The position of Prosecutor in court proceedings

Anotácia: Príspevok sa venuje téme postaveniu prokurátora v konaní pred súdom. Autor sa v ňom zameriava na opis základných práv a povinností v tomto konaní, ako zdôraznenie tej skutočnosti, že dôkazné bremeno v tomto štádiu trestného konania zaťažuje výlučne iba prokurátora. Takisto sa v tomto príspevku venuje aj právnej úprave týkajúcej sa tzv. dohadovacieho konania v rámci konania o dohode o vine a treste v konaní pred súdom. Opisuje priebeh tohto konania, ako aj situácie, ktoré počas tohto konania môžu nastať a následné procesné dôsledky.
Kľúčové slová: prokurátor; orgány činné v trestnom konaní; trestné konanie; konanie pred súdom; dôkazné bremeno

Annotation: The article deals with the topic of the position of prosecutor in court proceedings. Within its scope, the author focuses on the description of the fundamental rights and obligations in this proceeding, as an emphasis on the fact that the burden of proof at this stage of criminal proceedings falls exclusively on the prosecutor. This article also deals with the legislation concerning the so-called conciliation procedure in the context of a guilt and punishment agreement in court proceedings. It describes the course of this procedure, as well as the situations that may arise during this procedure and the subsequent procedural consequences.
Keywords: prosecutor; law enforcement authorities; criminal proceedings; court proceedings; burden of proof

Úvod

Trestné konanie možno charakterizovať ako zákonom stanovený a určený postup orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len OČTK) a súdov, pri rešpektovaní základných práv a slobôd, ktorého hlavným cieľom je zistenie a objasnenie skutočností o trestnom čine- osoba páchateľa, znaky trestného činu (t.j. zistenie, či vôbec ide o trestný čin, prípadne iný správny delikt či priestupok), tiež posúdenie otázky pohnútok, motívu páchateľa a rovnako aj zabezpečenie potrestania páchateľa. V trestnom konaní je taktiež potrebné skúmať otázky o výške ujmy spôsobenej poškodenému. Zákon č. 301/2005 Z. z., Trestný poriadok (ďalej iba „TP“) uvádza definíciu trestného konania v predmete zákona v § 1, kde ustanovuje, že jeho pôsobnosť sa vzťahuje na „postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.“

Kľúčovým štádiom trestného konania je štádium konania pred súdom. Pokiaľ prokurátor v prípravnom konaní predstavoval tzv. pána sporu (dominus litis) a disponoval potrebnými mocenskými oprávneniami, tieto okamihom postúpenia trestnej veci do súdneho konania stráca a stáva sa stranou trestného konania. V tomto príspevku sa budeme zaoberať postavením prokurátora v súdnom konaní, ako aj opisom možností, ktorými v tomto štádiu konania prokurátor disponuje na to, aby vedel ovplyvniť jeho priebeh.

Postavenie prokurátora v konaní pred súdom

Štádium konania pred súdom v trestnom konaní predstavuje vrcholné štádium a jadro trestného konania, nakoľko sa tu rozhoduje o vine a treste obžalovaného, o tom, či obžalovanému bude uložený trest a aký druh trestu. ¹

Momentom postúpenia do štádia konania pred súdom sa postavenie prokurátora diametrálne mení. Zatiaľ čo v prípravnom konaní bol prokurátor garantom zákonnosti, plnil funkciu dozoru a z toho dôvodu mu zákon priznával rôzne mocenské oprávnenia, v konaní pred súdom je „iba“ jeho stranou. Je tak teoreticky v rovnocennom postavení s obžalovaným. Samozrejme, o skutočnej rovnosti hovoriť nemôžeme, nakoľko prokurátor zastupuje štátnu moc a obžalovaný tak stále čelí „presile“ v podobe v mene štátu konajúcich osôb. ²

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní je kľúčovou otázkou otázka viny a trestu obžalovaného. Popri tom je ešte potrebné rozhodnúť aj o ďalších skutočnostiach, najmä o otázke náhrady škody poškodenému a o ochrannom opatrení. ³ Uplatňuje sa tu zásada ústnosti, kontradiktórnosti, pričom nezávislým arbitrom je tu súd.

Za vedenie hlavného pojednávania je zodpovedný predseda senátu/samosudca. Ten musí celé hlavné pojednávanie pripraviť, zistiť, či je potrebné zabezpečiť vylúčenie verejnosti, či sú splnené podmienky na vedenie hlavného pojednávania bez prítomnosti obžalovaného a či bude možné z priebehu hlavného pojednávania vyhotovovať zvukové záznamy alebo prenosy.

Na hlavnom pojednávaní prokurátor zaujme miesto po pravej ruke predsedu senátu (z jeho pohľadu). Jeho hlavnou úlohou je zastupovať štát v konaní pred súdom a reprezentuje vlastne zástupcu obžaloby. Po otvorení hlavného pojednávania, overení totožnosti a prítomnosti predvolaných a upovedomených osôb súd zistí, či prokurátor a obvinený nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Ak sa tak nestane, súd pokračuje v hlavnom pojednávaní na podklade pôvodne podanej obžaloby. Inak sa postupuje podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku týkajúcich sa dohody o vine a treste.

Po týchto úkonoch súd vyzve prokurátora, aby predniesol obžalobu. Jej obsah musí byť súladný s tým, čo uviedol prokurátor v obžalobe, na základe ktorej sa začalo hlavné pojednávanie. Netreba zabúdať na to, že je to práve a len prokurátor, ktorého na hlavnom pojednávaní zaťažuje dôkazné bremeno (obžalovacia zásada⁴). Ak ho neunesie, môže to viesť až k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku.⁵ Obžalovaný v zásade nemá zákonnú povinnosť brániť sa. Jeho účasť na hlavnom pojednávaní môže byť preto čisto pasívna. Súd by však nemal pri pasivite prokurátora na hlavnom pojednávaní suplovať jeho úlohu. Český Ústavný súd sa k tomu postavil negatívne, keď vo svojom náleze zo dňa 14.5.2008, sp. zn. II. ÚS 2014/2007 uviedol nasledovné (pre účely tohto článku je relevantná nasledujúca právna veta):

"Všeobecné súdy sa preto nikdy nesmú stavať do pozície pomocníka verejnej žaloby usilujúceho taktiež o odsúdenie. Princíp spravodlivého procesu a z neho vyplývajúceho rozvrhnutia úloh jeho jednotlivých účastníkov je potrebné vykladať tak, že pred súdom má byť vykonané dokazovanie v rozsahu potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie, ktoré ale nemusí byť odsudzujúce."⁶

Napokon, malo by to podľa nás vyplývať aj zo zásady kontradiktórnosti konania, podľa ktorej má mať hlavné pojednávanie podobu akéhosi súboja - prokurátor stojí proti obžalovanému. K posilneniu prvkov kontradiktórnosti došlo po rekodifikácii trestného práva procesného v roku 2005, kedy najskôr obžalovaného vypočuje prokurátor (predtým ako prvý v poradí vykonával výsluch súd).

Okrem možnosti klásť zúčastneným stranám otázky, viesť výsluchy, navrhovať svedkov, navrhovať, obstarávať a predkladať súdu dôkazy, práva predniesť záverečnú reč, vysloviť sa v nej za uloženie určitého trestu, prokurátor v konaní pred súdom nemá väčšie mocenské oprávnenia na to, aby mohol zásadným spôsobom ovplyvniť jeho priebeh. „Dĺžka konania na súde po podaní obžaloby je výrazne ovplyvnená postojom a aktivitou strán trestného konania, najmä disciplinovanosťou obvinených, obhajcov a svedkov. Prokuratúra, ako jedna zo strán trestného konania, nemôže jeho dĺžku zásadným spôsobom ovplyvniť. Prokurátor, ako procesná strana, má v tomto smere len tie oprávnenia, ktoré pre neho vyplývajú zo zákonnej úpravy.“ ⁷

Na tomto mieste ešte spomenieme osobitnú právnu úpravu týkajúcu sa časti dohadovacieho konania pred súdom. V prípade, že došlo k uzavretiu dohody o vine a treste, či už v priebehu prípravného konania alebo došlo k uzavretiu takejto dohody na súde, jej schválenie sa prejedná na verejnom zasadnutí. Po jeho otvorení prokurátor prednesie predložený návrh dohody o vine a treste. Podmienkou schválenia je, že táto dohoda nesmie byť celkom zjavne neprimeraná, nespravodlivá, nesmie byť v rozpore so zákonom a takisto musí obžalovaný odpovedať „áno“ na otázky mu kladené predsedom senátu v ust. § 333 ods. 3 TP. Predseda senátu zisťuje formou otázok, či obvinený:
a) „rozumie podanému návrhu na dohodu o vine a treste,
b) súhlasí, aby sa jeho trestná vec prejednala touto skrátenou formou, čím sa vzdáva práva na verejný súdny proces,
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
e) rozumel podstate konania o návrhu na dohodu o vine a treste,
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin,
i) súhlasí s navrhovaným trestom, trest prijíma a v stanovených lehotách sa podriadi výkonu trestu a ochrannému opatreniu a nahradí škodu v rozsahu dohody,
j) si uvedomuje, že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie.“

V praxi môže nastať niekoľko situácii – súd odohodu o vine a treste odmietne, v takom prípade sa koná hlavné pojednávanie na podklade pôvodne podanej obžaloby a priznanie obžalovaného v dohadovacom konaní nemožno pre účely ďalšieho konania použiť ako dôkaz. Súd tiež môže vysloviť, že predložená dohoda síce nie je zjavne neprimeraná, ale považuje ju za nespravodlivú. Oznámi svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť nové znenie dohody o vine a treste. Ak súd dohodu neschváli alebo obvinený odpovedal na niektorú z položených otázok „nie“, vec sa vracia prokurátorovi do štádia prípravného konania. (§ 334 ods. 3 TP)

Záver

Cieľom tohto príspevku bolo načrtnutie postavenie prokurátora v štádiu konania pred súdom v trestnom konaní. Hoci oproti prípravnému konaniu prokurátor stráca viaceré významné mocenské oprávnenia, stále má možnosti, akými môže ovplyvniť priebeh trestného konania.

V tomto príspevku boli opísané základné možnosti prokurátora, ktorými disponuje v tomto štádiu konania s akcentom na fakt, že práve v osobe prokurátora sa na hlavnom pojednávaní koncentruje dôkazné bremeno v dokazovaní viny obžalovaného. Tiež sa príspevok zameriaval aj na postavenie prokurátora v konaní o dohode o vine a treste v časti konania pred súdom.

Na základe skúmania predmetnej problematiky možno vysloviť záver, že postavenie prokurátora v konaní pred súdom nie je také zásadné a nemá na trestné konanie a jeho priebeh tak zásadný dopad, ako je tomu v štádiu prípravného konania. Ak je ústrednou osobou v prípravnom konaní osoba prokurátora, v konaní pred súdom je tu hlavným arbitrom práve súd.

Príspevok bol vypracovaný na základe poznatkov získaných štúdiom odbornej literatúry, zoznam ktorej je jeho súčasťou. Pri vypracovaní príspevku boli použité viaceré vedecké metódy, a to najmä metóda analýzy, syntézy, komparácie, historická metóda a opisná metóda.

Autor: JUDr. Maroš Čelár
externý doktorand, Katedra trestného práva a kriminológie, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

ČENTÉŠ, J a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná a osobitná časť. Bratislava Iura Edition, spol s.r.o., 2010. 440 s. ISBN 978-80-8173-020-7
KURILOVSKÁ, L. Základné zásady trest. konania. Účel a základná limitácia. Šamorín:Heuréka.2013. 141 s. ISBN 978-80-89122-91-2
OLEJ, J., ROMŽA, S., ČOPKO, P., PUCHALLA, M. Trestné právo procesné, UPJŠ v Košiciach, 2013. 300 s. ISBN 978-80-7097-965-5
ŠIMOVČEK, I. a kol. Trestné právo procesné. 2. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016, 406 s. ISBN 978-80-7380-617-0
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Dôkazné bremeno prokurátora a odmietnutie obžaloby (online). (cit.13.01.2020). Dostupné na internete: http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a310-dokazne-bremeno-prokuratora-a...
ÚS ČR, sp. zn. II. ÚS 2014/2007
Správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2017 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike