Legal analysis of the placement of technical means at borders during and out of duration of a crisis situation

Abstrakt: Autorka v príspevku analyzuje možnosť umiestnenia technických prostriedkov z právneho hľadiska na vonkajších a vnútorných hraniciach. Autor sa venuje aj ustáleniu pojmov pre správne pochopenie a zadefinovanie jednotlivých pomenovaní a vysvetlenie územného členenia oblasti štátnej hranice. Príspevok je čiastkovou úlohou medzinárodnej vedecko-výskumnej úlohy VÝSK. 257/2021 na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. Obsahom príspevku je komparácia a možná inšpirácia sa mobilným kontrolným stanovišťom, ktoré sa využíva pri dočasnom obnovení kontroly hraníc. V závere autor zhrnul ideálne využitie mobilného, dátového, odberového a analytického centra pre riadenie v krízových situáciách, ktoré je predmetom medzinárodnej vedecko-výskumnej úlohy.
Kľúčové slová: centrum, vonkajšie hranice, kontrola infekčnosti, umiestňovanie, technické prostriedky,

Abstract: In the article, the author analyzes the possibility of placing technical means from a legal point of view at external and internal borders. The author is also dedicated to establishing concepts for the correct understanding and definition of individual names and explaining the territorial division of the state border area. The article is a partial task of the international scientific research task of VÝSK. 257/2021 at the Academy of Police Force in Bratislava. The content of the article is a comparison and possible inspiration with the mobile control post, which is used during the temporary restoration of border control. In the end, the author summarized the ideal use of a mobile, data, collection and analysis center for management in crisis situations, which is the subject of an international scientific research task.
Keywords: center, external borders, infectiousness control, placement, technical means,

ÚVOD

Tento príspevok je súčasťou čiastkovej úlohy č. 1 Právna analýza núdzového stavu v rámci medzinárodnej vedecko-výskumnej úlohy (ďalej „VVÚ“) s názvom Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum (ďalej „centrum“) pre riadenie v krízových situáciách. Toto zariadenie je navrhnuté na vykonávanie kontroly infekčnosti osôb vstupujúcich cez vonkajšie hranice Európskej únie pre zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky, ako aj celej Európskej únie. Preto je potrebné ozrejmiť, či sa takého zariadenie môže umiestňovať na hraniciach a v prihraničnom území a za akých podmienok, a to v čase krízovej situácie a v čase, keď žiadna krízová situácia netrvá. Jedným z modelov umiestňovania mobilných stanovíšť v priestore hraníc je stav dočasnej obnovy kontroly vnútorných hraníc. Dočasnú kontrolu je možné vykonávať v prípade výnimočných okolností. Na rozdiel od toho sa naše centrum môže používať nielen v čase, keď sa udejú výnimočné okolnosti, či nastane krízová situácia, ale aj permanentne, v čase bežného výkonu hraničnej kontroly iba na vonkajších hraniciach. Model dočasného obnovenia kontroly na vnútorných hraniciach bude slúžiť na inšpiráciu realizácie využitia navrhovaného centra pre hraničnú kontrolu a kontrolu infekčnosti aj na vonkajších hraniciach, ktoré bude mobilného charakteru a bude využité v čase ohrozenia verejného zdravia šírením nákazlivej choroby, ktorej nositeľov eliminuje zabránením vstupu do Európskej únie už pri hraničnej kontrole pri vstupe na územie Slovenskej republiky na základe čl. 6 písm. e) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 399/2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej „Kódex schengenských hraníc“).

Štátne hranice Slovenskej republiky

Pre správne pochopenia pojmov je nevyhnutná ich charakteristika. Štátna hranica je historického charakteru a vzniká súčasne so vznikom štátu a určitým spôsobom ju štát ochraňuje. Patrí medzi základné pojmové znaky štátu. Hranice jednotlivých štátov plnia niekoľko funkcií. Funkcie hraníc sa dynamicky menia, hlavne ak sa obzrieme do minulosti. V minulosti predstavovali hranice najmä mocenský nástroj. Slúžili na vymedzenie majetku panovníka a územie jeho panstva. Prechodom na občiansku spoločnosť v prvej polovici 19. storočia sa menila aj funkcia hraníc, pričom sa posilnili kultúrne a spoločenské hranice. Aj táto funkcia sa vývojom spoločnosti zmenila. V druhej polovici 19. storočia sa začala vytvárať nová funkcia hraníc a to ekonomická. Hranice sa už formovali aj na základe regionálnej spolupráce, zóny voľného obchodu, colnej únie, hospodárskej a monetárnej únie. V súčasnosti majú niektoré hranice štátov oslabenú funkciu, keďže sú súčasťou väčšieho zoskupenia. Je tomu tak v Európskej únii, kde hranice členských štátov tzv. vnútorné hranice tvoria len suverénne ohraničenie územia konkrétneho štátu bez ochranných prvkov a technológií. Avšak na vonkajšie hranice Európskej únie je kladený oveľa väčší dôraz z pohľadu bezpečnosti a plnia nárazníkovú tzv. ochrannú a aj selektívnu funkciu. Hlavnou funkciou štátnych hraníc každého štátu je vymedzenie zvrchovanosti, čiže suverenity. Práve s touto funkciou súvisí aj jej ochrana.

Štátna hranica podľa zákona č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc všeobecne predstavuje plochu, ktorá vertikálne prechádza hraničnými čiarami po zemskom povrchu a oddeľuje územie Slovenskej republiky, jej vzdušný priestor, priestor pod zemským povrchom, nadzemné a podzemné stavby a zariadenia všetkého druhu od územia susedných štátov. Štátna hranica je vyznačená hraničnými znakmi a priebeh štátnej hranice môže byť vyznačený priamo alebo nepriamo. Priamo je vyznačený, ak sú hraničné znaky osadené v jednotlivých lomových bodoch hraničnej čiary. Nepriamo sú vyznačené, ak sú hraničné znaky osadené mimo hraničnej čiary a to v prípade, že hraničnú čiaru tvorí vodný tok – hraničný znak sa osadí na brehu vodného toku, alebo hraničnú čiaru tvorí hraničná cesta alebo priekopa – hraničný znak sa osadí na ich okraji. Štátnu hranicu na zemskom povrchu vyznačuje hraničná čiara, ktorá predstavuje súvislú množinu hraničných bodov, ktorými je určený priebeh štátnych hraníc.
Slovenská republika má vnútorné a vonkajšie pozemné štátne hranice. Vnútorné pozemné hranice má s Rakúskou republikou, Českou republikou, Poľskou republikou a Maďarskom. Vonkajšiu pozemnú hranicu má Slovenská republika s Ukrajinou. Vonkajšia hranica predstavuje zároveň aj hranicu Európskej únie a oddeľuje členské štáty EÚ od nečlenských štátov EÚ. Vonkajšie hranicu predstavujú aj medzinárodné letiská v Bratislave, Košiciach a Poprade.

Pre možnosť umiestnenia zariadenia, ktoré je predmetom VVÚ je dôležité vedieť, kde sa takého zariadenie môže umiestniť. Priestor v okolí vonkajšej hranice sa na základe vzdialenosti od vonkajšej hranice špecificky nazýva a sú v ňom plnené špecifické úlohy. V rámci vonkajších pozemných hraníc poznáme vzdialenostné pojmy prihraničné územie, blízkosť vonkajšej hranice, bezprostredná blízkosť štátnej hranice, hraničný pás a hraničný priechod. Prihraničným územím vonkajšej hranice je podľa § 2 ods. 1 písm. o) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov je územie Slovenskej republiky do vzdialenosti 50 kilometrov od vonkajšej hranice. Blízkosťou vonkajšej hranice je podľa § 2 ods. 1 písm. b) územie Slovenskej republiky do vzdialenosti 5 km od vonkajšej hranice. Bezprostredná blízkosť k štátnym hraniciam je definovaná § 2 ods. 13 zákona č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc a predstavuje priestor so šírkou spravidla 50 m od štátnych hraníc. Hraničný pás je definovaný v § 2 ods. 5 zákona č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc ako voľný pruh štátneho územia udržiavaný bez viacročnej vegetácie a iných prekážok, určený medzinárodnými zmluvami, široký spravidla 1 až 5 m, ležiaci po oboch stranách štátnych hraníc na úsekoch priamo vyznačeného priebehu štátnych hraníc. Hraničným priechodom vonkajšej hranice § 4 ods. 1 je podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov miesto určené medzinárodnou zmluvou na vstup a vycestovanie, na prejazd dopravných prostriedkov a na prepravu tovaru cez vonkajšiu hranicu, alebo verejné letisko, ktorému bolo udelené povolenie na prevádzkovanie letov do tretích krajín alebo letov z tretích krajín.

Technické prostriedky

Podľa § 10 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov je policajný útvar oprávnený pri výkone kontroly hraníc v prihraničnom území umiestňovať a používať technické prostriedky a zariadenia určené na výkon hraničnej kontroly, na zisťovanie a dokumentovanie neoprávneného prekračovania vonkajšej hranice alebo na zabraňovanie neoprávnenému prekračovaniu vonkajšej hranice.

Podľa tejto dikcie policajt môže umiestňovať konkrétne technické prostriedky a zariadenia do vzdialenosti 50 kilometrov od štátnej hranice. Je to pomerne veľká vzdialenosť a preto je potrebné vyšpecifikovať umiestnenie jednotlivých technických prostriedkov a zariadení, aby spĺňali svoj účel. Napríklad detekčný kábel a kamerový reťazec je potrebné umiesť na štátnu hranicu v priestore hraničného pásu, aby splnili svoj účel a to zaznamenanie bezprostredného neoprávneného prekročenia štátnej hranice a pod.
Poznáme rôzne druhy a typy technických prostriedkov a zariadení. V roku 2017 sa novelizoval zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov aj v oblasti využitia technických prostriedkov a to umožnením umiestňovania zariadení určené na výkon hraničnej kontroly, na zisťovanie a dokumentovanie neoprávneného prekračovania vonkajšej hranice alebo na zabraňovanie neoprávnenému prekračovaniu vonkajšej hranice v pohraničnom území, čiže najmä v prípade dočasného obnovenia kontrol na vnútorných hraniciach. Od zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach 21.12.2007 sa väčšina technických zariadení a stavieb, ktoré dovtedy slúžili na výkon hraničnej kontroly sa odpredalo alebo inak previedlo fyzickým a právnickým osobám alebo sa využili na iný účel v štátnom záujme.

Pozemky, kde je vytýčená štátna hranica nie sú len vo vlastníctve štátu. Tieto pozemky môžu byť súkromným majetkom, avšak vlastník tohto pozemku je podľa § 6 zákona č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc povinný strpieť vstup, vjazd a vykonávanie prác pri správe štátnej hranice, umožniť umiestnenie hraničného znaku alebo iného zariadenia na vyznačenie štátnych hraníc na nehnuteľnosti, zdržať sa činnosti, ktorá môže ohroziť, poškodiť, zničiť alebo inak znehodnotiť hraničný znak alebo iné zariadenie, alebo sťažiť jeho využívanie, zmeniť stav hraničného pásu a voľnej kruhovej plochy, znemožniť viditeľnosť priebehu štátnych hraníc. Policajtovi pre umiestnením technického prostriedku alebo zariadenia vzniká povinnosť písomne to oznámiť vlastníkovi, správcovi a užívateľovi pozemku spolu s uvedením ich práv, na ktoré policajt dbá a uvedením povinností, ktoré mu vznikajú.

Slovenská republika má so susednými štátmi uzavreté bilaterálne dohody, ktoré (okrem iného) obsahujú aj ustanovenia, ktoré definujú zariadenia, ktoré je možné umiestňovať v priestore do 1 m od štátnej hranice.

Podľa zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici z roku 1997 sa v šírke 1 m od vyznačenia štátnej hranice udržiava voľný pás, kde sa je možné budovať len také zariadenia, ktoré slúžia verejnej doprave, ochrane štátnej hranice, ako aj vedenia každého druhu, ktoré štátnu hranicu pretínajú.

Podľa zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o spoločnej štátnej hranici z roku 1995 sa v hraničnom pruhu nesmie orať a nie je dovolené v ňom budovať zariadenia a stavby s výnimkou tých, ktoré sú určené na ochranu štátnych hraníc.

Podľa zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici v roku 1996 sa v šírke 1 m od vyznačenia štátnej hranice udržiava voľný pás, kde sa je možné budovať len také zariadenia, ktoré slúžia verejnej doprave, objekty a zariadenia slúžiace na pasovú a colnú kontrolu, ochrane štátnej hranice, ako aj vedenia každého druhu, ktoré štátnu hranicu pretínajú.
Podľa zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o štátnej hranici z roku 2019 je v priestore so šírkou 1 m od štátnej hranice po oboch stranách udržiavaný pás, kde je možné zriaďovať len objekty, ktoré slúžia doprave, ochrane štátnej hranice, vodohospodárskym cieľom, ako aj vedenia, ktoré štátnu hranicu pretínajú. Zmluvné strany sa môžu v osobitných prípadoch dohodnúť inak.

Slovenská republika upravuje umiestňovanie mobilných kontrolných stanovíšť (ďalej len „MKS“) v prípade dočasného obnovenia kontroly na vnútorných hraniciach rozkazom riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru č. 40/2014, ktorým sa mení a dopĺňa rozkaz riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru č. 10/2012 na zabezpečenie činností počas dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc Slovenskej republiky. Podľa článku 7 tohto rozkazu sa však primárne majú využívať pevné stanovištia. Ak vzniknú objektívne príčiny, je možné využiť MKS.

Je potrebné odlíšiť kontrolu na vonkajších hraniciach (schengenské letiská, hranica s Ukrajinou) od dočasnej obnovy kontroly vnútorných hraníc Slovenskej republiky. Ak keď priebeh kontroly je totožný. Ako je zrejmé kontrola na vonkajších hraniciach je permanentného charakteru, čiže všetky stanovištia sú pevne umiestnené, resp. postavené. Pri dočasnej kontrole vnútorných hraníc sa väčšina kontrolných stanovíšť odstránila, a preto sa pri obnove kontroly využívajú MKS. Dočasná obnova vnútorných hraníc je zameraná na:
a) zabránenie vstupu osobám, ktoré predstavujú závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti štátu,
b) monitorovanie a preventívne pôsobenie na potencionálnych narušiteľov verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti štátu,
c) ďalšie ciele a priority vyplývajúce z konkrétnej bezpečnostnej situácie na základe ktorej boli kontroly zavedené.

MKS sa umiestňujú na území Slovenskej republiky, na komunikáciách pred štátnou hranicou Slovenskej republiky v miestach, kde možno pomocou prenosného dopravného značenia znížiť rýchlosť vozidiel, vytvoriť podmienky pre kontrolu osôb a vozidiel a zabezpečiť prípadné otáčanie vozidiel. Skladajú sa spravidla z mobilných kancelárií a dopravných prostriedkov, podľa možnosti v blízkosti WC, zdroja elektrickej energie a vody. Na týchto stanovištiach musí byť zabezpečené telefónne, dátové a rádiové spojenie, aby mohla kontrola na hraniciach riadne prebiehať. V MKS vykonávajú úlohy určení policajti útvarov cudzineckej polície v súčinnosti s útvarmi Policajného zboru. Člen riadiaceho štábu, ktorým je riaditeľ RHCP, v prípravnom období vyhodnotí bezpečnostnú situáciu v teritóriu svojej pôsobnosti, určí podľa typových plánov umiestnenie mobilných stanovíšť a zhromažďuje informácie o možnostiach obchádzania týchto kontrolných stanovíšť, na ktorých sa bude vykonávať dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc. Materiálovo technické zabezpečenie bude zabezpečené útvarmi, ktoré zabezpečujú kontrolu vnútorných hraníc. Zariadenie, ktoré je predmetom VVÚ je mobilné ako MKS, preto je na jeho umiestnenie možné využiť prílohy č. 3 a č. 4 rozkazu riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru č. 10/2012 na zabezpečenie činností počas dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc Slovenskej republiky pre administratívne účely.

Európska únia apeluje na využívanie alternatívnych opatrení než dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc, pretože vytvorenie priestoru voľného pohybu osôb považuje za jeden z jej hlavných úspechov. Kontrola vnútorných hraníc sa obnoví len ako posledná možnosť. Akékoľvek predlžovanie legálneho prekračovania hraníc je vnímané negatívne. Dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc je možné v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom z členských štátov. Umiestnenie centra na vnútorné hranice je vhodné iba v prípade vážneho ohrozenia verejného zdravia a zastavenia šírenia nákazlivej choroby na nevyhnutne potrebný čas. Čiže v prípade, že nastane krízová situácie (konkrétne sa vyhlási núdzový stav). Keďže sa hraničná kontrola osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín zameriava (okrem iného) na zabránenie vstupu tým jednotlivcom, ktorí predstavujú hrozbu pre verejné zdravie. Za ohrozenie verejného zdravia sa podľa čl. 2 ods. 21 Kódexu schengenských hraníc považuje každá choroba, ktorá podľa vymedzenia v Medzinárodných zdravotných predpisoch Svetovej zdravotníckej organizácie môže prepuknúť do epidémie, a ďalšie infekčné choroby alebo nákazlivé parazitické choroby, ak sú zahrnuté do pôsobnosti ochranných predpisov, ktoré sa vzťahujú na štátnych príslušníkov členských štátov.

V prípade, že sa zariadenie bude umiestňovať na vonkajších hraniciach, je možné jeho umiestnenie v blízkosti už existujúcich objektov, ktoré slúžia na výkon hraničnej kontroly. Výkon kontroly vonkajších hraníc sa aj prostredníctvom schengenského hodnotenia snaží zrýchliť a zefektívniť. Preto naše centrum nesmie v žiadnom prípade neprimerane ovplyvniť plynulý tok cestujúcich na územie členských štátov. Podľa technického návrhu zariadenia, je ním možné nahradiť vybavovacie boxy, keďže obsahom zariadenia je okrem priestoru na kontrolu infekčnosti osoby, aj priestor plne vybavený na výkon hraničnej kontroly. Význam kontroly vonkajších hraníc je nespochybniteľný a jej vysoká úroveň predstavuje jedno z kompenzačných opatrení pri implementácií schengenského acquis. Členské štáty, ktoré tvoria vonkajšiu hranicu Európskej únie plnia nárazníkovú funkciu. Ak policajt umožní prekročenie vonkajších hraníc, povolí mu prakticky vstup do celej Európskej únie. Je nevyhnutné dôkladné vykonanie kontroly cestujúcich s minimalizovaním rizika ako pre Slovenskú republiku, tak pre celú Európsku úniu. Naše centrum umožní rýchlu selekciu cestujúcich podľa ich infekčnosti. Nemá veľký dopad na priebeh kontroly a preto je umiestnenie centra vhodné aj keď netrvá žiadna z krízových situácií, čiže v čase bežného výkonu hraničnej kontroly. Svoj význam zvýši v prípade vzniku krízovej situácie, kedy sú ohrozené ľudské životy a včasným odhalením a následných zabránením vstupu na naše územie sa zníži riziko ohrozenia.

Za krízovú situáciu sa podľa čl. 1 ods. 4. ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu považuje obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav. A keďže v čl. 5 toho istého ústavného zákona sa definuje núdzový stav následovne: Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. Čiže v prípade vyhlásenia núdzového stavu, keď je ohrozený život a zdravie osôb je na mieste zabezpečiť ich ochranu na štátnych hraniciach Slovenskej republiky, napríklad formou umiestnenia Mobilného, dátového, odberového a analytického centra pre riadenie v krízových situáciách v blízkosti štátnych hraníc alebo na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území.

ZÁVER

Príspevok ponúka stručný prehľad umiestňovania technických prostriedkov na vonkajších a vnútorných hraniciach so zameraním na Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum uvedením vhodnosti jeho využitia v čase počas trvania krízovej situácie a v čase žiadneho ohrozenia. Centrum ako technický prostriedok je možné umiestniť v prihraničnej oblasti do 50 km, avšak tak aby spĺňal svoj účel. V čase dočasného obnovenia kontroly vnútornej hranice, ktoré súvisí s trvaním krízovej situácie a vyhlásením niektorého zo stavov najmä v rámci ohrozenia bezpečnosti je možné centrum umiestniť na vnútorné hranice, a to len na nevyhnutne potrebný čas. V čase, keď Slovenská republika ohrozená nie je, nie je účelné centrum umiestňovať na vnútorné hranice a vykonávať kontrolu infekčnosti osôb a hraničnú kontrolu osôb. Centrum je vhodné umiestniť na vonkajšie hranice či už dočasne v čase trvania krízovej situácie alebo permanentne na zvýšenie ochrany obyvateľstva pred nákazlivou infekčnou chorobou. Na vonkajších hraniciach je možné centrum umiestniť v prihraničnej oblasti do 50 km. Z hľadiska účelu je vhodné umiestniť centrum na hraničný priechod, kde je umožnený legálny prechod cestujúcich cez hranicu. Ak sa centrum umiestni pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve štátu, je potrebné vyrozumieť dotknuté osoby, ktoré sú povinné strpieť umiestnenie takéhoto technického prostriedku. Využitie centra nemá výrazný dopad na plynulosť vybavovania cestujúcich a môže výrazne pomôcť pri zvládaní krízovej situácie, ako bola od roku 2020 pandémia vírusu SARS-CoV2, tzv. pandémia COVID19. V časoch bezprecedentnej situácie by toto centrum predchádzalo umiestňovaniu cestujúcich v karanténnych strediskách, či zavádzaniu dlhých domácich karantén, eliminovalo počet nakazených a tým pádom aj prijímanie prísnejších opatrení. Bezpečnosť obyvateľov je prvoradá a preto je nevyhnutné podstúpiť kroky na zlepšenie ich života či už počas vyhlásenia alebo bez krízovej situácie.

Autorka: JUDr. Jana Kuľková, PhD.
Katedra európskeho integrovaného riadenia hraníc, Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Zoznam literatúry:

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 399/2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice
Ústavný zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
zákon č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc
zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o spoločnej štátnej hranici
Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici
Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o štátnej hranici
Rozkaz riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru č. 40/2014, ktorým sa mení a dopĺňa rozkaz riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru č. 10/2012 na zabezpečenie činností počas dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc Slovenskej republiky