Za špecifickú formu podnikania možno označiť zmluvu o tichom spoločenstve, ktorej účelom je podieľať sa na podnikaní, avšak bez toho, aby bola takáto osoba, ktorá má záujem podieľať sa na podnikaní iného subjektu známa verejnosti. Zmluvu o tichom spoločenstve upravuje Obchodný zákonník v § 673 až § 681. Pojmové znaky zmluvy o tichom spoločenstve vymedzuje § 673 Obchodného zákonníka, podľa ktorého: „zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.“ Z uvedeného ustanovenia vyplývajú práva a povinnosti zmluvných strán, ktorými sú tichý spoločník a podnikateľ. Základnou povinnosťou tichého spoločníka v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je povinnosť odovzdať podnikateľovi určitý vklad, na druhej strane základnou povinnosťou podnikateľa je v závislosti od výšky vkladu tichého spoločníka vyplatiť mu podiel na zisku.

Nie je žiadnou výnimkou, že konateľ slovenskej spoločnosti má so spoločnosťou na výkon funkcie konateľa uzatvorenú pracovnú zmluvu. V zmysle platnej legislatívy je však výkon funkcie konateľa ako zamestnanca neprípustný. Judikatúra dlhodobo túto premisu potvrdzuje a súdy opakovane upozorňujú na skutočnosť, že činnosť konateľa, resp. akéhokoľvek štatutárneho orgánu sa v pracovnom pomere vykonávať nemôže, nakoľko medzi konateľom a spoločnosťou ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom.

Hneď úvodom treba vysvetliť, prečo sa článok venuje otázke rekodifikácie súkromného práva aj v týchto dňoch, keď nejde o tému, ktorá by na Slovensku viditeľne (teda aj pre laickú verejnosť) rezonovala v odborných kruhoch. Nepochybne je týmto dôvodom dianie v susednej Českej republike, kde dňa 20. februára 2012 prezident Václav Klaus podpísal nový Občiansky zákonník a spolu s ním aj Zákon o obchodných korporáciách a Zákon o medzinárodnom práve súkromnom. Práve skutočnosť, že obe krajiny majú podobnú právnu kultúru, by mohla znovu rozvíriť debatu o otázke rekodifikácie súkromného práva na Slovensku a je nevyhnutné zamyslieť sa nad tým, či by sme aj my mali tento trend nasledovať. Druhým dôvodom, ktorý by mohol viesť k tejto debate, by mohol byť aj zámer rekodifikácie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v súčasnosti naberá aj reálne kontúry tým, že už bola vytvorená rekodifikačná komisia.