Teória práva

Vrchní, prchni ! O kvalifikácii a následkoch konania Dalibora Vránu vtedy a dnes

dec 31 2018

Waiter, Scarper! On the qualification and consequences of Dalibor Vrána´s action then and now

„K nohám ti dám zlaté pruty, nebo se vůbec nevrátím...“ 1

Abstrakt: Autori sa venujú legendárnej komédii z československého prostredia: Vrchní, prchni!, na ktorú nahliadajú z trestnoprávnej perspektívy. Stručne sa vyjadríme i k občiansko-právnej stránke, ktorá reflektuje blízky vzťah práva a filmového umenia. Autori taktiež uvažujú o otázkach kvalifikácie protiprávneho konania hlavného hrdinu a trestu, ktorý mu hrozil v r. 1980 a aký by mu hrozil dnes podľa Trestného zákona. Po priblížení trestnoprávnej úpravy sa pozornosť venuje identifikovaniu možných poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností, ktoré sú relevantnými premennými v úvahách o spravodlivosti trestu uloženého hlavnému hrdinovi.
Kľúčové slová: právo vo filmovom umení, trestné právo, podvod, trest

Abstract: The authors focus on the legendary comedy from the Czechoslovak environment: Waiter, Scarper!, which is being viewed in the perspective of criminal law. We also briefly examine the civil-law aspect that reflects the close relationship between law and film art. They reflect on the issues of qualification of the main character´s unlawful behavior and the potential punishment by which he was threatened in 1980 compared to nowadays, according to the Criminal code. Following the depiction of the criminal law regulation the attention focuses on the identification of possible extenuating or aggravating circumstances, which are the relevant variables in the consideration of fairness of punishment imposed on the main character.
Key words: law in movie art, criminal law, fraud, punishment

Dystópia - teoretické vymedzenie pojmu

dec 30 2018

Dystopia - Theoretical Definition of the Notion

Abstrakt: Cieľom nášho článku je načrtnúť v historickom priereze rôzne prístupy k teoretickému vymedzeniu pojmu dystópie a jeho klasifikácie, čo poslúži ako základ pre ďalší právny, politický a kultúrny výskum dystopického a antiutopického myslenia v Slovenskej republike.
Kľúčové slová Dystópia, antiutópia, utópia, heterotópia, štátny režim, fikcia.

Abstract: The aim of this article is to outline various approaches to the theoretical definition of dystopia and its classification in the historical cross-section, which will serve as a basis for further legal, political and cultural research into dystopian and anti-utopian thinking in the Slovak Republic.
Keywords: Dystopia, antiutopia, utopia, heterotopia, state regime, fiction.

Foto: Peter Senko (2018)Foto: Peter Senko (2018)

Súdy ako súčasť vnútroštátneho systému ochrany ľudských práv

máj 9 2017

Courts as part of the national system of human rights protection

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá vnútroštátnym systémom ochrany základných ľudských práv a slobôd z pohľadu všeobecných súdov SR ako aj Ústavného súdu SR. Vnútroštátna ochrana slovenského súdnictva je rozpracovaná vo vzťahu k trestnej a civilnej oblasti vrátane oblasti správneho súdnictva. Náležitá pozornosť je venovaná najmä prostriedkom ochrany a spôsobu ako sa uvedenej ochrany domáhať v prípade neoprávneného zásahu do základných práv a slobôd.
Klúčové slová: osobná sloboda, súd, súdna ochrana práv a slobôd, subsidiarita ochrany

Abstract: The contribution deals with the national system for the protection of fundamental human rights and freedoms from the point of view of the General Courts of the SR as well as the Constitutional Court of the Slovak Republic. The national protection of the Slovak judiciary is elaborated in relation to criminal and civilian matters, including the area of administrative justice. Due attention is paid, in particular, to the means of protection and the way in which the said protection is sought in the event of unjustified interference with fundamental rights and freedoms.
Keywords: personal freedom, court, judicial protection of rights and freedoms, subsidiarity of protection

Teoretické a právne vymedzenie osobnej slobody

apr 25 2017

Theoretical and legal definition of personal freedom

Abstrakt: Príspevok je zameraný na skúmanie obsahu pojmu sloboda a to jednak z filozofického, ale aj z právneho hľadiska. Okrem hľadania (právnych) hraníc slobody sa sústreďuje na zákonné a nezákonné zásahy do práva na osobnú slobodu. Zároveň príspevok poskytuje základný prehľad právnej úpravy v danej problematike.
Klúčové slová: osobná sloboda, spoločnosť, zásah do osobnej slobody, garancie ochrany osobnej slobody

Abstract: The paper is focused on exploring the concept of freedom, both from a philosophical point of view and from a legal point of view. In addition to seeking the (legal) borders of freedom, it focuses on legal and unlawful interference with the right to personal freedom. At the same time, the contribution provides a basic overview of the legislation in this area.
Keywords: Personal liberty, society, interference with personal freedom, guarantees of personal freedom

Zmysel kultúrneho dedičstva východu pre filozofiu 21. storočia

jan 17 2017

(Reflexia budhizmu, hinduizmu a živej etiky v dnešnej dobe)

Abstrakt: Prehľadový odborný článok sleduje východné náboženstvá a filozofické smery počnúc taoizmom, cez konfucianizmus, budhizmus, hinduizmus až po šintoizmus a ich najvýznamnejších predstaviteľov. Ponúka opis v základných kontúrach myšlienok a praktického uvažovania, vhľad do ktorých predstavuje ucelený výstup pre každého, kto sa komplexne zaujíma o východnú filozofiu a náboženstvá. Hlbšie sa autor venuje taoizmu a konfucianizmu i prepojenosti Cesty Tao a Živej etiky. Navyše ponúka originálne zdroje, z ktorých každý smer vychádza, a z ktorých záujemci môžu čerpať pri ďalšom štúdiu podnetných myšlienok.
Kľúčové slová: taoizmus, konfucianizmus, budhizmus, hinduizmus, šintoizmus, džinizmus, Lao C’, Konfucius, Budha

„Myseľ je ako zrkadlo. Denne ho musíš utierať, aby na ňom neostal prach.“
(Zenbudhistické príslovie)

Poznámka o slove „právo“ v prológu Jánovho evanjelia

jún 28 2016

Úvod

Zdá sa, že základný biblický príbeh má (aj) právnu dimenziu. Biblia nazýva hriech porušením zákona1 a jeho hlavného aktéra označuje menom Satan (s-t-n), ktoré sa z hebrejčiny prekladá ako protivník alebo tiež (ob)žalobca.2 V knihe Zjavenie Jána je takto diabol výslovne opísaný: „(...) bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ten, čo na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom.“3 Biblia hovorí, že „mzdou hriechu je smrť“.4 Boží Syn však prechádza smrťou namiesto ľudí, aby, ako sa uvádza v Evanjeliu podľa Jána (Jn 1,12), „všetkým, ktorí ho prijali a uverili v neho, dal právo stať sa Božími deťmi.“5 Zdá sa teda, akoby Boh pri záchrane človeka poskytol právne riešenie na právny problém.

Posledné citované vyjadrenie pochádza z prológu Jánovho evanjelia, ako nám ho podáva moderný slovenský preklad Novej zmluvy Nádej pre každého. Zaujímavé však je, že viaceré biblické preklady na tomto mieste nehovoria o práve, ale o moci.6 Akoby sa z nich vytrácala právna rovina. V nasledovných riadkoch sa preto krátko zamýšľam nad otázkou, či v predmetnom texte možno takúto rovinu vidieť a či teda môže daný text slúžiť ako jeden z biblických podkladov pre formulovanie kresťanskej náuky o spáse prostriedkami jazyka práva.

O mravnom dobre a Bohu (K morálnemu argumentu vo filozofii náboženstva)

jún 3 2015

Má právnik dôvod zaoberať sa otázkou Božej existencie? Je zaujímavé, že ústavy viacerých európskych štátov sa aj v dnešnej dobe odvolávajú na Boha. Napríklad nemeckú ústavu otvára vyhlásenie zúčastnených, že ju prijímajú „vo vedomí svojej zodpovednosti pred Bohom a ľuďmi.“1 Podobnú zmienku nachádzame v poľskej ústave: „Uvedomujúc si našu zodpovednosť pred Bohom alebo našimi vlastnými svedomiami“2 a v ukrajinskej ústave: „uvedomujúc si zodpovednosť v očiach Božích, voči našim vlastným svedomiam, minulým, súčasným a budúcim generáciám (...).“3 Ústava Grécka sa začína teologickým vyhlásením: „V mene Svätej, Spolupodstatnej a Nerozdeliteľnej Trojice.“ 4 Podobne sa vyjadruje ústava Írska: „V mene Najsvätejšej Trojice,“5 pričom ďalej spomína záväzky „voči nášmu božskému Pánovi, Ježišovi Kristovi.“6

Krátko o dworkinovskom liberalizme

apr 29 2015

V eseji Liberalizmus, ktorú by si mohol prečítať každý študent filozofie, politológie či práva, Ronald Dworkin približuje svoje pochopenie skutočných liberálnych princípov a hodnôt. Robí tak prostredníctvom porovnania liberalizmu s konzervativizmom. Základným východiskom je preňho tvrdenie, že oproti konzervativizmu dáva liberalizmus lepší dôraz na hodnotu rovnosti, ktorú možno definovať dvoma spôsobmi: Prvý spôsob predstavuje formálna rovnosť, teda požiadavka rovnakého prístupu voči každému. Je to vlastne rovnosť pred zákonom. Druhý spôsob predstavuje materiálna rovnosť, ktorá sa zakladá na zmierňovaní prirodzenej nerovnosti spôsobenej menšími vlohami, či historickým hendikepom jedných, a naopak, výhodami spočívajúcimi v talente či hojnejšom dedičstve druhých.

Poznámka k interdisciplinarite práva

apr 29 2015

Úvod

„Právní věda není jednolitá,“ uvádza akademik Viktor Knapp.1 Delí sa na rôzne odbory, ktoré sú ovplyvnené inými vedami (napr. právna politika, právna etnografia, právna logika a pod.).2 Podľa docentky Evy Ottovej táto veda „nemôže byť striktne oddelená od ostatných spoločenských vied ani svojím predmetom ani metódami.“3 Podotýka, že „interdisciplinárny prístup k skúmaniu spoločenských či právnych problémov obohacuje právnu vedu i spoločenské vedy, umožňuje komplexnejší, viacdimenzionálny pohľad na skúmanú problematiku, vyvažuje priveľkú špecializáciu jednotlivých vied, pri ktorej sa neraz strácajú dôležité súvislosti.“4 Medziodborový aspekt sa však netýka len právnej vedy, ale aj právnej praxe. Vo svetle vyššie uvedeného sa preto chceme v krátkosti, a podľa možnosti možno homogénne, dotknúť vybraných interdisciplinárnych prienikov v oboch oblastiach.

Justičný omyl ako spoločenský a umelecký fenomén

dec 23 2014

Úvod1

Prečo dochádza k vzniku justičných omylov? Kde hľadať najčastejšie príčiny ich pôvodu a je vôbec možné úplne zabrániť vzniku justičných omylov alebo ich eliminovať na minimum? V našom právnom poriadku nepatria justičné omyly k často spracovávaným témam. Väčšia pozornosť je venovaná prieťahom v súdnom konaní, neexistencii rovnosti pred zákonom, či strate morálnych a etických hodnôt v právnickom povolaní. Zo zahraničia nás však pravidelne zaplavujú správy o kolosálnych justičných omyloch, ktoré poznačili osudy celých rodín, stáli daňových poplatníkov nemalé peniaze a vyvolali mnohé protesty zo strany spoločnosti.

Téma justičného omylu je populárnou témou vo vedeckých kruhoch najmä v angloamerickom systéme práva. Za obdobie ostatných tridsiatich rokov sa týmto problémom zaoberali mnohí významní odborníci2. Najčastejšie sa touto problematikou zaoberajú odborníci na trestné právo, vysokoškolskí pedagógovia, bývalí prokurátori, prípadne sudcovia a ďalšie osoby, ktoré čelili justičným omylom. Neexistuje jednotná definícia pojmu justičný omyl. Jedna z najvšeobecnejších definícií popisuje „justičný omyl ako akékoľvek významné zlyhanie na strane súdneho systému, ktoré poškodzuje obžalovaných alebo spoločnosť.“ 3 V tejto definícií je najpodstatnejší okruh osôb, ktoré sú justičnými omylmi poškodzované. Nie je to len obeť tohto omylu, ale poškodenou je tiež spoločnosť ako celok.