Abstrakt Článok sa dotýka obšírnej témy slobody, jej chápania v rozdielnych situáciách a výkladu, akým spôsobom môže byť vnímaná. Autori ako Locke, Hobbes či Rousseau chápali slobodu ako niečo čo musí predchádzať spoločenskému stavu, ďalej ju nerozoberali. Ale autori ako Mill či Rawls chápanie slobody posunuli na vyššiu úroveň. Premostenie na minulé storočia a ideu existencializmu iba potvrdzuje, že sloboda nie je témou, ktorá by bola okázalá a bolo by možné ju prestať rozoberať. Zodpovednosť človeka za jeho vlastné činy vo svete mu dáva možnosť definovať sa, nájsť svoj vlastný spôsob chápania slobody a prevziať iniciatívu nad tým, ako bude ako bytosť fungovať vo svete. Spoločnosť sa veľmi rýchlo vyvíja a spolu s ňou aj nárok, ktoré sú na slobodu kladené. Článok ponúka viaceré pohľady na to, ako vplýva sloboda na dnešnú spoločnosť, či je jej málo alebo veľa alebo či je potrebné k nej zmeniť postoj.
Kľúčové slová: sloboda, autonómia, občianska sloboda, individuálna sloboda, spoločenská sloboda, existencializmus.

Abstract: The article touches on the extensive topis of freedom, its understanding in different situations and the interpretation of how it can be perceived. Authors such as Locke, Hobbes or Rousseau understood freedom as something that must precede the social state, they did not discuss it further. But authors like Mill and Rawls took the understanding of freedom to a higher level. Bridging to past centuries and the idea of existentialism only confirms that freedom is not a topic that would be spectacular and it would be possible to stop discussing it. Man´s responsibility for how own actions in the world gives him the opportunity to define himself to find his own way of understanding freedom. The article offers several perspectives on how freedom affects today´s society, whether it is too little or too much, or whether it is necessary to change the attitude towards it.
Key words: freedom, autonomy, civil freedom, individual freedom, collective freedom, existentialism.

Is Democracy an Optimal System of Government?

Abstrakt: Článek se zabývá otázkou, zda lze demokracii považovat za optimální systém vlády. Na základě historického kontextu a teoretických východisek představuje základní charakteristiky demokratického zřízení a porovnává je s alternativními formami vlády, jako jsou monarchie či totalitní režimy. Text shrnuje hlavní argumenty ve prospěch demokracie – svobodu, rovnost, pluralitu názorů a ochranu lidských práv – a zároveň upozorňuje na její slabiny, zejména na pomalost rozhodovacích procesů, riziko populismu a náchylnost k dezinformacím. V závěru autor konstatuje, že i přes své nedostatky zůstává demokracie nejvhodnějším způsobem řízení společnosti, protože umožňuje mírovou změnu vlády, sebereflexi a adaptaci na nové společenské výzvy.
Klíčová slova: Demokracie, politický systém, totalitarismus, populismus, svoboda, lidská práva

Abstract: The article examines whether democracy can be considered an optimal system of government. Drawing on historical context and theoretical foundations, it outlines the key features of democratic governance and compares them with alternative systems, such as monarchy and totalitarian regimes. The text summarizes the main arguments in favor of democracy—freedom, equality, pluralism, and the protection of human rights—while also addressing its weaknesses, including slow decision-making, the rise of populism, and susceptibility to misinformation. The author concludes that despite its imperfections, democracy remains the most suitable form of governance, as it allows for peaceful power transitions, self-reflection, and adaptation to emerging global and societal challenges.
Key words: Democracy, political system, totalitarianism, populism, freedom, human rights

Theory of legal argumentation: protect critical thinking before eristic dialectics?

Abstrakt: KUCHÁROVÁ, Dominika: Teória právnej argumentácie: chráni kritické myslenie pred eristickou dialektikou? Príspevok prepája teóriu právnej argumentácie a teóriu kritického myslenia. Autorka obhajuje tézu, že kritické myslenie slúži ako nástroj na obranu pred eristickou argumentáciou. V článku objasňuje v čom spočíva problém eristickej dialektiky a ako môže kritické myslenie pomôcť nie len nám, ale aj samotným princípom právneho štátu.
Kľúčové slová: právna argumentácia - eristická dialektika - kritické myslenie

Abstract: KUCHÁROVÁ, Dominika: Theory of legal argumentation: protect critical thinking before eristic dialectic? The contribution links the theory of legal argumentation and the theory of critical thinking. The author argues that critical thinking serves as a tool to defend against an eristic argumentation. In the contribution explain what is the problem of eristic dialectic and how critical thinking can help not only us, but also the rule of law.
Key words: legal argumentation - eristic dialectics - critical thinking

„Až keď svet prestaneme chápať čiernobielo, zistíme, aké je ťažké trafiť do čierneho.“¹

Waiter, Scarper! On the qualification and consequences of Dalibor Vrána´s action then and now

„K nohám ti dám zlaté pruty, nebo se vůbec nevrátím...“ ¹

Abstrakt: Autori sa venujú legendárnej komédii z československého prostredia: Vrchní, prchni!, na ktorú nahliadajú z trestnoprávnej perspektívy. Stručne sa vyjadríme i k občiansko-právnej stránke, ktorá reflektuje blízky vzťah práva a filmového umenia. Autori taktiež uvažujú o otázkach kvalifikácie protiprávneho konania hlavného hrdinu a trestu, ktorý mu hrozil v r. 1980 a aký by mu hrozil dnes podľa Trestného zákona. Po priblížení trestnoprávnej úpravy sa pozornosť venuje identifikovaniu možných poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností, ktoré sú relevantnými premennými v úvahách o spravodlivosti trestu uloženého hlavnému hrdinovi.
Kľúčové slová: právo vo filmovom umení, trestné právo, podvod, trest

Abstract: The authors focus on the legendary comedy from the Czechoslovak environment: Waiter, Scarper!, which is being viewed in the perspective of criminal law. We also briefly examine the civil-law aspect that reflects the close relationship between law and film art. They reflect on the issues of qualification of the main character´s unlawful behavior and the potential punishment by which he was threatened in 1980 compared to nowadays, according to the Criminal code. Following the depiction of the criminal law regulation the attention focuses on the identification of possible extenuating or aggravating circumstances, which are the relevant variables in the consideration of fairness of punishment imposed on the main character.
Key words: law in movie art, criminal law, fraud, punishment

Dystopia - Theoretical Definition of the Notion

Abstrakt: Cieľom nášho článku je načrtnúť v historickom priereze rôzne prístupy k teoretickému vymedzeniu pojmu dystópie a jeho klasifikácie, čo poslúži ako základ pre ďalší právny, politický a kultúrny výskum dystopického a antiutopického myslenia v Slovenskej republike.
Kľúčové slová Dystópia, antiutópia, utópia, heterotópia, štátny režim, fikcia.

Abstract: The aim of this article is to outline various approaches to the theoretical definition of dystopia and its classification in the historical cross-section, which will serve as a basis for further legal, political and cultural research into dystopian and anti-utopian thinking in the Slovak Republic.
Keywords: Dystopia, antiutopia, utopia, heterotopia, state regime, fiction.

Foto: Peter Senko (2018)

Courts as part of the national system of human rights protection

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá vnútroštátnym systémom ochrany základných ľudských práv a slobôd z pohľadu všeobecných súdov SR ako aj Ústavného súdu SR. Vnútroštátna ochrana slovenského súdnictva je rozpracovaná vo vzťahu k trestnej a civilnej oblasti vrátane oblasti správneho súdnictva. Náležitá pozornosť je venovaná najmä prostriedkom ochrany a spôsobu ako sa uvedenej ochrany domáhať v prípade neoprávneného zásahu do základných práv a slobôd.
Klúčové slová: osobná sloboda, súd, súdna ochrana práv a slobôd, subsidiarita ochrany

Abstract: The contribution deals with the national system for the protection of fundamental human rights and freedoms from the point of view of the General Courts of the SR as well as the Constitutional Court of the Slovak Republic. The national protection of the Slovak judiciary is elaborated in relation to criminal and civilian matters, including the area of administrative justice. Due attention is paid, in particular, to the means of protection and the way in which the said protection is sought in the event of unjustified interference with fundamental rights and freedoms.
Keywords: personal freedom, court, judicial protection of rights and freedoms, subsidiarity of protection

Theoretical and legal definition of personal freedom

Abstrakt: Príspevok je zameraný na skúmanie obsahu pojmu sloboda a to jednak z filozofického, ale aj z právneho hľadiska. Okrem hľadania (právnych) hraníc slobody sa sústreďuje na zákonné a nezákonné zásahy do práva na osobnú slobodu. Zároveň príspevok poskytuje základný prehľad právnej úpravy v danej problematike.
Klúčové slová: osobná sloboda, spoločnosť, zásah do osobnej slobody, garancie ochrany osobnej slobody

Abstract: The paper is focused on exploring the concept of freedom, both from a philosophical point of view and from a legal point of view. In addition to seeking the (legal) borders of freedom, it focuses on legal and unlawful interference with the right to personal freedom. At the same time, the contribution provides a basic overview of the legislation in this area.
Keywords: Personal liberty, society, interference with personal freedom, guarantees of personal freedom

(Reflexia budhizmu, hinduizmu a živej etiky v dnešnej dobe)

Abstrakt: Prehľadový odborný článok sleduje východné náboženstvá a filozofické smery počnúc taoizmom, cez konfucianizmus, budhizmus, hinduizmus až po šintoizmus a ich najvýznamnejších predstaviteľov. Ponúka opis v základných kontúrach myšlienok a praktického uvažovania, vhľad do ktorých predstavuje ucelený výstup pre každého, kto sa komplexne zaujíma o východnú filozofiu a náboženstvá. Hlbšie sa autor venuje taoizmu a konfucianizmu i prepojenosti Cesty Tao a Živej etiky. Navyše ponúka originálne zdroje, z ktorých každý smer vychádza, a z ktorých záujemci môžu čerpať pri ďalšom štúdiu podnetných myšlienok.
Kľúčové slová: taoizmus, konfucianizmus, budhizmus, hinduizmus, šintoizmus, džinizmus, Lao C’, Konfucius, Budha

„Myseľ je ako zrkadlo. Denne ho musíš utierať, aby na ňom neostal prach.“
(Zenbudhistické príslovie)

Úvod

Zdá sa, že základný biblický príbeh má (aj) právnu dimenziu. Biblia nazýva hriech porušením zákona¹ a jeho hlavného aktéra označuje menom Satan (s-t-n), ktoré sa z hebrejčiny prekladá ako protivník alebo tiež (ob)žalobca.² V knihe Zjavenie Jána je takto diabol výslovne opísaný: „(...) bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ten, čo na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom.“³ Biblia hovorí, že „mzdou hriechu je smrť“.⁴ Boží Syn však prechádza smrťou namiesto ľudí, aby, ako sa uvádza v Evanjeliu podľa Jána (Jn 1,12), „všetkým, ktorí ho prijali a uverili v neho, dal právo stať sa Božími deťmi.“⁵ Zdá sa teda, akoby Boh pri záchrane človeka poskytol právne riešenie na právny problém.

Posledné citované vyjadrenie pochádza z prológu Jánovho evanjelia, ako nám ho podáva moderný slovenský preklad Novej zmluvy Nádej pre každého. Zaujímavé však je, že viaceré biblické preklady na tomto mieste nehovoria o práve, ale o moci.⁶ Akoby sa z nich vytrácala právna rovina. V nasledovných riadkoch sa preto krátko zamýšľam nad otázkou, či v predmetnom texte možno takúto rovinu vidieť a či teda môže daný text slúžiť ako jeden z biblických podkladov pre formulovanie kresťanskej náuky o spáse prostriedkami jazyka práva.

Má právnik dôvod zaoberať sa otázkou Božej existencie? Je zaujímavé, že ústavy viacerých európskych štátov sa aj v dnešnej dobe odvolávajú na Boha. Napríklad nemeckú ústavu otvára vyhlásenie zúčastnených, že ju prijímajú „vo vedomí svojej zodpovednosti pred Bohom a ľuďmi.“¹ Podobnú zmienku nachádzame v poľskej ústave: „Uvedomujúc si našu zodpovednosť pred Bohom alebo našimi vlastnými svedomiami“² a v ukrajinskej ústave: „uvedomujúc si zodpovednosť v očiach Božích, voči našim vlastným svedomiam, minulým, súčasným a budúcim generáciám (...).“³ Ústava Grécka sa začína teologickým vyhlásením: „V mene Svätej, Spolupodstatnej a Nerozdeliteľnej Trojice.“ ⁴ Podobne sa vyjadruje ústava Írska: „V mene Najsvätejšej Trojice,“⁵ pričom ďalej spomína záväzky „voči nášmu božskému Pánovi, Ježišovi Kristovi.“⁶