Zmeny v povinnostiach vodičov s akcentom na pozitívne ovplyvnenie dopravno-bezpečnostnej situácie

feb 3 2021

Changes in the duties of drivers with an emphasis on positively influencing the traffic safety situation

Abstrakt: Autori príspevku oboznamujú čitateľa s vybranými ustanoveniami novely zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K zmene vybraných ustanovení bolo pristúpené z dôvodu pozitívneho ovplyvnenia dopravno-bezpečnostnej situácie na cestách v Slovenskej republike. Jedným z cieľov príspevku je poukázať na zmeny týkajúce sa povinností vodičov v súvislosti s novelou zákona o cestnej premávke.
Kľúčové slová: mladí vodiči, záchranárska ulička, obsluhovanie telefónu, kolobežka s pomocným motorčekom

Abstract: The authors of the article acquaint the reader with selected provisions of the amendment to Act. no. 8/2009 Coll. on road traffic and on amendments to certain laws. The change of selected provisions of it was approached because of the positive effect on traffic safety on roads in the Slovak Republic. One of the aims of the paper is to point out the changes concerning the obligation of drivers in connection with the amendment to the Road Traffic Act.
Key words: young drivers, rescue alley, phone operation, scooter with auxiliary motor

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Úvod

Dňa 01. 12. 2019 nadobudla účinnosť novela zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom spomenutej novely bolo pozitívne ovplyvnenie dopravno-bezpečnostnej situácie na cestách v Slovenskej republike. Novela zákona spracovaná s akcentom na elimináciu najčastejších príčin dopravných nehôd, pri ktorých dochádza k usmrteniu osoby, zraneniu osoby, alebo ku škode na majetku.

Vodiči s vodičskou praxou do dvoch rokov

Na základe štatistík je zrejmé, že každá približne piata dopravná nehoda pri ktorej je niekto usmrtený, alebo dopravná nehoda pri ktorej bol vodič pod vplyvom alkoholu bola spôsobená vodičom s vodičskou praxou do 2 rokov, tzv. „vodičom s krátkou vodičskou praxou“.

Z uvedeného dôvodu bolo pristúpené k tomu, že vodičské oprávnenie u vodičov na skupinu motorových vozidiel „B“ s praxou do dvoch rokov od udelenia vodičského oprávnenia bude podmienené tzv. „skúšobnou dobou“.

U „mladého vodiča“, ktorý v skúšobnej dobe dvakrát poruší pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom (porušenie pravidiel závažným spôsobom je taxatívne vymedzené v ustanovení § 137 ods. 2 zákona o cestnej premávke) alebo prekročí rýchlosť jazdy vozidiel ustanovenú zákonom o cestnej premávke alebo vyplývajúcu z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, rozhodne orgán Policajného zboru o povinnosti podrobiť sa nielen rehabilitačnému programu pre vodičov, doškoľovaciemu kurzu, ale aj preskúšaniu odbornej spôsobilosti na dopravnom inšpektoráte.

Náklady, ktoré vyplývajú z vyššie uvedených povinností si hradí osoba, ktorá je povinná sa im podrobiť.

Podľa ustanovenia zákona o cestnej premávke skúšobná doba neplynie počas:

  • výkonu trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze vedenia motorových vozidiel, sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorových vozidiel,
  • zadržania vodičského preukazu,
  • odobratia vodičského oprávnenia alebo
  • počas výkonu väzby alebo nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Novinkou je rehabilitačný program, ktorý je definovaný ako odborná činnosť a reedukačná aktivita zameraná na pozitívne ovplyvnenie postojov a upevnenie zodpovedného správania sa ako účastníka cestnej premávky. Rehabilitačný program vykonáva posudzujúci psychológ, pričom zmeniť posudzujúceho psychológa je možné iba z dôvodu, ak čerpá materskú alebo rodičovskú dovolenku, je dlhodobo práceneschopný alebo pozastavil alebo ukončil svoju odbornú prax.

Ciele rehabilitačného programu sú:

  • obmedzenie opakovania priestupku/trestného činu vplývaním na účastníkove postoje, prístupy a správanie,
  • štart zmeny postoja, ktorý sa prejavoval rizikovým správaním účastníka cestnej premávky pri vedení motorového vozidla na postoj „jazdi zodpovedne a s rozumom“,
  • popísanie a zverejnenie individuálneho rizikového správania a uvedomenie si ohrozenia ostatných prvkov v cestnej premávke „3V“ (vodič, vozidlo, vozovka),
  • definovanie a uvedomenie vhodného správania v cestnej premávke.

Rehabilitačný program pre vodičov pozostáva z troch skupinových stretnutí. Každé stretnutie trvá 3 vyučovacie hodiny v rozsahu 50 minút s aspoň jednou psychohygienickou prestávkou počas jedného stretnutia. Interval, v ktorom sa jednotlivé skupinové stretnutia realizujú je najmenej 7 kalendárnych dní, najneskoršie ukončenie psychologického vzdelávania je 6 týždňov od jeho začatia. Skupinového stretnutia sa môžu zúčastniť v jednej skupine najmenej tri osoby a najviac desať osôb, ktoré sa podrobujú rehabilitačnému programu pre vodičov. Ak sa osoba zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť skupinového stretnutia, posudzujúci psychológ určí dátum, čas a miesto náhradného skupinového stretnutia. Závažnosť dôvodov posudzuje posudzujúci psychológ, pričom náhradné skupinové stretnutie možno určiť len raz počas psychologického vzdelávania.

V súvislosti s recidívnym konaním mladých vodičov v skúšobnej dobe je potrebné uviesť, že pokiaľ by sa vodič po spáchaní vyššie uvedených dvoch skutkov dopustil ďalšieho porušenia pravidla cestnej premávky závažným spôsobom alebo prekročenia rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia vodičské oprávnenie sa mu odoberie. Vodičské oprávnenie mu môže byť vrátené až po splnení si povinnosti spočívajúcej v podrobení sa preskúmaniu zdravotnej a psychickej spôsobilosti a preskúšaniu odbornej spôsobilosti na dopravnom inšpektoráte, pričom uvedené preskúšanie odbornej spôsobilosti možno vykonať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od odobratia vodičského oprávnenia.

Vytváranie záchranárskej uličky

Kolóny vozidiel v cestnej premávke patria ku každodennému životu vodičov a to najmä vo väčších mestách. Nezriedka sa nám stáva, že stojíme v kolóne vozidiel a zrazu počujeme zvuk výstražného zariadenia, ktorý používajú vozidlá s právom prednostnej jazdy, ktorých osádky sa z pravidla ponáhľajú k rôznym situáciám, pri v ktorých sa nachádzajú osoby ohrozené na živote, alebo zdraví. Vo veľa prípadoch sú rozhodujúce doslova sekundy. Každý z nás na uvedenú situáciu reaguje inak. Nie je ničím výnimočným, že vodič po zaregistrovaní vozidla, ktoré vydáva zvukový a svetelný efekt znervóznie. Približovaním sa vozidla s právom prednostnej jazdy vodič samozrejme registruje zvyšujúci sa zvukový a svetelný efekt, čím jeho nervozita môže stúpať. Následne začíname na situáciu reagovať a snažíme sa čo najefektívnejšie presunúť vozidlo, aby sme umožnili vozidlu s právom prednostnej jazdy prejazd. Samozrejme vodiči vozidiel by vedeli povedať množstvo prípadov, kedy nebolo možné plynulo pokračovať v jazde z dôvodu že vodič pred nimi nevedel na situáciu v predstihu reagovať. Návody alebo jednotné postupy by sme hľadali márne, pretože žiadna právna úprava k povinnosti vytvárať záchranársku uličku a umožniť vozidlu s právom prednostnej jazdy prejazd neexistovala. Takáto povinnosť a postup pre vodičov bol zapracovaný až v novele zákona o cestnej premávke s účinnosťou od 01. 04. 2020.

Aké má teda vodič povinnosti v súvislosti s umožnením prejazdu vozidla s právom prednostnej jazdy?

  • príslušné ustanovenie zákona o cestnej premávke pojednáva o tom, že pri hustote cestnej premávky, ktorá vyvolá vznik kolóny stojacich vozidiel na diaľnici alebo na smerovo rozdelenej ceste mimo obce s najmenej dvomi jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy, je vodič vozidla povinný pri súbežnej jazde vykonať taký jazdný úkon, ktorý umožní vytvorenie záchranárskej uličky v strede medzi dvoma jazdnými pruhmi a v úsekoch s viac ako dvomi jazdnými pruhmi medzi ľavým jazdným pruhom a k nemu priliehajúcim jazdným pruhom. Pri vytváraní záchranárskej uličky je na nevyhnutne potrebný čas vodič vozidla oprávnený vojsť aj na miesta, kde je to inak zakázané, ak tým neohrozí iného účastníka cestnej premávky.
  • aplikovanie vyššie uvedeného ustanovenia v praxi by znamenalo, že záchranársku uličku je povinný vodič vytvárať už pri spomaľovaní, resp. zastavovaní vozidla za vozidlami, ktoré pred ním spomaľujú, prípadne zastavujú z dôvodu vzniku kolóny. Tým sa v podstate už predstihu pripravia na umožnenie prejazdu vozidlu s právom prednostnej jazdy, čím sa predíde zbytočným zdržaniam, prípadne kolíziám medzi vozidlami. Nezriedka sa stávalo, že vodiči za sebou zastavili v kolóne tak, že medzi vozidlami bol len nepatrný rozstup, čo malo v konečnom dôsledku vplyv pri potrebe presunutia vozidla za účelom vytvorenia záchranárskej uličky.
  • z citovaného ustanovenia vyplýva aj postup vytvárania záchranárskej uličky. Pričom pri ceste s dvomi jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy je povinnosť vytvárať záchranársku uličku medzi spomenutými dvomi jazdnými pruhmi a na ceste s tromi a viacerými jazdnými pruhmi je potrebné uvedenú uličku vytvárať medzi ľavým a k nemu priliehajúcim jazdným pruhom.
  • veľmi podstatnou časťou ustanovenia pre vodičov je skutočnosť, že pri vytváraní záchranárskej uličky sú na nevyhnutne potrebný čas oprávnení bez hrozby sankčného postihu vojsť vozidlom aj na miesta, kde by to bolo za iných okolností zakázané, ale len za predpokladu, že tým neohrozia iného účastníka cestnej premávky. Ako príklad možno uviesť zastavenie a státie vozidlom na mieste kde by vozidlo zakrývalo vodorovnú dopravnú značku vyznačujúcu spôsob radenia do jazdných pruhov, alebo zastavenie a státie na cestnej zeleni a pod..
  • za nevytvorenie záchranárskej uličky, alebo jej zneužitie môže byť sankcionovaný aj držiteľ vozidla v rámci aplikácie inštitútu objektívnej zodpovednosti, pričom za nevytvorenie záchranárskej uličky mu hrozí pokuta vo výške 99 eur a za zneužitie uvedenej uličky pokuta vo výške 300 eur.
  • v rámci subjektívnej zodpovednosti bude konanie vodiča, ktorý zneužije záchranársku uličku posudzované ako porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, za čo mu okrem peňažnej pokuty môže byť uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá.

Osoba pohybujúca sa na kolobežke s pomocným motorčekom

V súčasnej dobe patrí medzi veľmi vyhľadávané prostriedky na prepravu osoby kolobežka s pomocným motorčekom. Je to spôsob rýchlejšej a lacnej prepravy. Z pravidla ide o prepravu na kratšie vzdialenosti. Ľudia ju s obľubou využívajú na presun do zamestnania, či školy.

Či už v cestnej premávke, alebo u predajcov máme možnosť zaregistrovať širokú škálu kolobežiek s pomocným motorčekom, ktoré sú odlišné nielen farebným vyhotovením, ale predovšetkým výkonom pomocného motorčeka a svojimi konštrukčnými parametrami. Pri výkonom motorčeku nie je nijakou zvláštnosťou, že kolobežka dosiahne rýchlosť aj 30 km/h, pričom jej konštrukčné rozmery sú u niektorých typov porovnateľné s väčšími motocyklami.

Nebolo ničím výnimočným stretnúť osobu na uvedenej kolobežke napr. na chodníku medzi chodcami. Premietnuté do reality to znamená, že osoba sa po chodníku, ktorý je svojím stavebno-technickým vyhotovením určený pre chodcov preháňa na kolobežke rýchlosťou 30 km/h, pričom na niektorých chodníkoch vzhľadom na ich šírku vo vzťahu ku konštrukčným parametrom kolobežky hrozilo vysoké riziko vzájomnej kolízie, ktorá mohla mať vážne následky na živote alebo zdraví účastníkov cestnej premávky.

Na základe novely zákona o cestnej premávke je osoba pohybujúca sa na kolobežke s pomocným motorčekom definovaná ako vodič nemotorového vozidla, pričom v predchádzajúcom znení zákona bola takáto osoba definovaná ako chodec.

V čom sa zmenili povinnosti osoby pohybujúcej sa na kolobežke?

  • nesmie požívať alkohol, s výnimkou jazdy v obci a na cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou;
  • na ceste s výnimkou cestičky pre cyklistov, poľnej cesty, lesnej cesty a obytnej zóny jazdiť len osoba staršia ako 15 rokov;
  • smie jazdiť po pravej strane chodníka, cestičky pre chodcov alebo priechodu pre chodcov, len ak neohrozí a neobmedzí chodcov, pričom nesmie prekročiť rýchlosť chôdze;
  • smie jazdiť po pravej strane vyhradeného jazdného pruhu pre cyklistov, cestičky pre cyklistov alebo priechodu pre cyklistov, len ak neohrozí a neobmedzí cyklistov;
  • smú jazdiť len jednotlivo za sebou;
  • je povinný počas jazdy oboma rukami držať riadidlá s výnimkou prípadu, keď dáva znamenie podľa tohto zákona;
  • nesmie viesť počas jazdy psa ani iné zviera a voziť predmety, ktoré by sťažovali vedenie vozidla alebo ohrozovali iných účastníkov cestnej premávky;
  • na jednomiestnej kolobežke s pomocným motorčekom nie je dovolená jazda viacerým osobám;

Obsluhovanie telefónu vodičom počas jazdy vozidlom

Používanie mobilných zariadení je dnešnej dobe najrozšírenejšia forma komunikácie. Je našou každodenná a v mnohých prípadoch aj nevyhnutnou záležitosťou. Avšak aj pri používaní mobilného telefónu sú určité situácie a činnosti, kedy by tento technický prostriedok nemal odpútavať našu pozornosť. Nesústredenosť a odpútavanie pozornosti v súvislosti s obsluhovaním mobilného zariadenia je veľmi nebezpečné pri vedení vozidla v cestnej premávke, čo môže mať fatálne následky.

V dnešnej dobe nie je žiadnou zriedkavosťou vidieť vodiča, ktorý má počas jazdy pri uchu mobilný telefón, alebo je zahľadený do displeju telefónu, ba dokonca píše. V každodennom pracovnom a súkromnom nasadení a s ním súvisiacim stresom si možno pri tejto činnosti ani neuvedomujeme, aké následky môžeme spôsobiť nesledovaním situácie v cestnej premávke.

Z dostupných štatistických ukazovateľov sa máme možnosť dozvedieť, že jednou z najčastejších príčin vzniku dopravných nehôd patrí okrem iného aj nevenovanie sa vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke. Pod predmetnú príčinu spočívajúcu v nevenovaní sa vedeniu vozidla a nesledovaní situácie v cestnej premávky patrí aj obsluhovanie telefónneho zariadenia vodičom počas jazdy vozidlom. A to aj napriek tomu, že v zákone o cestnej premávke definované takéto porušenie v samostatnom ustanovení a možno ho aj samostatne sankcionovať. Počet zistených priestupkov súvisiacich s telefonovaním má stále stúpajúcu tendenciu.

Predchádzajúce ustanovenie, ktoré pojednávalo vo všeobecnosti o „používaní“ telefónneho prístroja okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ bolo zmenené na „držanie telefónneho prístroja v ruke, alebo obsluhovanie telefónneho prístroja iným spôsobom alebo iného telekomunikačného, audiovizuálneho alebo obdobného zariadenia, okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“.

Podľa dostupných zdrojov bolo k spomenutej zmene pristúpené najmä z dôvodu zovšeobecnenia pojmu „používať telefónny prístroj“, nakoľko pri objasňovasní priestupku obdobného charakteru vodiči argumentovali tým, že telefón nepoužívali v tom zmysle, že by z neho telefonovali, ale ho len z určitého dôvodu držali v ruke.

Vozidlá novších ročníkov sú opatrené už mnohými inými technickými prostriedkami, ktoré by pri ich obsluhe vodičom, mohli odpútavať jeho pozornosť, s čím sa zákonodarca vysporiadal v tomto ustanovení tým, že zakázal okrem telefónneho prístroja aj obsluhovanie telekomunikačného, audiovizuálneho alebo obdobného zariadenia.

V tejto súvislosti sa však má na mysli najmä vykonávanie zdĺhavých úkon vodičom počas vedenia vozidla, medzi ktorými by sme mohli spomenúť napr. nastavovanie cieľa na navigačnom systéme, manuálne ladenie staníc na autorádiu a pod.. Veľká časť takýchto zariadení sa dá pritom ovládať prostredníctvom multifunkčného volantu, samozrejme pokiaľ ním je vozidlo vybavené. Takéto ovládanie však eliminuje odpútanie pozornosti vodiča pri vedení vozidla.

V súvislosti s porušením vyššie uvedeného ustanovenia zákona o cestnej premávke prišlo aj k zvýšeniu sankcií. V blokovom konaní je možné uložiť pokutu do výšky 100 eur a v riadnom konaní je možné uložiť pokutu až do výšky 200 eur.

Dostupné psychologické štúdie nás však varujú, že vodiči, ktorí počas šoférovania vedú akúkoľvek konverzáciu, zachytia vizuálne menej hrozieb na cestách, ich perspektíva je tiež zmenšená a obmedzuje sa na oveľa menšiu časť priestoru, ako keď sa venujú iba jazde. Bohužiaľ tieto zistenia platia rovnako v prípade, keď šofér telefonuje priamo, ako aj so systémom „voľné ruky“.

Záver

Zákon o cestnej premávke sa týka každého z nás, pretože všetci sme účastníkmi cestnej premávky. Niekedy ako chodec, cyklista, vodič motorového, alebo nemotorového vozidla. Cestná premávka je plná nepredvídateľných situácií, na ktoré musíme reagovať, preto by sme nemali vytvárať riziká, pri ktorých by sme obmedzovali práva ostatných. Rovnako by sme svojím konaním nemali ohrozovať svoj život alebo zdravie, ako aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Rešpektovaním zákonných ustanovení s dôrazom na ohľaduplnosť a disciplinovanosť môžeme prispieť k pozitívnemu ovplyvneniu dopravno-bezpečnostnej situácii.

Autori: PhDr. Tomáš Vrábel, Mgr. Bc. Eliška Ďuríková

Zoznam použitej literatúry:

Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov