Restorative justice and the application of diversions in the conditions of the Slovak republic from the point of view of theory and practice

Abstrakt: Cieľom predmetného príspevku je predovšetkým zamerať sa na problematiku využívania odklonov ako nástrojov restoratívnej justície v prípravnom konaní, s akcentom na ich aktuálnu aplikáciu v praxi. Hlavným cieľom príspevku však nie je len didakticky zhrnúť aktuálnu teóriu a aplikačnú prax, ale v neposlednom rade aj kriticky zhodnotiť problémy týkajúce sa skúmanej problematiky.
Kľúčové slová: dohoda o vine a treste, odklony v trestnom konaní, prokurátor, restoratívna justícia

Abstract: The aim of the article in question is to focus primarily on the issue of using diversions as tools of restorative justice in pretrial proceedings, with an emphasis on their current application in practice. However, the main goal of the contribution is not only to summarize the current theory and application practice in a didactic way, but also to critically evaluate the problems related to the researched issue.
Keywords: guilt and punishment agreement, diversions in criminal proceedings, prosecutor, restorative justice

ÚVOD

Pojem restoratívna justícia možno charakterizovať ako tzv. obnovujúcu spravodlivosť, ktorá vychádza z ideológie, že páchateľ trestného činu má za svoje protiprávne konanie prevziať nielen formálnu trestnoprávnu, ale aj osobnú zodpovednosť. Z uvedeného dôvodu je preto nevyhnutné, aby si páchateľ takého trestného činu najskôr uvedomil, priznal a pochopil následky svojho konania nielen z hľadiska trestnoprávnej roviny, ale predovšetkým v jeho sociálnych a širších faktických súvislostiach. Máme za to, že ak by bol obvinený aktívne zapojený do riešenia situácie, ktorú svojim konaním sám zavinil, uvedomil by si dôsledky svojho protiprávneho konania oveľa lepšie, ako keby bol len pasívnym pozorovateľom. Aktívny prístup páchateľa prináša okrem iného aj väčšie zadosťučinenie obetiam, ktoré takto nie sú odkázané iba na čakanie na výsledok trestného konania, na ktorom môžu participovať iba v obmedzenej miere. Cieľom restoratívnej justície je v konečnom dôsledku aj odľahčenie súdov a zbavenie sa zbytočných prieťahov v súdnom konaní, čo prispieva jednak k skráteniu celkovej dĺžky trestného konania ako celku, ako i zníženiu jeho finančnej náročnosti.

Aj keď tieto ciele možno dosiahnuť rôznymi spôsobmi, podľa nášho názoru za najefektívnejšie riešenie považujeme využívanie odklonov. Zároveň máme za to, že ťažiskom ich využitia by malo byť už štádium prípravného konania, čomu nasvedčuje aj ich systematické zaradenie v druhej hlave piatom diely Trestného poriadku pod názvom „Rozhodnutia v prípravnom konaní.“

V štádiu prípravného konania je teda možné rozhodnúť o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o prerušení trestného stíhania, alebo rozhodnúť prostredníctvom spomínaných odklonov, a to o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o zmiery, a tak právoplatným spôsobom ukončiť vec bez toho, aby sa dostala pred súd. Návrh dohody o vine a treste slovenská trestnoprávna teória, vzhľadom na jeho zjednodušenú formu, taktiež považuje za odklon, ktorý ale nie je alternatívou k potrestaniu páchateľa trestného činu, pretože pri jeho aplikácii dochádza k uloženiu trestu. ¹ Okrem uvedených rozhodnutí, prípravné konanie však najčastejšie končí podaním obžaloby. Vzhľadom na skúmanú problematiku sa v nasledujúcich častiach tohto príspevku budeme venovať jednotlivým formám odklonov jednak z teoretického hľadiska, ako i z hľadiska ich reálneho využívania v praxi.

PODMIENEČNÉ ZASTAVENIE TRESTNÉHO STÍHANIA A ZMIER

Primárnym účelom inštitútov podmienečného zastavenia trestného stíhania a zmieru je zjednodušenie prejednania skutkovo a právne jednoduchších trestných vecí pred súdom (ak ide o konanie o prečine s trestnou sadzbou do 5 rokov), resp. na hlavnom pojednávaní, čo má za následok zrýchlenie a zhospodárnenie trestného konania.

Podmienečne zastaviť trestné stíhanie môže len prokurátor (na návrh alebo aj bez návrhu policajta), a to len za predpokladu, ak:

• obvinený súhlasí s týmto postupom,
• obvinený vyhlási, že skutok spáchal a jeho vyhlásenie je slobodné, vážne a zrozumiteľné,
• nahradil škodu, ktorú spôsobil alebo sa na jej náhradu zaviazal, napr. uzavretím dohody s poškodeným alebo iným opatrením,
• vzhľadom na osobu obvineného s prihliadnutím na jeho doterajší život je predmetné rozhodnutie postačujúce.

Ak sú kumulatívne splnené vyššie uvedené podmienky prokurátor v uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania určí obvinenému skúšobnú dobu v trvaní jeden až päť rokov, počas ktorej je obvinený povinný poškodenému škodu uhradiť. V niektorých prípadoch prokurátor môže na základe vlastného uváženia uložiť obvinenému aj primerané obmedzenia a povinnosti, ktoré je povinný obvinený dodržiavať, nakoľko smerujú k jeho náprave viesť riadny život. ² Podmienečne zastaviť trestné stíhanie však nie je možné, ak bola trestným činom spôsobená smrť alebo ak je trestné stíhanie vedené pre korupciu alebo proti verejnému činiteľovi, príp. zahraničnému verejnému činiteľovi pre trestný čin, ktorý súvisí s výkonom ich právomocí.

Z uvedeného je možné skonštatovať, že rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania je založené na dvoch rozhodnutiach prokurátora, a to na rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania a rozhodnutí o jeho osvedčení, ak obvinený počas trvania skúšobnej doby nahradil poškodenému spôsobenú škodu, viedol riadny život a v prípade ak mu boli uložené aj ďalšie obmedzenia a povinnosti vyhovel aj im. Je rozhodnutím sui generis a to vzhľadom na jeho dočasnú povahu, nakoľko vydaním tohto rozhodnutia trestné konanie definitívne nekončí a nerozhoduje sa v ňom ani o vine a treste obvineného.

Primárnym účelom inštitútu zmieru je usporiadanie vzťahov medzi subjektami, ktoré boli spáchaním trestného činu akýmkoľvek spôsobom dotknuté, a to odstránením všetkých škodlivých následkov zo strany obvineného, ku ktorým pri spáchaním trestného činu došlo vo vzťahu k poškodenému, ako aj celej spoločnosti. Schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie môže len prokurátor v prípade, ak:

• obvinený a poškodený súhlasí s týmto postupom,
• obvinený vyhlási, že skutok spáchal a jeho vyhlásenie je slobodné, vážne a zrozumiteľné,
• nahradil škodu, ktorú spôsobil, prípadne urobil iné opatrenie alebo inak odstránil spôsobenú ujmu,
• zloží na účet prokuratúry, resp. súdu v konaní pred súdom peňažnú sumu určenú Ministerstvu spravodlivosti SR slúžiaca na ochranu a podporu obetí trestných činov³ a vzhľadom na závažnosť činu, mieru dotknutia verejného záujmu a osobu obvineného je tento spôsob rozhodnutia možno považovať za dostatočný.

Tento inštitút nie je možné použiť, obdobne, ako pri podmienečnom zastavení trestného stíhania, ak bola trestným činom spôsobená smrť, trestné stíhanie je vedené pre korupciu alebo proti verejnému činiteľovi, prípadne zahraničnému verejnému činiteľovi pre trestný čin, ktorý súvisí s výkonom ich právomocí.

Vzhľadom na vyššie uvedené podmienky predpokladom schválenia zmieru je dohoda medzi poškodeným a obvineným ako dvojstranným právnym úkonom, ktorá musí byť uzavretá skôr, ako je daný súhlas dotknutých subjektov, teda súhlasiť so schválením zmieru môžu obvinený a poškodený až po tom ako bola medzi nimi uzavretá dohoda o zmieri.

V prípade, ak prokurátor zmier neschváli aj napriek tomu, že obvinený vyhlásil, že skutok spáchal, toto vyhlásenie nie je možné považovať v ďalšom konaní za priznanie alebo dôkaz, nakoľko sa jeho vyhlásenie týkalo len zamýšľaného postupu schválenia zmieru. Zároveň je povinnosťou prokurátora za predpokladu neschválenia zmieru vrátiť obvinenému peňažnú sumu, ktorá mala byť určená na ochranu a podporu obetí trestných činov.

V praxi sú však uvedené inštitúty vyžívané len zriedka. Tak napríklad zo Správy generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2020 a poznatkoch o stave zákonnosti v Slovenskej republike (ďalej len „Správa generálneho prokurátora“) vyplýva, že v roku 2020 boli obžaloby podané proti 26 206 obvineným, zatiaľ čo v tom istom období došlo v roku 2020 k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku proti 1 129 obvineným, čo je o 164 obvinených menej, než v roku 2019. K schváleniu zmieru a následne k zastaveniu trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku došlo v roku 2020 proti 427 obvineným, čo je o 64 obvinených menej ako v roku 2019. ⁴

NÁVRH DOHODY O VINE A TRESTE

Návrh dohody o vine a treste môžeme charakterizovať ako osobitné rozhodnutie prokurátora, ktoré je oprávnený podať súdu na schválenie len prokurátor v prípade, ak po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrenia došlo k dohode o vine a treste, prípadne o ďalších výrokoch. Z uvedeného je možné konštatovať, že aj napriek tomu, že schváliť dohodu o vine a treste môže len súd, rozhodujúcu úlohu pri jej uzatváraní má v konečnom dôsledku prokurátor. Zmysel tohto inštitútu spočíva najmä v zjednodušení, zefektívnení a zhospodárnení trestného konania ako celku, nakoľko sa tu už nevykonáva dokazovanie. Konanie o dohode o vine a treste pozostáva z dvoch štádií, a to z konania pred prokurátorom a konania pred súdom.

Už zo samotného názvu tohto inštitútu vyplýva, že podstatou dohody o vine a treste je uzavretie dohody medzi prokurátorom a obvineným o spôsobe ukončenia trestnej veci, ktorá bude výhodná pre obe zúčastnené strany. Konanie o dohode a vine a treste je možné začať na návrh obvineného, resp. jeho obhajcu alebo z vlastnej iniciatívy prokurátora za predpokladu, že sú splnené podmienky vyplývajúce priamo zo zákona:

• z výsledkov vyšetrovania a skráteného vyšetrovania je dostatočne odôvodnený záver, že spáchaný skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený,
• k spáchanému skutku sa obvinený priznal bez donútenia a uznal svoju vinu,
• vykonané dôkazy po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania jasne nasvedčujú pravdivosti priznania obvineného.

Po splnení týchto podmienok je prokurátor povinný predvolať na konanie o dohode o vine a treste obvineného, jeho obhajcu a poškodeného, ak si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, ⁵ pričom je povinnosťou prokurátora dbať na ochranu jeho záujmov aj počas jeho prípadnej neprítomnosti. ⁶Ak medzi obvineným a prokurátorom nedôjde k uzavretiu dohody o vine a treste, aj napriek tomu, že obvinený uznal svoju vinu v celom rozsahu alebo len sčasti, prokurátor na súd podá obžalobu, v ktorej je povinný uviesť závery konania prečo k uzavretiu tejto dohody nedošlo, obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu a uznanie viny.⁷ Ak prokurátor nezačne konanie o dohode o vine a treste na základe podnetu obvineného, prokurátor urobí o tom oznámenie, ktoré zašle obvinenému a rovnopis oznámenia založí do spisu. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak obvinený odmietne konanie o dohode o vine a treste na základe iniciatívy, resp. podnetu prokurátora.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že primárnou úlohou tohto inštitútu je odborné posúdenie či sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky na uzavretie dohody o vine a treste medzi obvineným a prokurátorom, určenie druhu trestu a jeho výmery, resp. uloženie ochranného opatrenia. Uzavretím tejto dohody sa obvinený vzdáva svojho práva na prejednanie veci na hlavnom pojednávaní. ⁸

V praxi však k uzavretiu dohody o vine a treste podľa § 232 Trestného poriadku došlo v roku 2020 len s 1 356 obvinenými, čo je o 510 obvinených menej, než v roku 2019. ⁹

Zo Správy generálneho prokurátora vyplýva, že percento skončenia trestných vecí prostredníctvom odklonov oproti podaniu obžaloby je stále na pomerne nízkej úrovni, a to aj napriek dlhodobej snahe o presadenie restoratívnej justície a nesporným výhodám aplikácie odklonov, či už z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti konania, podstatne nižšiemu percentu pravdepodobnosti vzniku druhotnej viktimizácie u poškodených, ako aj efektívnosť zabezpečenia práv poškodených na náhradu škody v trestnom konaní.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že na prokuratúre u všetkých troch druhoch odklonov došlo v roku 2020 k zníženiu ich využitia. Ak by sme mali hovoriť o nedostatočnej miere využitia aplikácie zmieru a podmienečného zastavenia trestného stíhania, tak v prvom rade ide o nedostatočnú informovanosť policajtov týkajúcu sa týchto inštitútov, či už z hľadiska legislatívnej úpravy, ako aj ich praktického využitia v praxi. Policajti sú však povinní už pri prvom kontakte s obvineným, resp. poškodeným poskytnúť o možnosti využitia uvedených inštitútov dostatočné informácie. V praxi je zo strany polície takéto poskytnutie informácií často strohé a nemotivačne pôsobiace. Uvedený výrazný pokles realizácie konaní́ o dohode o vine a treste, oproti roku 2019 až o 27% možno pripísať objektívnym, ako i subjektívnym príčinám. Medzi objektívne príčiny môžeme nepochybne zaradiť absenciu zákonných náležitostí na vykonanie konanie o dohode o vine a treste, ak ide o priznanie sa obvineného, pasivitu zo strany obvineného (neprejavovanie záujmu o využitie tohto odklonu alebo po prejavenom záujme sa aj napriek tomu obvinený nedostaví na konanie o dohode o vine a treste) a pomerne zdĺhavé schvaľovanie trestu. Medzi subjektívne príčiny naopak patrí retributívne chápanie výkonu justície zo strany niektorých prokurátorov, ktorí aj napriek splneným zákonným podmienkam aplikácie odklonov dajú prednosť podaniu obžaloby. Aj keď z hľadiska efektívnosti na jednej strane prokurátorovi zaberie vykonanie konania o dohode o vine a treste viac času ako vyhotovenie obžaloby, no v konečnom dôsledku je proces schvaľovania návrhu dohody o vine a treste súdom na verejnom zasadnutí pre prokurátora z hľadiska času podstatne kratší ako čas strávený na hlavnom pojednávaní pri podaní obžaloby.

ZÁVER

Na záver možno zhrnúť, že v súčasnosti, žiaľ, naďalej stále prevládajú prvky retributívneho prístupu k vykonávaniu trestného konania. Na jednej strane môžu prokurátori vidieť pri podaní obžaloby úsporu vlastného času, na strane druhej je toto tvrdenie absolútne sporné, nakoľko pri súčasne jestvujúcej obligatórnej povinnosti nahrávania hlavných pojednávaní strávi prokurátor na hlavnom pojednávaní vo väčšine prípadov oveľa väčšie množstvo času, ako by to bolo pri vykonávaní jednotlivých úkonov súvisiacich práve s aplikáciu odklonov. Máme za to, že jedným z hlavných cieľov, kam by sa malo trestné konanie v budúcnosti uberať, je snaha o prijatie efektívnych riešení garantujúcich, že prokurátor, ktorý prípad dozoruje, bude vyvíjať maximálne úsilie a aktivitu smerujúcu k využívaniu odklonov všade tam, kde sú na ich postup a aplikáciu splnené zákonom stanovené podmienky.

Autori: JUDr. Maroš Čelár, Mgr. Dominika Gibalová

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

ŽILINKA, M. 2006. K alternatívnym spôsobom vybavenia trestných vecí podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. In Justičná revue. s. 199

OLEJ, J. – ROMŽA, S. – ČOPKO, P. - PUCHALLA, M. Trestné právo procesné. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2013, s. 173-174

IVOR, J. a kol. Trestné právo procesné. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: IuraEdition, 2010, s. 574

MINÁRIK, Š. a kol. Trestný poriadok. Stručný komentár. Bratislava: IuraEdition, 2010, ISBN 978-80-8078-369-3., s. 638

Správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2020 a poznatkoch o stave zákonnosti v Slovenskej republike [online]. Dostupné na internete: https://www.genpro.gov.sk/spravy-o-cinnosti/sprava-generalneho-prokurato...

¹ŽILINKA, M. 2006. K alternatívnym spôsobom vybavenia trestných vecí podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. In Justičná revue. s. 199
²OLEJ, J. – ROMŽA, S. – ČOPKO, P. - PUCHALLA, M. Trestné právo procesné. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2013, s. 173-174
³bližšie pozri zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
⁴Bližšie pozri Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2020 a poznatkoch o stave zákonnosti v Slovenskej republike [online]. Dostupné na internete: https://www.genpro.gov.sk/spravy-o-cinnosti/sprava-generalneho-prokurato...
⁵IVOR, J. a kol. Trestné právo procesné. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: IuraEdition, 2010, s. 574
⁶bližšie pozri § 232 ods. 3 Trestného poriadku
⁷bližšie pozri § 232 ods. 5 a 6 Trestného poriadku
⁸MINÁRIK, Š. a kol. Trestný poriadok. Stručný komentár. Bratislava: IuraEditiom, 2010, s. 638
⁹Bližšie pozri Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2020 a poznatkoch o stave zákonnosti v Slovenskej republike [online]. Dostupné na internete: https://www.genpro.gov.sk/spravy-o-cinnosti/sprava-generalneho-prokurato...