Guilt and punishment agreement as a diversion of criminal proceedings

Anotácia: Tento príspevok sa venuje odklonu trestného konania, ktorým je dohoda o vine a treste. Táto predstavuje pomerne výhodný a rýchly spôsob vybavenia trestného konania, kedy obvinený s prokurátorom uzavrie dohodu, uzná svoju vinu a rovnako dospeje ku konsenzu, čo sa týka výmery a druhu trestu. Príspevok pozostáva zo štyroch častí a to z teoretického úvodu a uvedenia do predmetnej problematiky, z konania v rámci prípravného konania pred prokurátorom, z konania o tomto type odklonu pred súdom. Štvrtá kapitola obsahuje tiež kritické zhodnotenie problematiky.
Kľúčové slová: dohoda o vine a treste, odklony v trestnom konaní, prokurátor, zrýchlenie, zhospodárnenie trestného konania

Annotation: This paper deals with the diversion of criminal proceedings, which is an agreement on guilt and punishment. This is a relatively convenient and fast way of settling criminal proceedings, where the accused concludes an agreement with the prosecutor, admits his guilt and also reaches a consensus on the size and type of punishment. The contribution consists of four parts, namely the theoretical introduction and introduction to the subject matter, the proceedings in the preparatory proceedings before the prosecutor, the proceedings on this type of diversion in court. The fourth chapter also contains a critical evaluation of the issue.
Keywords: guilt and punishment agreement, diversions in criminal proceedings, prosecutor, acceleration, management of criminal proceedings

Úvod

Trestné konanie možno charakterizovať ako zákonom stanovený a určený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov, pri rešpektovaní základných práv a slobôd, ktorého hlavným cieľom je zistenie a objasnenie skutočností o trestnom čine- osoba páchateľa, znaky trestného činu (t. j. zistenie, či vôbec ide o trestný čin, prípadne iný správny delikt či priestupok), tiež posúdenie otázky pohnútok, motívu páchateľa a rovnako aj zabezpečenie potrestania páchateľa. Hlavným účelom trestného konania je náležite zistiť trestné činy a spravodlivo potrestať páchateľov. ¹

V trestnom konaní je taktiež potrebné skúmať otázky o výške ujmy spôsobenej poškodenému. Zákon č. 301/2005 Z. z., Trestný poriadok (ďalej iba „TP“) uvádza definíciu trestného konania v predmete zákona v § 1, kde ustanovuje, že jeho pôsobnosť sa vzťahuje na „postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.“

Slovenská právna teória považuje dohodu a vine a treste za odklon v trestnom konaní a to práve pre jeho zjednodušenú formu. V Trestnom poriadku nenájdeme legálnu definíciu pojmu odklon. Možno ho však definovať ako „trestno-procesný spôsob, ktorým sa fakultatívne umožňuje odklonenie od prejednania trestnej veci na hlavnom pojednávaní spravidla mimosúdnym, menej formálnym alternatívnym procesným postupom, na rozdiel od spravidla náročného súdneho konania, ktoré sa po vykonaní dokazovania končí rozhodnutím súdu o vine a treste“.² Predstavujú tak možnosť vyhnúť sa zdĺhavému konaniu a prejednaniu veci na hlavnom pojednávaní pred súdom a možnosť vybavenia trestnej veci touto zjednodušenou formou. Inštitút dohody a vine a treste (niekedy nazývanej aj ako dohody o uznaní viny a prijatí trestu) bola do nášho právneho poriadku zavedená v súvislosti s rekodifikáciou trestných kódexov na Slovensku v roku 2005. Uvedené bolo zavedené po vzore USA, kde je tento typ odklonu známy pod názvom „plea bargain“. ³ Historicky sa vyvinul v angloamerickom právnom systéme v priebehu 19. storočia, nakoľko bolo potrebné riešenie postupne zvyšujúcich sa nákladov na trestné konanie a rovnako si stanovil za cieľ donútiť obvinených, aby sa priznali ku spáchaniu skutku a vyhli sa tak zdĺhavému trestnému procesu.⁴

Dohoda o vine a treste ako odklon trestného konania a podmienky jej uzavretia

Ako už názov tohto odklonu napovedá, dohoda o vine a treste predstavuje konsenzuálny spôsob vyriešenia trestnej veci a to tým spôsobom, že obvinený uzná svoju vinu za spáchaný skutok a na základe dohody prokurátor vysloví svoj súhlas s navrhnutým trestnom. Tým sa de facto vzdáva svojho práva na prejednanie veci a na súdny proces a je mu súdom uložený trest a to bez toho, aby sa vykonávalo dokazovanie na hlavnom pojednávaní. ⁵ Rovnako jeho podstata spočíva v tom, že musia byť splnené zákonné podmienky na uzatvorenie takejto dohody. Dohoda sa uzatvára medzi prokurátorom na jednej strane a obvineným na strane druhej, pričom táto dohoda ešte podlieha schváleniu súdom. Právnu úpravu dohody o vine a treste môžeme nájsť jednak v príslušných ustanoveniach Trestného poriadku, ale rovnako aj vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „vyhláška č. 619/2005“) obsahuje aj legálnu definíciu dohody o vine a treste, ktorou rozumie: „dohodu prokurátora a obvineného a v prípadoch ustanovených zákonom aj poškodeného alebo aj inej oprávnenej osoby o priznaní spáchania skutku, uznaní viny a prijatí trestu obvineným a prípadne aj o ďalších výrokoch.“

Samotné dohadovacie konanie pozostáva z dvoch štádií. Z konania pred prokurátorom a z konania pred súdom. Prvé uvedené štádium je upravené v ust. § 232-233 TP. Konanie pred súdom je následne upravené v ust. § 332-335 TP. Na to, aby vôbec k dohadovaciemu konaniu mohlo dôjsť, musí byť splnených niekoľko nevyhnutných podmienok. V prvom rade musí byť vznesené obvinenie konkrétnej osobe. To znamená, že tento odklon možno aplikovať iba v prípade, ak už ide o osobu obvinenú a nie napríklad osobu podozrivú. Ako uvádza Ondrej Repa, „nie je potrebné, aby na účely dohodovacieho konania došlo k vykonaniu všetkých úkonov vyšetrovania (vrátane preštudovania vyšetrovacieho spisu podľa § 208 TP). To znamená, že potom, ako obvinený prejaví po svojom výsluchu záujem konať o dohode o vine a treste a sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky uvedené v ust. § 232 ods. 1 TP, nič nebráni tomu, aby medzi obvineným a prokurátorom prebehlo dohodovacie konanie, a to aj bez faktického ukončenia vyšetrovania podľa § 208 TP“ . ⁶ Spomenuté ust.§ 232 TP vymenúva obligatórne podmienky na to, aby bolo vôbec možné hovoriť o iniciácii dohadovacieho konania. Ide o nasledovné podmienky:

• výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok je trestným činom,
• skutok spáchal obvinený,
• obvinený na ku spáchaniu skutku priznal,
• obvinený uznal vinu,
• dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania.

V dohadovacom konaní je premietnutá zásada oportunity, ktorá sa prejavuje tak, že prokurátor musí posúdiť, či získané dôkazy a výsledky v prípravnom konaní nasvedčujú pravdivosti priznania obvineného. Prokurátor sa tak nemôže uspokojiť iba s tým, že sa obvinený priznal. ⁷ Má tak možnosť postupovať inak, ako podaním obžaloby. Rovnako však nie je povinný sám od seba začať dohadovacie konanie. Musí brať pri tom do úvahy aj podmienky stanovené v ust. § 4 a § 5 vyhlášky 619/2005 Z. z. Otázkou však zostáva, v akej forme musí byť dané priznanie urobené. V praxi sa na odpovede na túto otázku rozchádzajú. Samotnné ust. § 232 ods. 1 TP v sebe neobsahuje výslovný príkaz, že sa musí obvinený priznať priamo do zápisnice. Otázkou taktiež zostáva, či toto priznanie je možné v neskoršom štádiu v konaní pred súdom použiť ako dôkaz. Pokiaľ berieme do úvahy situáciu, že sa obvinený prizná ku spáchaniu skutku v rámci procesného postavenia obvineného, takéto priznanie je plne použiteľné ako dôkaz v ďalšom konaní. Ako konštatoval Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 2 Tdo 35/2014 zo dňa 8.7.2014 (prijaté ako judikát č. 15/2015), „ak nedôjde k uzavretiu dohody o vine a treste (§ 232 ods. 9 Tr. por.), pôvodné priznanie obvineného je použiteľné ako podklad pre rozhodovanie prokurátora a súdu“. Na strane druhej, ako uvádza aj Ondrej Repa, „pokiaľ by sa však obvinený priznal k spáchaniu skutku v rámci podnetu na iniciovanie dohody o vine a treste, a tiež pokiaľ sa obvinený v plnom rozsahu prizná počas samotného dohodovacieho konania, čo je procesne zachytené v zápisnici o tomto úkone, tak takéto priznanie potom s poukazom na ust. 333 ods. 4 TP v konaní pred súdom ako dôkaz použiť nemožno. To znamená, že je nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi priznaním obvineného, ktoré je uskutočnené v rámci jeho zákonného výsluchu postupom podľa § 121 a nasl. TP, ktoré je použiteľné ako dôkaz, a priznaním obvineného, ktoré bolo vykonané mimo jeho procesného výsluchu iba za účelom iniciovania dohodovacieho konania.“ ⁸

Pokiaľ prokurátor podnet na začatie konania, ktorý dáva obvinený, neprijme, písomne to oznámi obvinenému a rovnopis oznámenia založí do spisu. Príslušné ustanovenie vyhlášky nešpecifikuje, či musí uvedené aj odôvodniť, podľa nášho názoru by však prokurátor v tomto písomnom oznámení tak urobiť mal. Ak prokurátor prijme záver, že sú splnené zákonné podmienky na konanie o dohode o vine a treste, písomne vyzve obvineného a ostatné oprávnené osoby na vyjadrenie sa k začatiu tohto konania, a ak ide o mladistvého obvineného, aj na súhlas zákonného zástupcu a obhajcu so zamýšľaným postupom. V prípade, ak obvinený odmietne výzvu prokurátora na konanie o dohode o vine a treste, urobí o tom prokurátor záznam, ktorý založí do spisu. V zázname tiež stručne uvedie dôvody, pre ktoré obvinený výzvu prokurátora odmietol. Po uplynutí lehoty
určenej vo výzve prokurátor na základe stanoviska obvineného a ostatných oprávnených osôb začne konanie o dohode o vine a treste alebo urobí iné zákonné opatrenie. O samotnom priebehu konania o dohode o vine a treste vyhotoví prokurátor zápisnicu, ktorú založí do spisu. Jeho priebeh však môže byť zaznamenaný i prostriedkami určenými na vyhotovenie obrazového, zvukového alebo obrazovo-zvukového záznamu. O vyhotovovaní takéhoto záznamu prokurátor prítomné osoby upovedomí pred začatím úkonu. ⁹

Okrem uvedených podmienok nie je uzavretie dohody o vine a treste z praktického hľadiska nijakým spôsobom limitované a je možné ju uzavrieť pre akýkoľvek trestný čin. Jedinú prekážku predstavuje nesplnenie zákonných podmienok a podmienok vyplývajúcich z už spomínanej vyhlášky. Dohoda o vine a treste je tak v zásade prípustná o každom spáchanom trestnom čine, pričom nejde o prípad povinnej obhajoby.

Prokurátor zvažuje i záujem obvineného na rýchlom a primeranom skončení trestnej veci, pravdepodobnosť usvedčenia obvineného v súdnom konaní, pravdepodobný dosah súdneho konania na svedkov, pravdepodobný trest alebo iné dôsledky v prípade, že obvinený bude usvedčený v súdnom konaní. Sleduje aj verejný záujem, na základe ktorého by sa prípad mal prejednať v súdnom konaní na základe obžaloby podanej prokurátorom, náklady súdneho konania vrátane nákladov na prípadné odvolacie konanie, potrebu zabrániť oneskorenému skončeniu iných rozpracovaných trestných vecí, dosah na právo poškodeného a ochotu obvineného nahradiť škodu, ktorú spôsobil trestným činom. ¹⁰

Ako už bolo v úvode spomenuté, konanie o vine a treste pozostáva z dvoch štádií a to z konania v rámci prípravného konania pred prokurátorom a konania pred súdom.

Konanie o dohode o vine a treste pred prokurátorom

V rámci štádia prípravného konania je to jedine prokurátor, ktorý je oprávnený začať, viesť toto konanie a rovnako tak aj predložiť súdu návrh na jej schválenie. Ako sme už uviedli, môže tak urobiť buď sám, z vlastného podnetu alebo na základe podnetu obvineného, resp. jeho obhajcu. Môže však rovnako učiniť aj v prípade, ak súd vrátil vec prokurátorovi pri predbežnom prejednaní obžaloby na konanie o dohode o vine a treste (§ 232 a 233 TP). Toto konanie môže v zásade končiť nasledovnými spôsobmi:

• v konaní o dohode o vine a treste medzi prokurátorom dôjde k dohode o vine a treste – v takom prípade podá prokurátor súdu návrh na jej schválenie,
• obvinený síce v rámci konania o dohode o vine a treste uzná vinu za spáchaný skutok, ale nedôjde k dohode o treste – v takom prípade prokurátor podá obžalobu, v ktorej uvedie právnu kvalifikáciu priznaného skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, uznanie viny, a požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste
• obvinený v rámci konania uzná svoju vinu iba sčasti – v takom prípade prokurátor podá obžalobu, v ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu, ktorú obvinený nepriznal a požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie v rozsahu, v ktorom obvinený spáchanie skutku nepriznal, prokurátor potom požiada súd, aby rozhodol o vine a o treste,
• dôjde k dohode o vine a treste, ale nedôjde k dohode o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade alebo o zhabaní veci – v uvedenom prípade prokurátor okrem schválenia dohody o vine a treste podá na súd aj návrh na uloženie ochranného opatrenia,
• nedôjde k dohode o vine a treste – v takom prípade prokurátor po vykonaní nevyhnutných úkonov podá obžalobu.¹¹

Dohoda o vine a treste obsahuje zákonom predpísané náležitosti, ktoré sú uvedené v ust. § 232 ods. 8 písm. a)-e) TP, medzi ktoré patrí:

• označenie účastníkov dohody, dátum, miesto a čas jej spísania,
• opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, právnu kvalifikáciu trestného činu, ktorý bol skutkom spáchaný, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia TZ,
• druh, výmeru a spôsob výkonu trestu
• rozsah a spôsob náhrady škody, ak bola činom spôsobená
• ochranné opatrenie, ak prichádza do úvahy jeho uloženie.

Dohodu o vine a treste podpíšu na znak súhlasu prokurátor, obvinený, obhajca a poškodený, ak úspešne uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnil sa konania (§ 232 ods. 9 TP).

Konanie o dohode o vine a treste v súdnom konaní

Úlohou súdu v tomto prípade je schválenie predloženej dohody o vine a treste. Väčšinou sa tak aj stane, avšak súd túto dohodu neschváli a to najmä v prípadoch, ak zistí závažné porušenie právnych predpisov, akým je napríklad porušenie práva na obhajobu. ¹² Rovnako tak ju neschváli, ak je dohoda podľa názoru súdu neprimeraná alebo nespravodlivá. Ingerencia súdu tak nemusí byť iba symbolická. ¹ Toto konanie fakticky začína doručením návrhu na schválenie dohody na príslušný súd. Rovnako tak aj kompletný trestný spis. Predseda senátu/samosudca tento návrh preskúma a následne má dve možnosti:

• určí termín verejného zasadnutia na rozhodnutie o návrhu dohody o vine a treste, alebo
• návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná, Ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, rozhodnutie o zrejmej neprimeranosti dohody o vine a treste robí senát na neverejnom zasadnutí (§ 331 ods. 1, ods. 2 TP).

V uznesení o odmietnutí návrhu na schválenie dohody o vine a treste treba uviesť, o ktoré konkrétne zistenia sa rozhodnutie opiera. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Ak uznesenie o odmietnutí návrhu dohody o vine a treste nadobudlo právoplatnosť, vracia sa vec do štádia prípravného konania, ak Trestný poriadok neustanovuje inak (§ 331 ods., ods. 4 TP). Návrh dohody o vine a treste sa prejedná na verejnom zasadnutí. Ak súd neodmietol návrh prokurátora na dohodu o vine a treste podľa § 331 ods. 1 písm. b), doručí návrh obvinenému, jeho obhajcovi, poškodenému a jeho splnomocnencom. Ak mladistvý v čase konania verejného zasadnutia nedovŕši devätnásty rok svojho veku, doručí sa návrh aj jeho zákonnému zástupcovi a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Rovnopis návrhu na dohodu o vine a treste spolu s upovedomením alebo s predvolaním na verejné zasadnutie treba doručiť tak, aby prokurátor, obvinený a jeho obhajca mali na prípravu na verejné zasadnutie od doručenia návrhu na dohodu o vine a treste aspoň päť pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom. U ostatných osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo sa o ňom upovedomujú, treba zachovať aspoň trojdňovú lehotu. (§ 332 ods. 1-3 TP). Verejné zasadnutie o návrhu na dohodu o vine a treste sa vykoná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa, prokurátora, obvineného, a ak má obvinený obhajcu, aj za stálej prítomnosti obhajcu. (§ 333 ods. 1 TP). Po otvorení verejného zasadnutia prokurátor prednesie návrh na dohodu o vine a treste. (§ 332 ods. 2 TP). Následne súd zisťuje prostredníctvom otázok, taxatívne stanovených v ust. § 333 ods. 3 TP, či obvinený:

• rozumie podanému návrhu na dohodu o vine a treste,
• súhlasí, aby sa jeho trestná vec prejednala touto skrátenou formou, čím sa vzdáva práva na verejný súdny proces,
• rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
• bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
• rozumel podstate konania o návrhu na dohodu o vine a treste,
• rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
• bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
• sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin,
• súhlasí s navrhovaným trestom, trest prijíma a v stanovených lehotách sa podriadi výkonu trestu a ochrannému opatreniu a nahradí škodu v rozsahu dohody,
• si uvedomuje, že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie.

Podmienkou schválenie dohody o vine a treste je tak to, že obvinený odpovedal na všetky položené otázky „áno“. V prípade, ak by na niektorú z otázok odpovedal „nie“, súd predložený návrh dohody o vine a treste nechváli a vec uznesením vráti prokurátorovi do štádia prípravného konania. Ak sa strany dohodnú, súd navrhnutú dohodu o vine a treste schváli. Pokiaľ sa strany nedohodnú, súd takúto dohodu neschváli. Ak súd dohodu o vine a treste, ktorá v navrhnutom znení nie je zrejme neprimeraná, ale ju nepovažuje za spravodlivú, oznámi svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť nové znenie dohody o vine a treste (§ 334 ods. 2 TP). Ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom, ktorý verejne vyhlási. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) TP. Ak s dohodou o vine a treste nesúhlasí poškodený, odkáže sa so svojím nárokom na návrhu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie. ¹⁴

Porovnanie právnej úpravy s Českou republikou

Obdobne, ako v Slovenskej republike, tak ako v Čechách, bolo zavedenie tohto typu odklonu do českého právneho poriadku vnímané pozitívne, pričom tento bol do českého Trestního řádu inkorporovaný v roku 2012. U nás, aj v prípade českej právnej úpravy tento odklon predstavuje možnosť zjednodušeného postupu a „odklonenia sa“ od štandardného priebehu trestného konania. Obe právne úpravy možno v zásade hodnotiť ako veľmi podobné. Hoci účel tohto inštitútu je v zásade rovnaký, nemožno nepoukázať na podstatné rozdiely, ktoré vznikli v českej právnej úprave oproti našej.

Hlavným rozdielom je rozsah trestných činov, pri ktorých je možné dohodu o vine a treste uzavrieť. Zatiaľ čo u nás, ako sme spomenuli aj v predchádzajúcom texte, je možné túto uzavrieť v zásade pre akýkoľvek trestný čin, česká právna úprava túto možnosť obmedzuje výhradne iba na prečiny a zločiny.

Ďalej je nutné spomenúť, že prípad dohadovacieho konania v českej právnej úprave je situáciou, kedy sa vyžaduje povinná obhajoba. U nás sa takýto prípad povinnej obhajoby nevyskytuje.

Rovnako zásadný rozdiel môžeme pozorovať v prípade, ak v rámci dohadovacieho konania nedôjde k dohode o vine a treste. Zatiaľ čo u nás, ak došlo k priznaniu obvineného, prokurátor pokračuje ďalej v štandardnom priebehu trestného konania s tým, že prokurátor v obžalobe uvedie priznanie skutku obvineným a následne súd dokazovanie v tomto rozsahu už nevykonáva. V Českej republike, ak sa obvinený v rámci dohadovacieho konania síce prizná, ale napokon nedôjde k dohode, štátny zástupca podá na súd obžalobu, no na toto priznanie sa nesmie prihliadať (§ 175a Trestního řádu).

Ďalší podstatný rozdiel spočíva v možnosti podania riadneho opravného prostriedku. Zatiaľ čo u nás sa nie je možné odvolať proti dohode o vine a treste, v Českej republike toto v zásade možné je, avšak iba v takom prípade, ak rozsudkom schválená dohoda nezodpovedá obsahu dohody, ktorá bola predložená zo strany štátneho zástupcu.

Podstatný rozdiel spočíva aj v prípade mladistvých. Zatiaľ čo u nás slovenská právna úprava nijakým spôsobom nevylučuje dohadovacie konanie, v Čechách toto možné nie je. Prevážila tak výchovná potreba na mladistvých páchateľov. Pravda, u nás je potrebný súhlas zákonného zástupcu alebo obhajcu mladistvého, v Čechách je však táto možnosť úplne vylúčená.

Ako vyplýva z uvedených skutočností, v právnej úprave Slovenskej a Českej republiky možno badať niektoré zásadné rozdiely. Ako hodnotí Marcela Tóthová, „česká právna úprava je na jednej strane opatrnejšia v porovnaní so slovenskou, na druhej strane poskytuje viaceré záruky ktoré môžu viesť k lepšiemu a dôslednejšiemu aplikovaniu a zvyšovaniu kvality trestného konania.“ ¹⁵

Kritické zhodnotenie problematiky

Hlavným úmyslom zákonodarcu pri zavedení tohto typu konania bolo nepochybne zhospodárnenie a zefektívnenie trestného konania a poskytnutie možnosti vyhnúť sa zdĺhavému trestnému konaniu. Napriek nesporne uváženému zámeru sa možno v odbornej verejnosti stretnúť aj s kritickými ohlasmi a rovnako treba skonštatovať, že časťou právnickej obce bol tento odklon prijímaný s určitými rozporuplnými ohlasmi. Odborníci považujú dohodu o vine a treste za „nie celkom vhodné riešenie trestnej veci“. Odôvodňujú to skutočnosťou, že overovanie pravdivosti priznania je často formálne. ¹⁶ Ďalej si odborníci kladú otázku, či môže dohoda o vine a treste viesť k resocializácii páchateľa. Hoci ide priam o filozofickú otázku, časť autorov uvádza, že sa tu stráca resocializačný a štát je akýmsi „obchodníkom so spravodlivosťou“. ¹⁷ Ďalej sa rovnako uvádza, že vina a trest nesmie byť nikdy predmetom dohody, nakoľko trestné právo má typicky autoritársku povahu a štát má trestný monopol na vydávanie rozhodnutí, ktoré sú podriadené subjekty povinné rešpektovať. ¹⁸ Na druhej strane, mnohí praktici a autori odborných publikácii sa jednoznačne zhodujú na tom, že dohoda o vine a treste ako odklon trestného konania predstavuje veľmi rýchly a vhodný spôsob vyriešenia trestných vecí. Dochádza tak ku zjednodušeniu, zhospodárneniu, zrýchleniu trestného konania. ¹⁹ Poukazujú tiež na výhodnosť tohto konania nielen pre obvineného, ale aj pre sudcu, prokurátora a advokáta. ²⁰

Zastávame jednoznačne stanovisko, že tento typ odklonu predstavuje výhodné riešenie trestných vecí a to najmä v prípadoch, kedy je obvinený ochotný uznať svoju vinu a prijať navrhnutý druh a výmeru trestu. Pre ostatné úradné osoby, zúčastňujúce sa na trestnom konaní, odbremenenie už aj tak dosť zaneprázdneného štátneho aparátu a možnosť pomerne rýchleho ukončenia spisu. V neposlednom rade je rovnako potrebné spomenúť aj ekonomické hľadisko, viažuce sa s nákladmi spojenými v súvislosti s vedením trestného konania.

Záver

Tento príspevok sa zaoberal dohodou o vine a treste, ktorá predstavuje špecifický spôsob vedenia trestného konania. Dohoda o vine a treste predstavuje pomerne výhodný a rýchly spôsob vybavenia trestného konania, kedy obvinený s prokurátorom uzavrie dohodu, uzná svoju vinu a rovnako dospeje ku konsenzu, čo sa týka výmery a druhu trestu. Príspevok pozostával zo štyroch častí a to z teoretického úvodu a uvedenia do predmetnej problematiky, z konania v rámci prípravného konania pred prokurátorom, z konania o tomto type odklonu pred súdom. Štvrtá kapitola obsahovala tiež kritické zhodnotenie problematiky.

Príspevok bol vypracovaný na základe poznatkov získaných štúdiom odbornej literatúry, zoznam ktorej je jeho súčasťou. Pri vypracovaní príspevku boli použité viaceré vedecké metódy, a to najmä metóda analýzy, syntézy, komparácie, historická metóda a opisná metóda.

Autor: JUDr. Maroš Čelár
Katedra trestného práva a kriminológie, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

Zoznam použitej literatúry

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu

ZEMAN, Š.: Odklony ako nástroje restoratívnej justície v slovenskom trestnom práve a ich reálne uplatňovanie v praxi. (dostupné online) (cit. 22.1.2022) (https://www.epi.sk/clanok-z-titulky/odklony-ako-nastroje-restorativnej-j...)

REPA, O.: Forma a okamih priznania sa obvineného a jeho právne účinky v súvislosti s dohodou o vine a treste. (dostupné online) (cit. 22.1.2022) (http://www.pravnelisty.sk/clanky/a596-forma-a-okamih-priznania-sa-obvine...

ŠIMOVČEK, I. a kol. Trestné právo procesné. 2. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. s.13

ŠRÁMEL, B. 2014. Dohoda o vine a treste vo svetle angloamerického „plea barhaining“. In: PRÁVNÍK 2/2014, s. 166.

ČENTÉŠ, J. Poznatky z uplatňovania prípravného konania po 1. 1. 2006. In: Predsúdne konanie: Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 25. septembra 2008. Bratislava: Akadémia PZ, 2008, s. 24.

KRÁSNA, P., KRIVOSUDSKÁ, P.: Dohoda o vine a treste a jej vplyv na naplnenie účelu trestu. In: Efektívnosť prípravného konania – výzvy a perspektívy. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej pod záštitou Dr. h. c. prof. JUDr. Lucie Kurilovskej, PhD., rektorky Akadémie Policajného zboru v Bratislave a prof. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., vedúceho katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava: Akadémia PZ, 2021, s. 90

KORGO, D., MARKOVÁ, V., a kol. 2017. Trestné právo procesné. 2. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2017, s. 434.

TÓTHOVÁ, M. 2013. Dohoda o vine a treste v českom právnom poriadku. In: Súčasné uplatňovanie prvkov restoratívnej justície. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. PEVŠ. s. 187

MUSIL, J. 2008. Dohody o vině a trestu jako forma konsenzuálního trestního řízení. Kriminalistika. Roč.41, č. 1, 2008, s. 15.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo 35/2014 zo dňa 8.7.2014

¹ ŠIMOVČEK, I. a kol. Trestné právo procesné. 2. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. s.13
²ZEMAN, Š.: Odklony ako nástroje restoratívnej justície v slovenskom trestnom práve a ich reálne uplatňovanie v praxi. (dostupné online) (cit. 22.1.2022) (https://www.epi.sk/clanok-z-titulky/odklony-ako-nastroje-restorativnej-j...)
³ REPA, O.: Forma a okamih priznania sa obvineného a jeho právne účinky v súvislosti s dohodou o vine a treste. (dostupné online) (cit. 22.1.2022) (http://www.pravnelisty.sk/clanky/a596-forma-a-okamih-priznania-sa-obvine...)
⁴ ŠRÁMEL, B. 2014. Dohoda o vine a treste vo svetle angloamerického „plea barhaining“. In: PRÁVNÍK
2/2014, s. 166.
⁵ ČENTÉŠ, J. Poznatky z uplatňovania prípravného konania po 1. 1. 2006. In: Predsúdne konanie: Zborník
príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 25. septembra 2008. Bratislava:
Akadémia PZ, 2008, s. 24.
⁶REPA, O.: Forma a okamih priznania sa obvineného a jeho právne účinky v súvislosti s dohodou o vine a treste. (dostupné online) (cit. 22.1.2022) (http://www.pravnelisty.sk/clanky/a596-forma-a-okamih-priznania-sa-obvine...)
⁷ ŠRÁMEL, B. 2014. Dohoda o vine a treste vo svetle angloamerického „plea barhaining“. In: PRÁVNÍK
2/2014, s. 166.
⁸ REPA, O.: Forma a okamih priznania sa obvineného a jeho právne účinky v súvislosti s dohodou o vine a treste. (dostupné online) (cit. 22.1.2022) (http://www.pravnelisty.sk/clanky/a596-forma-a-okamih-priznania-sa-obvine...)
⁹ ŠRÁMEL, B. 2014. Dohoda o vine a treste vo svetle angloamerického „plea barhaining“. In: PRÁVNÍK
2/2014, s. 162.
¹⁰ KRÁSNA, P., KRIVOSUDSKÁ, P.: Dohoda o vine a treste a jej vplyv na naplnenie účelu trestu. In: Efektívnosť prípravného konania – výzvy a perspektívy. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej pod záštitou Dr. h. c. prof. JUDr. Lucie Kurilovskej, PhD., rektorky Akadémie Policajného zboru v Bratislave a prof. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., vedúceho katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava: Akadémia PZ, 2021, s. 90
¹¹ ČENTÉŠ, J. Poznatky z uplatňovania prípravného konania po 1. 1. 2006. In: Predsúdne konanie: Zborník
príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 25. septembra 2008. Bratislava:
Akadémia PZ, 2008, s. 128
¹² KRÁSNA, P., KRIVOSUDSKÁ, P.: Dohoda o vine a treste a jej vplyv na naplnenie účelu trestu. In: Efektívnosť prípravného konania – výzvy a perspektívy. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej pod záštitou Dr. h. c. prof. JUDr. Lucie Kurilovskej, PhD., rektorky Akadémie Policajného zboru v Bratislave a prof. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., vedúceho katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava: Akadémia PZ, 2021, s. 91
¹³ Tamtiež
¹⁴ KORGO, D., MARKOVÁ, V., a kol. 2017. Trestné právo procesné. 2. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2017, s. 434.
¹⁵ TÓTHOVÁ, M. 2013. Dohoda o vine a treste v českom právnom poriadku. In: Súčasné uplatňovanie prvkov restoratívnej justície. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. PEVŠ. s. 187
¹⁶ MUSIL, J. 2008. Dohody o vině a trestu jako forma konsenzuálního trestního řízení. Kriminalistika. Roč. 41,
č. 1, 2008, s. 15.
¹⁷ ŠRÁMEL, B. 2014. Dohoda o vine a treste vo svetle angloamerického „plea barhaining“. In: PRÁVNÍK
2/2014, s. 166.
¹⁸ Tamtiež
¹⁹ MUSIL, J. Dohody o vině a trestu – ano či ne? In: Rekodifikácia trestného práva – doterajšie
poznatky a skúsenosti: Zborník. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, 2008, s. 186–189.
²⁰ŠRÁMEL, B. 2014. Dohoda o vine a treste vo svetle angloamerického „plea barhaining“. In: PRÁVNÍK 2/2014, s. 166.