From Channel to Slovakia: Lessons from the UK Channel Programme for Slovak Deradicalization Policy

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá britským programom Channel, ktorý je preventívnym mechanizmom deradikalizácie v Spojenom kráľovstve a skúma výzvy spojené s možnou implementáciou obdobného modelu v podmienkach Slovenskej republiky. Pozornosť sa sústreďuje na konceptuálne východiská programu Channel, predovšetkým na pojmy radikalizácia, zraniteľnosť a safeguarding, ktoré tvoria základ intervenčnej schémy programu. Na rozdiel od tradičných bezpečnostne orientovaných prístupov vychádza program Channel z predpokladu, že osoby zraniteľné voči radikalizácii potrebujú včasnú podporu a ochranu ešte predtým, ako budú ich zraniteľnosti zneužité extrémistickými aktérmi.
Príspevok analyzuje vývoj súčasných prístupov k radikalizácii a poukazuje na rastúci odborný konsenzus, podľa ktorého radikalizácia nepredstavuje lineárny ani deterministický proces. Osobitnú pozornosť autorka venuje konceptu safeguardingu a jeho úlohe v programe Channel, ktorý funguje v zmysle multidisciplinárneho rámca zahŕňajúceho vzdelávacie inštitúcie, sociálne služby, zdravotnícke zariadenia, orgány miestnej samosprávy a políciu. Zároveň sa príspevok venuje kritike programu z radov akademickej obce, najmä otázkam sekuritizácie, nejednoznačnosti indikátorov zraniteľnosti, využívaniu preventívnych intervencií a stieraniu hraníc medzi podporou a dohľadom.
Súčasťou analýzy je aj zhodnotenie skúsenosti Spojeného kráľovstva, ktorá je následne komparovaná s vývojom na Slovensku, kde sa pokusy o vytvorenie národného deradikalizačného programu stretli s konceptuálnymi nezhodami, predovšetkým pri definovaní pojmov radikalizácia a radikalizovaná osoba.
Kľúčové slová: Deradikalizácia, extrémizmus, Prevent, program Channel, radikalizácia, safeguarding, sekuritizácia, Slovenská republika, Spojené kráľovstvo, zraniteľnosť.

Abstract: This article examines the United Kingdom's Channel Programme, a preventive deradicalization mechanism, and explores the challenges associated with the potential implementation of a similar model in the Slovak Republic. It focuses on the conceptual foundations of the Channel Programme, particularly the concepts of radicalization, vulnerability, and safeguarding, which constitute the basis of its intervention framework. Unlike traditional security-oriented approaches, the Channel Programme is based on the assumption that individuals vulnerable to radicalization require early support and protection before their vulnerabilities can be exploited by extremist actors.
The article analyses the development of contemporary approaches to radicalization and highlights the growing scholarly consensus that radicalization is neither a linear nor a deterministic process. Particular attention is devoted to the concept of safeguarding and its role within the Channel Programme, which operates as a multidisciplinary framework involving educational institutions, social services, healthcare providers, local authorities, and the police. The article also addresses academic criticism of the programme, focusing on issues such as the securitization of safeguarding, the ambiguity of vulnerability indicators, the use of preventive interventions, and the blurring of boundaries between support and surveillance.
The analysis further includes an assessment of the United Kingdom's experience, which is subsequently compared with developments in Slovakia, where attempts to establish a national deradicalization programme have encountered conceptual disagreements, particularly regarding the definition of the concepts of radicalization and the radicalized individual.
Key words: Channel Programme, deradicalization, extremism, Prevent, radicalization, safeguarding, securitization, Slovak Republic, United Kingdom, vulnerability.

V ostatných rokoch sa problematika radikalizácie a násilného extrémizmu dostáva do centra pozornosti bezpečnostných politík demokratických štátov. Dynamický rozvoj informačných technológií, sociálnych sietí a online komunikačných platforiem významne zmenil spôsob šírenia radikálnych ideológií a náboru nových stúpencov. Súčasne rastúca spoločenská polarizácia, dezinformačné kampane a nárast prejavov nenávisti vytvárajú priaznivé prostredie pre vznik a rozvoj radikalizačných procesov.

Spojené kráľovstvo patrí medzi štáty, ktoré sa problematike prevencie radikalizácie venujú systematicky už viac ako dve desaťročia a krajina vytvorila multisektorový systém na prevenciu a identifikáciu radikalizácie, násilného extrémizmu a terorizmu. Systém nie je iba multisektorový s participáciou štátu, verejnej správy, občianskych združení a verejnosti, ale tiež viacúrovňový zahŕňajúc štyri piliere protiteroristickej stratégie CONTEST, ktorými sú Prevent (predchádzať), Pursue (odhaľovať a vyšetrovať), Protection (chrániť) a Prepare (pripraviť sa). V rámci piliera Prevent bol vytvorený intervenčný mechanizmus Channel zameraný na včasnú identifikáciu a následnú podporu osôb ohrozených radikalizáciou. Aktuálne štatistiky ukazujú, že potreba takýchto preventívnych nástrojov neklesá. V období 2024/2025 bolo do programu Prevent postúpených 8 778 prípadov, čo predstavuje najvyšší počet od začiatku evidencie. Významnú časť prípadov tvorili osoby vykazujúce známky krajne pravicovej radikalizácie, pričom najvyšší nárast zaznamenala kategória osôb bez jednoznačne identifikovateľnej ideológie, ktoré prejavujú fascináciu násilím alebo masovými útokmi.(1)

Aj keď Slovenská republika nečelí takému rozsahu teroristickej hrozby ako Spojené kráľovstvo, problematika radikalizácie zostáva aktuálna. V rámci slovenského prostredia sú bezpečnostné riziká spojené predovšetkým s prejavmi pravicového extrémizmu, šírením nenávistných ideológií v online priestore, antisystémovými naratívmi a rastúcou spoločenskou polarizáciou (2), čo vytvára porovnateľné podmienky pre vznik a rozvoj procesov radikalizácie, ktoré predstavujú významnú bezpečnostnú výzvu aj pre Spojené kráľovstvo.

Z uvedených dôvodov rastie význam preventívnych a deradikalizačných opatrení, ktoré umožňujú identifikovať ohrozené osoby ešte pred tým, ako dôjde k spáchaniu násilného činu. Skúsenosti Spojeného kráľovstva, najmä prostredníctvom programu Channel, preto predstavujú cenný zdroj poznatkov využiteľných pri budovaní komplexného systému prevencie a deradikalizácie v podmienkach Slovenskej republiky.

Ukazuje sa, že najväčším inhibítorom prevencie radikalizácie naprieč medzinárodným spoločenstvom je absencia univerzálne akceptovanej definície pojmu radikalizácia. Neexistuje spoľahlivý profil zradikalizovaného jedinca alebo budúceho extrémistu. Odborníkmi často citovaná definícia pochádza od A. P. Schmida, ktorý radikalizáciu opisuje ako „ dynamický psychosociálny proces, počas ktorého jednotlivec alebo skupina postupne preberá extrémistické idey a presvedčenia, ktoré môžu viesť k ospravedlňovaniu násilia, politickej intolerancie alebo odmietaniu základných demokratických princípov.“(3) Nie každá forma radikalizácie však predstavuje spoločenskú hrozbu. Historický vývoj ukazuje, že viaceré hnutia usilujúce sa o zrušenie otroctva, priznanie volebného práva ženám, presadzovanie občianskych práv alebo demokratickú transformáciu spoločnosti boli v čase svojho vzniku vnímané ako radikálne. Z tohto dôvodu je jednou z kľúčových výziev súčasných preventívnych a deradikalizačných programov rozlišovanie medzi legitímnym radikálnym politickým aktivizmom a formami radikalizácie, ktoré môžu viesť k extrémizmu, intolerancii alebo násilnému správaniu. Súčasná odborná literatúra nepovažuje radikalizáciu za lineárny a predvídateľný proces. Kým staršie modely predpokladali postupný prechod od pocitu krivdy cez prijatie radikálnych a extrémistických presvedčení až k násilnému konaniu, novšie výskumy poukazujú na rôznorodosť radikalizačných trajektórií. Jednotlivci sa môžu radikalizovať náhle alebo postupne, môžu sa opakovane pohybovať v extrémistických prostrediach bez toho, aby sa stali ich trvalou súčasťou, a mnohí nikdy nepristúpia k násiliu.(4) Táto nepredvídateľnosť výrazne komplikuje fungovanie preventívnych programov, ako aj programov deradikalizácie, keďže intervencia musí byť uskutočnená ešte pred prípadnou eskaláciou do násilného extrémizmu.

Pojem deradikalizácia vo svojom dnešnom význame bol po prvýkrát použitý v arabskom svete koncom 20.storočia. Konkrétne v krajinách Egypt a Alžírsko, kým sa nerozšíril do ostatných častí sveta, vrátane Európy. Podľa prieskumu OSN z roku 2009, už v tomto období malo aspoň 34 zo 192 členských štátov OSN zdokumentované postupy pre boj s radikalizáciou a programy deradikalizácie. Medzi týmito 34 krajinami sa nachádzalo šesť arabských štátov (Alžírsko, Kuvajt, Saudská Arábia, Sudán, Spojené arabské emiráty a Jemen), avšak zastúpenie mali aj európske štáty, medzi nimi Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Rumunsko, Švajčiarsko a Veľká Británia.(5)

Ako už bolo spomenuté, Spojené kráľovstvo sa tematike venuje už viac ako dve desaťročia a program Prevent, ktorého súčasťou je Channel (vytvorený v roku 2007) patrí medzi najzmapovanejšie intervenčné mechanizmy, hoci samotný program je iba jedným z pilierov stratégie na prevenciu boja proti radikalizácii, ktorá by potenciálne mohla viesť k násiliu.

Samotný výraz „channel“ v zmysle „smerovania“ zdôrazňuje preventívnu filozofiu programu, ktorého podstatou je nasmerovanie zraniteľných jednotlivcov k vhodným podporným opatreniam a intervenciám s cieľom znížiť ich zraniteľnosť voči pôsobeniu extrémistických ideológií a vplyvov. Názov bol zámerne zvolený tak, aby vyjadroval filozofiu programu založenú na prevencii namiesto represívnych opatrení, podpore namiesto trestného stíhania, ochrane zraniteľných osôb (safeguarding) namiesto ich sledovania alebo monitorovania (surveillance). „Safeguarding“ je kľúčový koncept britského systému sociálnej ochrany a nemá úplne presný slovenský ekvivalent. V britskom kontexte safeguarding znamená súbor opatrení zameraných na ochranu detí a zraniteľných dospelých osôb pred ujmou, zneužívaním, zanedbávaním alebo inými formami ohrozenia ich bezpečnosti a priaznivého vývoja. Nejde teda iba o ochranu pred trestnou činnosťou.

Safeguarding zahŕňa ochranu pred fyzickým násilím, psychickým týraním, sexuálnym zneužívaním, zanedbávaním, kriminalitou, obchodovaním s ľuďmi, gangmi, domácim násilím, a v prípade programu Channel aj pred radikalizáciou. Britská vláda vychádza z predpokladu, že osoba, ktorá sa stáva obeťou náboru do extrémistickej skupiny, je do určitej miery zraniteľnou osobou, ktorá potrebuje pomoc a podporu.(6)

Radikalizácia sa preto chápe podobne ako nábor do zločineckého gangu, sexuálne zneužívanie detí, online grooming, obchodovanie s ľuďmi. V každom prípade ide o situáciu, keď niekto využíva zraniteľnosť jednotlivca vo svoj prospech. Preto sa v programe Channel používa jazyk sociálnej ochrany namiesto jazyka represie.

Úspešná implementácia takéhoto prístupu však predpokladá spoločenský a inštitucionálny konsenzus o tom, ktoré osoby možno považovať za zraniteľné voči radikalizácii a aké faktory túto zraniteľnosť vytvárajú. Program vychádza z predpokladu, že radikalizácia je proces, ktorému možno predchádzať prostredníctvom včasnej intervencie zameranej na odstránenie alebo zmiernenie faktorov zraniteľnosti. Program nemožno vnímať iba ako deradikalizačný program, skôr je potrebné ho chápať ako multidisciplinárny preventívny mechanizmus založený na princípoch safeguarding, ktorý funguje prostredníctvom identifikácie, posudzovania a podpory poskytovanej osobám považovaným za zraniteľné voči radikalizácii.

Proces sa začína v okamihu, keď odborník alebo akákoľvek iná osoba zaznamená správanie vyvolávajúce obavy. Odporúčanie („referral“) môžu podať učitelia, sociálni pracovníci, zdravotnícki pracovníci, policajti, pracovníci miestnej samosprávy, pracovníci univerzít, rodinní príslušníci a teda akákoľvek osoba. Ak je nahlasovateľom občan, zvyčajne nahlásenie podáva na stránke ACT early (Konaj včas), kde je uvedená aj 24h telefonická linka. Ak sa jedná o profesionála, odporúčanie sa podáva cez jednotný formulár programu Prevent. Je dôležité poznamenať, že samotné odporúčanie neznamená, že osoba je extrémista alebo páchateľ trestnej činnosti. Ide len o signalizáciu možnej zraniteľnosti. Typické dôvody odporúčania môžu zahŕňať náhle zmeny správania, intenzívny záujem o extrémistický obsah, sociálnu izoláciu, prejavy podpory násiliu, krízu identity, kontakt s extrémistickými skupinami.

Ďalšou fázou je predbežné posúdenie odporúčania („screening“). Po prijatí odporúčania sa uskutoční počiatočné posúdenie. Jeho cieľom je odpovedať na otázku, či existujú dôvody domnievať sa, že osoba je zraniteľná voči radikalizácii. Veľká časť odporúčaní sa v tomto štádiu uzatvára bez ďalších krokov, čo predstavuje dôležitý krok, pretože systém má fungovať ako filter a zabrániť zbytočným intervenciám. Vykonáva ho miestna polícia, ktorá svoje rozhodnutie zväčša konzultuje s miestnymi profesionálmi.

Do 31. marca 2025 bolo do systému Prevent odporučených 8 517 osôb, pričom celkovo bolo odoslaných 8 778 prípadov, čo predstavuje 27 % nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom (6 922) a je to najvyšší počet odporúčaní zaznamenaný v jednom roku od začiatku sledovania údajov v apríli 2015.(7) Najvyšší počet odporúčaní (3 129) pochádzal v roku 2025 zo sektoru vzdelávania a predstavuje 36 % všetkých žiadostí o pomoc; ide o mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku, keď sektor vzdelávania nahlásil 40 % odporúčaní (2 788 zo 6 922). Počet odporúčaní podaných políciou (2 631; 30 %) sa zvýšil o 37 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom (1 921; 28 %); najväčší percentuálny nárast zaznamenali odporúčania podané miestnymi úradmi (54 % z 582 na 895); naopak, odporúčania podané lokálnou komunitou, priateľmi a rodinou predstavovali jediný sektor, ktorý zaznamenal pokles, a to až o 25 %. Najvyšší podiel tvorili osoby vo veku 11 až 15 rokov (3 192; 36 %) z 8 759 odporúčaní pre Prevent, kde bol vek známy a teda žiaci základných škôl v tínedžerskom veku. Obavy týkajúce sa „pravicového extrémizmu“ predstavovali 21 % (1 798) hlásení, čo je viac ako v prípade „islamistického extrémizmu“ (10 %; 870); v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa podiel hlásení týkajúcich sa obáv z „pravicového extrémizmu“ zvýšil (z 19 %; 1 314 zo 6 921), zatiaľ čo podiel hlásení týkajúcich sa „islamistického extrémizmu“ sa znížil (z 13 %; 913 zo 6 921). Zaujímavá je štatistika z kategórie radikalizácia bez ideológie, čo je fenomén, pri ktorom sa mladí ľudia uchyľujú k extrémizmu a násiliu. Často nezačína vierou v politický či náboženský systém, ale skôr osamelosťou, túžbou po prijatí, rozpadom rodinných väzieb. Psychológovia a odborníci poukazujú na to, že tento proces poháňajú skôr psychologické a sociálne faktory než samotná doktrína. Najvyšší počet odporúčaní je práve v tejto kategórii (4917; 56%).

Ak sa zistí, že je potrebné ďalšie posúdenie nahláseného prípadu, vec sa predloží na tzv. Channel panel, ktorý tvorí jadro celého programu a ktorého konanie do značnej miery ovplyvňuje účinnosť celého procesu deradikalizácie. Členovia panela analyzujú individuálne faktory ako psychický stav, osobnostné charakteristiky, schopnosť kritického myslenia, odolnosť voči manipulácii, sociálne faktory ako rodinné prostredie, vzťahy s rovesníkmi, sociálne vylúčenie, skúsenosti s diskrimináciou a v neposlednom rade tiež ideologické faktory, ako je kontakt s extrémistickou propagandou, prijímanie extrémistických naratívov, ospravedlňovanie násilia. Nejde teda iba o hodnotenie ideológie, ktoré tvorí iba časť posudzovania, ale o komplexné posúdenie životnej situácie jednotlivca. Panel tvorí multidisciplinárna skupina odborníkov a spravidla zahŕňa zástupcov polície, miestnej samosprávy, sociálnych služieb, školstva, zdravotníckych služieb, psychológov a ďalších relevantných odborníkov.

Práve multidisciplinárnosť je považovaná za jednu z hlavných predností programu. Panel rozhoduje o tom, či je osoba vhodná pre program Channel, aké sú špecifické potreby osoby a aký typ podpory jej bude ponúknutý. Môže sa špecificky jednať o psychologickú podporu vo forme poradenstva, terapie, riešenia traumy, vzdelávaciu podporu zameranú na rozvoj kritického myslenia, mediálnu gramotnosť a občiansku vyspelosť alebo sociálnu podporu pri vzdelávaní, zamestnaní alebo budovaní sociálnych vzťahov. Častá je tiež tzv. ideologická intervencia ako diskusia s odborníkmi, mentorstvo alebo konfrontácia jednotlivca s extrémistickými naratívmi. Neexistuje univerzálny model a každý prípad je riešený individuálne.

Záverečnou fázou procesu je monitoring a ukončenie prípadu. Počas intervencie panel pravidelne hodnotí pokrok osoby, zmeny rizikových faktorov, potrebu ďalšej podpory. Prípad sa uzatvára, keď panel dospeje k záveru, že riziko bolo dostatočne znížené alebo ďalšia intervencia nie je potrebná.

Účasť na programe Channel je dobrovoľná a nikoho do nej nemožno nútiť. V prípade, že odborníci v paneli Channel rozhodnú o ďalšej práci a podpore osobe, ktorá bola do programu odporučená, táto osoba má právo pomoc alebo podporu odmietnuť. Z 8778 jednotlivcov odporúčaných do programu Channel panel odborníkov rozhodoval o 1727 (20%) osobách, z ktorých 1472 (17%) bolo prijatých do programu. Z tohto čísla 55% osôb vyjadrilo súhlas s participáciou na podpornom programe a 45% so svojou účasťou na programe nesúhlasilo. Vyjadrením nesúhlasu sa proces nekončí, jednotlivec, ktorý pomoc a podporu odmietne je presmerovaný na ďalšie služby poskytované v oblasti duševného zdravia, sociálne služby, podporu pri vzdelávaní, služby pre mládež a ďalšie mechanizmy ochrany. Aj v tejto fáze procesu je najdôležitejšie, aby sa jednalo o dobrovoľné konanie a nie o nátlak, avšak podľa vyjadrení britskej polície, s osobou, ktorá pomoc odmieta sa naďalej pracuje. V prípade, že je páchaná kriminálna činnosť alebo hrozí bezpečnostné riziko, záležitosť preberá polícia, najmä protiteroristické oddelenie, keďže program Channel nemá v kompetencii vyšetrovanie aktívnych hrozieb.

Uviedli sme, že kľúčovou je práve rovnováha medzi „safeguarding“ (v zmysle ochrany zraniteľných osôb) a „securitizing“(tzv. sekuritizáciou), pričom práve v posledných fázach procesu deradikalizácie môže prísť k jej narušeniu. Program Channel síce používa jazyk ochrany zraniteľných osôb (safeguarding), ale v skutočnosti rozširuje politiku národnej bezpečnosti do oblastí ako školstvo, zdravotníctvo a sociálna práca.(8) Hoci sa kladie dôraz na dobrovoľnosť v účasti na programe, ani po jeho odmietnutí jednotlivec neostáva mimo dohľadu inštitúcií. Časť odborníkov kritizuje používanie indikátorov zraniteľnosti, pomocou ktorých sa identifikujú potenciálne radikalizované osoby. Mnohé indikátory ako hľadanie identity, pocit izolácie, zmena správania, frustrácia sú veľmi všeobecné a preto môžu označovať veľké množstvo ľudí, ktorí nikdy nebudú predstavovať bezpečnostné riziko. Program Channel býva kritizovaný ako forma preventívnej intervencie, ktorá zasahuje voči osobám pred spáchaním akéhokoľvek trestného činu na základe odhadov budúceho rizika. Pracuje s osobami, ktoré sa nedopustili trestného činu, ale sú považované za potenciálne rizikové. Problémom je najmä skutočnosť, že posudzovanie budúceho rizika je do značnej miery subjektívne a závisí od úsudku jednotlivých odborníkov.

Na druhej strane niektorí kritici programu vyjadrujú voči programu Channel práve opačné námietky a síce, že program je vo väčšej miere zameraný na ochranu zraniteľných osôb a odkláňa sa od agendy boja proti terorizmu, ktorá by mala byť jeho primárnou náplňou. V roku 2023 zverejnil William Shawcross, ktorý bol vymenovaný za nezávislého kontrolóra programu Prevent svoju súhrnnú hodnotiacu správu a navrhol v nej približne tri desiatky možných vylepšení, pričom kritika programu sa týkala práve nedostatočného boja proti extrémizmu a teroristickým hrozbám.(9) Faktom je, že ani zavedenie programu Prevent a jeho intervenčného mechanizmu Channel nedokázalo zabrániť niekoľkým teroristickým útokom, ktoré majú na svedomí zradikalizovaní občania Spojeného kráľovstva a čo je horšie, mnohí tieto skutky spáchali po absolvovaní programu deradikalizácie. Jedným z konkrétnych prípadov je prípad Usmana Khana, ktorý v roku 2019 v Londýne dobodal na smrť dvoch ľudí. Skutok sa stal počas konferencie, ktorú organizovala University of Cambridge, ktorá prezentovala štúdiu rehabilitácie väzňov a Khana pozvali ako jedného z úspešných absolventov programu deradikalizácie. Namiesto pripraveného prejavu o úspechoch napraveného kriminálnika Khan zaútočil na účastníkov dvoma nožmi, ktoré mal pripravené na zápästiach. Khan bol v rámci programu Prevent neustále monitorovaný políciou, následné vyšetrovanie však ukázalo, že v polícii dochádzalo k nedorozumeniam medzi lokálnou políciou a protiteroristickou jednotkou, čo napokon viedlo k fatálnemu zlyhaniu, keď Khan nasadol na vlak do Londýna bez toho, aby bol niektorou z policajných skupín monitorovaný.(10)

Ako vyplýva z počtu odporúčaní do programu Prevent, za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu považujú odborníci a tiež bežní občania Spojeného kráľovstva hrozbu pravicového extrémizmu, čo sa zhoduje aj s konštatovaním Koncepcie boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2028, ktorý je základným dokumentom Slovenskej republiky týkajúcim sa boja proti radikalizácii a extrémizmu. Nejedná sa však iba o tieto dve krajiny, nárast pravicového extrémizmu je pozorovaný aj v krajinách ako Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko a Švédsko.(11) Útoky pravicových extrémistov sú cielené na utečencov alebo na miesta spojené s islamom. Situácia sa však v porovnaní s minulosťou zmenila, kým v minulosti boli prívrženci pravice súčasťou väčších organizovaných blokov, ktoré mohli bezpečnostné zložky oveľa prehľadnejšie monitorovať, v dnešnej dobe je potenciálnych spúšťačov nepokojov a potenciálnych cieľov veľa. Ich činnosť sa s novými technológiami presúva do online priestoru, kde je pre bezpečnostné zložky oveľa náročnejšie radikalizovaných jedincov identifikovať a v prípade Spojeného kráľovstva ich umiestniť do programu Channel.

Slovenská republika v súčasnosti postráda jednotný systém, ktorý by fungoval na národnej úrovni, ako je tomu v Spojenom kráľovstve. V boji proti radikalizácii, extrémizmu a terorizmu bezpečnostné zložky vychádzajú z už spomenutej Koncepcie boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2028, ktorá sa zameriava prevažne na prevenciu a boj proti radikalizácii, extrémizmu a s nimi spojenú protispoločenskú činnosť ohrozujúcu základy demokratického právneho štátu, a z dokumentu Národný akčný plán boja proti terorizmu do roku 2027 venovanému fenoménu terorizmu, keď radikalizácia už dosiahla úroveň teroristického aktu, vrátane prevencie, odhaľovania a represie. Dokument stanovuje jednotlivé úlohy ministerstvám, spravodajskej službe a vyšším územným celkom, vyzýva na medzirezortnú spoluprácu, avšak ostáva vo všeobecnej teoretickej rovine bez vytvorenia konkrétneho programu alebo systému s definovaním presných kompetencií jednotlivých participantov.

Cieľom tohto článku bolo preskúmať postup a praktické uplatnenie deradikalizačných intervencií na príklade britského programu Channel a posúdiť relevantnosť programu v reáliách Slovenskej republiky. Článok poukazuje na to, že súčasné procesy radikalizácie čoraz viac postihujú zraniteľné osoby naprieč ideologickými spektrami a že účinná prevencia si vyžaduje včasnú identifikáciu a spoluprácu všetkých relevantných inštitúcií. Program Channel ponúka cenný rámec, ako zabrániť prechodu od radikalizácie k násilnému extrémizmu systémovou spoluprácou orgánov činných v trestnom konaní, vzdelávacích inštitúcií, pracovníkov sociálnych služieb, zdravotníckych pracovníkov a miestnych komunít. Úsilie preniesť podstatné časti programu Channel na Slovensko by vyžadovalo prispôsobenie sa právnemu rámcu krajiny, analýzu inštitucionálnych kapacít, ktoré sú obmedzené, identifikáciu hrozieb, na ktoré by program reagoval a tiež analýzu postoja verejnosti voči zásahom štátu. Zámerom by malo byť koncipovanie komplexného národného preventívneho mechanizmu, ktorý by prostredníctvom spolupráce zainteresovaných subjektov vytvoril jednotný a metodicky ukotvený rámec pre včasnú identifikáciu, hodnotenie a podporu osôb zraniteľných voči radikalizačným procesom. Účinný mechanizmus deradikalizácie by sa nemal chápať len ako bezpečnostné opatrenie, ale aj ako investícia spoločnosti do sociálnej kohézie, odolnosti a presadzovania demokratických hodnôt. Prijatím vybraných časti programu Channel a ich adaptáciou na domáce podmienky by Slovensko mohlo zvýšiť schopnosť včas identifikovať zraniteľné osoby, konštruktívne zasiahnuť a efektívne tak znižovať riziko extrémistického násilia.

Záver

Program Channel predstavuje inovatívny prístup k prevencii radikalizácie, ktorý sa snaží zasiahnuť skôr, než radikalizácia prerastie do násilného extrémizmu. Jeho implementácia však naďalej čelí zásadným výzvam, vrátane konceptuálnej nejasnosti pri definícii samotného pojmu radikalizácia a zradikalizovaná osoba, obáv z neprimeranosti, nekonzistentnosti a subjektivity pri nahlasovaní podozrení na radikalizáciu a následne hrozbe straty dôvery verejnosti a obmedzených dôkazov o dlhodobej efektívnosti programu. Ústrednou dilemou zostáva otázka, ako nájsť rovnováhu medzi štátnou intervenciou v prípade podozrenia na ohrozenie bezpečnosti a ochranou občianskych slobôd a dôvery verejnosti.

Autorka: Mgr. Lucia Bystrianska
Katedra jazykov, Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Zoznam bibliografických odkazov

(1) Štatistika osôb odporučených do programu Prevent: https://www.gov.uk/government/statistics/individuals-referred-to-preven…- referred-to-and-supported-through-the-prevent-programme-april-2024-to-march-2025

(2) Koncepcia prevencie a boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2028, MVSR, 2025

(3) SCHMID, Alex P., 2013. Radicalisation, De-Radicalisation, Counter-Radicalisation: A Conceptual Discussion and Literature Review [online]. The Hague: The International Centre for Counter-Terrorism (ICCT). ICCT Research Paper. Dostupné z: icct.nl

(4) Horgan, J. (2008). From Profiles to Pathways and Roots to Routes: Perspectives from Psychology on Radicalization into Terrorism.

(5) H. El-Said, Deradicalization: Experiences in Europe and the Arab World, IEMed., 2017

(6) Informácie o Channel Panel: https://www.gov.uk/government/publications/channel-and-prevent-multi-ag…

(7) Oficiálne štatistiky k programu Prevent: https://www.gov.uk/government/statistics/individuals-referred-to-preven…

(8) Charlotte Heath-Kelly & Erzsébet Strausz (2019) The banality of counterterrorism “after, after 9/11”? Perspectives on the Prevent duty from the UK health care sector, Critical Studies on Terrorism, 12:1, 89-109, DOI: 10.1080/17539153.2018.1494123

(9) Hodnotiaca správa kontrolóra programu Prevent: https://www.gov.uk/government/publications/letter-from-william-shawcros…

(10) Zdroj:
https://policyexchange.org.uk/wp-content/uploads/Fishmongers-Hall-A-Pre…

(11) Zdroj: The Threat from Extreme Right-Wing Terrorism, Protect UK, správa z 28.02.2023