Test of proportionality in administrative proceedings

Abstrakt: Správny orgán v rámci svojej rozhodovacej právomoci v niektorých prípadoch preskúmava aj uplatnenie princípu proporcionality. Ide o prípady konfliktu dvoch práv. V našom príspevku rozoberieme princíp proporcionality a test proporcionality na európskej, ako aj vnútroštátnej úrovni. Zároveň navrhneme uplatniteľný postup pri aplikácii testu proporcionality správnym orgánom v jeho rozhodovaní.
Kľúčové slová: princíp proporcionality, test proporcionality, správny orgán, správne konanie.

Abstract: In some cases, the administrative body also examines the application of the principle of proportionality within its decision-making power. These are cases of conflict between two rights. In our article, we will discuss the principle of proportionality and the proportionality test at both European and national levels. At the same time, we will propose an applicable procedure for the application of the test of proportionality by the administrative body in its decision-making.
Key words: principle of proportionality, test of proportionality, administrative body, administrative procedure.

Úvod

Rozhodovanie správneho orgánu je upravené právnymi normami hmotného, ako aj procesného správneho práva. V správnom konaní je však správny orgán povinný rešpektovať tiež ľudské práva osôb, o ktorých právom chránených záujmoch alebo povinnostiach koná alebo majú byť jeho konaním dotknuté. Problematika ľudských práv nie je len problematikou teoretickou, ktorá je premetom teoreticko-právnych úvah, ale je tiež problematikou praktickou. Predovšetkým v dnešnej globalizovanej spoločnosti ide o problematiku, ktorej rozmer sa dotýka širokého spektra situácií. Globalizácia spoločnosti so sebou prináša rôzne situácie, v ktorých štát, resp. štátne alebo verejné subjekty rozhodujú o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb. Pri rozhodovaní sa správne orgány čoraz viac stretávajú s potrebou zasahovať do ľudských práv a slobôd. Pri predmetnom zásahu je správny orgán povinný dodržať princíp proporcionality. V našom článku rozoberieme uvedený princíp, jeho právnu úpravu v európskom a vnútroštátnom kontexte, ako aj jeho možnú aplikáciu v správnom konaní.

Právne princípy

Právne princípy sú určité pravidlá, ktoré tvoria základ právneho predpisu, odvetvia práva, alebo aj celého právneho poriadku. Ide o právne pravidlá s vysokým stupňom všeobecnosti. Sú viac menej spoločné právnym poriadkom rôznych krajín. ¹ Právna teória rozoznáva princípy práva, ktoré sú pravidlami, ako aj princípy práva, ktoré nie sú pravidlami. Princípy, ktoré sú pravidlami delíme na princípy:
1. pozitívne,
2. implicitné,
3. extrasystémové. ²

Ad 1) Pozitívne princípy sú explicitne vyjadrené v texte pozitívneho práva. Uvedené princípy je teda možné priamo „prečítať“ v texte pozitívneho práva.

Ad 2) Implicitné princípy práva nie sú priamo uvedené v texte pozitívneho práva, ale ide o pravidlá, ktoré sú predpokladom alebo dôsledkom právnych noriem. Zo zákonných ustanovení alebo noriem ich možno vyvodiť za využitia reduktívnej alebo deduktívnej metódy úsudku. Pritom, podobne ako pozitívne právne princípy, tvoria súčasť systému práva.

Ad 3) Ďalšou skupinou sú extrasystémové princípy práva. Uvedené princípy síce nie sú súčasťou systému práva, sú však s ním úzko späté. Ich aplikácia je použiteľná v prípadoch, ak chýbajú normy pozitívneho práva, a tiež pri interpretácii práva.

Okrem uvedených pravidiel poznáme tiež princípy, ktoré nie sú pravidlami, a to právne názvy, ktoré charakterizujú právny inštitút alebo právnu úpravu (napr. dobrá viera, objektívna pravda a pod.) a princípy konštrukcie práva (napr. dôvod a účel pri tvorbe práva). Za právne princípy, vzhľadom na ich aplikovateľnosť v praxi, považujeme zväčša právne princípy s vysokým stupňom všeobecnosti, teda právne princípy, ktoré sú pravidlami. Je to logické, nakoľko pri argumentácii v praxi sa uplatňujú a argumentuje právnymi princípmi a ich použitím ako pravidiel. To však neznamená, že princípy, ktoré nie sú pravidlami sa neaplikujú, avšak ich aplikácia zväčša neprináša významnejší dosah na argumentáciu. Všeobecne panuje v odbornej verejnosti diskusia ohľadne povahy právnych princípov, ³ ich aplikovateľnosti a podobne. Náš príspevok sa zameriava osobitne na jeden princíp, a to princíp proporcionality, preto po úvode sa budeme osobitne venovať princípu proporcionality.⁴

Princíp proporcionality

Jedným z princípov práva je aj princíp proporcionality. V súčasnosti ide o neodmysliteľnú súčasť ústavného práva nielen štátov európskeho priestoru, ale aj mnohých neeurópskych krajín. Princíp proporcionality pôvodne vznikol v odvetví ústavného práva. Dôvodom jeho vzniku práve v uvedenom odvetví bola vyššia úroveň abstrakcie ako v ostatných právnych odvetviach, preto odvetvie ústavného práva tvorilo vhodnú platformu na vznik nielen princípu proporcionality, ale aj iných právnych princípov. Nielen princíp proporcionality, ale aj iné právne princípy boli neskôr aplikované aj v iných odvetviach práva. Princíp proporcionality je v súčasnej dobe aplikovaný štandardne v oblasti ľudských práv, konkrétne v oblasti konfliktu medzi záujmami fyzických osôb a medzi verejnými záujmami spoločnosti.

Princíp proporcionality je nielen legálnou konštrukciou, súčasne ide aj o metodologický nástroj. Proporcionalita je typicky popisovaná ako kritérium determinujúce správny vzťah medzi cieľom a významom. Princíp proporcionality pozostáva zo štyroch komponentov:

• správny účel,
• racionálne prepojenie,
• nevyhnutný význam a
• správny vzťah medzi úžitkom získaným z realizácie správneho účelu a škodou spôsobenou ústavnému právu.⁵

Predchodcom princípu proporcionality bola zásada nevyhnutnosti zásahu orgánu štátnej moci do autonómie jednotlivca. ⁶ Moderné poňatie princípu proporcionality vzniklo v Spolkovej republike Nemecko po II. sv. vojne. Spočiatku bol princíp proporcionality používaný Ústavným súdom Spolkovej republiky Nemecko len zriedka. Prelomovým bolo rozhodnutie Apothekenurteil z 11. júna 1958, keď Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko použil test proporcionality ako nástroj aplikovania princípu proporcionality. ⁷ Z Nemecka sa nielen princíp proporcionality, ale aj test proporcionality ako prostriedok aplikácie princípu proporcionality, rozšíril do ďalších krajín.

Princíp proporcionality v európskom kontexte

V európskom kontexte je proporcionalita vyjadrenia v niektorých ustanoveniach Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Konkrétne ide o ustanovenia čl. 8 až 11. Uvedené ustanovenia upravujú nielen ľudské práva a slobody, ale aj zásah do nich, pričom takýto zásah podmieňujú proporcionalitou zásahu štátu.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) používa na zistenie porušenia zásady proporcionality tzv. test proporcionality. Uvedený test sa aplikuje aj na úrovni vnútroštátnej, avšak vychádza z čiastočne odlišných východísk, čo si uvedieme neskôr. ESĽP aplikuje test proporcionality na zistenie obmedzenia práva alebo slobody. Pritom ESĽP zároveň skúma, či je možné do určitého práva alebo slobody zasiahnuť. Vo svojom rozsudku Saadi proti Taliansku sa ESĽP vyjadril: „Článok 3, ktorý absolútne zakazuje mučenie a neľudské resp. ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, zakotvuje jednu zo základných hodnôt demokratických spoločností. Na rozdiel od väčšiny podstatných doložiek z Dohovoru a protokoly č. 1 a 4, článok 3 neustanovuje výnimky a nie je z neho prípustná žiadna odchýlka podľa článku 15, aj v prípade verejnej núdze ohrozujúcej život národa (viď. Írsko proti Spojenému kráľovstvu, 18. januára 1978, § 163, séria A č. 25; Chahal, citovaný vyššie, § 79; Selmouni proti Francúzsku [GC], č. 25803/94, § 95, ESĽP 1999-V; Al-Adsani proti Spojenému kráľovstvu [GC], č. 35763/97, § 59, ESĽP 2001-XI; a Šamajev a ďalší proti Gruzínsku a Rusku, č. 36378/02, § 335, ESĽP 2005-III). Pretože zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu sú absolútne bez ohľadu na správanie obete (pozri vyššie citovaný Chahal, § 79), povahu trestného činu údajne spáchaného sťažovateľom, tak je pre súd irelevantný účel článku 3 (pozri Indelicato proti Taliansku, č. 31143/96, § 30 z 18. októbra 2001, a Ramirez Sanchez proti Francúzsku [GC], č. 59450/00, §§ 115-16, ESĽP 2006-IX).“⁸. Z uvedeného je zrejmé, že ESĽP považuje určité ľudské práva a slobody, upravené Dohovorom, za absolútne a nie je pri nich možné do nich zasiahnuť, teda nepripadá do úvahy ani skúmanie proporcionality zásahu.

ESĽP vo svojej aplikačnej praxi používa viac typov testov proporcionality, čo vychádza z odlišnej potreby skúmať jednotlivé aspekty zásahu a jej súladnosti s princípom proporcionality. Najčastejšie je používaný päťstupňový test proporcionality, ktorý zahŕňa nasledujúce kroky:

1. Zistenie, či prejednávaný prípad spadá do rámca práva chráneného určitým článkom Dohovoru.
2. Zistenie, či skutočne došlo k zásahu do práva zaručeného Dohovorom.
3. Test legality.
4. Test legitimity.
5. Test nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti.

Ad 1) Prvou podmienkou, ktorú skúma ESĽP je uplatniteľnosť Dohovoru v súvislosti s namietaným porušením práva alebo slobody. Iba ak ide o práva zaručeného Dohovorom, je možné skúmať ďalšie podmienky.

Ad 2) Ďalšou podmienkou je zistenie, či skutočne došlo k zásahu. Negatívny rezultát je daný v malom počte prípadov, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že pojem „zásah“ je pomerne široko koncipovaný, a tiež vzhľadom ku skutočnosti, že prípad už prešiel rozhodovaním na vnútroštátnej úrovni, a teda je predpoklad zásahu štátu, či už súladného s ustanoveniami Dohovoru, alebo nie.

Ad 3) Pri teste legality sa zisťuje, či bol zásah vykonaný „v súlade so zákonom“, pričom pojem „zákon“ je potrebné vnímať v širšom zmysle ako len právny predpis. Podmienkou „zákona“ v zmysle judikatúry ESĽP je podmienka existencie určitého „zákona“, pričom do uvedeného pojmu možno zahrnúť široké spektrum predpisov, ako aj právnu obyčaj a súdnu judikatúru. „Zákon“ súčasne musí spĺňať podmienky dostupnosti a predvídateľnosti. ⁹

Ad 4) ESĽP skúma testom legitimity dosiahnutie legitímneho cieľa upraveného v určitom článku Dohovoru, napr. predchádzanie zločinnosti v čl. 8 ods. 2 Dohovoru.

Ad 5) „Nevyhnutnosť v demokratickej spoločnosti“ je posledným z kritérií skúmania proporcionality zásahu. Je ho možné nazvať aj testom proporcionality v užšom zmysle, nakoľko pri tomto teste sa skúma samotná nevyhnutnosť zásahu, teda či zásah do ľudského práva alebo slobody je potrebný, a teda či preváži záujem spoločnosti, alebo záujem na zachovaní ľudského práva alebo slobody.

Ako príklad právnej úpravy práva Dohovorom a všetkých uvedených aspektov zásahu, resp. princípu proporcionality uvádzame znenie čl. 8 Dohovoru, ktorý upravuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života:
„1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.“ ¹⁰

V uvedenom ustanovení Dohovoru sú explicitne uvedené jednotlivé aspekty proporcionality, ako je „v súlade so zákonom“, „nevyhnutné v demokratickej spoločnosti“ a „v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti..“. Je potrebné uviesť, že test proporcionality aplikovaný ESĽP nie vždy obsahuje všetky uvedené kroky, ale ESĽP ho v jednotlivých prípadoch modifikuje, pričom niektoré kroky spája a preskúmava spoločne. Uvedený test je, ako sme už uviedli, aplikovaný predovšetkým vzhľadom na preskúmavanie zásahu do ľudských práva a základných slobôd podľa čl. 8 až 11 Dohovoru, avšak ESĽP ho aplikuje aj pri iných právach a slobodách zaručených Dohovorom.

Princíp proporcionality je jedným z princípov európskeho správneho práva. ¹¹ Uvedený princíp možno zaradiť medzi princípy dobrej verejnej správy, ktoré tvoria súčasť princípov európskeho správneho práva.¹² Princíp proporcionality je v rámci právnej úpravy Radou Európy okrem už uvedeného Dohovoru upravený tiež Odporúčaním CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe a jeho dodatkom – Kódexom dobrej verejnej správy.¹³ Je potrebné uviesť, že ide o odporúčanie Výboru ministrov, ktoré nie je právne záväzné, patrí medzi tzv. soft law. Napriek uvedenej skutočnosti uvedené dokumenty majú relevanciu aj v právnych poriadkoch zmluvných štátov Rady Európy. Je to najmä z dôvodu, že dodržiavanie uvedených zmluvných záväzkov je vecou medzinárodnej dôveryhodnosti a prestíže štátov, pričom štáty sa snažia obsah prijatých dojednaní transponovať do svojho právneho poriadku, napr. prostredníctvom novely relevantných právnych predpisov. Okrem uvedeného z predmetných princípov vychádza aj judikatúra ESĽP, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná.

Princíp proporcionality je v zakotvený v Kódexe dobrej verejnej správy v čl. 5:
„ 1. Orgány verejnej správy konajú v súlade so zásadou primeranosti.
2. Opatrenia ovplyvňujúce práva alebo záujmy súkromných osôb sa zavádzajú iba vtedy, keď je to nevyhnuté, a iba do tej miery, aká je potrebná na dosiahnutie stanoveného cieľa.
3. Keď konajú podľa svojej voľnej úvahy, dodržiavajú primeranú rovnováhu medzi stanoveným cieľom a akýmikoľvek negatívnymi účinkami, ktoré majú ich rozhodnutia na práva alebo záujmy súkromných osôb. Žiadne opatrenie, ktoré príjmu, nebude nadbytočné.“. ¹⁴

V praxi možno uvedenú právnu úpravu aplikovať, resp. uplatniť v prípade stretu medzi verejným záujmom a súkromným záujmom. V správnom konaní je uvedený princíp aplikovaný zväčša v rámci správnej úvahy. Pojem správna úvaha definuje právna teória ako právom založený priestor pre voľbu určitého postupu, riešenia, resp. rozhodnutia, pričom sa musí odvíjať od ustanovenia právneho predpisu. ¹⁵ K pojmu správna úvaha, resp. voľná úvaha sa vyjadril tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku spis. zn. 7Sžo/3/2016 zo dňa 20. októbra 2016 nasledovne: „Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci.“ a tiež: „Ide teda o právomoc (na účely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power), na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie.“. Správny orgán je v rámci svojej právomoci povinný postupovať nielen podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ale aj na základe práva Rady Európy, nakoľko Slovenská republika je jej členom. Na účely úpravy voľnej úvahy vydal Výbor ministrov rady Európy Odporúčanie R (80) 2 o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi.

Správny orgán by mal v zmysle uvedených odporúčaní, aj keď nezáväzných, postupovať tak, aby dodržal primeranú rovnováhu medzi stanoveným cieľom a akýmikoľvek negatívnymi účinkami, ktoré majú ich rozhodnutia na práva alebo záujmy súkromných osôb. Z uvedeného dôvodu by malo konanie správneho orgánu byť v súlade s princípom proporcionality. Nakoľko uvedené odporúčania neupravujú presný postup, ako by mal správny orgán postupovať pri jeho aplikácii, je potrebné podľa nášho názoru postupovať tak, aby boli naplnené podmienky zásahu do určitého ľudského práva alebo slobody upraveného Dohovorom.

Princíp proporcionality je na európskej úrovni okrem právnej úpravy Radou Európy upravený aj právnou úpravou Európskej únie. V rámci práva Európskej únie je najdôležitejším dokumentom upravujúcim princíp proporcionality Charta základných práv Európskej únie. Podľa čl. 6 ods. 1 Zmluvy Európskej únie: „Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy.“. Na základe uvedeného ustanovenia je teda Charta základných práv Európskej únie súčasťou primárneho práva Európskej únie. Princíp proporcionality je v predmetnej charte explicitne zakotvený v čl. 52 ods. 1 nasledovne: „Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.“. Zároveň je potrebné poukázať aj na ustanovenie čl. 52 ods. 3 a 4 Charty základných práv Európskej únie, ktoré znejú nasledovne: „3. V rozsahu, v akom táto charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv.
4. V rozsahu, v akom táto charta uznáva základné práva vyplývajúce z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, sa tieto práva musia vykladať v súlade s týmito tradíciami.“.

Z uvedených ustanovení vyplýva nielen skutočnosť, že členské štáty sú povinné dodržiavať ustanovenia Charty základných práv Európskej únie, vrátane princípu proporcionality, ale v zásade by pri aplikácii práv mali vychádzať z rozsahu práv zakotvených Dohovorom, teda by mali prihliadať aj na judikatúru ESĽP, ktorá upravuje rozsah uvedených práv a slobôd. Pri svojej rozhodovacej činnosti ESĽP používa test proporcionality, ktorý by podľa nášho názoru mal byť tiež relevantný aj v konaní o právach podľa Charty základných práv Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie pritom v zväčša používa trojkrokový test proporcionality, zahrňujúci posúdenie vhodnosti, nevyhnutnosti a primeranosti. ¹⁶ Používa však aj rôzne modifikované testy primeranosti, napr. miernejší test vo veci Fedesa (C-331/88). Všeobecne však nie je možné ustáliť, napriek najčastejšie používanému trojkrokovému modelu testu proporcionality, test proporcionality používaným Súdnym dvorom Európskej únie na všetky prípady.

Princíp proporcionality vo vnútroštátnom kontexte.

Rozobraný princíp proporcionality a test proporcionality sa týka ESĽP alebo Súdneho dvora Európskej únie. V právnom poriadku Slovenskej republiky možno pri právnej úprave princípu proporcionality vychádzať z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom je upravené, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Pritom súčasťou právneho poriadku nie je len pozitívne vymedzenie práva, ale je potrebné vychádzať z koncepcie materiálneho štátu. Ku koncepcii materiálneho štátu sa prihlásil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze spis. zn. PL. ÚS 17/08-238 zo dňa 20. mája 2009: „Ústavný súd v rámci svojej doterajšej judikatúry opakovane zdôraznil, že predmetom ochrany poskytovanej ustanovením čl. 1 ods. 1 ústavy sú ústavné princípy a demokratické hodnoty vytvárajúce vo svojom súhrne a vzájomnej previazanosti koncept materiálneho právneho štátu.“ a tiež uviedol: „Materiálny právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom. Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených na účelových dôvodoch.“. Koncepcia materiálneho štátu v sebe subsumuje aj dodržiavanie právnych princípov, teda aj princípu proporcionality. Samotný princíp proporcionality vychádza aj z ustanovenia čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: „Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.“.

Na účely posúdenie proporcionality, resp. dodržania princípu proporcionality v právnom poriadku Slovenskej republiky používa Ústavný súd Slovenskej republiky test proporcionality. V právnej teórii existuje viac modelov testu proporcionality, my však uvedieme len test proporcionality používaný Ústavným súdom Slovenskej republiky. Uvedený test vychádza z teórie spracovanej Robertom Alexym, ktorý poukázal na prepojenie proporcionality a právnych princípov.¹⁷ Test proporcionality sa štandardne vykonáva v šiestich krokoch. Ústavný súd Slovenskej republiky posudzuje proporcionalitu v nasledovných krokoch:

1. Či prípad spadá pod článok Ústavy Slovenskej republiky, resp. medzinárodnú zmluvu.
2. Či došlo k zásahu do práva osoby sťažovateľa.
3. Či bol zásah vykonaný v súlade so zákonom.
4. Test vhodnosti.
5. Test nevyhnutnosti.
6. Test proporcionality.

Uvedený postup je v podstate kombináciou postupu ESĽP a teoreticko-právnej schémy testu proporcionality. Prvé tri kroky kopírujú postup ESĽP, ktorý sme už našom príspevku uviedli, posledné tri kroky vychádzajú z teoretického rozpracovania testu proporcionality. Ústavný súd Slovenskej republiky popisuje test proporcionality vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 152/08 zo dňa 15. decembra 2009, v ktorom sa uvádza, že: „Uvedený KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO test je kľúčový pre posúdenie proporcionality medzi slobodou prejavu a ochranou osobnosti. Primeranosť zásahu skúma ústavný súd, podobne ako mnohé európske ústavné súdy, na základe trojstupňového testu proporcionality. Test proporcionality je klasicky založený na nasledujúcich troch krokoch. Prvým krokom (A) je test dostatočne dôležitého cieľa (test of legitimate aim/effect), teda test vhodnosti (Geeignetheit)–či zásah smeruje k cieľu, ktorý je dostatočne dôležitý na ospravedlnenie zásahu; a test racionálnej väzby medzi zásahom a cieľom zásahu–či daným prostriedkom (obmedzením slobody prejavu) je možné dosiahnuť akceptovateľný cieľ (ochranu cti). Druhým krokom (B) je test nevyhnutnosti (test potrebnosti použitia daného prostriedku–zásahu (Erforderlichkeit, test of necessity, test of subsidiarity)–teda či nebolo možné použiť šetrnejší zásah. Napokon tretím krokom (C) je test proporcionality v užšom slova zmysle (Angemessenheit, test of proporcionality in the strict sense, proporcionate effect), ktorý zahŕňa jednak (C1) praktickú konkordanciu (praktickú súladnosť), t. j. test zachovania maxima z obidvoch základných práv, a jednak (C2) tzv. Alexyho vážiacu formulu, vážiaci vzorec (porov. Alexy, R.: Balancing, constitutional review, and representation, I.CON, Volume 3, Number 4, 2005. s 572 a nasl., zvlášť s. 575; Kosař, D.: Kolize základních práv v judikatuře Ústavního soudu ČR, Jurisprudence 1/2008, s. 3 a nasl.). Príkladom praktickej súladnosti môže byť situácia, keď obec namiesto toho, aby zakázala zhromaždenie z dôvodu, že na danom mieste sa v tom istom čase koná iné zhromaždenie, umožní napr. za asistencie polície konanie oboch.“. Podobne je test proporcionality používaný aj Českej republike, kde Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp. zn. IV.ÚS 1554/08 zo dňa 15. 1. 2009 uvádza: „Test proporcionality se odvíjí ve třech krocích. Prvním krokem je hodnocení zásahu hlediskem vhodnosti, jehož obsahem je zvažování zásahu z pohledu možného naplnění sledovaného účelu. Není-li daný zásah způsobilý sledovaného účelu dosáhnout, jde o projev svévole, jenž se považuje za rozporný s principem právního státu. Druhým krokem testu je posouzení zásahu kritériem potřebnosti, jež sleduje analýzu plurality možných prostředků ve vztahu k zamýšlenému účelu a jejich subsidiaritu z hlediska omezení ústavou chráněné hodnoty - základního práva nebo veřejného statku. Lze-li sledovaného účelu dosáhnout alternativními prostředky, je pak ústavně konformní ten, jenž danou ústavně chráněnou hodnotu omezuje v míře nejmenší. Sleduje-li prověřovaný zásah ochranu určité z ústavně chráněných hodnot, současně však jinou omezuje, pak třetí hledisko principu proporcionality, jímž je poměřování, představuje metodologii vážení těchto v kolizi stojících ústavních hodnot.“.

Uvedený test proporcionality nazývame aj prísny test proporcionality. Pri posudzovaní určitých základných práv je však možné použiť aj menej prísny test proporcionality, ktorý zahŕňa len posúdenie vhodnosti a racionálneho prepojenia. Vyššie uvedený trojkrokový test proporcionality však predstavuje štandard a aplikuje sa vo väčšine prípadov.

Predmetný test proporcionality je aplikovaný Ústavným súdom Slovenskej republiky. Jeho používanie na úrovni všeobecných súdov nie je upravené. Na riešenie uvedenej situácie bol predsedníčkou Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ivetta Macejková, PhD. spracovaný Metodický list.¹⁸ Predmetný Metodický list upravuje podmienky a postup pri aplikácii testu proporcionality. Bol vypracovaný na základe rešerše platných doktrinálnych právnych názorov a stabilizovanej judikatúry, pričom je určený predovšetkým pre mladšiu generáciu sudcov. Predmetný metodický list rozoberá aplikáciu testu proporcionality pri posudzovaní kolízie práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti, jeho súčasťou sú však aj všeobecné kritériá aplikovania testu proporcionality, preto je použiteľný aj pri posúdení konfliktu iných základných práv. Popisuje východiská a všeobecne rozoberá princíp proporcionality.

Súčasťou Metodického listu je aj teoretický popis testu proporcionality a metodický postup pri jeho aplikácii. V Metodickom liste je uvedené, že princíp proporcionality je uvádzaný do praxe testom proporcionality. Test proporcionality prostredníctvom logickej šablóny otázok, ktoré by mali byť zodpovedané, stanovuje, či nedošlo k protiústavnému zásahu do základných práv. Jadrom testu proporcionality je pomernosť cieľa a prostriedku, ktorým by mal alebo má byť cieľ dosiahnutý. Testom proporcionality sa uplatňuje zásada pomernosti, zásada zákazu nadmerného zásahu, prípadne zásada zákazu zneužitia práva na úkor iného. Predmetný Metodický list uvádza nasledovné testové hľadiská:

• spravodlivosť cieľa zásahu,
• nevyhnutnosť dosiahnutia cieľa,
• spôsobilosť zásahu dosiahnuť cieľ,
• vhodnosť spôsobu zásahu (spravodlivosť prostriedku) a
• primeranosť zásahu zamýšľanému cieľu (primeranosť v užšom slova zmysle).

Pri aplikovaní testu proporcionality by mal súd v rámci primeranosti zásahu k cieľu zhodnotiť viaceré kritériá, a to:

• dôkaz empirický,
• rozsah, následky a iná skutková závažnosť zásahu,
• dôkaz systémový - zhodnotenie zaradenia dotknutého práva alebo zásahu v právnej sústave,
• dôkaz kontextový - eventuálne negatívne dopady pri uprednostňovaní jednej hodnoty oproti druhej a
• dôkaz hodnotový - zváženie pozitív v kolízii stojacích základných práv v hierarchii hodnôt.

Pri aplikácii testu proporcionality je podľa predmetného Metodického listu potrebné uplatniť tzv. Alexyho vážiaci vzorec, ktorý určuje pomer medzi vzniknutou ujmou jedného princípu a výhodou druhého práva. Z pohľadu intenzity zásahu je možné zásah porovnať slovným a číselným vyjadrením Ide o nasledovnú stupnicu úrovne zásahu:

• nízka (číslo 1),
• stredná (číslo 2),
• podstatná (číslo 4).

Metodický list napokon na konkrétnom prípade popisuje uplatnenie testu proporcionality pri posudzovaní kolízie práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti. Test proporcionality sa skladá z nasledovných zložiek:

• subtest vhodnosti,
• subtest nevyhnutnosti,
• subtest primeranosti (proporcionality v užšom zmysle slova).

Test zahŕňa:

• praktickú súladnosť (zachovanie maxima z oboch základných práv) a
• tzv. Alexyho vážiaci vzorec (intenzita zásahu do jedného základného práva sa pomeruje s mierou uspokojiteľnosti druhého práva v kolízii).

Pri praktickej aplikácii testu proporcionality sa postupuje tak, že najprv sa aplikuje subtest vhodnosti. Ide o posúdenie, či je zásah do určitého základného práva vhodný, teda či je spôsobilý dosiahnuť cieľ, cieľ pritom musí byť dostatočne dôležitý. Nasleduje posúdenie subtestom nevyhnutnosti. Ním sa zisťuje, či je zásah potrebný na dosiahnutie cieľa, a či boli použité vhodné a čo najšetrnejšie prostriedky. Posledným testom je subtest primeranosti, nazývaný aj test proporcionality v užšom zmysle slova. Posudzuje sa ním praktická súladnosť, teda zachovania maxima z obidvoch práv. Ak nie je možné popri sebe zachovať obidva z práv, podmienka primeranosti bola splnená. Okrem praktickej súladnosti sa aplikuje aj tzv. Alexyho vážiaci vzorec, ktorým sa posudzuje intenzita zásahu do základného práva s mierou uspokojiteľnosti druhého práva. Intenzita zásahu jednotlivých práv sa ohodnotí trojstupňovou stupnicou (nízka, stredná, podstatná). Jednotlivým slovným vyjadreniam stupňov sa priradí číselné ohodnotenie (nízka číslo 1, stredná číslo 2, podstatná číslo 4). Právo, ktoré dosiahne vyššiu číselnú hodnotu je silnejším právom, jeho ochrana má prevažuje nad ochranou druhého práva.

V súvislosti s uplatnením Alexyho vážiaceho vzorca je potrebné uviesť, že v právnej teórii existujú názory o prekonaní testu proporcionality v jeho súčasnej podobe.¹⁹ V súčasnosti sa však ešte stále aplikuje, preto budeme aj ďalej vychádzať z tejto skutočnosti.

Možnosti aplikácie testu proporcionality v správnom konaní.

Test proporcionality uvádzaný v našom článku je právnym nástrojom používaným súdmi, či už na úrovni európskej alebo vnútroštátnej. Správne orgány sú však tiež povinné postupovať v súlade s princípom proporcionality, upravenom čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnou a európskou právnou úpravou. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) je správny orgán povinný postupovať v správnom konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Uvedená zásada legality pod sebou subsumuje nielen právne predpisy Slovenskej republiky, ale celý právny poriadok Slovenskej republiky, vrátane záväzných medzinárodných zmlúv a záväzných aktov Európskej únie. Z uvedeného dôvodu je správny orgán pri svojom rozhodovaní povinný rešpektovať aj relevantné medzinárodné zmluvy upravujúce ľudské práva a základné slobody a postupovať v súlade s nimi. V uvedenom prípade sa môže stať, že správny orgán zasahuje do ľudského práva a lebo slobody, pričom dodrží podmienky upravené hmotnoprávnym a procesnoprávnym predpisom, avšak neposúdi svoj postup z hľadiska proporcionality zásahu do ľudského práva alebo slobody, upravenej medzinárodnou alebo európskou právnou úpravou. V uvedenom prípade sa správny orgán vystavuje možnému napadnutiu rozhodnutia súdmi. V tejto súvislosti uvádzame rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 8 Sžo 163/2010 zo dňa 2. júna 2011: „Treba poznamenať, že správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy, a preto moderácia je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom.“. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že správny súd môže zasiahnuť len výnimočne do správnej úvahy, a to v prípade porušenia princípu proporcionality. Je potrebné tiež uviesť, že rozhodovanie správneho orgánu, ktoré porušuje ľudské práva alebo slobody, má nielen konzekvencie smerom ku správnemu orgánu v prípade prieskumu predmetného rozhodnutia, ale zároveň aj oslabuje dôveryhodnosť verejnej správy.

Správne orgány nedisponujú osobitným nástrojom, ktorý by im umožňoval posúdiť proporcionalitu ich zásahu. Test proporcionality na úrovni európskej, resp. na úrovni ústavnej je koncipovaný pre používanie súdmi. Súd je znalý práva, pozná judikatúru a vie používať nielen test proporcionality, ale aj iné právne nástroje na posúdenie prejednávaného prípadu. Navyše celé súdne konanie dáva dostatočnú záruku spravodlivého prejednania a rozhodnutia, a to aj z hľadiska času, resp. lehoty prejednania prípadu súdom. Naproti tomu správny orgán má len obmedzenú lehotu na zistenie všetkých skutkových a právnych skutočností a na aplikáciu princípu proporcionality. Navyše v mnohých prípadoch nie je podmienkou zamestnania na správnom orgáne mať právnické vzdelanie, preto zamestnanci správneho orgánu nemusia nutne byť tak znalý práva ako sudcovia, či už vnútroštátnych alebo európskych súdov. Z uvedeného dôvodu je potrebné posúdiť, akým spôsobom by správny orgán mohol aplikovať princíp proporcionality pri svojom rozhodovaní.

Navrhujeme určitý univerzálny postup, ktorý by podľa nášho názoru bol uplatniteľný pri rozhodovaní rôznych správnych orgánoch o rôznych ľudských právach a slobodách. Uvedomujeme si, že takýto postup by mal byť čo najvšeobecnejší. Pripúšťame aj nedostatky postupu, a to najmä, že v určitých prípadoch môže zvádzať k subjektivizácii rozhodovania, ktorá je pri rozhodovaní súdov čiastočne, aj keď nie úplne, eliminovaná.

Uvedieme jednotlivé kroky pred samotnou aplikáciou a kroky uplatniteľné až pri samotnej aplikácii. Správny orgán by si pred aplikáciou princípu proporcionality mal uvedomiť, do ktorých ľudských práv alebo slobôd najčastejšie zasahuje. Každý správny orgán, či už správny orgán I. alebo II. stupňa, pozná svoje rozhodnutia a vie odhadnúť, v ktorých prípadoch najčastejšie prichádza k zásahom do ľudských práv a slobôd. Uvedený krok je veľmi dôležitý, nakoľko pred samotným zásahom je potrebné pripraviť určitý postup, ktorý bude obsahovať aj konštantnú judikatúru. Po ustálení ľudských práv a slobôd by správny orgán mal ustáliť medzinárodnú alebo európsku právnu úpravu, na základe ktorej vykoná zásah. Najčastejšími právnymi dokumentmi, z ktorých bude vychádzať sú Dohovor a Charta základných práv Európskej únie. Ak sú práva zhodné v obidvoch dokumentoch, podľa nášho názoru stačí, ak ich síce uvedie v rozhodnutí obidva, avšak najširšia bude pravdepodobne judikatúra ESĽP, ktorú následne môže použiť aj na argumentáciu. Po určení konkrétneho článku predmetného právneho dokumentu, by mal vyhľadať aj judikatúru a vykonať výťah najdôležitejších častí rozhodnutí. Je to dôležité vykonať uvedené kroky ako prípravu ešte pred tým, ako správny orgán začne rozhodovať vo veci, a to z dôvodu, že správny orgán v praxi v mnohých prípadoch nemá čas venovať sa vyhľadávaniu a štúdiu judikatúry. Ak by mal správny orgán pri každej prejednávanej veci vyhľadávať judikatúru, zabralo by mu to neúmerne veľa času a taký postup by bol pre správny orgán neúmerne zaťažujúci. Uvedená skutočnosť je aj dôvodom, prečo sme koncipovali uvedený postup, teda aby sme uľahčili správnemu orgánu jeho rozhodovaciu činnosť, nie aby sme ho zaťažili ďalšími povinnosťami.

Po ustálení konkrétneho článku, a s tým súvisiacej judikatúry, by podľa nášho názoru mohol správny orgán uplatniť univerzálny postup, ktorý by mohol byť nasledovnú štruktúru:

1. Či prípad spadá pod článok Ústavy Slovenskej republiky, resp. medzinárodnú zmluvu.
2. Či došlo k zásahu do práva osoby sťažovateľa.
3. Či bol zásah vykonaný v súlade so zákonom.
4. Test vhodnosti.
5. Test nevyhnutnosti.
6. Test proporcionality.

Ide o kroky používané Ústavným súdom Slovenskej republiky. Vybrali sme ho z dôvodu, že uvedený postup spĺňa ako podmienky postupu ESĽP, tak ako aj trojstupňový postup používaný európskymi ústavným súdmi. Z uvedeného dôvodu ho považujeme za univerzálny a je použiteľný na široký diapazón prípadov bez toho, aby musel správny orgán určovať konkrétnu štruktúru testu proporcionality v jednotlivých prípadoch. Uvedený postup použije správny orgán v konkrétnom prípade, pričom v jednotlivých bodoch dosadí konkrétne práva, ktoré bude skúmať.

Ako príklad uvedieme jednotlivé kroky v prípade rozhodnutia o administratívnom vyhostení cudzinca podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov:

1. Existuje rodinný alebo súkromný život cudzinca, ktorý spadá pod Dohovor? V prípade kladnej odpovede prejdite na ďalší bod.
2. Dôjde k zásahu do práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života? V prípade kladnej odpovede prejdite na ďalší bod.
3. Je zásah do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života v súlade so zákonom? V prípade kladnej odpovede prejdite na ďalší bod.
4. Test vhodnosti - Umožňuje zásah do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života administratívnym vyhostením a/alebo zákazom vstupu dosiahnuť cieľ - reguláciu migrácie? V prípade kladnej odpovede prejdite na ďalší bod.
5. Test nevyhnutnosti - Je zásah do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných? V prípade kladnej odpovede prejdite na ďalšiu otázku. Existuje miernejší prostriedok (napr. uloženie pokuty alebo trestu), ktorým je možné dosiahnuť cieľ – reguláciu migrácie? Je tento miernejší prostriedok schopný dosiahnuť cieľ - reguláciu migrácie (teda či je v praxi schopný tento cieľ dosiahnuť)? V prípade zápornej odpovede na poslednú otázku prejdite na ďalší bod. V prípade kladnej odpovede aplikujte miernejší prostriedok.
6. Test proporcionality. Je možné popri sebe zachovať právo na reguláciu migrácie a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života? V prípade zápornej odpovede prejde na aplikáciu testu proporcionality v užšom zmysle (Alexyho vážiaca formula). Ak aplikáciou Alexyho vážiacej formule zistíte, že hodnota ľudského práva alebo slobody je nižšia ako hodnota verejného záujmu, je možné do predmetného práva alebo slobody zasiahnuť.

V uvedenom príklade jednotlivých krokov je dôležité postupovať tak, že správny orgán odpovie na konkrétnu otázku a postupuje, ako je uvedené v každom kroku za otázkou. Ak je napr. uvedené, že v prípade kladnej odpovede postupuje na ďalší bod, znamená to, že v prípade zápornej odpovede nemôže postupovať ďalej, nakoľko nie sú splnené podmienky zásahu do ľudského práva alebo slobody. V prípade, že na základe uvedeného postupu je možné zasiahnuť do ľudského práva alebo slobody, je možné výsledky a odôvodnenie vyplývajúce z jednotlivých bodov použiť v odôvodnení rozhodnutia. Je potrebné uviesť, že uvedený postup sa použije počas rozhodovania, teda nejde o posúdenie už vykonaného zásahu, ale predmetný postup by mal slúžiť správnemu orgánu na zistenie, či môže zasiahnuť do ľudského práva alebo slobody.

Záver

Rozhodovanie správneho orgánu v niektorých prípadoch vyžaduje zásah do ľudského práva alebo slobody. Ako príklad je možné uviesť zásah do práva na ochranu osobnosti alebo práva na súkromie. Na prípady zásahu do základných práv a slobôd rozhodnutím správnych orgánov sme navrhli postup, na základe ktorého by mohli správne orgány zistiť, či bude zásah v súlade s princípom proporcionality. Uvedený postup by mal byť čo najjednoduchší a mal by byť použiteľný na väčšinu rozhodovaných prípadov. Jednoduchosť postupu by zaručil jeho skutočnú aplikáciu v praxi správneho orgánu a nielen jeho formálne používanie. Uvedený postup by podľa nášho názoru mohol zabezpečiť spravodlivejšie a kvalitnejšie rozhodovanie správneho orgánu.

Autor: JUDr. Tomáš Škrinár, PhD.
Katedra európskeho integrovaného riadenia hraníc
Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Použitá literatúra

ALEXY, R. 2002. Theory of Constitutional Rights. Oxford: Oxford University Press, 2002. 462 s. ISBN 0-19-825821-6

BARAK, Aharon. 2012. Proportionality: constitutional rights and their limitations. New York: Cambridge University Press. Cambridge studies in constitutional law. 2012. 611 s. ISBN 978-1-107-00858-8.

BOGUSZAK, J. – ČAPEK, J. – GERLOCH, A. 2004. Teorie práva. Praha: ASPI Publishing, 2004. 348 s. ISBN: 80-7357-030-0.

KOŠIČIAROVÁ, S. 2012. Princípy dobrej verejnej správy a Rada Európy. Prvé vydanie. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o., 2012. 556 s. ISBN 978-80-8078-519-2

ONDŘEJEK, P. 2012. Princip proporcionality a jeho role při interpretaci základních práv a svobod. Praha: Leges, 2012. 224 s. ISBN: 978-80-87576-31-1

PEKÁR, B. Rozsah preskúmania správnej úvahy. In: VRABKO, M. a kol. Teoretické problémy správneho súdnictva. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2013. 356 s. ISBN 978-80-7160-356-6

PÍTROVÁ, L. – POMAHAČ, Č. 2010. Evropské správní soudnictví. Praha: C. H. Beck, 2008. 343 s. ISBN 80-7179-183-0

Princípy v práve, Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava: Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva, Ústav teórie a dejín štátu a práva a spoločenskovedných disciplín 2015. 292 s. ISBN 978-80-89607-34-1

SVÁK, J. 2006. Ochrana ľudských práv (z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práv). II. rozšírené vydanie. Bratislava: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., 2006. 1116 s. ISBN 80-88931-51-7

TRSTENJAK, V. - BEYSEN, E. 2012. Das Prinzip der Verhältnismäßigkeit in der
Unionsrechtsordnung. In: Europarecht, vol. 47, No. 3, 2012, s. 265 – 284.
ISSN 0531-2485

Právne predpisy medzinárodného práva

Právne predpisy práva Rady Európy

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950)

Odporúčanie R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi

Odporúčanie CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe

Dodatok k Odporúčaniu CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe a jeho dodatkom – Kódex dobrej verejnej správy

Právne predpisy práva Európskej únie

Zmluva o Európskej únii (konsolidované znenie), Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016

Charta základných práv Európskej únie, Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016

Právne predpisy právneho poriadku Slovenskej republiky

Ústava Slovenskej republiky

Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

Rozsudky súdov

Saadi proti Taliansku (rozsudok z 28. februára 2008, týkajúci sa sťažnosti č. 37201/06) [online]. [cit. 2021.11.13.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 7Sžo/3/2016 zo dňa 20. októbra 2016

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 8 Sžo 163/2010 zo dňa 2. júna 2011

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. PL. ÚS 17/08-238 zo dňa 20. mája 2009

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/08 zo dňa 15. decembra 2009

Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.ÚS 1554/08 zo dňa 15. 1. 2009

Internetové zdroje

GÁBRIŠ, T. Princípy a/alebo zásady? [online]. [cit. 2021.11.13.] Dostupné na internete: https://www.pravnenoviny.sk/principy-a-alebo-zasady

¹ BOGUSZAK, J. – ČAPEK, J. – GERLOCH, A. 2004. Teorie práva. s. 287.
² BOGUSZAK, J. – ČAPEK, J. – GERLOCH, A. 2004. Teorie práva. s. 285.
³ GÁBRIŠ, T. Princípy a/alebo zásady? [online]. [cit. 2021.11.13.] Dostupné na internete: https://www.pravnenoviny.sk/principy-a-alebo-zasady.
⁴ Záujemcov odkazujeme napr. na zborník Princípy v práve, Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava: Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva, Ústav teórie a dejín štátu a práva a spoločenskovedných disciplín 2015. 292 s. ISBN 978-80-89607-34-1. Uvedený zborník obsahuje príspevky na tému teoreticko-právnych aspektov právnych princípov, ktorých súčasťou sú aj aj odkazy na relevantnú literatúru.
⁵ BARAK, A. 2012. Proportionality: constitutional rights and their limitations. s. 131.
⁶ ONDŘEJEK, P. 2012. Princip proporcionality a jeho role při interpretaci základních práv a svobod. s. 137.
⁷ ONDŘEJEK, P. 2012. Princip proporcionality a jeho role při interpretaci základních práv a svobod. s. 148.
⁸ Prípad Saadi proti Taliansku (rozsudok z 28. februára 2008, týkajúci sa sťažnosti č. 37201/06) [online]. [cit. 2021.11.13.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
⁹ SVÁK, J. 2006. Ochrana ľudských práv (z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práv). s. 585.
¹⁰ Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Z. z. o dojednaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento Dohovor nadväzujúcich.
¹¹ PÍTROVÁ, L. – POMAHAČ, Č. 2010. Evropské správní soudnictví. s. 257 – 258.
¹² KOŠIČIAROVÁ, S. 2012. Princípy dobrej verejnej správy a Rada Európy. s. 19.
¹³ KOŠIČIAROVÁ, S. 2012. Princípy dobrej verejnej správy a Rada Európy. s. 538 - 545.
¹⁴ KOŠIČIAROVÁ, S. 2012. Princípy dobrej verejnej správy a Rada Európy. s. 541 - 542.
¹⁵ PEKÁR, B. 2013. Rozsah preskúmania správnej úvahy. In: VRABKO, M. a kol. Teoretické problémy správneho súdnictva. s. 262-263.
¹⁶ TRSTENJAK, V. - BEYSEN, E. 2012. Das Prinzip der Verhältnismäßigkeit in der Unionsrechtsordnung. In: Europarecht, vol. 47, No. 3, 2012. s. 269 a nasl.
¹⁷ ALEXY, R. 2002. Theory of Constitutional Rights. s. 47 a nasl.
¹⁸ Príloha k článku Macejková, I. Sloboda prejavu a súdna moc. [online]. [cit. 2021.11.14.] Dostupné na internete: https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992164/PCS-6.pdf /e8fea4cd-6775-4c85-9103-35ba89d89a8d.
¹⁹ Pozri napr. ONDŘEJEK, P. 2012. Princip proporcionality a další modely řešení kolizí základních práv. In: Jurisprudence, ročník č. XXI, č. 1. Brno: ASPI, 2012. s. 13 – 21. ISSN 1802-3843.
ČERVÍNEK, Z., 2020. Alexyho teorie proporcionality: kritická reflexe. In: Právník. ročník CLIX, č. 12, s. 905-926. ISSN 0231-6625.