You are hereRekodifikácia súkromného práva na Slovensku

Rekodifikácia súkromného práva na Slovensku


By admin - Posted on 09 January 2013

Verzia pre tlačVerzia pre tlač

Hneď úvodom treba vysvetliť, prečo sa článok venuje otázke rekodifikácie súkromného práva aj v týchto dňoch, keď nejde o tému, ktorá by na Slovensku viditeľne (teda aj pre laickú verejnosť) rezonovala v odborných kruhoch. Nepochybne je týmto dôvodom dianie v susednej Českej republike, kde dňa 20. februára 2012 prezident Václav Klaus podpísal nový Občiansky zákonník a spolu s ním aj Zákon o obchodných korporáciách a Zákon o medzinárodnom práve súkromnom. Práve skutočnosť, že obe krajiny majú podobnú právnu kultúru, by mohla znovu rozvíriť debatu o otázke rekodifikácie súkromného práva na Slovensku a je nevyhnutné zamyslieť sa nad tým, či by sme aj my mali tento trend nasledovať. Druhým dôvodom, ktorý by mohol viesť k tejto debate, by mohol byť aj zámer rekodifikácie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v súčasnosti naberá aj reálne kontúry tým, že už bola vytvorená rekodifikačná komisia.

V súčasnosti platný Občiansky zákonník je z roku 1964 a 1. marca 2012 nadobudla účinnosť jeho päťdesiata tretia novela.(1) Tento vysoký počet zmien je pochopiteľne výsledkom skutočnosti, že zákonník inšpirovaný marxizmom a leninizmom, pôvodne zameraný na „živé socialistické vzťahy“(2) a prijatý ešte za minulého režimu, po roku 1989 jednoducho nevyhovoval spoločenskej zmene. O tom svedčí aj fakt, že štyridsaťsedem noviel bolo vykonaných po novembri 1989. Samozrejme treba podotknúť, že mnohé z nich boli výsledkom záujmu Slovenskej republiky vstúpiť do Európskej únie.

Vráťme sa však späť do ponovembrového obdobia. Zmena režimu sa musela prejaviť aj v zmene hospodárstva, ktoré už malo byť založené na slobodnom podnikaní. Tejto požiadavke však nemohol vyhovovať Hospodársky zákonník(3)( , vybudovaný na verejnoprávnom základe, a preto bol 5. novembra 1991 prijatý Obchodný zákonník(4) , ktorý už bol koncipovaný tak, aby slobodu podnikania rešpektoval. Zvolilo sa teda riešenie, ktorého výsledkom nebol len samotný Obchodný zákonník, ale aj rozsiahla novela(5) Občianskeho zákonníka, a tým sa nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike nastolila dualistická koncepcia(6) , kde popri sebe existuje samostatná občianskoprávna aj obchodnoprávna úprava.

Aj keď možno povedať, že Obchodný zákonník bol nepopierateľne pozitívnym riešením, čo umožnilo rozvoj trhových vzťahov(7) , začiatkom roka bol 2012 prijatý v Českej republike nový občiansky zákonník a vzťah občianskeho a obchodného práva sa zmenil pod vplyvom monistickej koncepcie, podľa ktorej sú v samostatnom zákone upravené otázky obchodných spoločností a družstva(8) . Z uvedeného je teda zrejmé, že rekodifikačná komisia Ministerstva spravodlivosti ČR sa nevybrala cestou úplnej komercionalizácie občianskeho zákonníka. U nás naďalej zostávame pri koncepcii dualistickej, aj keď predošlé pokusy o rekodifikáciu súkromného práva vychádzali z monistickej koncepcie.

Na tomto mieste by bolo vhodné pozrieť sa na to, prečo zákonodarca po zmene režimu riešil vzniknutú situáciu vytvorením úplne nového Obchodného zákonníka a nešiel radšej cestou vytvorenia nového Občianskeho zákonníka. V dôvodovej správe nového českého Občianskeho zákonníka sa uvádza, že prijatie zákona č. 509/1991 Zb. bolo núdzovým riešením, ktorého cieľom malo byť iba provizórne a dočasné vyriešenie aktuálnych nedostatkov do celkovej rekodifikácie občianskeho práva.(9) V dôvodovej správe zákona č. 509/1991 Zb. sa píše, že na základe skúseností z vývoja občianskeho práva v iných krajinách (Francúzsko, Rakúsko, Nemecko) sa ukázalo, že v rozvinutom obchode sa vytvárajú špecifické trhové vzťahy, ktorých úpravu nie je vhodné a ani praktické včleňovať do občianskeho zákonníka. Práve z tohto dôvodu sa z občianskeho práva vydelilo právo obchodné, ktoré sa kodifikovalo do obchodných zákonníkov. V dôvodovej správe sa počítalo s občianskym zákonníkom ako s „lex generalis“, obchodným zákonníkom ako „lex specialis“ a skutočnosťou, že obchodný zákonník upraví len vzťahy typické pre obchod a vyhne sa duplicitám s občianskym zákonníkom.(10) Teraz, po dvadsiatich rokoch od účinnosti Obchodného zákonníka vieme povedať, že duplicitám sa nevyhol. Isté problémy spojené s existenciou dvoch kódexov môžu spôsobovať aj aplikačné problémy pri určovaní, či v konkrétnom prípade ide o občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu vec. Ako príklad možno uviesť rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 23/2003, v ktorom sa riešilo, či je incidenčná žaloba obchodnou vecou z dôvodu, že ide o spor vyvolaný konkurzom ako to tvrdil odvolací súd. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia uviedol: „(...) ak hmotnoprávny, prípadne procesný predpis výslovne neustanovuje, že tú-ktorú vec je treba považovať za vec obchodnú, potom v zásade platí, že takáto vec obchodnou vecou ani nie je. (...) V tomto smere je rozhodujúce to, z akého právneho vzťahu uplatňovaná pohľadávka vznikla. Ak vznikla z obchodnoprávneho vzťahu, potom aj toto incidenčné konanie treba v zmysle položky 2 Sadzobníka súdnych poplatkov považovať za obchodnú vec (...). Ak uplatňovaná pohľadávka nevznikla z obchodného vzťahu, vyrubenie poplatku podľa položky 2 sadzobníka neprichádza do úvahy.“ (11) Aplikačné problémy však nevznikajú len u nás, ale aj v judikátoch českých súdov sa možno stretnúť s podobnými prípadmi. Za všetky uvedieme aspoň jeden, a to rozsudok sp. zn. 32 Odo 1196/2003, v ktorom súd poukazuje na to, že v prípade aplikácie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné skúmať a zhodnotiť, či pri vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi bolo zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti, čo však v danom prípade odvolací súd neurobil. Ďalej poukázal na to, že iba označenie účastníkov, vrátane ich identifikačného čísla, na vyriešenie tejto otázky nestačí.(12)

Aby som však zachovala pluralitu názorov a umožnila čitateľom vytvoriť si na otázku rekodifikácie súkromného práva vlastný názor, je nevyhnutné dať priestor aj zástancom dualistickej koncepcie. „Mať obchodný zákonník neznamená len privilegovať obchodné právo, ale mať možnosť a schopnosť ním dostatočne pružne a úmerne narábať v závislosti od spoločenskej potreby, požiadavky a právnej praxe, ktorá v súčasnosti naznačuje, že obchod, obchodníci a obchodné právo bude expandovať. Jeho postavenie ako samostatnej právnej normy je potrebné aj práve preto, že v budúcnosti sa môže jeho obsah v prípade potreby kreovať tak v rovine verejného, ako aj súkromného práva.“(13) V súčasnom práve nie je ničím výnimočným, že normy verejného a súkromného práva medzi seba prenikajú a hranice medzi verejným a súkromným právom niekedy nie sú jasne viditeľné. Aj v Obchodnom zákonníku, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, môžeme nájsť aj normy verejného práva. Príkladom môže byť úprava obchodného registra v tretej hlave Obchodného zákonníka, či úprava účtovníctva podnikateľov v štvrtej hlave Obchodného zákonníka.

Neobstojí ani tvrdenie, ktoré kritizuje veľké množstvo novelizácií Obchodného zákonníka, pretože tieto boli výsledkom našich snáh o vstup do Európskej únie a tie sme prijať museli. Ďalším faktom je, že šlo o zmeny týkajúce sa obchodných spoločností.(14) Je možné predpokladať, že ich neprijatím by sme nielenže nesplnili očakávania Európskej únie, čo by viedlo k problémom pri vstupe do EÚ, ale aj to, že ich neprijatie by mohlo odradiť potenciálne obchodné spoločnosti vstúpiť na slovenský trh. Išlo o harmonizáciu práva, ktorej účelom bolo zefektívniť cezhraničnú spoluprácu a ďalej budovať vnútorný trh.(15)

Ako je to ale s jednotlivými zmluvami, ktoré Obchodný zákonník upravuje? Pri bližšom preštudovaní Legislatívneho zámeru kodifikácie súkromného práva z roku 2008 je zrejmé, že mnohé zo zmlúv, ktoré v súčasnosti Obchodný zákonník upravuje, by sa do nového Občianskeho zákonníka prebrali bez výraznej zmeny. Ide napríklad o zmluvu o predaji podniku, zmluvu o nájme dopravného prostriedku, zmluvu o kúpe prenajatej veci, zmluvu o úvere, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o kontrolnej činnosti, zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku, bankové zmluvy s výnimkou cestovného šeku a zmluvu o bankovom uložení veci. Týmto aj zástancovia monistickej koncepcie potvrdili, že úprava jednotlivých zmlúv je v Obchodnom zákonníku precízna a je stále schopná reagovať na okolnosti vyskytujúce sa v rámci obchodných záväzkových vzťahov, ktoré medzi subjektmi vznikajú. V osobitnej časti záväzkových vzťahov sa nachádzajú zmluvné typy, ktoré sú typické pre obchodné vzťahy. Po dvadsiatich rokoch možno povedať, že sa tieto zmluvy osvedčili a aj nový Občiansky zákonník by teda mnohé z nich chcel prebrať v nezmenenej podobe. Na jednej strane je to potvrdenie toho, že ide o dobrú úpravu, no na druhej strane je otázne, či by sa ich zaradením do Občianskeho zákonníka, medzi občianskoprávne zmluvy, neznížila prehľadnosť jednak obchodnoprávnych, a jednak občianskoprávnych zmlúv. Totiž, ak má byť nový občiansky zákonník zákonom pre každého (čo sa pochopiteľne od základného zákona súkromného práva vyžaduje), je otázne, či vsúvanie jednotlivých obchodnoprávnych častí do občianskeho zákonníka nezhorší jeho prehľadnosť a jednoduchosť pre bežného človeka. Obchodný zákonník je sám osebe charakteristický svojím prehľadným rozčlenením a na rozdiel od súčasného Občianskeho zákonníka nečelí tomuto typu kritiky. Pre porovnanie uvádzame, že nový Občiansky zákonník, prijatý v Českej republike, má spolu 3081 paragrafov.

Samozrejme, na mieste je otázka duplicity niektorých právnych inštitútov, typických tak pre občianske, ako aj pre obchodné právo. Je zrejmé, že za vyriešenie tohto problému sa prihovárajú aj zástancovia dualistickej koncepcie.(16) Určite by to pomohlo k zjednodušeniu aplikácie právnych inštitútov na ten-ktorý záväzkový vzťah a nevznikali by ani niektoré spory. Typickým problematickým a duplicitným ustanovením je inštitút premlčania. Problém vzniká, keď nie je jasné, či sa dĺžka premlčacej doby spravuje ustanoveniami Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Takýmto prípadom sa zaoberal aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1 Obdo V 5/2008. V ňom dovolací senát obchodnoprávneho kolégia vyslovil jednoznačný názor, že: „Aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym zákonníkom, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote štyroch rokov podľa § 397 Obchodného zákonníka.“ Ako sa v poznámke ku tomuto judikátu ďalej uvádza, Najvyšší súd SR už v podobnej veci rozhodoval(17) , avšak týmto rozhodnutím sa dotkol iba premlčania práva na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej obchodnej zmluvy a ostatných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nedotkol. Novším judikátom sa tak rozšíril právny názor prezentovaný v staršom judikáte aj na ostatné skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia.

Je možné s určitosťou povedať, že ak by došlo k zjednoteniu inštitútov typických pre obe tieto právne odvetia, predišlo by sa aj nejasnostiam v aplikačnej praxi. Na druhej strane treba poukázať aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý svojou judikatúrou prispieva k zjednoteniu rozhodovacej činnosti slovenských súdov. Samozrejme, treba brať vždy na zreteľ aj okolnosti konkrétneho prípadu a aj skutočnosť, že laická verejnosť sa ťažšie orientuje v rozhodnutiach súdov.

Určite je vhodné poznamenať aj to, že v rámci Európskej únie bola vytvorená skupina akademikov zo štátov Európskej únie s cieľom vypracovať kodifikovaný súbor pravidiel európskeho záväzkového práva a základných aspektov vlastníckeho práva. Pravdou však je, že v súčasnosti nebadať aktivitu tejto skupiny (posledné stretnutie sa konalo 30. novembra 2009), a preto sa ani neočakáva, že by v dohľadnom čase malo dôjsť k vytvoreniu Európskeho občianskeho zákonníka.(18) Integrácia do európskych štruktúr sa už stala súčasťou nášho života, avšak úprava občianskych a obchodných zákonníkov bude ešte dlhý čas závisieť od jednotlivých štátov a spoločný rámec sa bude uplatňovať prostredníctvom smerníc a nariadení.

Súčasný Obchodný zákonník patrí medzi tie menej kritizované zákony a spĺňa aj požiadavky kladené z európskych štruktúr, o čom svedčia aj smernice Európskej únie, ktoré sme do zákona implementovali. Samozrejme, ako som v článku uviedla, stále existujú problémy, ktoré treba vyriešiť. Musíme sa však zamyslieť, či jediným možným východiskom je riešenie prezentované zástancami monistickej koncepcie a či komercializovaný Občiansky zákonník naozaj prinesie nimi očakávané výsledky. V tejto súvislosti by sa oplatilo pouvažovať, či by nebolo vhodnejšie počkať ako sa vyvinie situácia v Českej republike. Samozrejme si to bude vyžadovať, aby sme s prípadnou rekodifikáciou ešte pár rokov počkali. Jednak preto, že nový Občiansky zákonník nadobudne v Českej republike účinnosť až 1. januára 2014 a taktiež preto, že je potrebné nechať priestor času, počas ktorého sa ukáže, aké aplikačné problémy v praxi s novým Občianskym zákonníkom vzniknú. Týmto by sme sa mohli vyvarovať prípadným zbytočným novelizáciám. Ak by sa preukázalo, že rekodifikácia súkromného práva v Českej republike prispela k eliminácii predošlých problémov a dalo by sa predpokladať, že by takéto riešenie malo podobný efekt aj u nás, verím, že aj slovenskí zástancovia dualistickej a monistickej koncepcie by boli ochotní debatovať na vysoko odbornej úrovni a tým prispieť k rozumnému riešeniu problémov obchodného a občianskeho práva v Slovenskej republike.

Autor: Mgr. Sabína Petríková
Univerzita Komenského v Bratislave
Katedra obchodného, finančného a hospodárskeho práva

Zoznam použitej literatúry

Odborná literatúra, články a zborníky:

Daniš, M. – Krajči, J. Historický pohľad na koexistenciu reglementácie občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy spoločenských vzťahov. In: Rekodifikácia súkromného práva v SR – ako ďalej? Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie 29. – 30. októbra 2009 na Fakulte práva Janka Jesenského Vysokej školy v Sládkovičove, Sládkovičovo, Vysoká škola Visegrádu s.r.o., 2009, 142 s. ISBN 978-80-89267-44-6
Jurčová, M. The Influence of Harmonisation on Civil Law in the Slovak Republic. In: Juridica International. Dostupné na internete:
http://www.juridicainternational.eu/the-influence-of-harmonisation-on-ci... [15.12.2012]. ISSN 1406-5509
Lazar, J. Návrh legislatívneho zámeru kodifikácie súkromného práva. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008, 295 s. ISBN 978-80-89363-14-8
Mamojka, M. Rekodifikácia súkromného práva a obchodnoprávny kódex. In: Rekodifikácia súkromného práva v SR – ako ďalej? Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie 29. – 30. októbra 2009 na Fakulte práva Janka Jesenského Vysokej školy v Sládkovičove, Sládkovičovo, Vysoká škola Visegrádu s.r.o., 2009, 142 s. ISBN 978-80-89267-44-6

Zákony a dôvodové správy:
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
Zákon č. 69/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony
Zákon č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník
Zákon č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Předpis č. 90/2012 Sb. Zákon o obchodních společnostrech a družstvech (zákon o obchodních korporacích)
Smernica Európskeho Parlamentu a Rady č. 2003/58/ES
Smernica Európskeho Parlamentu a Rady č. 2006/68/ES
Smernica Európskeho Parlamentu a Rady č. 2007/36/ES
Smernica Európskeho Parlamentu a Rady č. 2009/102/ES
Důvodova zpráva, s. 579. Dostupné na internete: http://obcanskyzakonik.justice.cz/tinymce-storage/files/2011/OZ_Duvodova... [15.12.2012].
Důvodova zpráva, s. 582. Dostupné na internete: http://obcanskyzakonik.justice.cz/tinymce-storage/files/2011/OZ_Duvodova... [15.12.2012].
Důvodová zpráva. Dostupné na internete:
http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=85733, [15.12.2012].

Rozhodnutia súdov:
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 23/2003
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 1196/2003
Judikát uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 34/2002

Iné:
http://www.sgecc.net/pages/en/home/index.welcome.htm [15.12.2012].


(1) Zákon č. 69/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony
(2) Pozri bližšie: Důvodova zpráva, s. 579. Dostupné na internete: http://obcanskyzakonik.justice.cz/tinymce-storage/files/2011/OZ_Duvodova... [15.12.2012].
(3) Zákon č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník
(4) Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(5) Zákon č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník
(6) Je potrebné poznamenať, že dualistická koncepcia sa aj v súčasnosti uplatňuje v Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Portugalsku.
(7) Pozri bližšie: Jurčová, M. The Influence of Harmonisation on Civil Law in the Slovak Republic. In: JuridicaIternational. Dostupné na internete: http://www.juridicainternational.eu/the-influence-of-harmonisation-on-ci... [15.12.2012].
(8) Předpis č. 90/2012 Sb. Zákon o obchodních společnostrech a družstvech (zákon o obchodních korporacích)
(9) Pozri bližšie: Důvodova zpráva, s. 582. Dostupné na internete: http://obcanskyzakonik.justice.cz/tinymce-storage/files/2011/OZ_Duvodova... [15.12.2012].
(10)Pozri bližšie: Důvodová zpráva. Dostupné na internete: http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=85733, [15.12.2012].
(11) Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 23/2003
(12) Viď bližšie: Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 1196/2003
(13) Daniš, M. – Krajči, J. Historický pohľad na koexistenciu reglementácie občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy spoločenských vzťahov. In: Rekodifikácia súkromného práva v SR – ako ďalej? Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie 29. – 30. októbra 2009 na Fakulte práva Janka Jesenského Vysokej školy v Sládkovičove, Sládkovičovo, Vysoká škola Visegrádu s.r.o., 2009, s. 25.
(14) Mamojka, M. Rekodifikácia súkromného práva a obchodnoprávny kódex. In: Rekodifikácia súkromného práva v SR – ako ďalej? Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie 29. – 30. októbra 2009 na Fakulte práva Janka Jesenského Vysokej školy v Sládkovičove, Sládkovičovo, Vysoká škola Visegrádu s.r.o., 2009, s. 28.
(15) Ide napríklad o Smernicu Európskeho Parlamentu a Rady č. 2003/58/ES, Smernicu Európskeho Parlamentu a Rady č. 2006/68/ES, Smernicu Európskeho Parlamentu a Rady č. 2007/36/ES, Smernicu Európskeho Parlamentu a Rady č. 2009/102/ES atď.
(16) Mamojka, M. Rekodifikácia súkromného práva a obchodnoprávny kódex. In: Rekodifikácia súkromného práva v SR – ako ďalej? Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie 29. – 30. októbra 2009 na Fakulte práva Janka Jesenského Vysokej školy v Sládkovičove, Sládkovičovo, Vysoká škola Visegrádu s.r.o., 2009, s. 32.
(17) Judikát uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 34/2002
(18) Pozri bližšie: http://www.sgecc.net/pages/en/home/index.welcome.htm [15.12.2012].

Vyhľadávanie

Preložiť stránku

Odkazy

Zverte nám svoje materiály na korektúru
Každý z nás je omylný, a preto ak si potrpíte na kvalitu písomného prejavu, zverte nám svoje materiály na jazykovú, štylistickú alebo predtlačovú korektúru. Viac TU


Máte záujem o reklamu na tomto mieste? Kontaktujte nás na adrese projustice@projustice.sk alebo na telefónnom čísle +421 904 977 933.

Pripravujeme

Články a práce, ktoré sa aktuálne pripravujú, prípadne sa plánujú začať. K ich príprave môžete prispieť:
- pracovné právo
- trestné právo
V prípade, že sa chcete podieľať na príprave jednotlivých tém, alebo sa chcete stať pravidelným prispievateľom kontaktujte našu redakciu.


Verzia pre tlač