Vláda Slovenskej republiky na svojej prvej schôdzi v roku 2014 schválila návrh novely zákona o ochrane pamiatkového fondu, ktorý v prakticky nezmenenej podobe prešiel 30. 1. 2014 cez prvé čítanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Napriek tomu, že som sa na začiatku prípravy návrhu novely pomerne aktívne zúčastňoval (najskôr ako zamestnanec ministerstva kultúry, neskôr ako človek, ktorý sa odborne venuje pamiatkovému právu a ktorý ho aj prednáša študentom na univerzite) a návrh novely nie je en bloc nesprávny, považujem nezanedbateľnú časť návrhu novely vo verzii schválenej vládou za zlú. Z pozície pripomienkujúcej verejnosti som sa k návrhu novely vyjadril v medzirezortnom pripomienkovom konaní, veľká časť mojich pripomienok však ostala neakceptovaná. Preto by som bol rád, ak by bola moja pozícia vnímaná ako pozícia nezávislého odborníka s úmyslom pomôcť identifikovať negatíva navrhovanej právnej úpravy.

Úvod

Revolúcia sa stala synonymom zmeny a to najmä spoločenských a štátnych pomerov. Samotný pojem revolúcia má svoj pôvod v antike, kde mal výhradne astronomický charakter. Postupom času sa z revolúcie stal pojem boja proti autoritám zastupujúcich štátnu moc. Ako každý zložitý proces uskutočňujúci sa v štáte, má aj revolúcia svoj začiatok, priebeh a výsledok. Mnoho významných svetových historikov, politológov a filozofov sa zaoberalo priebehom, druhmi a výsledkami štátnych revolúcií. Pokúsili sa určiť podmienky, pri ktorých sa revolúcia rozpúta, v akých krokoch sa uskutočňuje, aké sú jej podoby a akými výsledkami nás prekvapí. Pokúsime sa zhrnúť názory významných autorov venujúcich sa štátnym revolúciám v 20. storočí a následne ich porovnáme s dnešnými formami revolúcií.

Postavenie menšín a ich právna ochrana na medzinárodnej a európskej úrovni prešla podstatne dlhším vývojom ako všeobecná ochrana ľudských práv. V podstate až do roku 1998 bola ochrana menšín spojená iba s dokumentami a dohovormi, ktoré upravovali ľudské práva, neexistoval „lex specialis“ dohovor, ktorý by sa detailnejšie venoval ochrane národnostných menšín a aj jazykom národnostných menšín. Najaktívnejším orgánom v tejto problematike bola Rada Európy ( ďalej len „RE“), ktorej primárnym cieľom je podporovať bohatstvo a kultúrnu diverzitu európskeho kultúrneho dedičstva. Regionálne a menšinové jazyky sú, samozrejme, neprehliadnuteľnou súčasťou, preto prišla iniciatíva zo strany RE v podobe nasledujúcich dohovorov. Prvým pokusom o podporu jazykov národnostných menšín bola práve Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov v roku 1992, druhým Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín v roku 1995.

ELSA Bratislava Vás srdečne pozýva na konferenciu s názvom Deti v sieti, ktorá sa uskutoční dňa 5.3.2014 od 12:15 hod. v Amfiteátri Právnickej fakulty Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí č. 6 a pre každého zúčastneného bude nepochybne veľkým prínosom.

Konferencia sa koná pri príležitosti ELSA DAY. Je zameraná na podporu ochrany ľudských práv a už druhý rok sa organizuje v ten istý deň na právnických fakultách v 42 krajinách Európy. Tento rok sme sa rozhodli jej obsah upriamiť na problematiku ochrany detí na internete.

Naše pozvanie prijali zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Kancelárie verejného ochrancu práv a UNICEFu, Detskej linky istoty. Každá zo zúčastnených inštitúcií odprezentuje svoj postoj a prax k danej problematike.

Viac informácií: http://www.ba.elsa.sk/

Úvod

S pribúdajúcimi novelami a legislatívnymi zámermi v Obchodnom zákonníku, ako aj zákone č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len infozákon) sa stáva čoraz diskutovanejšou aj otázka budúcnosti a relevantného výkladu obchodného tajomstva. Predmetom tejto analýzy bude pohľad na tento inštitút v súvislosti s právom na informácie. Jeho legislatívna úprava je vcelku strohá, no to nič neuberá na jej závažnosti a praktickom význame. V tejto krátkej analýze sa budeme snažiť pozrieť na problematiku obchodného tajomstva najmä cez optiku predmetnej judikatúry, ktorá je v tejto oblasti esenciálna, nakoľko vypĺňa vákuum spôsobené neobšírnou legálnou definíciou pojmov spojených s obchodným tajomstvom. Najsignifikantnejší pre nás bude rozsudok veľkej komory Súdneho dvora EÚ vo veci C-416/10 z 15. januára 2013 (ďalej len rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pezinská skládka).

1. Úvod (1)

V nasledujúcom príspevku sa chceme venovať klinickému právnemu vzdelaniu a poznatkom zo štátov, kde táto forma štúdia slávi nemalé úspechy. Ďalej chceme poukázať na stav právnického vzdelania v Slovenskej republike.

Kontinentálna právna kultúra od zlatého veku víťazstva zákona ako primárneho prameňa práva pred viac ako 200 rokmi výrazne stagnuje v posledných desaťročiach. Podobne je na tom i proces vzdelávania v oblasti práva, ktorý sa stále neprispôsobil potrebám spoločnosti. Je potrebné si uvedomiť, že žijeme v období postmoderného štátu, v ktorom sa rúcajú zakorenené tradície a vytvára sa nové spoločenské prostredie priaznivé pre zavádzanie nových metód, ideálov a myšlienok.

Medzinárodná konferencia sa uskutočnila po prvýkrát s účasťou zahraničných odborníkov, ktorí predniesli svoje priame odborné skúsenosti pri tvorbe legislatívnej úpravy antimobbingového zákona. Konferencia sa uskutočnila dňa 13. novembra 2013 v Národnej rade Slovenskej republiky v Bratislave.

Úvod

Dňa 15. marca 2014 sa uskutoční voľba prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“).(1) Ako je všeobecne známe, jedným z kandidátov je aj osoba v súčasnosti vykonávajúca funkciu predsedu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“). Rovnako azda nie je potrebné osobitne pripomínať, že Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“)(2) neumožňuje súčasný výkon oboch funkcií. Výkon funkcie prezidenta je teda nezlučiteľný s výkonom funkcie predsedu vlády. Vzájomná inkompatibilita oboch ústavných funkcií vyplýva hneď z dvoch ústavných ustanovení, a to z čl. 103 ods. 4, ktorý upravuje dôsledky zvolenia za hlavu štátu na výkon iných ústavných funkcií a z nasledujúceho ods. 5, ktorý vo všeobecnosti vylučuje paralelný výkon akejkoľvek platenej funkcie s funkciou prezidenta.(3) Výkon funkcie predsedu vlády však súčasne nebráni tomu, aby dotknutá osoba na post hlavy štátu kandidovala.

V lekárskej praxi často dochádza k prípadom, keď dôjde k pochybeniu zdravotného pracovníka. Následkom takého pochybenia môže byť poškodenie zdravia pacienta, ktoré v krajných prípadoch môže viesť až k jeho smrti. Osoba, ktorá v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti robí určitý úkon, musí myslieť na to, že s takýmto úkonom sa spájajú dôsledky, a nie zriedka ide o dôsledky právne. Zodpovednosť je vo všeobecnosti zložitou témou. Cieľom článku je v stručnosti načrtnúť problematiku právnej zodpovednosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Každý prijímajúci štát je podľa medzinárodného práva povinný poskytnúť diplomatickým misiám a ich personálu na svojom území pri výkone ich funkcií a činnosti osobitné právne postavenie, ktoré je odlišné od právneho postavenia vlastných občanov ako aj cudzincov. Rozdiel medzi diplomatickými výsadami a imunitami je v podstate v tom, že obsah výsad je pozitívny, t. j. poskytovanie práv a výhod viac, ktoré iní občania nemajú, zatiaľ čo obsah imunít je negatívny, t. j. znamená vyňatie z pôsobnosti niektorých noriem vnútroštátneho práva platného pre všetkých občanov prijímajúceho štátu. Výsady a imunity diplomatického zástupcu začínajú jeho vstupom na územie prijímajúceho štátu a končia, keď diplomat opustí toto územie, alebo bol vyhlásený za persona non grata (nežiaduca osoba). Diplomatické výsady a imunity a ich obsah sú upravené vo Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.