje, časové plány, kategórie údajov, plán zberu dát a ďalšie zložky analýzy. V priebehu aplikácie analytickej činnosti by mal byť adresát k dispozícii analytikovi pre inštrukcie, konzultácie a referovanie o jej priebehu.

V procese aplikovaného výskumu sme vykonali aj obsahové a kauzálne analýzy dokumentov, ktoré spracovali analytici. Na základe výsledkov tohto poznania konštatujeme, že významným rysom analytika musí byť schopnosť prezentácie a osobnej presvedčivosti (marketing). Aj najlepšia analýza a odporúčania môžu skončiť v koši, pokiaľ nie je prezentovaná správnym človekom a v správnom čase, tak, aby sa podľa nej dalo riadiť. Je tiež nevyhnutné preverovať si, že sa výsledky práce analytika dostanú do správnych rúk, a tiež zabezpečiť vyhodnocovanie spätných väzieb. Najúčinnejšou reklamou práce analytika je práve spokojný adresát. V praxi sú registrované situácie, v ktorých dlhodobá práca analytika nevedie k požadovanému finálnemu informačnému výstupu. Analytik je povinný uvedený stav zainteresovaným subjektom konkrétnym zdôvodnením vysvetliť.

Ďalším atribútom práce analytika je objektivita a schopnosť obhájiť výsledky svojej práce. Pre budovanie vzťahu analytika a adresáta nie je nič nebezpečnejšie ako neobjektívnosť, zaujatosť či skreslené výsledky. Analytik musí byť schopný ucelene vyhodnocovať sústreďované informácie, robiť technické a organizačné poznámky o informáciách (materiáloch), ktoré analyzuje. To znamená, že do spracovanej prezentácie musí dodať svoj profesionálny úsudok (svoju interpretáciu). Buď musí byť sám kompetentný, alebo musí mať reálnu znalosť o svojich možnostiach spolupracovať s odborníkmi v oblastiach práva, informatiky, štatistiky a pod. Analytik musí byť schopný vyjadriť myšlienku, musí presne vedieť, ako pripraviť analytické hodnotenie. Musí rozumieť procedúram pri písaní správ. Riadenie kvality produktu vyžaduje, aby analytik dodržal štandardy pre konečné analytické vydanie správy a písal pre adresáta informácie o problémoch a otázkach, ktoré ho zaujímajú.

Okrem iného, to sú aj dôvody, prečo sú manažéri organizačných zložiek KP povinní podporovať rozvoj týchto schopností s prísnou revíziou technickej kvality a štýlu práce analytikov. Nami získané poznanie v procese aplikovaného výskumu potvrdzuje, že analytici, ktorí majú tieto schopnosti, píšu správy a odporúčania, ktoré:

• spolu s detailnými systémovými charakteristikami poznávaného objektu vysvetľujú faktory (trendy) jeho existencie (vývoja),
• formulujú logické závery,
• obsahujú konkrétne odporúčania a vysvetlenia pre určeného adresáta.

To potvrdzuje, že prácu analytika determinuje aj organizačná štruktúra zložky polície. Zaradenie analytikov v nej a pochopenie ich rol manažmentom výrazne ovplyvňuje účinnosť a efektivitu činnosti organizačnej zložky KP.
Tieto skutočnosti je možné označiť za jeden z problémov (rezervu) pri budovaní nových organizačných štruktúr zložiek polície.

Záver – návrhy do diskusie

V syntéze, vo vzťahu k vymedzeným pozíciám a rolám subjektov v organizačných zložkách KP, je vhodné zdôrazniť, že ich činnosť je determinovaná celým radom faktorov. Počnúc akceptovanou zodpovednosťou, ktorá je spájaná s plnením stanovených rol, v ktorých sa vyžaduje vnútropolitická neutralita (nadstraníckosť) a plnenie základných úloh v súlade s ústavnými zákonmi a inými právnymi normami.

Zastávame názor, že aj z nami prezentovaného poznania je zrejmé, že riadenie jednotlivých pozícií v organizačných zložkách KP dáva do súladu vecnú, priestorovú, časovú a hodnotovú diferenciáciu potrieb zberu a spracovania informácií. Na jednej strane vedie ku kontrole nákladov, ktoré sú vynakladané pri vytváraní výstupného informačného produktu, a tak aj k zvýšeniu účinnosti a efektivity účelovo realizovaných procesov. Na druhej strane, musí byť aj prostriedkom, ktorým je možné obhájiť opodstatnenie týchto zložiek v štruktúre organizácie PZ (samozrejme bezpečnosti).

Výsledky výskumu potvrdzujú, že uplatňovaním riadenia jednotlivých pozícií v organizačných zložkách KP je dosahovaná ich vyššia výkonnosť (účinnosť a efektivita). Riadenie prináša zvýšenie operatívnosti, kreatívnosti (pružnosti a prispôsobivosti), predovšetkým v zmenených podmienkach pri plnení úloh. Ide napríklad o pružnosť a reakcie na zmeny v bezpečnostnej a operatívnej situácii.

V danom kontexte, využitie riadenia vyvolávajú potreby, ktoré súvisia so zabezpečovaním funkcionality organizačných zložiek KP. Medzi nimi majú osobitné miesto:

• operatívnosť a flexibilita v kapacite a špecializácii jednotlivých pozícií a rol,
• zdieľaní (využívaní) informácií,
• dispozícia kompetencií, ktoré sú spájané s používaním prostriedkov a aplikovaním metód,
• termínová informačná disponibilita, prípadne okamžitá prístupnosť (využiteľnosť) k potrebným informáciám,
• možnosť rozvoja teórie a praxe činnosti jednotlivých pozícií v organizačných zložkách KP a pod.

Tak, ako už bolo uvedené, účinné plnenie úloh jednotlivými príslušníkmi na určených pozíciách (v organizačných zložkách KP) predpokladá požadovanú personálnu a materiálno-technickú kapacitu a vysokú kvalitu ich práce. Pružné prispôsobenie sa potrebám (aj budúcim) znamená preto stále ďalšie investície do realizácie a rozvoja týchto organizačných zložiek. To je spájané s:

• rozširovaním a novelizáciou existujúceho systému,
• nachádzaním a zavádzaním nových progresívnych riešení pri účelovej realizácii procesov,
• diverzifikovaným zriaďovaním organizačných jednotiek s potrebnými personálnymi kapacitami pre špecifickú, účelovú poznávaciu činnosť,
• odstraňovaním rezerv v systéme tohto špecifického policajného poznávania a pod.

Analógiou týchto úvah je možné konštatovať, že dominantný účel riadenia organizačných zložiek KP je spravidla spájaný so zvyšovaním alebo optimalizáciou výkonnosti príslušníkov PZ v ich stanovených pozíciách.

Autori:

prof. Ing. Miroslav Lisoň, PhD.
Katedra kriminálnej polície Akadémie Policajného zboru v Bratislave

doc. JUDr. Monika Hullová, PhD.
Katedra kriminálnej polície Akadémie Policajného zboru v Bratislave

Zoznam bibliografických odkazov

BARIČIČOVÁ, Ľ. 2010. Identifikácia kompetencií policajného manažéra. In Policajná teória a prax. Bratislava : Akadémia Policajného zboru v Bratislave, č. 2/2010, s. 5 – 22.

ERNEKER, J – V. PORADA, a kol. 2006. Poznávání potřeb a transfer vědeckých poznatků do policejní praxe. Praha : PA ČR, 2006, 232 s. ISBN 80-7251-217-X.

HULLOVÁ, M. a kol. Model kariérneho postupu a profesijného rozvoja príslušníkov služby kriminálnej polície Policajného zboru: Projekt rezortnej vedecko-výskumnej úlohy. Bratislava : Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2022, 30 l.

JURISOVÁ, M. 2023. Využívanie kriminologických informácií a poznatkov príslušníkmi Policajného zboru v aplikačnej praxi. In Projustice. online]. [cit. 2024-03-01]. Dostupné: https://www.projustice.sk/bezpecnostne-vedy/Vyuzivanie-kriminologickych-...

LISOŇ, M. – VAŠKO, A. 2017. Teória kriminálno-policajného poznania. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017. 295 s. ISBN 978-80-8168-839-6.

NIKOLAJOVÁ KUPFERSCHMIDTOVÁ, E. 2023. Spoločenské výzvy členských štátov súvisiace s poskytovaním jazykovej pomoci. In. Prevencia kriminality – výzva spoločnosti a Terciárna prevencia v širšom sociálnom kontexte. Bratislava : Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 340 – 352.

PORADA, V. – HOLCR, K. a kol. 2011. Policajné vedy. Úvod do teórie a metodológie. Plzeň : Aleš Čeňek, 2011. 242 s. ISBN 9788073803292.

PRŮCHA, J. 1997. Moderní pedagogika. Věda o edukačních procesech. Praha :Portál, 1997, 495 s. QV.

ROVER, de C. 2002. Slúžiť a chrániť. Ľudské práva a humanitárne právo pre policajné a bezpečnostné sily. Bratislava : Príroda, 2002, 414 s.

VIKTORYOVÁ, J. a kol. 2013. Vyšetrovanie. Bratislava : Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2013, 653 s. ISBN 978-80-8054-548-2.

Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

• KR PZ Banská Bystrica (rok 2023), respondenti: riaditeľ KR PZ BB, riaditeľ odboru KP KR PZ , riaditelia odborov kriminálnej polície OR PZ KR PZ BB,
• KR PZ Nitra (rok 2023), respondenti zástupca riaditeľa KR PZ NR, riaditeľ odboru KP KR PZ NR, riaditeľ OR PZ v Zlatých Moravciach,
• Akadémii PZ v Bratislave (rok 2023), respondenti 20 externí poslucháči II. ročníka Mgr. štúdia v študijnom odbore: bezpečnostné vedy, študijnom programe: bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku.

⁵Zložka polície je identifikovateľná sociálna jednotka, časť policajnej organizácie, z hľadiska plnenia špeciálnych úloh považovaná za celok. Jedným z najmarkantnejších rozdielov medzi organizačnou zložkou KP a PZ je, že zložka nemá vlastnú právnu subjektivitu. Aktivity sú vykonávané v mene polície (PZ).
⁶LISOŇ, M. – VAŠKO, A. 2017. Teória kriminálno-policajného poznania, s. 166.
⁷ERNEKER, J – V. PORADA, a kol. 2006. Poznávání potřeb a transfer vědeckých poznatků do policejní praxe, s. 53.
⁸Pri plnení úloh sú povinní akceptovať, že:

• boj s kriminalitou je nedeliteľný,
• špecialisti musia slúžiť celku, všetkým,
• nie je žiadna elita, žiadne „kastovanie“ polície a „kastovanie“ boja s kriminalitou,
• sú len iné úlohy v tomto boji, ktoré sú z hľadiska ich významu rovnako dôležité.

⁹Profesiogram obsahuje: všeobecnú charakteristiku profesie – súhrn úloh a použitých prostriedkov nevyhnutných pre výkon profesie; súhrn povinností pracovníka – podľa organizačných a technologických predpisov; popis obsahu pracovnej činnosti a jej zodpovedajúcich činností a operácií; popis pracovných podmienok – technických, ekonomických a spoločenských; inventár požiadaviek na pracovníka – odborných, fyzických a zdravotných, psychických a osobnostných; popis postavenia profesie v spoločnosti a rozsah spoločenskej zodpovednosti pracovníka. Profesiogram, resp. analýza práce, vytvára pevnú základňu pre diagnózu práce a napokon aj pre personálne rozhodovanie v rôznych oblastiach. Zahŕňa systematické zhromažďovanie, vyhodnocovanie a usporiadanie informácií o vykonávanej práci. Popis práce obsahuje okrem základného prehľadu (adekvátne vzdelanie), jednotlivé činnosti a zodpovednosti, ktoré tvoria obsah danej práce, prípadne aj sociálne a fyzikálne podstaty okolitého prostredia. Obsahuje modely správania, čo má človek rešpektovať, aké znalosti využíva pri vykonávaní práce, faktory, ktoré pritom berie do úvahy.
PORADA, V. – HOLCR, K. a kol. 2011. Policajné vedy. Úvod do teórie a metodológie, s. 120 – 121. ... „Policajti sú bezprostredne konfrontovaní so všetkými zmenami nielen v policajných činnostiach, ale taktiež v ich realizačnom prostredí. Je pochopiteľné, že do hry vstupuje mnoho faktorov, ktoré tieto oblasti ovplyvňujú. Jedným z nich je poznanie reálnych systémových znakov profesnej činnosti policajtov, ich obsahu a prostredie, v ktorej sa realizuje.“ ... „Profesná činnosť policajta vychádza z komplexných úloh policajnej organizácie a úloh ich konkrétnych organizačných prvkov, v ktorých policajt vykonáva štátnu službu. Úlohy profesnej činnosti zahrňujú hlavné smery profesnej (služobnej) činnosti, prostredníctvom ktorých policajt realizuje spoločenské poslanie a presadzuje svoju právomoc. Jej obsah je inštitucionálne vymedzený zákonmi, rozkazmi, smernicami a nariadeniami. Požadovaná činnosť a základné spôsoby jej realizácie sú inštitucionalizované, kodifikované, pozitívne a negatívne sankcionované.“... . Profesiografická analýza (Záverečná správa 1988; Erneker 2000; Erneker 2002) ukázala, že policajti na základných služobných pozíciách realizujú rozsiahlu škálu profesných činností ...“.
¹⁰V policajnej praxi pozíciu a rolu manažéra má vykonávať kompetentný subjekt. Pri napĺňaní konkrétneho cieľa v procesoch identifikovania znakov skutkovej podstaty trestného činu túto pozíciu a rolu plní orgán činný v trestnom konaní (procesne samostatný – vyšetrovateľ, ktorý plní úlohy pod dozorom prokurátora).
¹¹
V praxi je napríklad dokázané, že konkrétnu realizáciu kriminálno-policajného poznania a jeho výstupy môžu výrazne ovplyvniť tieto psychické javy:

• psychické stavy (emócie a potreby) príslušníka PZ sú charakterizované rôznymi emóciami a dennými potrebami; psychické procesy (vnímanie, myslenie, predstavivosť) sú spájané s jeho schopnosťami, temperamentom, záujmami a charakterom,
• temperament príslušníka – býva často definovaný ako súčet vôľových a citových znakov ľudského správania, ktorý určuje reakciu konkrétneho subjektu na vonkajšie podnety,
• charakter príslušníka – je najfrekventovanejšie spájaný s povahovými vlastnosťami jedinca prejavujúcimi sa v jeho konaní a spôsobe myslenia. Je to súhrn typických vlastností a znakov jedinca. Charakter príslušníkov často vyjadruje ich vzťah k okoliu, vzťah k ľuďom a kolektívu, vzťah k samotnej práci a s ňou súvisiacim povinnostiam. Pri určovaní ich charakteru, k týmto najdôležitejším vlastnostiam je nutné priradiť ich vôľu plniť stanovené úlohy.

¹²JURISOVÁ, M. 2023. Využívanie kriminologických informácií a poznatkov príslušníkmi Policajného zboru v aplikačnej praxi. In Projustice. [online]. [cit. 2024-03-01]. Dostupné: https://www.projustice.sk/bezpecnostne-vedy/Vyuzivanie-kriminologickych-...
Vyplývajúc z realizovaného prieskumu, (ktorého výsledky sú uvedené v príspevku „Využívanie kriminologických informácií a poznatkov príslušníkmi Policajného zboru v aplikačnej praxi“) príslušníci Policajného zboru (bez ohľadu na služobné zaradenie), v aplikačnej praxi využívajú najväčšmi teoretické poznatky a informácie o páchateľoch a obetiach kriminality, ako aj o možnostiach prevencie kriminality, či etiologické a fenomenologické údaje.
¹³NIKOLAJOVÁ KUPFERSCHMIDTOVÁ, E. 2023. Spoločenské výzvy členských štátov súvisiace s poskytovaním jazykovej pomoci. In. Prevencia kriminality – výzva spoločnosti a Terciárna prevencia v širšom sociálnom kontexte, s. 344.
¹⁴Podobné názory prezentovala aj BARIČIČOVÁ, Ľ. 2010. Identifikácia kompetencií policajného manažéra, s. 5 – 22.
¹⁵VIKTORYOVÁ, J. a kol. 2013. Vyšetrovanie, s. 29.
¹⁶ROVER, de C. 2002. Slúžiť a chrániť. Ľudské práva a humanitárne právo pre policajné a bezpečnostné sily, s. 155.
Od realizujúcich subjektov kriminálno-policajného poznania sa očakáva, že budú rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a dodržovať, presadzovať a hájiť ľudské práva všetkých ľudí. Prax potvrdzuje, že tento cieľ možno dosiahnuť iba vtedy, ak v ich postupoch budú presne dodržiavané (splnené) inherentné (vnútorné) požiadavky pri realizácii kriminálno-policajného poznania. Ide predovšetkým o zákonnosť, nevyhnutnosť, primeranosť, etiku a zodpovednosť.
¹⁷ROVER, de C. 2002. Slúžiť a chrániť. Ľudské práva a humanitárne právo pre policajné a bezpečnostné sily, s. 156.
¹⁸Uvedené termíny používali oslovení respondenti v priebehu riadeného rozhovoru na formulované otázky týkajúce sa akceptácie etického kódexu pri plnení úloh.
¹⁹PRŮCHA, J. 1997. Moderní pedagogika. Věda o edukačních procesech, s. 434 ... „Učiteľove pedagogické myslenie“...
²⁰NIKOLAJOVÁ KUPFERSCHMIDTOVÁ, E. 2023. Spoločenské výzvy členských štátov súvisiace s poskytovaním jazykovej pomoci. In. Prevencia kriminality – výzva spoločnosti a Terciárna prevencia v širšom sociálnom kontexte, s. 343.
²¹Na základe výsledkov výskumu je možné uviesť, že v niektorých prípadoch majú adresáti určité analytické požiadavky, ale nevedia, čo presne chcú, vedia len, že niečo potrebujú. Je vhodné, ak je adresát informovaný o tom, akým spôsobom chce analytik úlohu vykonať, aké metódy chce použiť. Na základe toho môže pochopiť, čo je možné analýzou dosiahnuť. Pre výsledky spoločnej práce je taktiež dôležité, aby adresát a analytik vzájomne prerokovali definovanie stratégie analýzy. Analytik má síce odborné znalosti o riešenej problematike, avšak adresát vie, čo potrebuje, a zodpovedá za rozhodnutia, ktoré na základe výsledkov analýzy (výstupu) vykoná. V niektorých situáciách môže byť spôsob aplikácie analýzy samozrejmý, ale pri zložitejších úlohách môže byť voľba metód a prístupov k jej aplikácii zložitejšia. V takých prípadoch je nutný neustály dialóg medzi adresátom a analytikom. Čím je vzájomná komunikácia medzi nimi lepšia, tým je pravdepodobnejšie, že výsledný informačný produkt bude kvalitnejší.