Projustice AI podcast na Spotify

Príbehy v tejto knihe sú inšpirované skutočnými osudmi ľudí a udalosťami na slovenskom internete. Títo ľudia sa stali obeťami internetových parazitov, predátorov, podvodníkov aj konšpirátorov, ktorí neraz berú osudy svojich obetí do vlastných rúk. Ovládajú ich, oberajú o čas, peniaze, vlastné myslenie a často ich cez spôsobenú traumu poznačia na celý život. O mnohých postupoch a trikoch, ktoré používajú, ani netušíme, rovnako ako netušíme, že môže byt ich obeťou naše dieťa, priateľ, sused, či vlastný rodič, práve v tejto chvíli mlčky sediaci za počítačom ponorený do prijatých správ.

Temná stránka slovenského internetu je sériou prípadov, ktoré sa skutočne stali, ilustrujúcich konce, ku ktorým sa mohli uberať. V niektorých prípadoch v sebe kombinujú viaceré podobné príbehy do situácií, ktoré našťastie pre nás prežil niekto iný. Vďaka tomu môžu poslúžiť ako cenné varovanie.

Každý človek, bez ohľadu na to či ide o dieťa alebo dospelého, má krehkú psychiku. Rozbitnú, ktorá sa často veľmi dlho a ťažko vyrovnáva s negatívnymi životnými skúsenosťami. Niekedy však ide o situácie, ktorým sa dalo predísť. A práve v tom spočíva zmysel tejto knihy – pomôcť nám pochopiť hrozby, ktoré na nás na internete číhajú, spôsoby, ako ich odhaliť a vďaka tomu sa im vyhnúť.

Analysis of the Implementation of Rescue Operations and Other Measures by Public Administration Authorities during Crisis Situations in the Bratislava Region in 2020–2025

Abstrakt: Predkladaná vedecká práca sa zaoberá analýzou realizácie záchranných prác a ďalších opatrení orgánmi verejnej správy počas krízových situácií v Bratislavskom kraji v rokoch 2020 až 2025. Cieľom práce je identifikovať, aké typy záchranných prác a opatrení boli v skúmanom období realizované, aká bola ich funkčná štruktúra, ako sa menili v závislosti od povahy mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej situácie a do akej miery bol výkon verejnej správy determinovaný špecifickým bezpečnostným profilom Bratislavského kraja. Práca je koncipovaná ako kvalitatívno-kvantitatívny empirický výskum interdisciplinárnej povahy na rozhraní správneho práva, civilnej ochrany obyvateľstva, krízového riadenia a bezpečnostných štúdií. Metodologicky vychádza najmä z obsahovej analýzy dokumentov, deskriptívnej, analytickej, syntetickej a komparatívnej metódy. Empirickú bázu výskumu tvoria predovšetkým pravidelné informácie informačnej služby civilnej ochrany obyvateľstva a podklady okresného úradu v sídle kraja v Bratislave. Výsledky výskumu potvrdzujú, že Bratislavský kraj sa v skúmanom období profiloval najmä ako priestor urbanizovaných, technicko-bezpečnostných a infraštruktúrnych rizík, pričom popri lokálnych mimoriadnych udalostiach bol výrazne ovplyvnený aj celoslovenskými mimoriadnymi situáciami, osobitne pandémiou COVID-19, prílevom cudzincov a veterinárno-bezpečnostným režimom. Výskum zároveň ukazuje, že záchranné práce orgánov verejnej správy nemali iba bezprostredný zásahový charakter, ale často nadobúdali aj dlhodobý stabilizačný, organizačný a manažérsky rozmer. Práca tým prispieva k poznaniu praktického výkonu verejnej správy počas krízových situácií v metropolitnom priestore a poukazuje na potrebu chápať krízové riadenie ako kontinuálnu adaptívnu správu rizika.
Kľúčové slová: záchranné práce, krízová situácia, mimoriadna udalosť, mimoriadna situácia, verejná správa, civilná ochrana obyvateľstva, Bratislavský kraj, krízové riadenie

Abstract: The present scientific paper analyses the implementation of rescue operations and other measures carried out by public administration authorities during crisis situations in the Bratislava Region between 2020 and 2025. The aim of the paper is to identify which types of rescue operations and measures were implemented during the examined period, what their functional structure was, how they changed depending on the nature of the emergency event or emergency situation, and to what extent the performance of public administration was determined by the specific security profile of the Bratislava Region. The paper is conceived as a qualitative–quantitative empirical study of an interdisciplinary nature situated at the intersection of administrative law, civil protection of the population, crisis management, and security studies. Methodologically, it is primarily based on document content analysis, as well as descriptive, analytical, synthetic, and comparative methods. The empirical basis of the research consists mainly of regular reports of the Civil Protection Information Service and materials provided by the District Office at the seat of the region in Bratislava. The research findings confirm that during the examined period the Bratislava Region was primarily characterized as an area of urbanized, technical-security, and infrastructural risks. Alongside local emergency events, it was also significantly influenced by nationwide emergency situations, particularly the COVID-19 pandemic, the influx of foreign nationals, and the veterinary-security regime related to foot-and-mouth disease. The research further shows that rescue operations carried out by public administration authorities did not have only an immediate intervention character but often also acquired a long-term stabilizing, organizational, and managerial dimension. The paper thus contributes to understanding the practical performance of public administration during crisis situations in a metropolitan environment and highlights the need to perceive crisis management as a continuous adaptive form of risk governance.
Keywords: rescue operations, crisis situation, emergency event, emergency situation, public administration, civil protection of the population, Bratislava Region, crisis management

Rescue Operations as a Legal Institute of Civil Protection: A Systematic Analysis of Legal Regulation, Competences, Subsidiarity, and Financing

Abstrakt: Vedecká práca sa zaoberá právnou analýzou inštitútu záchranných prác v systéme civilnej ochrany obyvateľstva Slovenskej republiky so zameraním na ich normatívne vymedzenie, materiálne jadro a vzťah k inštitútu mimoriadnej situácie ako formálnemu právnemu režimu krízového riadenia. Skúma, či je výkon záchranných prác podmienený vyhlásením mimoriadnej situácie, analyzuje kompetenčný rámec ich riadenia a organizovania na princípe vecnej a územnej subsidiarity a poukazuje na problematiku financovania a refundácie výdavkov v kontexte princípu legality a normatívnej povahy interných aktov riadenia. Príspevok je založený na jazykovom, systematickom a teleologickom výklade právnych predpisov, teda na základných vedeckých metódach právneho výskumu a formuluje závery a návrhy de lege ferenda smerujúce k zvýšeniu právnej istoty a normatívnej koherencie v oblasti záchranných prác. Okrem rozvoja teoretických poznatkov bezpečnostných vied a právnych vied, najmä správneho práva sa príspevok snaží odpovedať na praktické otázky nastávajúce v bezpečnostnoprávnej praxi vo verejnej správe.
Kľúčové slová: záchranné práce, civilná ochrana obyvateľstva, verejná správa, bezpečnostnoprávne služby vo verejnej správe, krízové riadenie

Abstract: The scientific paper provides a legal analysis of the institute of rescue operations within the system of civil protection of the population of the Slovak Republic, focusing on their normative definition, material core, and their relationship to the institute of an emergency situation as a formal legal regime of crisis management. It examines whether the performance of rescue operations is conditioned upon the declaration of an emergency situation, analyzes the competence framework for their management and organization based on the principles of substantive and territorial subsidiarity, and addresses the issue of financing and reimbursement of expenses in the context of the principle of legality and the normative nature of internal administrative acts. The paper is based on linguistic, systematic, and teleological interpretation of legal regulations, applying fundamental scientific methods of legal research, and formulates conclusions and de lege ferenda proposals aimed at enhancing legal certainty and normative coherence in the field of rescue operations. In addition to contributing to the development of theoretical knowledge in security studies and legal sciences, particularly administrative law, the paper seeks to answer practical questions arising in security-law practice within public administration.
Keywords: rescue operations, civil protection of the population, public administration, security-law services in public administration, crisis management

Offshore Structures – Legal Limits of Transparency and Proving Economic Reality in Security Practice

Abstrakt Príspevok sa zaoberá problematikou offshore štruktúr v kontexte bezpečnostnej praxe a dokazovania ekonomickej reality v prípadoch ekonomickej kriminality. Offshore obchodné spoločnosti predstavujú legitímny nástroj cezhraničného podnikania vyplývajúci zo slobody usadiť sa v rámci práva Európskej únie, avšak ich viacúrovňové vlastnícke konštrukcie môžu znižovať transparentnosť a komplikovať identifikáciu osoby vykonávajúcej faktickú kontrolu. Text analyzuje právne limity využívania offshore štruktúr, so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, osobitne v kontexte rozhodnutí vo veciach C-37/20 a C-601/20. Osobitná pozornosť je venovaná identifikácii konečného užívateľa výhod, operatívnym a procesným limitom dokazovania a novým trendom vyplývajúcim z digitalizácie finančných tokov. Príspevok poukazuje na to, že rozhodujúcim faktorom nie je samotná existencia zahraničnej štruktúry, ale schopnosť bezpečnostných orgánov preukázať ekonomickú realitu v prostredí globalizovaného kapitálu.
Kľúčové slová: offshore štruktúry, konečný užívateľ výhod, ekonomická realita, transparentnosť vlastníctva, ekonomická kriminalita, dokazovanie, bezpečnostná prax, pranie špinavých peňazí

Abstract The paper examines offshore structures from the perspective of security practice and the evidentiary challenges associated with proving economic reality in cases of economic crime. Offshore business companies constitute a legitimate instrument of cross-border entrepreneurship under the freedom of establishment within European Union law; however, multi-layered ownership arrangements may reduce transparency and complicate the identification of the individual exercising effective control. The study analyses the legal limits of offshore arrangements with particular reference to the case law of the Court of Justice of the European Union, especially in joined cases C-37/20 and C-601/20. Special attention is devoted to the identification of the ultimate beneficial owner, the operational and procedural limits of evidence-gathering, and emerging trends related to the digitalisation of financial flows. The paper argues that the decisive issue is not the mere existence of offshore structures, but the capacity of security authorities to demonstrate economic reality within a globalised capital environment.
Keywords: offshore structures, ultimate beneficial owner, economic reality, ownership transparency, economic crime, evidentiary challenges, security practice, money laundering

Fragmentation and Proportionality: A Critical Analysis of the Dual System for Registering Ultimate Beneficial Owners in the Slovak Republic after the Judgment of the Court of Justice of the European Union (C-37/20, C-601/20)

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá teoreticko-právnou analýzou duálneho systému evidencie konečných užívateľov výhod v Slovenskej republike, ktorý pozostáva z Registra partnerov verejného sektora a všeobecnej evidencie konečných užívateľov výhod vedenej na účely predchádzania legalizácii výnosov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu (Anti-Money Laundering / Counter-Terrorist Financing – ďalej len AML/CFT). Ťažiskom článku je posúdenie proporcionality verejného prístupu k údajom o konečných užívateľoch výhod po prelomovom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 22. novembra 2022 vo veciach WM a Sovim SA (spojené veci C-37/20 a C-601/20), ktorým bol spochybnený koncept plošnej verejnosti AML registrov. Autor argumentuje, že Register partnerov verejného sektora si zachoval ústavnú a európskoprávnu legitimitu plošného verejného prístupu ako lex specialis, keďže je viazaný na ochranu verejných financií, povinnú externú verifikáciu a prísny sankčný mechanizmus. V závere sú formulované návrhy de lege ferenda smerujúce ku konsolidácii evidencie konečných užívateľov výhod v kontexte aktuálneho vývoja práva Európskej únie, najmä po prijatí tzv. AML balíka.
Kľúčové slová: AML/CFT, konečný užívateľ výhod, lex specialis, proporcionalita, Register partnerov verejného sektora, transparentnosť

Abstract: The article provides a theoretical and legal analysis of the dual system for registering ultimate beneficial owners in the Slovak Republic, which consists of the Register of Partners of the Public Sector and the general register of ultimate beneficial owners maintained for the purposes of preventing money laundering and terrorist financing (Anti-Money Laundering / Counter-Terrorist Financing – hereinafter referred to as AML/CFT). The core focus of the article is the assessment of the proportionality of public access to beneficial ownership data following the landmark judgment of the Court of Justice of the European Union of 22 November 2022 in WM and Sovim SA (joined cases C-37/20 and C-601/20), which called into question the concept of unrestricted public access to AML registers. The author argues that the Register of Partners of the Public Sector has retained the constitutional and EU-law legitimacy of unrestricted public access as a lex specialis, as it is closely linked to the protection of public funds, mandatory external verification, and a strict sanctioning mechanism. The article concludes with de lege ferenda proposals aimed at consolidating beneficial ownership registration in the context of current developments in European Union law, following the adoption of the so-called AML package.
Keywords: AML/CFT, lex specialis, proportionality, Register of Partners of the Public Sector, transparency, ultimate beneficial owner

Implementation of Autonomous UAS within the Integrated Border Management System

Abstrakt: Predkladaná vedecká štúdia analyzuje využitie bezpilotných leteckých systémov pri ochrane vonkajšej schengenskej hranice v podmienkach Slovenskej republiky. Navrhuje rozšírenie funkcionality MDOAC o autonómnu dokovaciu stanicu, ktorá zvyšuje schopnosť aktívneho hraničného dozoru. Posudzuje aj hrozby nelegálneho využívania dronov a predstavuje návrhy systémov C-UAS v súlade s princípmi Integrovaného riadenia hraníc.
Štúdia je čiastkovým výstupom z VÝSK. 257, Odler R. , Gucký R. , Košč I. , Škrinár T. , Kuľková J. , Porubská D. , Galba J. , Holubiczky V. a i. 2021: Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum pre riadenie v krízových situáciách : Projekt medzinárodnej vedeckovýskumnej úlohy. - Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2021.
Kľúčové slová: autonómna dokovacia stanica; bezpilotné letecké systémy; C-UAS; integrované riadenie hraníc; MDOAC; ochrana hraníc; schengenská hranica;

Abstract: The study examines the use of unmanned aerial systems in protecting the external Schengen border under the conditions of the Slovak Republic. It proposes extending the functionality of the MDOAC with an autonomous docking station that enhances active border surveillance. The study also evaluates threats related to the illegal use of drones and presents C-UAS solutions aligned with the principles of Integrated Border Management.
The study is a partial output of VÝSK. 257: Odler, R., Gucký, R., Košč, I., Škrinár, T., Kuľková, J., Porubská, D., Galba, J., Holubiczky, V., et al. (2021). Mobile, Data, Sampling and Analytical Centre for Crisis Management: Project of an International Scientific Research Task. Academy of the Police Force in Bratislava, 2021.
Keywords: autonomous docking station; unmanned aerial systems; C-UAS; integrated border management; MDOAC; border protection; Schengen border

Tax on Sugar-Sweetened Non-Alcoholic Beverages

Anotácia: Článok sa zaoberá problematikou dane zo sladených nealkoholických nápojov ako nástroja verejného zdravotníctva a fiškálnej politiky. Analyzuje dôvody jej zavádzania, predovšetkým v kontexte znižovania spotreby cukru a prevencie civilizačných ochorení. Porovnáva legislatívne rámce a účinnosť tejto dane vo vybraných krajinách EÚ. Zohľadňuje aj jej dopad na spotrebiteľské správanie a trh.
Kľúčové slová: daň, cukor, sladené nealkoholické nápoje

Abstract: The article addresses the issue of the tax on sugar-sweetened non-alcoholic beverages as an instrument of public health and fiscal policy. It analyses the reasons for its introduction, primarily in the context of reducing sugar consumption and preventing lifestyle-related diseases. Furthermore, it compares the legislative frameworks and the effectiveness of this tax in selected EU countries, taking into account its impact on consumer behaviour and the market.
Keywords: tax, sugar, sugar-sweetened non-alcoholic beverages