By Holubiczky Vincent on
Články
Bezpečnostné vedy

Quality Assurance and Innovation in Integrated Border Management

Abstrakt: Štúdia, vypracovaná v rámci projektu HSQA – Development of a Hungarian-Slovak quality assurance mechanism in the field of border management (Project ID: 101102709 – HSQA), analyzuje moderné mechanizmy kontroly kvality a inovačné trendy v európskom integrovanom riadení hraníc. Zameriava sa na implementáciu Schengenského hodnotiaceho mechanizmu, národných sebahodnotiacich nástrojov a technických inovácií vrátane systémov EES, ETIAS a umelej inteligencie, ktoré formujú budúcnosť hraničnej kontroly v Slovenskej republike.
Kľúčové slová: HSQA; Integrované riadenie hraníc; kontrola kvality; Schengenské hodnotenie; technologické inovácie

Abstract: This study, prepared within the framework of the project HSQA – Development of a Hungarian-Slovak quality assurance mechanism in the field of border management (Project ID: 101102709 – HSQA), analyses modern quality-assurance mechanisms and innovation trends in European Integrated Border Management. It focuses on the implementation of the Schengen Evaluation and Monitoring Mechanism, national self-assessment tools, and technological innovations including EES, ETIAS and artificial intelligence, all of which shape the future of border control in the Slovak Republic.
Keywords: HSQA; Integrated Border Management; quality assurance; Schengen evaluation; technological innovation

Schengenský priestor predstavuje jeden z najvýznamnejších integračných úspechov Európskej únie (EÚ), ktorého hlavným cieľom je zabezpečenie voľného pohybu osôb pri súčasnom zachovaní vysokej miery bezpečnosti vonkajších hraníc. Členstvo Slovenskej republiky (SR) v EÚ, ktoré trvá už dve desaťročia, predstavuje neustály záväzok k implementácii a dodržiavaniu Schengenského acquis [13]. Kľúčovým pilierom tohto záväzku je Integrované riadenie hraníc (IBM), ktoré je komplexnou stratégiou pre efektívnu kontrolu a dohľad [2], [15].

Schengenský priestor je dynamický ekosystém dôvery a kontroly, keďže európska integrácia dosiahla jeden zo svojich vrcholov vytvorením schengenského priestoru, ktorý predstavuje unikátny experiment v zdieľaní suverenity nad správou hraníc. Odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach, ktoré je hmatateľným symbolom európskej jednoty pre viac ako 400 miliónov občanov, však vytvorilo bezpečnostné vákuum, ktoré muselo byť kompenzované robustným systémom ochrany vonkajších hraníc. Tento systém nie je statický; je to živý organizmus, ktorého funkčnosť je existenčne závislá od vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi. Ak zlyhá jeden článok reťaze na vonkajšej hranici, ohrozuje to bezpečnosť celého priestoru, čo môže viesť k politicky a ekonomicky nákladnému znovuzavedeniu kontrol na hraniciach vnútorných [7], [12], [11].

V súčasnej geopolitickej situácii, charakterizovanej inštrumentalizáciou migrácie, hybridnými hrozbami a dozvukmi globálnej pandémie, sa do popredia dostáva koncept Európskeho integrovaného riadenia hraníc (EIBM). Tento koncept vyžaduje nielen legislatívnu harmonizáciu, ale predovšetkým vysokú úroveň operačnej pripravenosti, ktorá musí byť neustále verifikovaná. Schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus (Schengen Evaluation and Monitoring Mechanism – SEM) predstavuje kľúčový nástroj tejto verifikácie. Jeho evolúcia od medzivládnej spolupráce k centralizovanému systému pod vedením Európskej komisie reflektuje snahu o objektivizáciu a depolitizáciu hodnotenia bezpečnosti [10], [13].

Predkladaná štúdia poskytuje analýzu tohto mechanizmu, pričom syntetizuje poznatky z legislatívneho vývoja, technickej praxe a najnovších projektov zameraných na národné systémy kontroly kvality (projekt HSQA). Osobitný dôraz je kladený na implementáciu týchto procesov v podmienkach Slovenskej republiky, ktorá ako krajina spravujúca vonkajšiu hranicu s Ukrajinou zohráva strategickú úlohu v bezpečnostnej architektúre EÚ. Túto požiadavku explicitne definuje aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 o Európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktoré zdôrazňuje potrebu zriadenia národných mechanizmov kontroly kvality v členských štátoch. Napriek existencii oficiálneho Mechanizmu hodnotenia a monitorovania (známeho ako Schengenské hodnotenie), ktorý bol reformovaný Nariadením (EÚ) 2022/922 (I. zborník - Škrinár, Odlerová), zostáva priestor pre vývoj praktických, národne ukotvených nástrojov na permanentné zvyšovanie kvality [4], [5].

Kým schengenské hodnotenie predstavuje externý audit, udržateľnosť systému vyžaduje robustnú vnútornú kontrolu. Nariadenie o Európskej pohraničnej a pobrežnej stráži (EBCG) a schengenské acquis predpokladajú existenciu národných mechanizmov kontroly kvality (National Quality Control Mechanism – NQCM). V prostredí bezpečnostných zborov, historicky zvyknutých na hierarchické riadenie, predstavuje prechod na moderné manažérstvo kvality (TQM, ISO, CAF) významnú kultúrnu výzvu [3], [14].

Projekt HSQA: Inovatívny prístup v strednej Európe

Reakciou na potrebu štandardizácie národných mechanizmov je projekt HSQA (Hungarian, Slovak development of quality assurance mechanism on border management). Tento projekt, spolufinancovaný EÚ, má za cieľ vytvoriť metodiku, ktorá umožní členským štátom vykonávať systematické sebahodnotenie (self-assessment) na identickej úrovni ako oficiálne schengenské evaluácie [1], [2].

Filozofia projektu HSQA vychádza z predpokladu, že najlepšou prípravou na externú kontrolu je prísna a objektívna interná inšpekcia. Projekt definuje metodiku založenú na zbere dát, analýze procesov a inšpekciách na mieste, ktoré simulujú reálne podmienky schengenského hodnotenia. Cieľom nie je len nájsť chyby, ale identifikovať systémové zlyhania v riadení, výcviku alebo technickom zabezpečení [3], [4]. Tento projekt, ktorého cieľom je vytvoriť ucelený maďarský a slovenský mechanizmus zabezpečenia kvality v oblasti riadenia hraníc, priamo nadväzuje na strategickú potrebu definovanú v legislatíve EÚ a predstavuje praktickú implementáciu princípov sebahodnotenia a kontroly kvality v rámci integrovaného riadenia hraníc. Projekt HSQA je tak zameraný na vývoj príručky (manuálu) s popisom národných mechanizmov, ktoré majú slúžiť ako praktická pomôcka pre operátorov hraničnej kontroly [1], [2].

Ako funguje HSQA

V rámci projektu HSQA boli ako základný nástroj sebahodnotenia vytvorené takzvané stavové (situčné) dátové hárky, ktorých úlohou je objektívne zachytiť a vyhodnotiť aktuálny stav procesov v oblasti hraničnej kontroly [1], [3]. Ich vývoj predchádzala tvorba jednotného šablónového formulára, ktorý bol podrobený praktickému testovaniu odborníkmi zúčastnených hraničných útvarov. Cieľom tohto kroku bolo overiť, či je metodika správne navrhnutá a či umožňuje takú úroveň záznamu, ktorá je interpretovateľná a hodnotiteľná aj pre expertov, ktorí poznajú jednotlivé procesy najlepšie. V prípade, že by ani odborník nedokázal šablónu funkčne využiť, bolo by to jasným indikátorom potreby úpravy jej obsahu alebo spôsobu zberu údajov [3], [5].

Prvé kolá testovania prebehli úspešne a viedli k vyplneniu dvanástich sebahodnotiacich hárkov, ktoré sa stali základom pre finalizáciu celej metodiky. Počas procesu bolo nevyhnutných viacero odborných diskusií, najmä pri určovaní spôsobu, akým sa centrálne a horizontálne prvky európskeho integrovaného riadenia hraníc (IBM) priraďujú k jednotlivým procesným oblastiam. Výsledkom bola konsolidovaná a metodicky jednotná verzia hodnotiacich hárkov, ktorá zodpovedá potrebám oboch spolupracujúcich strán [1], [3].

Takto koncipované hárky umožňujú porovnateľné hodnotenie všetkých typov hraničných priechodov, ako aj hraničných útvarov pôsobiacich v rozdielnych priestorových podmienkach či administratívnych územiach [3], [14]. Zabezpečujú jednotné chápanie kritérií a vytvárajú objektívny základ pre multilaterálne porovnanie. Metodika je koncipovaná tak, aby jednotlivé hodnotiace postupy mohli prevziať a aplikovať aj partneri na druhej strane hranice – slovenská strana pri hodnotení pozemných a riečnych úsekov a maďarská strana pri hodnotení leteckých hraníc. Ak sa potvrdí obojstranná funkčnosť a kompatibilita systému, vytvorí sa predpoklad, aby rovnaký postup mohol byť v budúcnosti odporúčaný aj ostatným členským štátom schengenského priestoru [1], [4], [5].

Stavové dátové hárky majú jednotnú štruktúru pozostávajúcu zo štyroch hlavných častí, ktoré sú určené na detailný opis aktuálnej situácie a jej následné zhodnotenie. Na ich základe sa posudzuje súlad procesov a postupov s požiadavkami integrovaného riadenia hraníc. Hodnotenie prebieha prostredníctvom centrálne definovaných prvkov, horizontálnych (prierezových) komponentov a súboru siedmich jednotných kritérií, ktoré tvoria základ pre komplexné a objektivizované sebahodnotenie [3], [5].

Mechanizmus HSQA tak predstavuje systematický a metodicky konzistentný nástroj, ktorý umožňuje členským štátom priebežne analyzovať vlastné postupy, identifikovať silné a slabé stránky fungovania hraničnej kontroly a vytvárať podmienky pre jej ďalšie zlepšovanie v súlade s európskymi štandardmi integrovaného riadenia hraníc [14], [15].

Evalvácia a Zistenia (Evaluation and Findings)

Právny rámec a Schengenské hodnotenie

Systém Schengenského hodnotenia je základným pilierom dôvery v priestore voľného pohybu. Jeho mechanizmus prešiel v čase transformáciou, od pôvodného Nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013 k súčasne platnému a strategicky posilnenému Nariadeniu (EÚ) 2022/922 (II. zborník - Škrinár, Odlerová).
Predchádzajúca právna úprava bola kritizovaná za nedostatočnú strategickú integráciu a menej komplexné hodnotenie rešpektovania základných práv. Nový mechanizmus, riadiaci sa Nariadením 2022/922, prináša zásadné zmeny:

  • Viacročný hodnotiaci program: Predlžuje sa na sedem rokov [7].
  • Posilnené monitorovanie: Umožňuje vykonávať monitorovacie činnosti prostredníctvom návštev, dotazníkov alebo výnimočne aj inými metódami na diaľku (remote checks) [7], [13].
  • Strategický prístup: Zameriava sa na strategickejšie a komplexnejšie hodnotenie výkonu členských štátov [10].

Správa Komisie o fungovaní mechanizmu v rokoch 2015–2019 (COM:2020:779:FIN), ktorú analyzujú Škrinár a Odlerová, bola kľúčová pri identifikácii nedostatkov, ktoré viedli k prijatiu Nariadenia 2022/922 a k posilneniu mechanizmu. Inštitút schengenského hodnotenia je preto chápaný ako neustále sa vyvíjajúci a kľúčový mechanizmus, ktorý má zásadný význam pre udržanie Schengenskej spolupráce a dôvery [13].

Implementácia mechanizmov kvality a projekt HSQA

Kým schengenské hodnotenie predstavuje externý kontrolný mechanizmus, projekt HSQA sa zaoberá vnútornou, priebežnou sebahodnotiacou kapacitou členských štátov, ktorá je rovnako kľúčová pre integrované riadenie hraníc. Príspevky od Vájloka a Ballu zdôrazňujú, že sebahodnotenie je nevyhnutný prvok pre adaptáciu na zmeny a udržanie vysokého štandardu v hraničnej kontrole [2], [3], [14], [15].

Projekt HSQA je konkrétnou implementačnou odpoveďou na požiadavku EÚ na vytvorenie národných mechanizmov kontroly kvality. Právnu reguláciu pre QA/SA systémy v IBM odvodzuje EÚ najmä od Nariadenia (EÚ) 2019/1896 (Frontex), ktoré definuje potrebu takýchto systémov [5], [7].

Hlavné zistenia z projektu HSQA [1], [4], [7], [15]:

  • Vytvorenie príručky: Výstupom je manuál, ktorý obsahuje detailný popis mechanizmov QA/SA a má slúžiť ako praktická pomôcka pri výkone služby.
  • Metodika: Boli vytvorené špecifické stavové dátové hárky a kritériá (helyzetleíró adatlapok) pre maďarsko-slovenský mechanizmus, ktoré umožňujú objektívne sebahodnotenie.
  • Strategické ukotvenie: Mechanizmus je navrhnutý tak, aby bol v súlade s Maďarskou národnou stratégiou IBM 2022–2028 a je komplementárny s oficiálnym Schengenským hodnotením. Projekt demonštruje, že kvalita sa dá merať len prostredníctvom neustáleho zberu a hodnotenia dát.

Technologické inovácie a ich aplikácia

Integrované riadenie hraníc nie je len o právnych a kvalitatívnych mechanizmoch, ale rovnako o efektívnom využívaní moderných technických prostriedkov v súlade so Schengenským hraničným kódexom – nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399. Technológie sú kľúčové pre zvýšenie efektivity a presnosti kontroly, najmä v prostredí vzdušnej hranice Slovenskej republiky [8], [9], [11].

Štúdia zameraná na kvalitu hraničnej kontroly na Letisku M. R. Š. v Bratislave popisuje konkrétne využívané základné technické vybavenie a informačné systémy, ktoré slúžia na rýchle a spoľahlivé vykonávanie kontroly cestovných dokladov a overovanie totožnosti. Tieto praktické zistenia slúžia ako východisko pre pochopenie súčasného stavu technologickej pripravenosti SR [8], [9].

Do popredia sa však čoraz viac dostávajú pokročilé inovačné riešenia, ktoré presahujú bežnú kontrolu dokladov.

  • MDOAC (Mobile, Data, Collection and Analysis Center – mobilné, dátové, odberové a analytické centrum): navrhované riešenie MDOAC je komplexný systém pre zber a analýzu dát, ktorý reaguje na meniace sa výzvy v riadení hraníc, vrátane požiadaviek vyplývajúcich z Nového paktu o migrácii a azyle. Jeho hlavným cieľom je umožniť rýchlu kontrolu zdravotného stavu a zraniteľnosti osôb prichádzajúcich do Európskej únie [6],
  • umelá inteligencia (Artificial Intelligence): systém MDOAC počíta s aktívnym využitím umelej inteligencie pre rýchle spracovanie a vyhodnocovanie dát, vrátane moderných rádiologických metód a techník. Aplikácia umelej inteligencie predstavuje nevyhnutný krok k proaktívnej a prediktívnej hraničnej kontrole, ktorá je schopná spracovať veľké objemy dát a identifikovať potenciálne riziká efektívnejšie ako štandardné postupy [6].

Moderná hranica je hranicou dátovou. Kľúčovú úlohu zohráva Schengenský informačný systém (Schengen Information System – SIS), ktorý je s miliardami ročných lustrácií nervovým centrom bezpečnosti Európskej únie. V súčasnosti prechádza Európa na model interoperability, ktorý prepojí Schengenský informačný systém (SIS) s Vízovým informačným systémom (Visa Information System – VIS), systémom Eurodac a dvoma novými systémami, ktoré zmenia paradigmu kontroly [11], [12]:

  • systém vstup/výstup (Entry/Exit System – EES): nahradí fyzické pečiatkovanie pasov digitálnym záznamom. Každý pohyb občana tretej krajiny cez vonkajšiu hranicu bude zaznamenaný spolu s biometriou. To umožní automatickú detekciu osôb prekračujúcich povolenú dĺžku pobytu (overstayers),
  • Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (European Travel Information and Authorisation System – ETIAS): zavedie povinnosť predcestovnej autorizácie pre občanov krajín s bezvízovým stykom. Tento systém umožní vykonať bezpečnostný skríning osoby ešte predtým, ako sa fyzicky dostaví na hranicu, čím sa hranica de facto posúva do virtuálneho priestoru.

Integrácia takýchto technologických riešení do integrovaného riadenia hraníc v Slovenskej republike demonštruje snahu o dosiahnutie najvyšších štandardov, ktoré sú vyžadované v zmysle nariadenia (EÚ) 2019/1896. Toto nariadenie od členských štátov vyžaduje aj schopnosť reagovať na nové typy hrozieb a výziev [5], [7].

Budúce výzvy: Hybridné hrozby a deepfakes

Schengenský priestor čelí novým typom hrozieb, ktoré presahujú tradičnú kriminalitu a vyžadujú si adaptáciu hodnotiacich mechanizmov. S nástupom pokročilej umelej inteligencie vzniká hrozba tzv. deepfakes – syntetických médií, ktoré dokážu verne imitovať tvár alebo hlas osoby. Vo verejnej správe a na hraniciach to predstavuje riziko pre procesy verifikácie identity na diaľku (napríklad pri online žiadostiach o víza alebo v systémoch e-Governmentu). Ak by útočník dokázal oklamať biometrické systémy (napríklad automatizované hraničné kontrolné brány) pomocou sofistikovanej masky alebo digitálnej manipulácie (tzv. presentation attack), podkopalo by to dôveru v celé technologické riešenie hraníc. Preto sa výskum a vývoj musí zamerať na detekciu živosti (liveness detection) a odolnosť voči spoofingu [11], [12].

Udalosti na poľsko-bieloruských hraniciach ukázali, že migrácia môže byť zneužitá ako zbraň v hybridnej vojne. Schengenský hodnotiaci mechanizmus musí v budúcnosti posudzovať nielen technickú schopnosť odhaliť nelegálne prekročenie, ale aj odolnosť (resilience) štátu voči takýmto koordinovaným útokom. To zahŕňa schopnosť strategickej komunikácie (boj proti dezinformáciám), rýchlu mobilizáciu záloh a právnu flexibilitu v krízových stavoch [7], [13], [14].

Záver

Analýza vývoja schengenského hodnotiaceho mechanizmu a systémov kontroly kvality odhaľuje transformáciu z formálneho, administratívneho procesu na sofistikovaný nástroj strategického riadenia bezpečnosti. Prechod na tretiu generáciu mechanizmu (Nariadenie 2022/922) prináša potrebnú dynamiku, skrátenie reakčných časov a dôraz na synergie s európskymi agentúrami. Kľúčovým zistením štúdie je, že externá kontrola nemôže existovať vo vákuu. Musí byť podporená robustným národným mechanizmom kontroly kvality, ktorý funguje na báze kontinuálneho sebahodnotenia. Projekt HSQA a slovensko-maďarská spolupráca ukazujú cestu, ako implementovať kultúru kvality do tradičných štruktúr polície.

Technologický pokrok, reprezentovaný systémami systému vstup/výstup (EES), Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a využitím umelej inteligencie v rádiológii (MDOAC), poskytuje orgánom nové možnosti, ale zároveň vytvára nové zraniteľnosti (deepfakes, závislosť na informačných technológiách). Budúcnosť schengenského hodnotenia preto nebude len o kontrole "pečiatok a kamier", ale o komplexnom posudzovaní schopnosti štátu integrovať technológie, dodržiavať ľudské práva a odolávať hybridným tlakom v reálnom čase. Pre Slovenskú republiku to znamená nutnosť neustálej investície nielen do techniky, ale predovšetkým do ľudského kapitálu a vzdelávania príslušníkov, ktorí sú v konečnom dôsledku garantmi bezpečnosti schengenského priestoru. Odporúča sa pokračovať v rozvoji metodiky kontroly kvality a sebahodnotenia (ako v projekte HSQA) a sústavne investovať do technologických inovácií a školenia personálu, aby sa zabezpečil nielen súlad s právnym acquis, ale aj neustále zlepšovanie kvality výkonu schengenskej hraničnej stráže Slovenskej republiky.

Autor: mjr. Ing. Vincent Holubiczky, PhD.
Katedra európskeho integrovaného riadenia hraníc
Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Zoznam bibliografických odkazov

Právne predpisy a strategické dokumenty EÚ

Nariadenie (EÚ) 2016/399: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc).

Nariadenie (EÚ) 2019/1896: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o Európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a o zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624.

Nariadenie (EÚ) 2022/922: Nariadenie Rady (EÚ) 2022/922 z 9. júna 2022 o zriadení a prevádzke mechanizmu hodnotenia a monitorovania na overenie uplatňovania schengenského acquis, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1053/2013.

Články v zborníkoch a vedeckých štúdiách

[1] BALLA, J., BARTUS, G., KAKÓCZ, K., NÉMETH, G., PULICS, J. G. a kol. (2024). A magyar-szlovák minőségbiztosítási mechanizmus kidolgozásának előkészítése. In: Határrendészeti Tanulmányok, 2024/4. KÜLÖNSZÁM. Budapest: Magyar Rendészettudományi Társaság Határrendészeti Tagozat,

[2] BALLA, J., VÁJLOK, L. a kol. (2024). Self-assessment in the border control. In: Dvadsať rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii – prínosy, výzvy, očakávania. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 26–36. ISBN 978-80-8293-035-4.

[3] BALLA, J., VÁJLOK, L., VEDÓ, A., KAKÓCZ, K., NÉMETH, G., BARTUS, G., PULICS, J. (2024). Sebahodnotenie v hraničnej kontrole / Self-assessment in the border policing branch. In: Magyar Rendészet, roč. 24, č. 1, s. 57–73.

[4] FINSZTER, G. (2024). Minőségbiztosítás a határon. In: Határrendészeti Tanulmányok, 2024/4. KÜLÖNSZÁM. Budapest: Magyar Rendészettudományi Társaság Határrendészeti Tagozat.

[5] HERCZEG, M. (2024). Minőség-ellenőrzés a határigazgatásban. In: Határrendészeti Tanulmányok, 2024/4. KÜLÖNSZÁM. Budapest: Magyar Rendészettudományi Társaság Határrendészeti Tagozat.

[6] KOŠČ, I., KOŠČOVÁ, M., STOLÁRIK, P., MOKRÁ, J. (2024). Modern technical solutions for border control (Mobile, Data, Collection and Analysis Center). In: Határrendészeti Tanulmányok, 2024/4. KÜLÖNSZÁM. Budapest: Magyar Rendészettudományi Társaság Határrendészeti Tagozat.

[7] MOKRÁ, J., KOŠČ, I. (2024). The Schengen Evaluation Process in the Conditions of the Slovak Republic, Positives and Negatives and Its Development in the Future. In: Határrendészeti Tanulmányok, 2024/4. KÜLÖNSZÁM. Budapest: Magyar Rendészettudományi Társaság Határrendészeti Tagozat.

[8] ODLER, R., HOLUBICZKY, V. (2024). Quality of Airport Border Control at the M. R. Š. Airport in Bratislava. In: Határrendészeti Tanulmányok, 2024/4. KÜLÖNSZÁM. Budapest: Magyar Rendészettudományi Társaság Határrendészeti Tagozat.

[9] ODLER, R., HOLUBICZKY, V. (2024). Technické prostriedky oddelenia hraničnej kontroly na letisku v Bratislave. In: Dvadsať rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii – prínosy, výzvy, očakávania. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 360–367. ISBN 978-80-8293-035-4.

[10] ODLEROVÁ, M. (2024). Zmeny v konaniach o azyle po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. In: Dvadsať rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii – prínosy, výzvy, očakávania. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 368–377. ISBN 978-80-8293-035-4.

[11] PORUBSKÁ, D., FRIESSE, P. (2020). Automatisierte Grenzkontrolle – Gegenwart und Zukunft für die Slowakische Republik [Automatizovaná hraničná kontrola – súčasnosť a budúcnosť pre Slovenskú republiku]. MEPA-Fachjournal, č. 1, s. 16–24. ISSN 2079-3464.

[12] PORUBSKÁ, D., ŠKRINÁR, T., ONDREJKOVIČOVÁ, J. (2018). Wiedereinführung von Grenzkontrollen an Binnengrenzen [Znovuzavedenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach v Slovenskej republike]. MEPA-Fachjournal, č. 1, s. 23–28. ISSN 2079-3464.

[13] ŠKRINÁR, T., ODLEROVÁ, M. (2024). Vývoj inštitútu schengenského hodnotenia. In: Dvadsať rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii – prínosy, výzvy, očakávania. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 481–493. ISBN 978-80-8293-035-4.

[14] VÁJLOK, L., VEDÓ, A. (2023). Manažérstvo kvality a hraničná kontrola v strategickom prístupe Európskej únie / Quality management and border control in the strategic approach of the European Union. In: Magyar Rendészet, roč. 23, č. 4, s. 203–219.

[15] VÁJLOK, L., VEDÓ, A. (2024). Minőségügy és határellenőrzés európai uniós stratégiai megközelítésben. In: Határrendészeti Tanulmányok, 2024/4. KÜLÖNSZÁM. Budapest: Magyar Rendészettudományi Társaság Határrendészeti Tagozat.