Analyze of services of Points of single contact in Slovakia

Abstrakt: Jednotné kontaktné miesta sú orgány miestnej štátnej správy, ktoré plnia úlohy na úseku živnostenského podnikania. Účelom ich existencie je uľahčenie prístupu podnikateľom k službám štátu. Ich poslaním je odbúravať najmä administratívnu a finančnú záťaž, ktoré pre podnikateľov vyplývajú z povinností ukladaných legislatívou. Jednotné kontaktné miesto by malo byť dostupným miestom, na ktorom sú sústredené úzko súvisiace služby spojené so začatím podnikania. Služby ním poskytované by mali byť prehľadné, rýchle a efektívne. Cieľom práce je zmysluplne popísať a následne analyzovať základné služby poskytované najmä podnikateľskej obci na týchto miestach. Po vykonaní analýzy navrhneme možnosti rozšírenia poskytovaných služieb v prospech podnikateľov. Zároveň odhadneme dopady týchto služieb pre podnikateľov.
Kľúčové slová: Jednotné kontaktné miesto, služby, podnikanie, štátna správa

Abstract: Points of single contact are local government authorities to fulfill the tasks of commercial activities. The purpose of their existence is to facilitate access of entrepreneurs to state services. Their function is to dispose of especially to administrative and financial burdens for entrepreneurs that result from the obligations imposed by legislation. Single point of contact should be accessible locality, on which seamlessly integrates services closely related to starting a business. Services provided by it should be transparent, quick and efficient. The aim of this work is to meaningfully describe and subsequently analyze the basic services provided especially to the business community. After analysis we will propose the possible extension of services to the benefit of entrepreneurs. Simultaneously we will estimate the impact of these services for entrepreneurs.
Key words: Points of single contact, services, entrepreneurship, State government

(Reflexia budhizmu, hinduizmu a živej etiky v dnešnej dobe)

Abstrakt: Prehľadový odborný článok sleduje východné náboženstvá a filozofické smery počnúc taoizmom, cez konfucianizmus, budhizmus, hinduizmus až po šintoizmus a ich najvýznamnejších predstaviteľov. Ponúka opis v základných kontúrach myšlienok a praktického uvažovania, vhľad do ktorých predstavuje ucelený výstup pre každého, kto sa komplexne zaujíma o východnú filozofiu a náboženstvá. Hlbšie sa autor venuje taoizmu a konfucianizmu i prepojenosti Cesty Tao a Živej etiky. Navyše ponúka originálne zdroje, z ktorých každý smer vychádza, a z ktorých záujemci môžu čerpať pri ďalšom štúdiu podnetných myšlienok.
Kľúčové slová: taoizmus, konfucianizmus, budhizmus, hinduizmus, šintoizmus, džinizmus, Lao C’, Konfucius, Budha

„Myseľ je ako zrkadlo. Denne ho musíš utierať, aby na ňom neostal prach.“
(Zenbudhistické príslovie)

Úvod

Zdá sa, že základný biblický príbeh má (aj) právnu dimenziu. Biblia nazýva hriech porušením zákona¹ a jeho hlavného aktéra označuje menom Satan (s-t-n), ktoré sa z hebrejčiny prekladá ako protivník alebo tiež (ob)žalobca.² V knihe Zjavenie Jána je takto diabol výslovne opísaný: „(...) bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ten, čo na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom.“³ Biblia hovorí, že „mzdou hriechu je smrť“.⁴ Boží Syn však prechádza smrťou namiesto ľudí, aby, ako sa uvádza v Evanjeliu podľa Jána (Jn 1,12), „všetkým, ktorí ho prijali a uverili v neho, dal právo stať sa Božími deťmi.“⁵ Zdá sa teda, akoby Boh pri záchrane človeka poskytol právne riešenie na právny problém.

Posledné citované vyjadrenie pochádza z prológu Jánovho evanjelia, ako nám ho podáva moderný slovenský preklad Novej zmluvy Nádej pre každého. Zaujímavé však je, že viaceré biblické preklady na tomto mieste nehovoria o práve, ale o moci.⁶ Akoby sa z nich vytrácala právna rovina. V nasledovných riadkoch sa preto krátko zamýšľam nad otázkou, či v predmetnom texte možno takúto rovinu vidieť a či teda môže daný text slúžiť ako jeden z biblických podkladov pre formulovanie kresťanskej náuky o spáse prostriedkami jazyka práva.

Abstrakt: 8. januára 2014 sudca Orrick z Kalifornie (USA) rozhodol, že fúzia medzi Bazaarvoice a PowerReviews porušila § 7 Claytonovho zákona. Tento prípad poskytuje významné pohľady na to ako protimonopolné orgány a ministerstvo spravodlivosti (DOJ) riešia otázky spojené s fúziami a aký pohľad majú súdy na problémy s tým súvisiace.
Kľúčové slová: Bazaarvoice, Claytonov zákon, Fúzie, Hart-Scott-Rodino zákon, USA

Rýchla integrácia v rámci EÚ so sebou priniesla jednak rastové stimuly, ale i vytvorila zraniteľné miesta, ktoré sa v mnohých členských štátoch EÚ prehĺbili v dôsledku recesie. Prekonávanie následkov globálnej krízy je možné len prostredníctvom adaptačných procesov ktoré reagujú na jej viacrozmerné príčinné súvislosti. Poslaním Európy v 21. storočí je predovšetkým zabezpečiť mier, prosperitu a stabilitu; podporovať vyrovnaný hospodársky a sociálny rozvoj; čeliť výzvam globalizácie a zachovávať rozmanitosť národov Európy, ako aj zachovávať hodnoty spoločné pre všetkých Európanov (trvalo udržateľný rozvoj, úcta k ľudským právam apod.). Globalizácia prináša zo sebou neustále nové výzvy. EÚ bude potrebovať širokú škálu kompetencií, aby sa mohla pružne prispôsobiť rýchlo sa meniacemu a úzko prepojenému svetu. Lisabonská zmluva, podpísaná 13. decembra 2007, má ambíciu poskytnúť Únii právny rámec ako aj nástroje potrebné na riešenie budúcich výziev a naplnenie požiadaviek občanov Únie. Vďaka nej sa Únia môže lepšie sústrediť na politické výzvy, vrátane globalizácie a zmeny klímy. Bohatstvo a úspech Európy spočíva v jej rôznorodosti a spravodlivej vyváženosti záujmov väčších a menších krajín.

Abstrakt: Autorka sa v príspevku zaoberá inštitucionálnou problematikou riešenia sporov v pracovnom práve v krajinách V4.
Kľúčové slová: právny štát, rýchlosť konania, pracovné súdy, pracovno- právne spory, kolektívne spory, rozhodcovský súd

Abstract: The author in this paper addresses the institutional issue of dispute settlement in labor law in the V4 countries.
Key words: rule of law, speed proceedings, labour courts, labor disputes, collective disputes, Arbitration Court

RITOMSKÁ, M., URBAN, O., UHLÁRIKOVÁ, E.: Zborník 2014, Vzťahové pasce na pracoviskách v SR. 1. vydanie. Bratislava, 2015, 71 strán. ISBN: 978-80-971872-3-1. EAN: 9788097187231.

2. medzinárodná konferencia o MOBBINGU - neredukovateľné ľudské práva - stop neľudskému správaniu v medziľudských vzťahoch, sa konala 12.11.2014 v Košiciach. Organizátorkou a producentkou konferencie bola poslankyňa NR SR JUDr. Mária Ritomská

Novelou zákona o Verejnom obstarávaní, účinnou od 01.11.2015 sa ruší § 26a Zákona o verejnom obstarávaní, t . j. preukazovanie majetkovej účasti, namiesto čoho sa zavádza Register konečných užívateľov výhod subjektov, ktoré získavajú zákazky z verejného obstarávania. Do registra budú zapisované údaje týkajúce sa konečných užívateľov výhod, teda fyzických osôb, ktoré sú skutočnými vlastníkmi subjektov participujúcich na verejnom obstarávaní. Cieľom predmetnej novely je dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní.

Úvod

Pracovný pomer bol v predchádzajúcich rokoch v centre záujmu slovenskej pracovnoprávnej literatúry. Slovenská pracovnoprávna literatúra pracovný pomer vždy považovala za základnú pracovnoprávnu kategóriu, za centrálny právny pojem pracovného práva.[1] Pracovný pomer je základným pracovnoprávnym vzťahom, ktorého právna úprava predstavuje jadro pracovného pomeru. Je to najtypickejší a najčastejší pracovnoprávny vzťah, prostredníctvom ktorého prevažná časť občanov realizuje ústavné právo na prácu.[2] Autorka článku si túto tému vybrala z dôvodu aktuálnosti problematiky skončenia pracovného pomeru.

Úvod

Prednedávnom sme si pripomenuli už dvadsiate tretie výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky, resp. i dvadsiate tretie výročie zániku spoločného československého štátu.¹ Aj napriek tomuto, už relatívne dlhému časovému odstupu, československá idea z času na čas ožije, prinajmenšom aspoň v časti spoločnosti.² Príkladom je aj občianska iniciatíva za obnovenie Československa, ktorá sa objavila začiatkom minulého roka.³ Jej cieľom je vyhlásenie referenda o znovuzjednotení českého a slovenského štátu, t. j. o obnovení Československa, a to v r. 2018. Výber tohto časového okamihu nie je náhodný. Naopak, má symbolický charakter. V r. 2018 totiž uplynie sto rokov od vzniku prvej Československej republiky.⁴

Cieľom nášho príspevku však nebude hodnotiť načrtnuté snahy iniciované občianskym sektorom. Prípadné uskutočnenie referenda o obnovení Československa, ak by aj teoreticky bolo úspešné, by znamenalo len začiatok dlhej cesty, ktorá má nie len ústavnoprávne aspekty, a to tak z pohľadu ústavného práva Slovenskej republiky ako aj ústavného práva Českej republiky, ale aj viaceré aspekty medzinárodnoprávne. Predmetom nasledujúcich riadkov preto bude stručná analýza ústavnoprávnych dôsledkov prípadného platného slovenského referenda o obnovení Československa. Zameriame teda pozornosť najmä na kroky, ktoré by mali po úspešnom referende nasledovať.