Use of knowledge of criminalistic documentation in proceedings on administrative expulsion of an alien

Abstrakt: Autor v príspevku prezentuje možnosť využitia poznatkov kriminalistickej dokumentácie v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca a určení zákazu vstupu. Vychádza z uvedeného konania ako správneho konania, ako aj z jeho špecifík, ktorými sa odlišuje od iných správnych konaní. Popisuje uplatnenie kriminalistickej dokumentácie a jej zásad v praxi. Ide najmä o dokumentáciu vyjadrenia cudzinca, ale autor sa v príspevku zaoberá aj inými formami dokumentácie, použiteľnými v procese administratívneho vyhostenia cudzinca.
Kľúčové slová: administratívne vyhostenie, cudzinec, kriminalistická dokumentácia, zápisnica o podaní vyjadrenia, výsluch

Abstract: In the article, the author presents the possibility of using the findings of criminalistic documentation in proceedings on the administrative expulsion of an alien and the determination of a ban on entry. It is based on the said procedure as an administrative procedure, as well as on its specifics, which distinguish it from other administrative procedures. It describes the application of criminalistic documentation and its principles in practice. It is mainly the documentation of the alien's statement, but the author also deals with other forms of documentation that can be used in the process of administrative expulsion of the alien.
Key words: administrative expulsion, alien, criminalistic documentation, note of statement, interview

Úvod

Migrácia je fenomén, ktorému v poslednom období, najmä od roku 2015, venujú médiá veľkú pozornosť. Nejde o nový fenomén, ľudstvo migrovalo už v praveku. Uvedený fenomén však nadobúda nové rozmery v súčasnom globalizovanom svete. Na svete aj v Európe pôsobí množstvo nevládnych organizácií zaoberajúcich sa migráciou, migrácia sa stala trvalou témou nielen odbornej diskusie, ale aj politickou témou. Ľahká dostupnosť informácií prostredníctvom internetu a široké možnosti cestovania v súčasnej dobe vytvárajú spolu s globalizovanou spoločnosťou priestor pre zvýšenú migráciu, čo so sebou prináša pozitíva aj negatíva. Z uvedeného dôvodu vzniká čoraz väčšia potreba právnej úpravy kontroly migrácie na medzinárodnej, európskej ako aj národnej úrovni. S právnou úpravou samozrejme súvisí aj schopnosť aplikovať právne predpisy. Samotná právna úprava nezaručuje naplnenie cieľov, ktoré sleduje. Preto kontrola migrácie sa musí oprieť nielen o právnu úpravu, ale musí ju vedieť aj účinne aplikovať.

Aplikovanie právnej úpravy so sebou prináša mnoho otázok. Právna úprava neuvádza spôsob, akým sa má dosiahnuť cieľ, teda kontrola migrácie. Upravuje len právne normy, ktoré sa majú aplikovať a aplikácia právnej úpravy je na konkrétnom štátnom orgán, resp. orgáne verejnej správy. V rámci konkrétneho orgánu koná určitá osoba. Právnu úpravu teda v konečnom dôsledku aplikuje konkrétna osoba, ktorej právo a interné predpisy priznali kompetenciu rozhodovať. Jedným z prostriedkov kontroly migrácie je administratívne vyhostenie cudzinca.

Cudzinec

Subjektom administratívneho vyhostenia je cudzinec. Cudzinec je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.¹ Právny poriadok Slovenskej republiky upravuje tri kategórie cudzincov:

• občan Únie je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a je štátnym občanom niektorého členského štátu Európskej únie, iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členský štát“)²,
• štátny príslušník tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti³,
• rodinný príslušník občana Únie je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je jeho manžel, jeho dieťa mladšie ako 21 rokov, jeho nezaopatrené dieťa a takéto deti jeho manžela, jeho závislý priamy príbuzný v zostupnej alebo vzostupnej línii a takáto osoba jeho manžela atď.⁴

Administratívne vyhostenie štátneho príslušníka tretej krajiny

Právne postavenie cudzincov na území Slovenskej republiky je upravené cudzineckým režimom. Cudzinecký režim je ucelený systém jednotlivých druhov režimov, ktoré upravujú právne postavenie cudzincov na území štátu pobytu a jeho realizáciu kompetentnými štátnymi orgánmi.⁵ Je upravený právnymi predpismi vnútroštátneho práva, práva Európskej únie a medzinárodného práva.⁶ Porušením podmienok pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky sa cudzinec vystavuje nielen postihu trestným právom alebo priestupkovým právom, ale aj možnosti uloženia administratívneho vyhostenia a určenia zákazu vstupu.

Administratívne vyhostenie je právom definované ako rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu.⁷ Administratívne vyhostenie je svojou povahou preventívnym opatrením v oblasti prisťahovalectva a nejde o sankciu.⁸

Administratívne vyhostiť možno štátneho príslušníka tretej krajiny, alebo občana Únie. Dôvody administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny upravuje ustanovenie § 82 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Podľa uvedeného ustanovenia možno uložiť administratívne vyhostenie z obligatórnych alebo fakultatívnych dôvodov.

Policajný útvar musí uložiť administratívne vyhostenie, ak štátny príslušník tretej krajiny:

• neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu, alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice,
• má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

Policajný útvar môže fakultatívne administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak:

• predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok,
• ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie,
• bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia,
• porušil predpisy o omamných látkach a psychotropných látkach,
• pri kontrole podľa tohto zákona predložil falošný alebo pozmenený doklad alebo doklad inej osoby,
• uzavrel účelové manželstvo,
• marí výkon rozhodnutia štátneho orgánu,
• policajný útvar zrušil alebo odvolal jeho vízum,
• uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby,
• vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum,
• zdržiava sa na území Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy alebo rozhodnutia vlády Slovenskej republiky a koná v rozpore s touto medzinárodnou zmluvou alebo s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky,
• odmieta hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť,
• zistí, že účel, na ktorý bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelený prechodný pobyt, zanikol a že štátny príslušník tretej krajiny túto skutočnosť neoznámil policajnému útvaru,
• nevycestoval v lehote podľa § 111 ods. 1 písm. p), alebo
• iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy.⁹

Administratívne vyhostenie občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie

Občan Únie a rodinný príslušník občana Únie požívajú právo na voľný pohyb, preto sú kladené prísnejšie podmienky na možnosť ich administratívneho vyhostenia, ako sú kladené na štátnych príslušníkov tretích krajín. Policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Únie, ktorý má právo na pobyt občana Únie podľa ustanovení § 64 alebo § 65 zákona o pobyte cudzincov, alebo rodinného príslušníka občana Únie, ktorý má právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie podľa ustanovení § 69 alebo § 70 zákona o pobyte cudzincov a môže určiť zákaz vstupu do piatich rokov, ak ohrozuje:

• bezpečnosť štátu,
• verejný poriadok alebo
• verejné zdravie; to neplatí, ak dôjde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie, po troch mesiacoch od vstupu občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie na územie Slovenskej republiky.

Občana Únie, ktorý má právo na trvalý pobyt podľa § 67 alebo rodinného príslušníka občana Únie, ktorý má právo na trvalý pobyt podľa § 71 môže policajný útvar administratívne vyhostiť, ak predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Policajný útvar pritom môže v rozhodnutí o jeho administratívnom vyhostení určiť zákaz vstupu najviac do desiatich rokov.

Kriminalistická dokumentácia

Administratívne vyhostenie je konanie, na ktoré sa ako lex specialis uplatňuje zákon o pobyte cudzincov.¹⁰ Právo uvedené konanie zaraďuje pod odvetvie správneho práva, pričom lex generalis v konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Správny poriadok má v uvedenom konaní subsidiárnu povahu, teda ak určité skutočnosti alebo proces nie je upravený v zákone o pobyte cudzincov, vzťahuje sa na neho správny poriadok. V konaní o administratívnom vyhostení rozhoduje policajný útvar. Interné predpisy upravujú, že policajný útvarom v konaní o administratívnom vyhostení je oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru a oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru.

Jedným z aspektov konania o administratívnom vyhostení je dokumentácia. Právna úprava dokumentácie je zakotvená v správnom poriadku.¹¹ Dokumentovanie úzko súvisí so zisťovaním podkladov pre rozhodnutie. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.¹² O tom, čo bude podkladom rozhodnutia, rozhoduje správny orgán.

Správny poriadok síce upravuje, čo možno považovať za podklad rozhodnutia, avšak neupravuje dokumentovanie dôkazov. Dokumentovanie dôkazov a taktika ich vykonávania nie je teóriou správneho práva podrobne upravená. Dokumentácia je však podrobne upravená kriminalistikou a je možné ju aplikovať in analogiam aj v konaní o administratívnom vyhostení.¹³

Kriminalistická dokumentácia je odborníkmi definovaná ako metóda kriminalistickej taktiky, ktorá písomne alebo obrazovo zaznamenáva stopy a iné kriminalistické objekty a vzťahy medzi nimi.¹⁴ Predmetom kriminalistickej dokumentácie je proces zabezpečovania kriminalistických stôp, a tiež proces zabezpečovania dokumentovania priebehu a výsledkov kriminalistického skúmania.¹⁵ Kriminalistická dokumentácia využíva viaceré metódy za účelom nepriameho zachytenia stôp a kriminalisticko-relevantných objektov. Odborná literatúra popisuje rôzne delenie metód kriminalistickej dokumentácie.¹⁶ Najprehľadnejšie delenie je podľa nášho názoru delenie metód kriminalistickej dokumentácie na:

• písomnú,
• zvukovú,
• fotografickú a
• topografickú.

V konaní o administratívnom vyhostení sa využíva najmä dokumentácia vo forme:

• listinných dôkazov,
• zápisnice o podaní vyjadrenia účastníka konania,
• zápisnice o výsluchu svedka,
• fotografická dokumentácia a
• dokumentácia daktyloskopických odtlačkov prstov rúk.

Listinné dôkazy

Správny poriadok neupravuje, čo možno pokladať za listinu. Za listinu môžeme pokladať informáciu v písomnej podobe zachytenú na papieri alebo inom materiáli. Ako listinné dôkazy slúžia pri administratívnom vyhostení zväčša cestovné doklady, víza a povolenia na pobyt.¹⁸ Listinným dôkazom však môže byť aj napríklad súdny rozsudok, rozhodnutie o priestupku, výpis z registra trestov, oznámenie Slovenskej informačnej služby, že osoba predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu a podobne. Pri posúdení uvedených listinných dôkazov je potrebné uviesť, že musia dostatočne preukazovať naplnenie dôvodov administratívneho vyhostenia. Napríklad pri dôvode, že štátny príslušník tretej krajiny porušil predpisy o omamných látkach a psychotropných látkach, musí byť porušenie preukázané štátnym orgánom a štátnemu príslušníkovi tretej krajiny musí byť daná možnosť opravného prostriedku. Uvedený postup je splnený napríklad pri trestnom konaní alebo priestupkovom konaní.

Listinné dôkazy môžu byť zadokumentované v origináli alebo notársky overenej kópii. Ak ich nie je možné takto zadokumentovať, je možné vytvoriť fotokópiu, ktorá však musí byť opatrená pečiatkou so štátnym znakom, vetou „súhlasí s originálom“ a podpisom policajta, ktorý fotokópiu vyhotovoval. Takýto postup prichádza do úvahy napríklad v prípade fotokópie víza alebo cestovného dokladu. Ak je listinný dôkaz vyhotovený v cudzom jazyku, pre účely konania o administratívnom vyhostení musí byť úradne preložený do slovenského jazyka.¹⁹ Náklady na preklad listiny znáša policajný útvar.

Listinnú formu môže mať aj vyjadrenie účastníka konania. Ide o vyjadrenie účastníka konania v konaní o administratívnom vyhostení, ktoré cudzinec – účastník konania predloží na policajnom útvare. Uvedená forma vyjadrenia je vzhľadom na represívny charakter konania o administratívnom vyhostení neobvyklá, avšak nie je vylúčená.

Zápisnica o podaní vyjadrení cudzinca

Najčastejšie je vyjadrenie účastníka konania, prípadne svedka podané ústne, pričom je zaznamenané formou zápisnice. Správny poriadok ani zákon o pobyte cudzincov neupravuje možnosť zaznamenania vyjadrenie zvukovým alebo obrazovo-zvukovým záznamom. Vzhľadom na skutočnosť, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,²⁰ nemôže podľa nášho názoru správny orgán zaznamenať vyjadrenie účastníka konania alebo výsluch svedka zvukovým alebo obrazovo-zvukovým záznamom, ale len formou zápisnice.

Vyjadrenie účastníka konania v konaní o administratívnom vyhostení má podobné náležitosti, obsahovú stránku a taktiku zisťovania pamäťových stôp, ako výsluch obvineného alebo podanie vysvetlenia. Z uvedeného dôvodu je kriminalistická taktika a kriminalistická dokumentácia aplikovateľná aj na zápisnicu o podaní vyjadrenia.

Zápisnica o podaní vyjadrenia má však špecifikum oproti zápisnici v trestnom konaní. V trestnom konaní je podrobne upravený postup konania, spôsoby dokumentovania, poučovacia povinnosť a podobne. Oproti tomu konanie o administratívnom vyhostení nie je upravené tak podrobne ako trestné konanie. Je potrebné tiež uviesť, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení nie je sankciou za trestný čin, ani za priestupok alebo správny delikt, ale ide o opatrenie správneho orgánu. Z uvedených dôvodov pri zisťovaní dôkazov zostáva veľký priestor pre správnu úvahu a mnohé aspekty procesu konania o administratívnom vyhostení nie sú právne upravené. Pri spisovaní zápisnice je potrebné dodržiavať určité základné zásady, a to:

• výstižnosť,
• zákonnosť,
• jasnosť,
• objektívnosť,
• presnosť a
• jednoznačnosť.²²

Správny poriadok pozná len pojem podanie vysvetlenia a nepozná pojem výsluch. Uvedené pojmy sú však obsahovo zhodné, a preto z praktických dôvodov budeme ďalej používať pojem výsluch. Cieľom výsluchu je získať a zadokumentovať informácie o objasňovanej skutočnosti, v prípade administratívneho vyhostenia ide o zistenie informácií, že:

• boli naplnené dôvody administratívneho vyhostenia a
• subjektom administratívneho vyhostenia je konkrétna osoba.

Štádiami výsluchu sú:
1. prípravné štádium,
2. počiatočné, úvodné štádium,
3. monológ a
4. dialóg.²³

Ad 1) Teória rozdeľuje prípravu výsluchu do fázy obsahovej (vecnej) a do fázy organizačno-materiálnej.²⁴ Obsahová (vecná) príprava spočíva v zistení všetkých skutočnosti, týkajúcich sa dôvodov administratívneho vyhostenia a predbežných informácií o zadržaní osoby. V praxi väčšina konaní o administratívnom vyhostení začína predvedením osoby na príslušný policajný útvar. Osoba môže byť predvedená policajným útvarom, ktorý následne koná o administratívnom vyhostení, alebo iným policajným útvarom, napríklad obvodným oddelením Policajného zboru.²⁵ Policajt, ktorý bude konať v administratívnom vyhostení, zväčša komunikuje s predvádzajúcim policajtom a zisťuje potrebné informácie a skutočnosti. Ide najmä o informácie o štátnej príslušnosti cudzinca, dôvode administratívneho vyhostenia a okolnosti zadržania cudzinca Po predvedení je predvádzajúci policajt povinný spísať úradný záznam o predvedení, ktorý bude súčasťou spisu o administratívnom vyhostení. Policajt si zároveň zaobstaráva dôkazný materiál. Oproti trestnému konaniu je dôkazný materiál menej rozsiahly, zväčša pozostáva len z fotokópie listinných dôkazov. Zároveň policajt analyzuje uvedené dôkazy a pripraví si taktiku vypočúvania. Súčasťou prípravy je analýza pripravenosti vypočúvajúceho policajta a príprava taktiky vedenia výsluchu.²⁶

V rámci analýzy pripravenosti policajt zisťuje stav znalosti prípadu, negatívne okolnosti vplývajúce na psychiku policajta (napríklad únava, stres) a potrebné opatrenia na odstránenie negatívnych okolností, ktoré by mohli vyplývať na kvalitu výsluchu. Príprava taktiky spočíva v určení cieľa výsluchu, poradia výsluchu pri viacerých osobách, poradia kladených otázok, dôkazov a argumentácie predloženej cudzincovi, vytvorenie vhodnej atmosféry výsluchu a určenie okruhu osôb prítomných na výsluchu. Cieľom výsluchu je zistenie, či boli naplnené dôvody administratívneho vyhostenia a z akých dôvodov cudzinec uvedené dôvody naplnil, napríklad z akého dôvodu má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Údaje o cudzincovi je možné zistiť aj z informačných systémov Policajného zboru. Údaje o cudzincovi, o jeho rodinných pomeroch, stykoch, osobnosti cudzinca je však zväčša možné zistiť až po predvedení cudzinca na policajný útvar. Ak je vypočúvaných viacej osôb, mali by byť vypočúvané najprv osoby, ktorých výpoveď je pravdepodobne hodnovernejšie a poskytnú dôležitejšie informácie. Prípadne kladené otázky by mali byť dopredu pripravené a policajt by mal tiež predpokladať, ako bude cudzinec odpovedať a mal by mať pripravené aj doplňujúce otázky pre rôzne formy odpovede cudzinca. Policajt by mal mať tiež pripravenú argumentáciu, a to argumentáciu nielen právnu ale aj argumentáciu logickú. Účelom argumentácie by malo byť pôsobenie na vypočúvaného za účelom objasnenia skutočností, ktoré vyplývajú z dôkazov. Argumentácia v konaní o administratívnom vyhostení môže byť pripravená vopred z dôvodu, že dôvody administratívneho vyhostenia a dôkazy sú vo väčšine prípadov obdobné a skúsený policajt by mal z predchádzajúcich vypočutí argumentáciu a dôkazy vyvodiť. Uvedené však neznamená, že policajt by mal rutinne posudzovať každý prípad, ale mal by ku každému prípadu pristupovať individuálne a individuálne posúdiť aj dôkazy. Atmosféra výsluchu by mala byť taká, aby neznevažovala cudzinca, avšak, aby si cudzinec uvedomil, že ide o úradný úkon a podriadil sa uvedenej situácii. Policajt zároveň určí okruh osôb prítomných na vypočúvaní, ak je to vopred možné. Zväčša však je možné určiť prítomné osoby až po predvedení cudzinca. Dôležitou osobou je osoba tlmočníka,²⁷ ktorej prítomnosť začne policajt zabezpečovať zväčša až po predvedení cudzinca na policajný útvar.

Ďalšou fázou prípravy je organizačno-materiálna príprava, ktorá zahŕňa určenie času výsluchu, miesta výsluchu, prostredia, technických prostriedkov a organizácie výsluchu.²⁸ Čas výsluchu v konaní o administratívnom vyhostení zväčša nie je možné ovplyvniť. Najčastejším dôvodom administratívneho vyhostenia je neoprávnený pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky. Cudzinca s neoprávneným pobyt je potrební ihneď po zistení jeho neoprávneného pobytu predviesť na policajný útvar, vypočuť a vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Dôvodom je skutočnosť, že cudzinec by mohol opustiť územie Slovenskej republiky a nebolo by možné zistiť miesto jeho pobytu a zabezpečiť jeho vypočutie a vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Miesto výsluchu je zväčša tiež dané a ide o kancelárske priestory policajného útvaru. Prostredím výsluchu je zariadenie výsluchovej miestnosti, teplota, vzájomná poloha cudzinca a policajta a podobne. Atmosféra by mala pôsobiť príjemne, avšak malo by byť zrejmé, že ide o výsluch a atmosféra by nemala pôsobiť až moc uvoľnene. Príjemná atmosféra psychologicky zlepšuje pocit cudzinca, že musí vypovedať pravdivo. Technické prostriedky sú zväčša tiež dané a ide o počítače, tlačiarne a kopírovacie stroje. Nakoľko v konaní o administratívnom vyhostení zväčša nie je veľký časový priestor na organizačnú prípravu výsluchu, policajt si pripraví plán výsluchu na základe svojich skúseností, avšak nezaznamená ho písomne. Je potrebné tiež dbať na to, aby zápisnica o podaní vyjadrenia obsahovala náležitosti upravené správnym poriadkom.²⁹

Obsahovými náležitosťami zápisnice o podaní vysvetlenia sú najmä:

• meno, priezvisko a funkcia zamestnanca správneho orgánu,
• miesto spísania zápisnice,
• dátum a čas spísania zápisnice,
• predmet konania,
• zúčastnené osoby (účastníci konania, zúčastnené osoby, tlmočníci a podobne)
• priebeh spisovania zápisnice a
• prijaté návrhy a opatrenia.

Ad 2) V úvodnom štádiu policajt zisťuje totožnosť cudzinca, osobné údaje cudzinca a poučí cudzinca. Totožnosť cudzinca v niektorých prípadoch nie je možné hodnoverne zistiť, nakoľko cudzinec nemá cestovný doklad. Uvedená skutočnosť však netvorí prekážku vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení. V takom prípade policajt do zápisnice uvedie osobné údaje, ktoré cudzinec uvedie, ak niektorý údaj cudzinec neuvedie, policajt v zápisnici uvedie „nezistené“. U uvedeného cudzinca uvedie policajt v rozhodnutí o administratívnom vyhostení identifikačné znaky (výška, váha, farba vlasov, farba očí, tvar nosa, charakteristické črty tváre, postava, tetovania a iné zvláštne znamenia) a fotografiu tváre cudzinca a zvláštnych znamení a tetovaní. Okrem zistenia uvedených údajov má uvedené štádium vytvoriť vhodnú psychologickú atmosféru vypočúvania. V uvedenom štádiu tiež policajt poučí cudzinca o jeho právach a povinnostiach. Zákon o pobyte cudzincov, ani správny poriadok síce neuvádzajú práva a povinnosti účastníka konania – cudzinca, avšak na poučenie účastníka konania možno analogicky aplikovať ustanovenie upravujúce poučenie svedka. Súčasťou poučenia je aj otázka cudzinca, či rozumie jazyku, z ktorého bude tlmočník tlmočiť do slovenského jazyka. Uvedená otázka je veľmi dôležitá, pretože skutočnosť, že cudzinec rozumie jazyku z ktorého bude tlmočník tlmočiť, je potrebné aj písomne zaznamenať do zápisnice. Ak by uvedená skutočnosť nebola zaznamenaná v zápisnici, môže to viesť k zrušeniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení v odvolacom konaní alebo v správnom súdnom konaní. V tejto fáze je tiež potrebné oboznámiť cudzinca s dôvodmi administratívneho vyhostenia.

Ad 3) V nasledujúcej fáze výsluchu dáme cudzincovi možnosť vyjadriť sa k dôvodom administratívneho vyhostenia. Vyjadrenia cudzinca prebieha formou monológu. Policajt by nemal cudzinca prerušovať a nemal by ho opravovať, aj keď zrejme neuvádza pravdu. V uvedenom štádiu ide nielen o umožnenie cudzincovi vyjadriť sa, ale aj o získanie ďalších informácií k prejednávanej veci. Po ukončení monológu sa policajt opýta, či je to všetko, čo chce cudzinec uviesť. Ak cudzinec odpovie záporne, nechá mu ešte priestor na vyjadrenie, ak odpovie kladne, nasleduje ďalšia fáza výsluchu.

Ad 4) Po fáze monológu nasleduje fáza dialógu. Otázky do uvedenej fázy by mal mať policajt pripravené vopred. Potreba prípravy otázok vopred nie je rovnaká pri všetkých dôvodoch administratívneho vyhostenia. Obzvlášť potrebná je napríklad pri odhaľovaní účelového manželstva. Okrem vopred pripravených otázok môže policajt klásť aj otázky, ktorý odstraňujú nejasnosti alebo reagujú na skutočnosti, ktoré cudzinec uviedol v časti monológu. Pri kladení otázok by mal dodržiavať taktické zásady výsluchu.³² V konaní o administratívnom vyhostení je zväčša dôvody administratívneho vyhostenia podopretý aj inými dôkazmi a výsluch slúži na vyjadrenie cudzinca a prípadné zistenie podrobností prejednávaného prípadu. V prípade neoprávneného pobytu cudzinca je dôležité zistenie dôvodu konania cudzinca, cesty cudzinca z domovského štátu a ďalšie okolnosti. Uvedené informácie potom slúžia nielen v konaní o administratívnom vyhostení, ale slúžia aj pre potreby analýzy rizík. Preto je potrebné zistiť čo najpresnejšie údaje. Ak cudzinec uvádza nepravdivé údaje, je potrebné cudzinca presvedčiť, aby vypovedal pravdivo.³³ Nie je prípustné používať hrozby alebo násilie. Na cudzinca je potrebné psychologicky pôsobiť a využívať rôzne psychologické prostriedky a postupy na presvedčenie cudzinca, aby vypovedal pravdivo.

Policajt je povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.³⁴ Uvedená povinnosť je dôležitá, nakoľko, ak policajt v zápisnici o podaní vyjadrenia priamo neumožní aplikovať uvedené právo cudzincovi, následne vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení môže byť zrušené v odvolacom konaní alebo v správnom súdnom konaní.

V konaní o administratívnom vyhostení sa musí policajt tiež vysporiadať s nasledovnými otázkami:

• prekážky administratívneho vyhostenia³⁵ a
• zásah do ľudských práv a slobôd.³⁶

V prípade prekážok vyhostenia policajt zisťuje, či takéto prekážky existujú. Skutočnosti nasvedčujúce, že existujú prekážky administratívneho vyhostenia, uvedie cudzinec sám, alebo ich policajt zistí z vyjadrenia účastníka konania, alebo policajt položí otázku, či cudzincovi hrozí nebezpečenstvo v štáte, do ktorého má byť vyhostený. Ak policajt zistí prekážky administratívneho vyhostenia, cudzinca nemožno do predmetného štátu vyhostiť.

Zásah do ľudských práv prichádza do úvahy napríklad pri existencii rodinných vzťahov cudzinca na území Slovenskej republiky. Do ľudských práv a slobôd je možné zasiahnuť v súlade s právom, takýto zásah musí byť riadne odôvodnený, pričom policajt by mal na účely vysporiadania sa so zásahom zistiť výsluch všetky relevantné skutočnosti.

Dôležitou súčasťou dokumentovania výsluchu je podpísanie zápisnice o podaní vyjadrenia. Zápisnica musí byť podpísaná vypočúvajúcich policajtom, prítomnou osobou, tlmočníkom a cudzincom. Podpisy musia byť uvedené na každej strane zápisnice. Ak cudzinec odmietne podpísať zápisnicu, vypočúvajúci policajt v závere zápisnice uvedie dôvody odmietnutia podpísať zápisnicu a námietky proti obsahu zápisnice.³⁷

Zápisnica o vypočutí svedka

V konaní o administratívnom vyhostení sa vždy vypočúva cudzinec, v určitých prípadoch je však potrebné vypočuť aj svedka. Pôjde o prípady, keď je potrebné porovnať skutočnosti uvádzané cudzincom a svedkom, napríklad v prípade účelového manželstva. Výsluch svedka prebieha podobne a je podobne dokumentovaný ako výsluch cudzinca. Má určité špecifiká, ako je napríklad nezainteresovanosť svedka na prejednávanej veci.

Ostatné formy dokumentácie

Poznatky kriminalistickej dokumentácie je možné v konaní o administratívnom vyhostení v plnej miere využiť len pri písomnej forme. Čiastočne je však možné využiť kriminalistickú dokumentáciu aj pri vyhotovení fotografie cudzinca a odobratí daktyloskopických odtlačkov. Fotografia osoby sa vyhotovuje za účelom vloženia do informačného systému MIGRA za účelom lustrácie a evidovania, daktyloskopické odtlačky prstov cudzincov sa snímajú na účely spracovania v informačnom systéme AFIS a v informačnom systéme EURODAC. ³⁸ Fotografia cudzinca sa vyhotovuje aj v prípade, ak nie je hodnoverne zistená totožnosť cudzinca. V takom prípade sa vyhotovuje fotografia osoby a zvláštnych znamení a tetovaní, ktorá tvorí prílohu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. V uvedených prípadoch je možné využiť zásady kriminalistickej fotografie³⁹ a kriminalistickej daktyloskopie.⁴⁰ Je však potrebné povedať, že v uvedených prípadoch nejde o klasické stopy, avšak zásady kriminalistiky je možné čiastočne využiť aj v uvedených prípadoch.

Záver

Príspevok sa venuje aplikácii kriminalistickej dokumentácie v konaní o administratívnom vyhostení. Kriminalistická dokumentácia sa využíva predovšetkým v trestnom konaní, avšak jej aplikácia nie je vylúčená ani v správnom konaní. V správnom konaní nie je dokumentácia, ani taktika upravená tak podrobne ako v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu autor v príspevku uviedol možnosti aplikácie kriminalistickej dokumentácie v konaní o administratívnom vyhostení. Uvedené konanie má určité špecifiká oproti trestnému konania a autor sa pokúsil tieto špecifiká v príspevku vystihnúť a nájsť spôsob praktickej aplikácie poznatkov kriminalistickej dokumentácie v konaní o administratívnom vyhostení. Jedným z najčastejších dôkazov v konaní o administratívnom vyhostení je vyjadrenie účastníka konania, ktoré má špecifické postavenie v konaní. Ďalším dôkazom, ktorý sa často dokumentuje v konaní sú listinné dôkazy. Autor popisuje aj dokumentáciu uvedených dôkazov, ktoré sa zväčša nedokumentujú in natura, ale vyhotovuje sa z nich fotokópia. V konaní a administratívnom vyhostení sa tiež dokumentujú fotografie cudzinca a daktyloskopické odtlačky prstov rúk. Uvedená dokumentácia nie je klasickou dokumentáciou stôp, avšak je v nej tiež možné čiastočne využiť poznatky a zásady kriminalistickej fotografie a kriminalistickej daktyloskopie.

Autor: JUDr. Tomáš Škrinár
Katedra európskeho integrovaného riadenia hraníc
Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Zoznam použitej literatúry

BAČÍKOVÁ, I. a kol. 2013. Výsluch v kriminalistickej teórii a v praxi. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 233 s. ISBN 978-80-8054-565-9.

METEŇKO, J. – BAČÍKOVÁ I. - SAMEK, M. 2013. Kriminalistická taktika. Brno: Václav Klemm – vydavatelství a nakladatelství. 307 s. ISBN 978-80-87713-08-2.

ŠIMOVČEK, I. a kol. 2011. Kriminalistika. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o. 404 s. ISBN 978-80-7380-343-8.

ODLER, R., ŠANDALOVÁ, M., ČERVENKA, B. 2015. Repetitórium kontroly hraníc a pobytu cudzincov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 241 s. ISBN 978-80-8054-630-4.

BALGA, J. 1998. Cudzinecký režim. Bratislava: Tlačiareň MV SR. 52 s. ISBN 80-8054-083-7
KOŠIČIAROVÁ, S. 2004. Správny poriadok – Komentár s novelou účinnou od 1.1.2004. Bratislava: Heuréka. 322 s. ISBN 80-89122-14-0.

Právne predpisy

Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.

Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 501/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Medzinárodné dohovory

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd [online]. [cit. 2020-08-28 ]Dostupné na internete: https://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf.

Judikatúra

Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Maaouia v. France v anglickom jazyku [online]. [citované 2020-08-28]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int/eng#{%22fulltext%22:[%22001-58847%22],%22documentcollectionid2%22:[%22GRANDCHAMBER%22,%22CHAMBER%22],%22itemid%22:[%22001-58847%22]} .

¹ Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov.
² Ustanovenie § 2 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov.
³ Ustanovenie § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov.
⁴ Ustanovenie § 2 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov.
⁵ BALGA, J.: Cudzinecký režim, s. 16
⁶ ODLER, R., ŠANDALOVÁ, M., ČERVENKA, B.: Repetitórium kontroly hraníc a pobytu cudzincov, s. 110 – 114.
⁷ Ustanovenie § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.
⁸ Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Maaouia v. France v anglickom jazyku [online]. [citované 26. marca 2018]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int/eng#{%22fulltext%22:[%22001-58847%22],%22documentcollectionid2%22:[%22GRANDCHAMBER%22,%22CHAMBER%22],%22itemid%22:[%22001-58847%22]} , bod 39.
⁹ Ustanovenie § 2 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov.
¹⁰ Ustanovenia § 77 až 87 zákona o pobyte cudzincov.
¹¹ Tretia časť správneho poriadku.
¹² Ustanovenie § 32 ods. 2 správneho poriadku.
¹³ ŠIMOVČEK, I. a kol.: Kriminalistika, s. 19.
¹⁴ METEŇKO, J., BAČÍKOVÁ, I., SAMEK, M.: Kriminalistická taktika, s. 119.
¹⁵ METEŇKO, J., BAČÍKOVÁ, I., SAMEK, M.: Kriminalistická taktika, s. 121.
¹⁶ Pozri napr. METEŇKO, J., BAČÍKOVÁ, I., SAMEK, M.: Kriminalistická taktika, s. 121 a
ŠIMOVČEK, I. a kol.: Kriminalistika, s. 63.
¹⁶ METEŇKO, J., BAČÍKOVÁ, I., SAMEK, M.: Kriminalistická taktika, s. 121.
¹⁸ Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch, zákon o pobyte cudzincov.
¹⁹ Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004, ktorou sa vykonáva zákon č. 384/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
²⁰ Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
²¹ Ustanovenie § 58 zákona č. 501 /2005 Z. z. Trestný poriadok, ustanovenie § 17 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
²² METEŇKO, J., BAČÍKOVÁ, I., SAMEK, M.: Kriminalistická taktika, s. 126.
²³ BAČÍKOVÁ, I. a kolektív: Výsluch v kriminalistickej teórii a v praxi, s. 46.
²⁴ BAČÍKOVÁ, I. a kolektív: Výsluch v kriminalistickej teórii a v praxi, s. 51.
²⁵ Ustanovenie § 79 zákona o pobyte cudzincov.
²⁶ BAČÍKOVÁ, I. a kolektív: Výsluch v kriminalistickej teórii a v praxi, s. 53 – 55.
²⁷ Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
²⁸BAČÍKOVÁ, I. a kolektív: Výsluch v kriminalistickej teórii a v praxi, s. 55 – 58.
²⁹ Ustanovenie § 22 správneho poriadku.
³⁰ KOŠIČIAROVÁ, S.: Správny poriadok – Komentár s novelou účinnou od 1.1.2004, s. 89 – 90.
³¹ Ustanovenie § 35 správneho poriadku.
³² BAČÍKOVÁ, I. a kolektív: Výsluch v kriminalistickej teórii a v praxi, s. 58 – 80.
³³ BAČÍKOVÁ, I. a kolektív: Výsluch v kriminalistickej teórii a v praxi, s. 70 – 80.
³⁴ Ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku.
³⁵ Ustanovenie § 81 zákona o pobyte cudzincov.
³⁶ Napríklad Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
³⁷ KOŠIAROVÁ, S.: Správny poriadok – Komentár s novelou účinnou od 1.1.2004, s. 90.
³⁸ Ustanovenie § 20a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ustanovenie § 128 zákona o pobyte cudzincov.
³⁹ METEŇKO, J., BAČÍKOVÁ, I., SAMEK, M.: Kriminalistická taktika, s. 129 - 131.
⁴⁰ ŠIMOVČEK, I. a kol.: Kriminalistika, s. 87 - 94.