Publishing of a personal image on social media by the police – possible theoretical and practical problems

Abstrakt: V predkladanom odbornom príspevku autorka na základe konkrétneho prípadu z aplikačnej praxe analyzuje právnu relevanciu oprávnenia polície pri zverejňovaní fotografie osoby pristihnutej pri protiprávnom konaní, ktoré má znaky priestupku. Súčasťou hodnotenia právnej relevancie postupu polície je analýza relevantných právnych dokumentov medzinárodného a národného charakteru vrátane rezortných právnych predpisov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky upravujúcich problematiku ochrany, spracúvania, poskytovania a zverejňovania osobných údajov. Výsledkom tohto tvorivého procesu je systém návrhov de lege ferenda.
Kľúčové slová: osobný údaj, ochrana, zverejňovanie, poskytovanie, sprístupňovanie osobných údajov, priestupok, plnenie úloh vo verejnom záujme, pátranie po osobách a veciach, objekt pátrania

Abstract: In the presented scientific paper, the author, based on particular case from police practice, analyses a legal relevance of police competence during publication of an image of person, which was caught during illegal activity that has a character of a misdemeanour. An analysis of relevant legal international and national documents including internal binding acts of Ministry of the Interior of the Slovak Republic that regulate the topic “Protection, Processing, Providing, and Publishing of Personal Data” is a part of evaluation of legal relevance of activity of the police. The result of this creative process is a system of proposals de lege ferenda.
Keywords: personal data, protection, publishing, providing, displaying of personal data, misdemeanor, fulfillment tasks in public interest, searching for persons and items, object of searching

Úvod

Predkladaný príspevok (vo forme odborného článku) vznikol na základe reálnej kauzy, mediálne riešenej na oficiálnej stránke sociálnej siete Facebook spravovanej Policajným zborom („FB Polícia SR – Bratislavský kraj“). Predmetný prípad poukázal na to, že to, čo je v policajnej praxi považované za konanie „bona fide“, samozrejmosť či takmer úplne rutinnú záležitosť, ktorá je rezolútne v súlade so zákonom a morálkou spoločnosti, nemusí byť také, ako sa na prvý pohľad zdá.
Stručná deskripcia prípadu:
Na sociálnej sieti Facebook Polícia bola zverejnená fotografia osoby, ktorá sa počas verejného zhromaždenia (proteste) mala dopustiť protiprávneho konania. Protiprávne konanie bolo kvalifikované ako priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. l) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Objasňovanie priestupku vykonávalo vecne a miestne príslušné obvodné oddelenie Policajného zboru, ktoré za účelom ustálenia totožnosti priestupcu, požiadalo vybrané výkonné útvary Policajného zboru na úrovni krajských riaditeľstiev, okresných riaditeľstiev a obvodných oddelení Policajného zboru o súčinnosť pri stotožnení osoby zachytenej na kamerovom zázname z miesta udalosti. O súčinnosť bolo požiadané aj oddelenie komunikácie a prevencie krajského riaditeľstva Policajného zboru, do kompetencie ktorého okrem iného spadá aj zverejňovanie informácií prostredníctvom sociálnej siete FB. V dôsledku týchto krokov došlo k zverejneniu fotografie neznámeho muža, vyhotovenej z kamerového záznamu s nasledovným popisom: „Poznáte ho? Dajte nám vedieť. Policajti pátrajú po totožnosti tohto muža, ktorý sa zúčastnil verejného zhromaždenia (obec, dátum). Akékoľvek informácie k totožnosti tohto muža na priložených fotografiách, k jeho súčasnému pohybu alebo pobytu nám občania môžu oznámiť na bezplatnom čísle polície 158, osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení prípadne formou súkromnej správy na FB profile polície.“ V komentároch pod týmto príspevkom dotyčná osoba, ktorá bola zobrazená na fotografii, uviedla svoj prejav nespokojnosti s tým, že ju bez akýchkoľvek dôkazov verejne označili za „kriminálnika“, a preto bude žiadať o patričné ospravedlnenie od kompetentných, zainteresovaných orgánov a subjektov.

Na základe vyššie uvedenej deskripcie prípadu (zámerne sme z kazuistiky vylúčili identifikačné dáta) možno konštatovať, že položením otázky za účelom stotožnenia osoby mužského pohlavia, ktorý sa nachádzal na presne určenom mieste a v určitom čase, zo strany Policajného zboru nedošlo k zverejneniu nepravdivého alebo falošného tvrdenia o niekom (niečom inom). Je však určite otázne následné posúdenie, či konaním polície (zverejnením fotografie osoby) bola, prípadne mohla byť spôsobená osobe škoda, resp. ujma majetkovej alebo nemajetkovej povahy? Pri hľadaní odpovede na túto otázku sme načrtnutý problém podrobili dôkladnej právnej analýze, ktorej výsledky predkladáme odbornej verejnosti ako námety do konštruktívnej diskusie.

Právna regulácia ochrany osobných údajov

Prijatím nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov), sa jednoznačne sprísnili pravidlá spracúvania osobných údajov. Uvedené nariadenie, známe aj ako „General Data Protection Regulation“ alebo „GDPR“, nadobudlo účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 4. 5. 2016 a platnosť dňa 25. 5. 2018. Cieľom GDPR je zvýšiť úroveň ochrany osobných údajov a posilniť práva občanov Európskej únie v tejto oblasti. Nové pravidlá spracúvania osobných údajov priniesli mnohé zmeny, ktoré sa postupne aplikujú v praxi. Citlivou oblasťou v súvislosti s plnením služobných úloh spájaných so zabezpečovaním kontroly kriminality (prevencia a represia) v rámci spracúvania osobných údajov je ich zhromažďovanie a najmä následné zverejňovanie či sprístupňovanie.

V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že v policajnej praxi pomerne často registrujeme situácie, keď nie je za daných okolností či v danom momente možné bezprostredne po identifikácii potenciálneho protiprávneho konania objektívne posúdiť, či posudzovaný skutok je skutočne trestným činom. Uvedená skutočnosť sa stáva až predmetom následného objasňovania či dokazovania orgánov presadzujúcich právo, prípadne iných orgánov či subjektov. V kontexte nami sformulovanej otázky možno opodstatnene predpokladať, že „riziko“ vzniku takýchto situácií v sebe nesú aj demonštrácie, významné športové podujatia a nepokoje. Pri zabezpečení udržovania verejného poriadku, ako úlohy uloženej polícii, je rovnako dôležité predchádzanie páchania trestným činom, vykonávanie ich odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania. Sme toho názoru, že ak sa dodatočne zistí, že identifikované protiprávne konanie nemá naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu, bolo by žiaduce, aby sa pri hodnotení postupu polície vo vzťahu k objasňovaniu protiprávneho skutku majúceho znaky priestupku (v súlade s priestupkovým právom, t. j. pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov) uplatňovali analogické zásady ako pri hodnotení postupu polície v súlade s normami trestného práva.

Pri obhajobe tohto stanoviska sme sa rozhodli vykonať právnu analýzu zákonných možností využívania sociálnej siete FB pri zverejňovaní fotografie zachytávajúcej podobizeň osoby v priestupkovom konaní. Na základe jej výsledkov konštatujeme, že príslušníci Policajného zboru vykonávajú svoju činnosť účelovo, v súlade a rozsahu zákona. Je nesporné, že účelom zverejnenia fotografie (podobizne) osoby Policajným zborom je, aby osoby, ktoré porušili zákon (v tomto prípade zákon o priestupkoch), boli identifikované. Táto forma identifikácie osoby však neslúži len na zistenie totožnosti osoby, ktorá je podozrivá zo spáchania priestupku (priestupca), ale napr. aj na identifikáciu osoby, ktorá by mohla prispieť k zisteniu alebo objasneniu priestupku (svedok priestupku). Primárnym účelom identifikácie je teda objasniť protiprávne konanie a vyvodiť právnu zodpovednosť voči osobe zodpovednej za spáchanie protiprávneho konania. Identifikácia osoby však plní aj preventívnu funkciu, jej účelom je, aby boli prostredníctvom tejto transparentnosti osoby odrádzané od páchania protiprávneho konania (individuálna a generálna prevencia).

To je realita, ktorá sa v aplikačnej praxi prelína s množstvom legálnych problémov, prepojených na legitimitu týchto konaní. Totižto, ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov patrí medzi základné ľudské práva. Jedným zo strategických dokumentov garantujúcim základné ľudské práva, ktoré požívajú ľudia v Európskej únii, je Charta základných práv Európskej únie ako moderný a komplexný nástroj práva v tomto medzinárodnom priestore. Chartou sa opätovne potvrdzujú práva ustanovené na základe tradícií a medzinárodných záväzkov vyplývajúcich napr. z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európskej sociálnej charty, judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva. V článku 8, ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje, že každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú. V súlade s čl. 8, ods. 2 tu existuje spoločenská potreba, aby boli osobné údaje riadne spracovávané, a to len pre dosahovanie určených účelov, na základe súhlasu osoby, ktorej sa týkajú alebo inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom. Každý má právo na prístup k osobným údajom, ktoré sa ho týkajú a sú predmetom ich zhromažďovania a získavania, pričom dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislého orgánu. V podmienkach Slovenskej republiky je od 1. 9. 2002, na základe v tom období platného legislatívneho rámca (zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov), zriadený špecifický dozorný orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou – Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Úlohou tohto orgánu je výkon dohľadu nad dodržiavaním zákonov Slovenskej republiky a právne záväzných aktov medzinárodného práva v oblasti ochrany osobných údajov fyzických osôb, vrátane výkonu dozoru nad ochranou osobných údajov spracúvaných príslušnými orgánmi pri plnení úloh na účely trestného konania. Pre doplnenie uvádzame, že právo na ochranu osobných údajov nie je absolútnym právom, čo v konečnom dôsledku znamená, že sa musí posudzovať vo vzťahu k jeho funkcii, ktorú plní v spoločnosti a musí byť v rovnováhe s ostatnými základnými právami (v súlade s aplikáciou zásady proporcionality).

Na národnej úrovni je to práve Ústava Slovenskej republiky, ktorá vo viacerých ustanoveniach (článkoch) dotvára jednotnú úpravu práva na súkromný život. Podstatou tohto práva je možnosť jednotlivca v určitej sfére spoločenských vzťahov žiť podľa svojich predstáv bez zbytočných obmedzení, príkazov a zákazov ustanovených orgánom verejnej moci. Ústavná ochrana súkromia sa podľa čl. 16, ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. spája s nedotknuteľnosťou osoby, pričom k jej obmedzeniu môže dôjsť len v prípadoch ustanovených zákonom. Predmetom takto vytvorenej ochrany je súkromie späté s telesnou integritou a materiálnymi hodnotami súkromnej povahy. V čl. 19, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je garantovaná ochrana zachovania ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, ako aj ochrana mena. V zmysle čl. 19, ods. 2 má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Ústava však nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré nie je v súlade so zákonom. Na druhej strane, právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe je zakotvené v čl. 19, ods. 3 tohto základného právneho predpisu štátu.

V zákonnej rovine, právo na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy fyzickej osoby je vyjadrené aj v § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Je potrebné zdôrazniť, že právo na ochranu osobnosti subsumuje aj právo na podobu (zahrňujúce aj oprávnenie domáhať sa ochrany proti neoprávnenému zachyteniu podoby zo strany iného subjektu) a právo na ochranu podobizne (obsahom ktorého je oprávnenie fyzickej osoby brániť sa proti neoprávnenému použitiu podobizne – vrátane fotografickej snímky), pričom zásah do týchto práv nemusí mať ani difamačné dôsledky. To znamená, že neoprávnený zásah nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby. V týchto intenciách, sa v zmysle § 12 a § 13 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Výnimku autorizácie dotknutou osobou predstavuje len ich vyhotovenie alebo použitie na úradné účely, striktne rešpektujúc zákon, prípadne na vedecké, umelecké účely, tlačové, filmové, rozhlasové, televízne spravodajstvo. Avšak ani v tomto prípade nesmie byť ich použitie v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby (zákon hovorí o primeranom spôsobe ich vyhotovenia a použitia). Fyzická osoba má právo domáhať sa toho, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti a rovnako, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Dokonca má za určitých okolností (napr. ak je značne znížená jej vážnosť a dôstojnosť) právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Je zrejmé, že obrazové, zvukové, obrazovo-zvukové a iné zobrazenia osoby vo svojej podstate patria do kategórie tzv. osobných údajov. „Osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon ochrane osobných údajov“), pod nimi rozumieme údaje, na základe ktorých možno takúto fyzickú osobu priamo alebo nepriamo identifikovať, pričom ide najmä o všeobecne použiteľný identifikátor alebo iný identifikátor (napr. meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, jedna alebo viaceré charakteristiky alebo znaky, ktoré tvoria fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu alebo sociálnu identitu osoby). Predmetný zákon sa vzťahuje aj na spracúvanie osobných údajov Policajným zborom na účely predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti, zisťovania páchateľov trestných činov alebo na účely výkonu rozhodnutí v trestnom konaní, vrátane ochrany pred ohrozením verejného poriadku a predchádzania takémuto ohrozeniu.

Pod „spracúvaním osobných údajov“ rozumieme vykonávanie spracovateľských operácií alebo súboru spracovateľských operácií s osobnými údajmi alebo so súbormi osobných údajov, počnúc ich získavaním až po ich likvidáciu. Zákon o ochrane osobných údajov v ustanovení § 5, písm. e) explicitne vymenúva niektoré, najčastejšie vykonávané spracovateľské operácie, medzi ktoré radí získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, zmenu, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie, bez ohľadu na to, či sa vykonáva automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami.

Pri spracúvaní osobných údajov je potrebné rešpektovať celú plejádu zásad (zásadu zákonnosti, zásadu obmedzenia účelu, zásadu minimalizácie osobných údajov, zásadu správnosti, zásadu minimalizácie uchovávania, zásadu integrity a dôvernosti, zásadu zodpovednosti). Je zrejmé, že uvedené zásady je potrebné vnímať komplexne, tzn. že žiadna zo spomenutých zásad nemá prioritu pred druhou, napriek tomu, že zásada zákonnosti je univerzálnou zásadou, paralelne sa prelínajúcou všetkými ostatnými zásadami.
So spracúvaním osobných údajov bezo sporu súvisí aj ich zverejňovanie, poskytovanie či sprístupňovanie, aj vzhľadom na to, že subjekt, ktorý osobné údaje spracúva takúto dispozíciu jednoznačne má (dispozíciu vnímame v kontexte existujúcej možnosti, nemusí ísť o legitímne a právne zakotvenie dispozície v kompetencii subjektu).

„Zverejňovaním osobných údajov“ je publikovanie, uverejnenie alebo vystavenie osobných údajov na verejnosti prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, verejne prístupných počítačových sietí, verejným vykonaním alebo vystavením diela podľa autorského zákona verejným vyhlásením, uvedením vo verejnom zozname, v registri alebo v operáte, napríklad podľa katastrálneho zákona ich umiestnením na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste. Túto legálnu definíciu prezentoval zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou do 24. 5. 2018 (v ustanovení § 4, ods. 3, písm. a), bod 3).

„Poskytovaním osobných údajov“ chápeme odovzdávanie osobných údajov tretej strane, ktorá ich ďalej spracúva (ustanovenie § 4, ods. 3, písm. a), bod 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou do 24. 5. 2018).

„Sprístupňovaním osobných údajov“ je oznámenie osobných údajov alebo umožnenie prístupu k nim osobe, ktorá ich ďalej už nespracúva (ustanovenie § 4, ods. 3, písm. a), bod 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou do 24. 5. 2018).

V predkladanej právnej analýze považujeme za dôležité uviesť, že „fotografia a kamerový záznam sa považuje za osobný údaj v prípade, ak je na jej základe možno priamo alebo nepriamo identifikovať konkrétnu fyzickú osobu“. GDPR je potrebné v týchto prípadoch brať do úvahy. Sú to napríklad fotografie, na ktorých sú zachytené podobizne jednotlivých fyzických osôb, ktoré sa zúčastnili na podujatí. GDPR sa naopak nevzťahuje na fotografie z väčšej vzdialenosti, ktoré zachytávajú samotný priebeh akcie, nie podobizne fyzických osôb.

V kontexte nami prezentovaného prípadu z aplikačnej praxe uvádzame, že predmetné zobrazenie osoby možno jednoznačne považovať za osobný údaj, nakoľko na jeho základe bolo možné identifikovať konkrétnu osobu (priestupcu). Zároveň možno konštatovať, že na uvedený prípad sa v plnej miere vzťahuje aj GDPR.

Zverejňovanie osobných údajov Policajným zborom pri plnení úloh vo verejnom záujme

Rešpektujúc nami prezentované poznanie, v ďalšej časti našej právnej analýzy, sa zameriame na zodpovedanie nasledovnej otázky: „Či súčasná právna úprava jednoznačne umožňuje Policajnému zboru osobné údaje zverejňovať aj pri priestupkoch a v akom rozsahu, bude ich zverejnenie chápané ako nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci?“

V súlade s aplikáciou zákonných ustanovení § 13, ods. 1, písm. c), d), e) a ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov je Policajný zbor ako orgán verejnej moci pri jej výkone alebo pri plnení úlohy realizovanej vo verejnom záujme, či v súvislosti s ochranou života, zdravia a majetku osôb, oprávnený spracúvať, poskytovať a zverejňovať osobné údaje. Právny rámec pre tieto úkony dotvára aj osobitný právny predpis regulujúci činnosť tohto policajno-bezpečnostného orgánu. Podľa § 69e zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) je Policajný zbor oprávnený zverejňovať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru na účely trestného konania alebo pri pátraní po osobách. Na upresnenie treba zdôrazniť, že zákonodarca explicitne neuvádza, že by Policajný zbor mal možnosť zverejňovať osobné údaje aj v konaní o priestupkoch, resp. v správnom konaní.

Postup pri poskytovaní informácií hromadným informačným prostriedkom v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (vrátane zásad ich poskytovania) upravujú viaceré interné predpisy. Konkrétne ide o nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 38/2004 o poskytovaní informácií hromadným informačným prostriedkom a Metodické usmernenie k postupu útvarov v pôsobnosti Prezídia Policajného zboru a krajských riaditeľstiev Policajného zboru na úseku poskytovania informácií verejnosti oficiálnymi účtami Policajného zboru na sociálnych sieťach (zo dňa 12. 11. 2018 pod číslom PPZ-OKAP-2018/053701).

Na druhej strane, zverejňovanie pátrania po osobách v hromadných oznamovacích prostriedkoch upravuje čl. 35 ods. 1 až 8 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 3/2021 o postupe pri pátraní po osobách a veciach v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 24/2022 o zmene a doplnení niektorých interných predpisov (ďalej len „nariadenie o pátraní“).

Zákon o priestupkoch a ani zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov nekladú veľký dôraz na ochranu osobných údajov. Povinnosti nie sú v tejto oblasti zakotvené priamo v správnom poriadku, vyplývajú z ustanovenia § 89a ods. 8 zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa pri spracúvaní osobných údajov postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Je bežnou praxou, že policajti obvodných oddelení pri plnení úloh Policajného zboru zverejňujú videá alebo fotografie podozrivých osôb. Tie, rešpektujúc služobné potreby, zasielajú rôznym adresátom na e-mailové adresy v rámci Policajného zboru (e-mailové adresy krajských riaditeľstiev Policajného zboru, teda nie len policajtom, ale aj na elektronické adresy zamestnancov vo verejnej a štátnej službe, pracujúcich na týchto útvaroch). Fotografie tvárovej časti osoby (alebo videa s osobou) sú v policajnej praxi často zverejňované aj v súvislosti s objasňovaním priestupkov, s poukazom na ustanovenie § 60 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch (oprávnenie vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu), vrátane ich zverejnenia na sociálnej sieti FB, spravovanej hovorcami v pôsobnosti Policajného zboru. Ak sa vrátime k nami prezentovanej kauze, týmto spôsobom postupoval aj príslušný útvar polície pri objasňovaní inkriminovaného priestupku.

Nakoľko z ustanovenia § 69e zákona o Policajnom zbore vyplýva, že Policajný zbor má oprávnenie zverejňovať osobné údaje v súvislosti s plnením jeho úloh len na účely trestného konania alebo pri pátraní po osobách, bolo našim cieľom zistiť, či môže Policajný zbor zverejniť tvárovú časť fyzickej osoby za účelom jej identifikácie aj pri objasňovaní priestupkov.

V procese hľadania odpovede na tento právny problém sme narazili na niekoľko parciálnych otázok, ktoré s meritom veci súvisia:

1. Má Policajný zbor (policajt vykonávajúci objasňovanie priestupku) pri objasňovaní priestupkov podľa § 60 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch oprávnenie cez tzv. intranetovú elektronickú komunikáciu, ale aj prostredníctvom sociálnej siete FB, spravovanej Policajným zborom, bez porušenia práva na ochranu osobnosti zverejňovať fotografie alebo videá za účelom individuálneho identifikovania osoby, teda stotožnenia osoby, najmä podozrivej zo spáchania priestupku, alebo osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu priestupku (napríklad svedok priestupku, dopravnej nehody a pod.)?
2. Má Policajný zbor oprávnenie zverejňovať tvár fyzickej osoby cez elektronickú komunikáciu a FB, aj pri stotožnení osoby podozrivej zo spáchania trestného činu alebo osoby, ktorá môže byť svedkom trestného činu, ak nie sú ešte splnené zákonné podmienky na zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby podľa § 85, alebo zadržanie obvineného policajtom podľa § 86 a na predvedenie obvineného podľa § 120 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku?

Pri zodpovedaní na uvedené otázky odporúčame akceptovať, že problematiku spracúvania informácií Policajným zborom upravuje štvrtá hlava zákona o Policajnom zbore, konkrétne v ustanoveniach § 69, § 69a – § 69g. Policajný zbor disponuje oprávnením spracúvať informácie a osobné údaje zhromaždené pri plnení úloh Policajného zboru, pričom toto oprávnenie vo všeobecnej rovine, ako sme to už uviedli vyššie, reglementuje zákon o Policajnom zbore a zákon o ochrane osobných údajov. Policajný zbor je okrem toho oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku a zároveň má právomoc na poskytovanie a sprístupňovanie osobných údajov iným orgánom a osobám ak:

• to ustanovuje zákon,
• je to v prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje, a ak táto osoba dala na poskytnutie alebo sprístupnenie súhlas,
• je poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov nevyhnutné na odstránenie bezprostredného závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku alebo
• to ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

V nami analyzovanom prípade boli osobné údaje zaznamenávané z dôvodu identifikácie osoby, konanie ktorej smerovalo k ohrozeniu bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku (spoločensky prospešný cieľ), avšak tým že došlo k zverejneniu fotografie osoby na stránke spoločnosti FB, nemožno toto konanie kvalifikovať ako poskytovanie alebo sprístupňovanie osobných údajov iným orgánom a osobám, nakoľko samotné zverejnenie, ako sme už uviedli vyššie, zahŕňa publikovanie, uverejnenie alebo vystavenie osobných údajov na verejnosti prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, verejne prístupných počítačových sietí atď. Policajný zbor podľa § 69e zákona o Policajnom zbore je síce oprávnený zverejňovať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru, avšak táto činnosť je striktne viazaná na účely trestného konania alebo na pátranie po osobách. Pre doplnenie uvádzame, že plnením úloh Policajného zboru na účely trestného konania (v zmysle usmernenia Úradu inšpekčnej služby vo veci zverejňovania fotografie osôb za účelom jej individuálnej identifikácie zo dňa 7. 4. 2022 pod číslom UIS-KO-OOOU-2022/001592-004) sa rozumie plnenie úlohy na účely predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti, zisťovaní páchateľov trestných činov, vyšetrovaní trestných činov, stíhaní trestných činov a výkone rozhodnutí v trestnom konaní vrátane pred ohrozením verejného poriadku a predchádzania takémuto ohrozeniu alebo pri pátraní po osobách.

V zmysle § 7, ods. 2 zákona o Policajnom zbore a čl. 22 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní je príslušník Policajného zboru vo veci, v ktorej vykonáva odhaľovanie a objasňovanie alebo ktorú vyšetruje, oprávnený vyžadovať od iných útvarov informácie a vykonanie úkonov a služobných činností nevyhnutných pre odhaľovanie a objasňovanie alebo vyšetrovanie, ktoré vzhľadom na ich povahu nemôže zabezpečiť sám, a ktoré sú dožiadané útvary oprávnené vykonať. Týmto požiadavkám je potrebné vyhovieť, ak tomu nebráni osobitný predpis. Do sféry týchto úkonov môže spadať aj poskytovanie, sprístupňovanie, alebo zverejňovanie osobných údajov zahŕňajúc aj fotografie podozrivej osoby. V danej oblasti sa v policajnej praxi aplikuje usmernenie (evidované pod číslom UIS-KO-OOOU-2020/000920-001 zo dňa 5. 2. 2020), týkajúce sa posielania dokumentov obsahujúcich osobné údaje prostredníctvom elektronickej pošty. Predmetné usmernenie sa vzťahuje aj na využitie potenciálneho šifrovania dokumentov programom ZIP a ich zasielania šifrovaným spôsobom prostredníctvom protokolu TLS (napr. pri posielaní záznamov, ktoré podliehajú operatívnemu utajeniu). V nami analyzovanom prípade však, ako sme to už naznačili vyššie, nešlo o prípad, na ktorý je možné aplikovať oprávnenie zverejňovať osobné údaje, prípadne ich posielať šifrovaným spôsobom.

Sumarizáciou vyššie uvedeného poznania zastávame právny názor, že zverejňovanie osobných údajov, ktoré upravuje § 69e zákona o Policajnom zbore je možné iba v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru pre účely trestného konania alebo pri pátraní po osobách. V konkrétnych konotáciách, nie je možné si citované ustanovenie zo zákona o Policajnom zbore vykladať rozdelením tejto vety na dve samostatné časti „...je oprávnený zverejňovať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru“, ktoré sú uvádzané v § 2 zákona o Policajnom zbore, resp. v tomto prípade v súvislosti so zisťovaním páchateľov priestupku v § 2 ods. 1 písm. k) zákona o Policajnom zbore. „Plnenie úloh na účely trestného konania“, uvádzané v legislatívnej skratke v ustanovení § 69a ods. 1 zákona o Policajnom zbore, podľa nášho názoru sa taktiež nevzťahuje na objasňovanie priestupkov.

Vo veci možností zverejňovania fotografie podobizne osoby na sociálnej sieti FB v rámci plnenia úloh Policajného zboru sme sa na problém pozreli z pohľadu aplikácie zákona o priestupkoch. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu. Orgány Policajného zboru objasňujú priestupky uvedené v § 58 ods. 4 zákona o priestupkoch, pričom im zákon o priestupkoch v § 60 umožňuje využívať svoje oprávnenia, medzi ktoré patrí aj vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu a tiež vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb.

V súvislosti s ustanovením § 69e zákona o Policajnom zbore je možné poukázať na ustanovenie čl. 35 nariadenia o pátraní (zverejňovanie pátrania po osobách v hromadných oznamovacích prostriedkoch), pričom objektom pátrania je podľa čl. 2 písm. b) nariadenia o pátraní aj zistenie totožnosti hľadanej osoby. Na základe vyššie uvedeného by sa bolo možné domnievať, že pre policajtov služby poriadkovej polície Policajného zboru vyplýva možnosť v rámci objasňovania protiprávneho konania podozrivých osôb poskytovať ich obrazové záznamy prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov za účelom ich stotožnenia. V tejto súvislosti považujeme za potrebné zdôrazniť, že v zmysle čl. 2 písm. f) nariadenia o pátraní sa osobou nezistenej totožnosti rozumie osoba, ktorá nevie, nemôže alebo nechce hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, a teda v zmysle nariadenia o pátraní nie je možné pod uvedené ustanovenie subsumovať zverejnenie fotografie osoby policajtmi, za účelom zistenia totožnosti osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom sociálnej siete FB. Zároveň v článku 2 písm. b) je jasne vymedzené, kto a čo sa považuje za objekt pátrania, resp. po ktorých objektoch pátrania je možné viesť pátranie. Ide o hľadanú osobu, nezvestnú osobu, zistenie súčasného pobytu osoby, zistenie totožnosti osoby, nájdenej mŕtvoly, časti ľudského tela a kostrového nálezu a vec, ktorá má charakteristický individuálny znak a nemôže byť zamenená. Z vyššie uvedenej definície objektu pátrania vyplýva, že osoba podozrivá zo spáchania priestupku, resp. osoba tzv. svedka priestupku sa pod objekt pátrania v zmysle nariadenia o pátraní nezahŕňa a nemožno ho ani pod tento pojem subsumovať.

V zmysle predmetného interného predpisu možno posúdiť aj správnosť či relevantnosť postupu polície. Podrobné postupy pri jednotlivých objektoch pátrania sú uvedené v článkoch 17 až 24 nariadenia o pátraní. Každý dôvod pátrania sa vkladá do informačného systému národného pátrania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pričom pátranie po osobách a po totožnosti nájdených mŕtvol zastrešuje systém PATROS. Zároveň článok 32 nariadenia o pátraní pojednáva o tom, ktoré dôvody pátrania prechádzajú do Schengenského pátrania. Pátranie po objektoch pátrania s dôrazom na pátranie po osobách je podmienené stanovenými kritériami a zákonnosťou, ktoré musia byť pri požadovanom dôvode pátrania splnené. V opačnom prípade, predovšetkým bez existencie zákonnosti sa pátranie s požadovaným dôvodom pátrania nerealizuje. Dôvod pátrania za účelom zistenia súčasného pobytu osoby sa vzťahuje na žiadosť súdu v trestnom konaní a orgánov činných v trestnom konaní. V prípade pátrania za účelom zistenia totožnosti osoby sa vyžaduje predchádzajúce predvedenie osoby, ktorá nevie, nemôže alebo nechce preukázať svoju totožnosť. V žiadnom vyššie uvedenom prípade, nejde o pátranie po totožnosti osoby podozrivej zo spáchania priestupku.

Zverejňovanie pátrania v hromadných oznamovacích prostriedkoch realizované v zmysle článku 35 nariadenia o pátraní sa viaže len na tie dôvody pátrania, u ktorých sú splnené aj ďalšie kritériá jeho zákonného využitia, napr. pátranie za účelom zistenia súčasného pobytu osoby. Daný prostriedok pátrania nie je možné týmto spôsobom aplikovať, keďže uvedený dôvod pátrania sa vzťahuje len na zistenie adresy, kde sa osoba zdržiava, kde bude preberať poštovú zásielku, ktorá jej má byť doručená zo súdu alebo od orgánu činného v trestnom konaní. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z čl. 35 ods. 5 a 6 nariadenia o pátraní, nakoľko pri zverejnení pátrania po hľadanej osobe, ako aj pri zasielaní žiadosti o zverejnenie pátrania po nezvestnej osobe v hromadných oznamovacích prostriedkoch, je povinnosť uvádzať v žiadosti okrem iného meno, priezvisko a dátum narodenia hľadanej, resp. nezvestnej osoby. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, máme za to, že zverejňovanie fotografií osôb, ktoré sú podozrivé zo spáchania priestupku, resp. osôb, ktoré môžu prispieť k objasneniu priestupku je možné za súčasnej právnej úpravy len pri dodržaní príslušných ustanovení zákona o ochrane osobných údajov.

Záver

Nie každé konanie, ktoré sa javí, prípadne by sme ho mohli vzhľadom na zaužívanú aplikačnú prax posudzovať ako v súlade so zákonom, sa ním automaticky aj stáva. Aj v nami analyzovanom prípade z policajnej praxe sa nám predmetné konanie resp. postup polície pri zverejnení fotografie osoby, vo svojej podstate, z morálneho (etického) hľadiska, môže javiť ako správne aplikovaný postup polície. Do istej miery zavádzajúcim argumentom pre takéto uvažovanie je aj fakt, že takýto postup, napr. keď pátrame po identite páchateľa trestného činu, je objektívne možný a všeobecne aplikovaný v trestnom konaní. V daných súvislostiach je potrebné uviesť, že ani občan, v zmysle platnej legislatívy podporujúcej ochranu osobných údajov, nemôže zverejniť fotografiu (obrazovo-zvukový alebo iný záznam) inej osoby bez jej súhlasu, napriek tomu, že ide o osobu podozrivú zo spáchania trestného činu. Je oprávnený takéto zobrazenie inej osoby poskytnúť iba orgánom činným v trestnom konaní. Inak povedané, fotku „zlodeja“ bez jeho súhlasu zverejniť nemožno, hoci sa nám akokoľvek javí tento postup občana etickým. Narážame tu – na jednej strane – problém prezumpcie neviny a na druhej strane – proklamované právo na ochranu osobných údajov (v takom prípade sa občan – osoba podozrivá z protiprávneho konania, môže „celkom oprávnene“ obrátiť na trestno-právny súd, občiansko-právny súd, Úrad na ochranu osobných údajov a pod. a domáhať sa istej nápravy, vrátane morálneho aj majetkového odškodnenia za spôsobenie určitej ujmy).

Máme za to, že v zmysle platnej legislatívy nie je možné zverejňovať osobné údaje osôb podozrivých zo spáchania priestupku prostredníctvom FB prípadne inej sociálnej siete alebo média. Na takýto postup musí mať Policajný zbor explicitné zákonné oprávnenie. Toto zákonné oprávnenie by bolo možné dosiahnuť zmenou:

• § 69e zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v doslovnom znení bez uvedenia bližšej špecifikácie účelu (trestné konanie alebo pri pátraní po osobách): ,,... zverejňovať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru.“ alebo,
• článku 2 písm. b) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 3/2021 o postupe pri pátraní po osobách a veciach, a to zaradením osoby podozrivej osoby zo spáchania priestupku medzi objekty pátrania.

Prikláňame sa však k názoru, že prijateľnejšie riešenie ponúka práve navrhovaná zmena de lege ferenda, a to ustanovenia § 69e zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, aj vzhľadom na to, že druhé riešenie by neúmerne zvýšilo administratívnu zaťaženosť subjektov riadiacich proces pátrania, čo vytvára opodstatnené požiadavky na personálne, organizačné, materiálno-technické, softwarové a iné otázky priamo úmerne pretavené do ekonomických nákladov, čo aj vzhľadom na existujúcu ekonomicko-spoločenskú situáciu nevnímame za práve najšťastnejšie riešenie.

Autorka: pplk. doc. JUDr. Monika Hullová, PhD.
Katedra kriminálnej polície Akadémie Policajného zboru v Bratislave

Zoznam bibliografických odkazov

Charta základných práv Európskej únie (2016/C 202/02, In Úradný vestník Európskej únie C 202/389 zo dňa 7. 6. 2016).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. 4. 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov), In Úradný vestník Európskej únie L 119/1 zo dňa 4. 5. 2016.

Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 38/2004 o poskytovaní informácií hromadným informačným prostriedkom.

Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 3/2021 o postupe pri pátraní po osobách a veciach v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 24/2022 o zmene a doplnení niektorých interných predpisov.

Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní.

Metodické usmernenie k postupu útvarov v pôsobnosti Prezídia Policajného zboru a krajských riaditeľstiev Policajného zboru na úseku poskytovania informácií verejnosti oficiálnymi účtami Policajného zboru na sociálnych sieťach (zo dňa 12. 11. 2018 pod číslom PPZ-OKAP-2018/053701).

Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou do 24. 5. 2018.

Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.

Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov s účinnosťou do 30. 4. 2005.

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení.

Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v platnom znení.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov v platnom znení.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení.