Nonprofit damage when providing insight and predicting the future

Abstrakt: Mágia, hypnóza, veštenie a okultizmus sa najmä v masmédiách stávajú čoraz častejšími. Vo väčšej miere sa rozvíja alternatívna medicína, prevteľovanie, údajné techniky zdokonaľovania sa a liečenia.¹ V dobe, ktorá sa vyznačuje vysokým stupňom kultúry, vzdelania a poznania prírody nie je zriedkavosťou, že sa človek uchyľuje k využívaniu služieb veštcov. Je to najmä vtedy, ak človeka trápi vážny problém a vyhľadáva pomoc veštcov, ktorí svoje remeslo často vykonávajú pochybným spôsobom. Veštci využívajú nerozumnosť a úzkostlivú situáciu svojich klientov. Prehrešujú sa proti spravodlivosti, klamú a pozbavujú ľudí vzájomnej dôvery, a to tak, že veštec predpovedá napríklad rozpad manželstva, prípadne hádky a klient tomu dôveruje, čo skutočne spôsobí, že po čase dochádza k hádkam medzi manželmi a nakoniec až k jeho rozpadu.² Cieľom tohto článku je poukázať na to, že aj pri poskytovaní veštenia a predpovedania budúcnosti sa môže stať, že pri nekalých praktikách veštcov, ktorí vykonávajú túto činnosť za účelom obohatenia sa nemusí vzniknúť len majetková ujma na strane klientov, ale aj ujma nemajetková, ktorá môže spôsobiť výrazný zásah do osobnostných práv fyzickej osoby.
Kľúčové slová: veštenie, predpovedanie budúcnosti, veštec, nemajetková ujma

Abstract: Alternate medicine, reincarnation, alleged techniques of improvement and healing are more developed. At a time that is characterized by a high degree of culture, education, and nature, it is not a rarity that people resort to the use of the service of the elders. This is especially the case if a person has a serious problem and seeks help from the people who often perform their craft in a dubious way. The people use the irreconcilability and anxiety of their clients. They overrule justice, deceive and deprive people of mutual trust, so that most predict, for example, the breakdown of marriage or quarrels, and the client trusts that what will actually cause quarrels between the husbands and eventually to its collapse. The purpose of this article is to point out that even when providing insights and predicting the future, it may happen that in the unfair practices of peasants who carry out this activity for enrichment, not only property damage on the part of clients may be incurred, but also non-pecuniary damage that can cause significant interference personal rights of a natural person.
Key words: fortune telling, predictions of the future, fortune teller, non-material damage

1. Veštenie a predpovedanie budúcnosti vo všeobecnosti

V súčasnosti čoraz viac ľudí využíva služby veštcov, nakoľko sú veľmi zvedaví, čo ich v budúcnosti čaká.³ Zamýšľajú sa nad tým, či ich čaká bohatstvo alebo chudoba, láska alebo osamelosť, prípadne či budú žiť dlho alebo sa ich život náhle skončí. Nad týmito otázkami uvažujú ľudia už tisíce rokov. Mnohí sa snažia dozvedieť niečo o budúcnosti z nadprirodzených zdrojov, a preto sa radia s veštcami a jasnovidcami, ktorí tvrdia, že dokážu veštiť z ruky, tarotových kariet či predpovedať budúcnosť prostredníctvom numerológie.⁴ Za veštcami však neprichádzajú len ľudia, ktorí chcú nahliadnuť do svojej budúcnosti skôr len zo zvedavosti, ale aj ľudia, ktorí sa často krát nachádzajú na pokraji svojich síl a chcú poznať dôvod svojho utrpenia.⁵

Veštenie je predpovedanie budúcich udalostí, osudu veštcom na žiadosť alebo pri inšpirácii, ktoré sa vyznačuje špecifickými vlastnosťami a označuje sa aj ako prorokovanie.⁶

Ľudia už od nepamäti túžili poznať svoju budúcnosť. Potrebu nájsť niekoho, kto by nám povedal, čo nás čaká, jednoducho nešlo ignorovať. Nie každý veštec alebo jasnovidec disponuje nadprirodzenými schopnosťami a keďže ľudia sú dôverčiví stačí, že veštci svoje schopnosti a danosti dokážu predstierať. Ochota veriť kartárkam, veštcom či astrológom vyplýva z nášho sklonu nekriticky prijímať univerzálne použiteľné informácie a vzťahovať ich na seba. Nie je to žiadny problém, pretože sa dajú interpretovať rôzne.

Ak nám veštec napríklad povie, že sme citlivý, uveríme tomu, a pritom citlivý môže byť každý. Inými slovami, ak nám povie, že také a také vlastnosti sú nám vlastné, aj keď sú vlastné väčšine z nás, zvyčajne mu uveríme. Takáto validizácia, respektíve sklon vzťahovať všeobecne sa vyskytujúce vlastnosti na seba sa nazýva Forerov efekt, ktorý je mimoriadne účinný v spojení s úsilím veštca presvedčiť nás o svojej jedinečnosti, schopnosti poznať naše problémy, a to bez toho, aby nás predtým videl . Ide o takzvané chladné čítanie alebo cold reading, ktoré sa vyznačuje viacerými znakmi. Veštec vystupuje ako sebaistý jedinec, ktorý nás presviedča, že je uznávaným médiom. Pozná naše túžby, priania, očakávania, aktívne s nami spolupracuje a zapája nás do veštenia. Používa známe triky s kartami, krištáľovou guľou, čítaním z ruky a má pripravené osvedčené frázy, ktoré používa pri všetkých klientoch. Veštci dramatizujú a farbisto opakujú, čo už klient o sebe prezradil, lichotia a hovoria práve to, čo chceme počuť. Nie je to vôbec ťažké a zvlášť ak uvážime, že ľudí trápia obvykle rovnaké problémy ako láska, peniaze, kariéra, či medziľudské vzťahy.⁷

Aj nevinné veštenie alebo predpovedanie budúcnosti však môže spôsobiť výrazný zásah do osobnostnej sféry každého človeka, ktorého následkom môže byť ujma vo viacerých oblastiach spoločenského života. Bohužiaľ však chýba akákoľvek definovaná zodpovednosť veštca za poškodenie klienta neodborným postupom a bez príslušného vzdelania, ktorá poškodzuje nie len samotného klienta, ale v krajnom prípade aj jeho príbuzných.

Najväčšie výhrady vidíme v tom, že veštci nemajú žiadne vzdelanie, často krát sú vedení zištnými motívmi a nenesú ani žiadnu zodpovednosť za stav klienta. Nevedú si žiadnu dokumentáciu, nie sú zodpovední ju ani nikomu predkladať a môžu ľahko na viere a dôvere svojich klientov zarábať. I veštec musí byť v nezanedbateľnej miere kvalitný a zodpovedný človek, ktorý má na mysli život a dobro toho, komu chce pomôcť. ⁸

Nie je nič nezvyčajné na tom, že veštci len predstierajú svoje nadprirodzené schopnosti za vidinou finančného zisku. Klient nie len že príde o značnú sumu peňazí, ale v tom najhoršom prípade sa môže stať, že veštec mu spôsobí značnú ujmu.⁹ Medzi veštcami však existujú aj takí, ktorí klienta nie len že okradnú o peniaze, ale cez univerzálne otázky a odpovede v ňom môžu vyvolať bohužiaľ aj psychické poruchy.

V posledných rokoch však i u nás nastal neobvyklý záujem o veštenie a predpovedanie budúcnosti. V časopisoch, ako aj na knižnom trhu sa to len tak hemží informáciami o veštcoch, no úroveň týchto informácii je rôzna, rovnako aj samotná úroveň veštcov. Prirodzený spôsob života sa dostal kamsi na perifériu spoločenského záujmu a čo raz viac narastá záujem ľudí o to, čo ich čaká v budúcnosti.¹⁰

Veštci, ak sú skutočne obdarení schopnosťou predpovedania budúcnosti, môžu napríklad predpovedať aké rozhodnutie človek učiní alebo kam sa presťahuje. V oblasti lekárstva môžu predpovedať aká choroba pacienta postihne. Na základe takejto informácie si pacient môže upraviť liečbu, alebo predpokladať reakciu organizmu. Predpovedanie budúcnosti je akýmsi ,,šiestym zmyslom“, ktorým disponuje len veľmi málo ľudí.¹¹

2. Veštenie v kontexte právnej úpravy

Veštenie a predpovedanie budúcnosti, respektíve veštenie z karát a iných podkladov patrí medzi voľné živnosti zaradené medzi poskytovanie služieb osobného charakteru, na ktorých prevádzkovanie sa nevyžaduje odborná spôsobilosť a stačí splnenie všeobecných podmienok v zmysle ustanovenia § 6 odsek 1 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len ,,Živnostenský zákon“) , a to dosiahnutie veku 18 rokov, bezúhonnosť a spôsobilosť na právne úkony, pokiaľ ide o fyzickú osobu. Ak by veštenie a predpovedanie budúcnosti uskutočňovala právnická osoba, tieto podmienky musí spĺňať fyzická osoba alebo osoby, ktoré plnia funkciu štatutárneho orgánu v zmysle ustanovenia § 6 odsek 3 Živnostenského zákona.

Aj keď na prevádzkovanie veštenia sa nevyžadujeme splnenie osobitných predpokladov, prípadne odbornej spôsobilosti, každý veštec by mal dodržiavať presné pravidlá, ako aj obchodné podmienky, aby nedošlo k porušeniu alebo ohrozeniu majetkových, prípadne osobnostných práv klientov. Objednávateľom veštenia je spotrebiteľ a dodávateľom je veštec, pričom ešte pred samotným veštením by mal spotrebiteľ súhlasiť s danými pravidlami a podmienkami, ktoré sú vypracované konkrétnym veštcom, a to v plnom rozsahu.

Nakoľko v súčasnosti sa čoraz viac rozširuje elektronická komunikácia, tak aj veštenie sa najčastejšie uskutočňuje prostredníctvom rôznych dostupných internetových stránok bez toho, aby muselo dôjsť vôbec k fyzickému kontaktu medzi spotrebiteľom a samotným veštcom. Objednávateľ si napríklad objedná veštecké dielo prostredníctvom formulára na príslušnej stránke, kedy objednávka ešte nie je záväzná. Veštec vzápätí odošle potvrdzujúci mail s presnou inštruktážou, časovým horizontom na vypracovanie odpovedí, respektíve návrhom termínu na telefonický rozhovor, vrátane platobných podmienok. Úhradou sa objednávka stane záväznou.

Veštec by mal rovnako do obchodných podmienok zahrnúť aj možnosť odstúpenia od objednávky alebo jej zrušenie, napríklad do 14 dní od odoslania objednávky s upozornením, že v prípade ak klient už platbu zaplatil, suma mu bude v predpísanej lehote vrátená na jeho bankový účet. Veštec by mal presne stanoviť, akú formu veštenia poskytuje, a to napríklad ,,osobné konzultácie neposkytujem, veštenie alebo duchovná pomoc sa realizuje výsostne prostredníctvom mailov, telefonátov, respektíve iných audiovizuálnych a zmyslových foriem interakcie.“

Veštbou, konzultáciou a ani inou formou duchovnej pomoci veštec nemôže preberať zodpovednosť za život svojich klientov, za ich konanie, pretože má pôsobiť, len ako poradca a všetky životné rozhodnutia sú len a len na klientovi. Veštec by mal poskytovať viaceré spôsoby riešenia situácie a nie len striktne jedinú a je len na klientovi, ktorou cestou sa vyberie. Počas konzultácie by veštec nemal rozoberať ani jeho zdravotný stav, nakoľko nepôsobí ako lekár a rovnako by nemal odpovedať ani na otázky spojené so smrťou. Nemôže vykonávať ani magické úkony, ako spájanie partnerov, rozbíjanie rodín, prípadne ubližovanie iným ľuďom energetickým spôsobom.

Klientov by mal upozorniť, aby sa z veštenia nestala závislosť a aby sa každý spoliehal aj na vlastnú intuíciu, pocity, rozum a triezvu analýzu situácie. Veštec by mal svojich klientov upozorniť aj na to, že je omylný, a teda na reklamovanie a formy obsahu vešteckého diela, napríklad vo forme ďalšieho, tentoraz bezplatného veštenia.

V rámci svojich podmienok veštci taktiež uvádzajú, že na dodané ezoterické dielo sa vzťahuje duševné vlastníctvo dodávateľa, čiže veštca, a preto je každá poskytnutá služba svojím významom a podstatou jedinečná a unikátna, vnímaná cez osobnú prizmu duchovného poradcu. Je dôležité poskytnúť klientovi všetky žiaduce a korektné informácie, vedúce k realizácii takejto služby, ktorá čo najpresnejšie odpovie na dopyt objednávateľa. Každý veštec by mal pracovať absolútne dôverne a všetky informácie, ktoré mu klient pred konzultáciou alebo počas nej poskytne sa v žiadnom prípade nesmú dostať do dispozície tretích osôb. Súčasťou pravidiel veštenia by mala byť samozrejme aj ochrana osobných údajov.¹²

Pokiaľ však ide o ďalšiu právnu úpravu veštenia, okrem Živnostenského zákona považujeme za nevyhnutné spomenúť aj Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, a to z dôvodu, že na televíznych obrazovkách sa v čoraz väčšej miere objavujú ponuky veštenia, najmä v podobe reklamy alebo telenákupu.

V zmysle ustanovenia § 32 odsek 1 tohto Zákona je reklamou ,,akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.“ ¹³

V zmysle ustanovenia § 32 odsek 2 tohto Zákona sa za telenákup považuje ,,priama ponuka vysielaná verejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby, vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu a môže mať formu telenákupného šotu alebo telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút. Vysielateľ akejkoľvek reklamy alebo telenákupu, či už v podobe veštenia alebo iného programu vysielaného na televíznej obrazovke je povinný zabezpečiť, aby boli čestné a slušné, nepoškodzovali záujmy spotrebiteľov a nezneužívali dôveru spotrebiteľov.“ ¹⁴

V prípade ak je komunikát ,,veštenie“ vysielaný na televíznej obrazovke, má najčastejšie povahu telenákupu, kedy je nevyhnutné skúmať splnenie zákonných podmienok z hľadiska jeho obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi zložkami a informáciami, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Po analýze viacerých súdnych rozhodnutí sme dospeli k tomu, že prípadne spory týkajúce sa oblasti veštenia a predpovedania budúcnosti vznikajú práve z dôvodu, či komunikát ,,veštenie“ má povahu telenákupu, teda či ide o priamu ponuku vysielanú verejnosti za účelom poskytnutia tovarov a služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov a odplatný charakter alebo či sú splnené formálne náležitosti, a to povaha telenákupného šotu alebo telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút.

Ako príklad uvádzame rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sž/7/2015 zo dňa 22.06.2017, v ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky, zaoberal práve tým, či komunikát ,,veštenie“ má povahu telenákupu alebo nie. Podstata sporu spočívala v tom, že divákom bola ponúknutá služba – rituál zrušenia kliatby na financiách. Uvedenú službu poskytoval veštec prostredníctvom telefonického rozhovoru tak, že na základe divákmi uvedených údajov (meno, vek), v divákmi zvolenej oblasti (partnerstvo, financie, zdravie) vykonal rituál spočívajúci v stiahnutí negatívnych energií a podobne. Posudzovaný komunikát mal teda nepochybne interaktívny charakter, umožňujúci priamy vstup divákov do vysielania a realizáciu rituálu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že interaktivita nie je prekážkou, ktorá by bránila komunikát kvalifikovať ako telenákup. Práve naopak, interaktívnosť komunikátu je v danom prípade vzhľadom na jeho povahu a účel priamo žiaduca, keďže išlo o riešenie rôznych problémov divákov vo vymedzených oblastiach života v tzv. priamom prenose.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať aj to, že prvok interaktívnosti je znakom odlišujúcim telenákup od reklamy, ktorej zámerom nie je vyvolať okamžitú reakciu diváka o kúpu ponúkaných tovarov, služieb a podobne. Zámer vyvolať takúto okamžitú reakciu bol zrejmý už zo samotného verbálneho prejavu veštca, ktorý uviedol, že čím viac divákov sa zapojí do rituálu, tým skôr budú uvoľnené blokované energie, ale aj zo zobrazených telefónnych čísel a textu na obrazovke („VOLAJTE TERAZ!“), ktorým boli diváci vyzývaní na využitie tejto služby. Formát tohto komunikátu bol vytvorený tak, aby sa čo najviac divákov dovolalo do štúdia. V úvodnej časti komunikátu veštec popísal charakter rituálu a podmienky, ktorých splnenie je predpokladom na jeho účinné vykonanie.

Skutočnosť, že predmetný komunikát mal povahu ekonomickej činnosti vyplýva zo samotných pravidiel komunikátu, v zmysle ktorých je jeho účelom „podpora aktivít a značky organizátora, TV stanice, prípadne reklamných partnerov programu“, pričom úhrada ceny za službu ponúkanú v komunikáte sa realizovala platbou za telefonát.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí zastáva názor, že pri poskytovaní služieb, ktorých efekt je založený výlučne na dôvere diváka, je opodstatnená aj požiadavka informovať ho o ich charaktere a možných účinkoch, pričom úplnosť a presnosť informácii o reálnom poskytnutí služby je pri posudzovanom modely komunikátu podstatná do takej miery, že môže byť v konečnom dôsledku určujúca pri samotnom rozhodovaní diváka o jej využití. ¹⁵

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia prihliadal aj na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 2006/2004 (ďalej len ,,smernica o nekalých obchodných praktikách“), a to v súvislosti s vymedzením pojmu spotrebiteľ a priemerný spotrebiteľ. Právny poriadok Slovenskej republiky upravuje len pojem spotrebiteľ. Táto smernica však upravuje aj pojem priemerný spotrebiteľ, ktorý má dostatok informácií a je v rozumnej miere pozorný a opatrný, a to s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory, ktorú definíciu vymedzil Súdny dvor Európskej únie (napríklad v rozhodnutiach C-210/96 a C-470/93).

Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 32Cdo/3895/2007 uviedol, že miera pozornosti priemerného spotrebiteľa má byť posudzovaná prísnejšie ako v minulosti, teda nielen ako povrchná alebo zbežná pozornosť, ale ako rozumná miera pozornosti a opatrnosti. Na základe uvedeného Najvyšší súd dospel k záveru, že priemerný spotrebiteľ musí vedieť, aká služba mu má byť v komunikáte poskytnutá.

V súvislosti s týmto rozhodnutím považujeme za dôležité uviesť aj ustanovenia smernice, ktorá okrem iného upravuje aj pojmy ako obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom, ako aj podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa.

Za obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom sa považuje ,,akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom.“ ¹⁶

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa je ,,využitie obchodnej praktiky na značné narušenie schopnosti spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie, čo spôsobí, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.“ ¹⁷

3. Nemajetková ujma ako následok poskytovania veštenia

Nie je ničím nezvyčajné, že z nevinného veštenia a predpovedania budúcnosti
vznikne klientovi často krát ujma, spočívajúca vo výraznom zásahu nie len do jeho majetkových, ale aj osobnostných práv. Ide o takzvanú nemajetkovú ujmu, za ktorú možno vo všeobecnom ponímaní považovať akúkoľvek ujmu, ktorá pre poškodeného neznamená priamu stratu na majetku, ale postihuje inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú. Ide najmä o zásah do zdravia, cti, dôstojnosti, súkromia osoby, rodinného života a podobne. Spravidla následky tejto ujmy bývajú veľmi závažné a v konečnom dôsledku sa môžu prejaviť aj v majetkových pomeroch poškodeného, pričom peniaze zohrávajú len akúsi podpornú úlohu a slúžia ako prostriedok na zmiernenie nemajetkovej ujmy. ¹⁸

Nemajetková ujma vzniká ako následok zásahu do práv na ochranu osobnosti, ktorú upravuje ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého má ,,fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ ¹⁹

Okresný súd Levice sa zaoberal sporom, v ktorom žalovaná uzavrela zmluvu o poskytnutí služieb, a to z dôvodu, že sa ocitla v ťažkej životnej situácii po tom, ako ju druh vyhodil z domu a snažiac sa nájsť nejakú pomoc a podporu vyhľadala žalovaného – veštca, aby jej vyveštil, aká budúcnosť ju čaká. Vtedy sa mu zdôverila, že zrušila zmluvu o stavebnom sporení a má na účte 5.000 Eur. Veštec ju zmanipuloval a dal jej podpísať zmluvu o poskytnutí služieb, ktorej predmetom malo byť veštenie, rôzne očisty vody, šťastia, lásky a veci s tým súvisiace. S obsahom zmluvy ju však vôbec neoboznámil, odvádzal jej pozornosť a ona si ani neuvedomila, že zmluvu podpisuje pri absencii slobodnej a vážnej vôle. Keď veštec, teda žalovaný zistil, že klientka má finančné prostriedky, zaviazal sa, že jej bude pomáhať pri zabezpečení zamestnania a ihneď pri podpise zmluvy zavolal známemu taxikárovi, aby ju odviezol domov a následne na to od nej taxikár prevzal 3.300 Eur. Žalobkyňa bola v stave psychického rozrušenia, žalovaný ju zmanipuloval a ona v takom stave verila, že jej skutočne pomôže nájsť prácu. Nikdy však nemala záujem o dlhodobé služby a opakujúce sa plnenie formou nejakých ,,seansí“, chcela len jednorazovú návštevu. Doklad o prevzatí peňazí ani kópiu zmluvy nikdy nedostala. Žalovaný ani nemal uzavretú živnosť a takýmto nekalým spôsobom vylákal finančné prostriedky aj od inej osoby. Následne sa už s veštcom nestretávala.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že aj pri uzavretí nepomenovanej zmluvy musia byť splnené podstatné náležitosti, t. j. že právny úkon musí byť právnym úkonom, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 37 odsek 1 a odsek 2 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade daný právny úkon nebol urobený určite a zrozumiteľne, absentuje jednoznačne vážnosť vôle, keďže právny úkon je urobený vážne len vtedy, ak vôľa smeruje k uskutočneniu právneho úkonu. Zmluva o poskytnutí služieb nebola uzavretá ani v súlade so zásadou dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ,,výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“

Žalovaný v konaní dokonca zahmlieval, na akom základe bol vlastne oprávnený poskytovať predmetnú službu veštenia a poskytovania kúry očisty, „vody šťastia, vody lásky, odrábania a iných s tým súvisiacich vecí“, v čom konkrétne mali tieto služby spočívať, aký mali mať účinok a ako mal celý proces služby prebiehať. ²⁰

V tomto prípade bola spôsobená nie len majetková škoda na strane žalobkyne, nakoľko došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na strane žalovaného, ale aj ujma nemajetková spočívajúca vo výraznom zásahu do jej osobnostných práv. Konaním veštca mohlo dôjsť napríklad k ohrozeniu života alebo zdravia jeho klientky, pretože v rámci zmluvy o poskytovaní služieb žiadnym spôsobom nešpecifikoval ako sa budú realizovať očistné rituály a či pri týchto očistných rituáloch, v podobe rôznych seansí nemôže nastať aj poškodenie zdravia.

V ďalšom prípade žalovaný zasiahol do aj do ochrany cti a dôstojnosti žalobkyne, pretože zneužil jej zlý psychický stav a ťažkú životnú situáciu, ktorá u nej nastala následne po tom, čo ju jej druh vyhodil z domu, teda neoprávnene zasiahol do intímnej sféry žalobkyne.

K najvýraznejšiemu zásahu došlo do práva na ochranu súkromia, ktorá zahŕňa ochranu celej intímnej sféry fyzickej osoby, vnútorného myšlienkového či citového života, kde treba zahrnúť aj jej život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, v ktorom je v úzkom citovom alebo priateľskom vzťahu a podobne. Veštec v tomto prípade zneužil dôverné informácie, ktoré mu žalovaná poskytla, sľúbil jej, že je pomôže a vyrieši jej zlú psychickú situáciu a dokonca jej sľúbil, že jej pomôže nájsť si prácu. Veštec využil aj informáciu, s ktorou sa mu klientka zdôverila, že zrušila zmluvu o stavebnom sporení a na účte má 5000 eur a všetky tieto informácie sprístupnil aj taxikárovi, rovnako aj jej meno, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do ochrany mena fyzickej osoby.

Ako ďalší príklad uvádzame rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 20C/138/2011 zo dňa 27.09.2011 týkajúci sa rozvodu manželstva medzi účastníkmi konania, ku ktorému došlo z dôvodu, že manžel videl hlavnú príčinu rozvratu manželstva v tom, že jeho manželka si našla záľubu v ezoterike, mágii a vo veštení. Jej manžel uviedol, že veľká zmena v správaní manželky nastala práve po tom, čo začala navštevovať veštice, ktoré jej vnukli myšlienku, že si nič počas života neužila a má konečne začať žiť, výsledkom čoho bol mimomanželský pomer s iným mužom a jej rozhodnutie opustiť rodinu.²¹

V prípade ak skutočne došlo k neoprávneným zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby, tak fyzická osoba má niekoľko možností, respektíve existuje niekoľko právnych prostriedkov na ochranu osobnosti. Právo na ochranu osobnosti môže fyzická osoba uplatňovať mimosúdne, prípadne súdnou cestou. Občiansky zákonník upravuje v ustanovení § 13 tri špecifické prostriedky na ochranu osobnosti, pričom fyzická osoba môže využiť hociktorý z nich. Je však pravdou, že nie každý prostriedok je vhodný na všetky prípady ochrany osobnosti, a preto je úlohou súdu, aby zvážil použitie toho, ktorého prostriedku. ²²

Občiansky zákonník stanovuje, že fyzická osoba má právo domáhať sa najmä upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti prostredníctvom negatórnej žaloby za účelom upustenia od neoprávneného konania, inými slovami, aby sa vyslovil zákaz zasahovania do práv spätých s osobnosťou človeka, pričom podmienkou je aby takýto zásah trval, respektíve pokračoval, alebo aby existovala hrozba jeho opakovania.

Fyzická osoba ma rovnako právo na to, aby sa následky takýchto zásahov odstránili, a to prostredníctvom reštitučnej žaloby za účelom obnovenia stavu, ktorý existoval pred neoprávneným zásahom, pričom podmienkou je, aby tieto následky bolo vôbec možné ešte odstrániť.

V ďalšom prípade má fyzická osoba právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia takzvanou satisfakčnou žalobou vo forme morálnej alebo finančnej satisfakcie, ktorá sa použije vtedy ak nepriaznivý následok neoprávneného zásahu už vznikol. Za primerané zadosťučinenie môžeme považovať napríklad ospravedlnenie. V prípade ak sa javí primerané zadosťučinenie ako nedostačujúce, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť osoby, teda v takomto prípade morálna satisfakcia nestačí, vtedy vzniká osobe aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

S uplatnením nemajetkovej ujmy v peniazoch možno súčasne žiadať aj náhradu utrpenej škody na zdraví, a to uplatnením bolestného, ktoré sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením zdravia, liečením, odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody alebo uplatnením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sa odškodňuje vtedy ak poškodenie na zdraví má preukázateľné nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb.

Pokiaľ ide o peňažnú výšku nemajetkovej ujmy, jej výška nie je pevne stanovená, závisí od okolností konkrétneho prípadu a je na rozhodnutí súdu ako sa s ňou vyporiada s prihliadnutím na závažnosť ujmy a na podmienky, za akých vznikla. Vo všeobecnosti teda môžeme povedať, že výška náhrady sa neurčuje podľa objektívnych, pevne stanovených pravidiel, preto súdom priznaná náhrada za porušenie toho istého práva za porovnateľných okolností môže mať rôznu výšku, pričom Občiansky zákonník minimálnu a maximálnu výšku náhrady nešpecifikuje.

Jednotlivé prostriedky na ochranu osobnosti možno použiť jednak jednotlivo, ale aj kombinovane v závislosti od intenzity zásahu do osobnostnej sféry človeka. Nemajetková ujma nie je preukázateľná, čo znamená, že nie je merateľná prístrojmi. Je možné ju len pociťovať pričom sa nemusí jednať iba o osobu, ktorej bola ujma spôsobená, ale takúto ujmu môže cítiť ktokoľvek, komu na osobe poznačenej ujmou záleží. Zároveň musí ísť o ujmu závažnú, pričom k tomu, aby bola náhrada priznaná je nevyhnutné skúmať, či danú ujmu v tej istej situácii alebo v spoločenskom postavení by vnímala aj každá iná fyzická osoba. Takáto nemajetková ujma vzniká nespravodlivým konaním, ktoré sa prejavuje ako ohrozenie alebo porušenie právnych povinností, ktoré často krát vyústia do takejto ujmy.

Toto konanie ma priamy dopad na kvalitu a spôsob života poškodeného, na jeho spoločenské a rodinné vzťahy či jeho osobný život. V niektorých prípadoch môže ujma vyvolať aj psychické problémy a podstatne sťažiť pracovný život poškodeného, pričom poškodeného sprevádza frustrácia, stres, úzkosť a trauma. Nie je vylúčené, že takáto ujma trvá až do smrti, čo znamená, že poškodený má doživotné následky.

Považujeme za nevyhnutné uviesť, že akékoľvek finančné odškodnenie nedokáže napraviť ujmu, ktorú daná osoba utrpela, respektíve jej postavenie v spoločnosti alebo bolesť, ktorú si vytrpela. Hlavnou úlohou takejto ujmy je zmierniť a zoslabiť následky neoprávneného zásahu do práv fyzickej osoby. ²³

Ak v dôsledku neoprávneného zásahu do práv spätých s osobnosťou človeka a s jej rozvojom vznikne fyzickej osobe škoda má oprávnená osoba nárok na náhradu škody proti tomu, kto jej škodu spôsobil. Náhradu škodu môže uplatniť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Nárok na náhradu škody môže uplatniť predovšetkým poškodený a v prípade ak poškodený zomrel, môžu tieto nároky uplatniť iba jeho dedičia. ²⁴ V prípade škody spôsobenej na zdraví, nemôžu dedičia uplatniť nárok na bolestné, respektíve nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože tieto nároky zanikajú vždy smrťou oprávneného. ²⁵

Záver

Nemajetková ujma sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Aj keď pojem nemajetkovej ujmy nemá zodpovedajúce legálne a možno povedať, že ani právno-teoretické vymedzenie, z občianskoprávneho hľadiska sa spája predovšetkým s ochranou osobnosti. Ujma vzniknutá v osobnostnej sfére fyzickej osoby, spôsobuje výrazné následky, ktorých odstránenie či zmiernenie sa dosahuje náročnejšie, pričom v niektorých prípadoch je to dokonca nemožné. Cieľom tejto práce bolo predovšetkým upozorniť, že aj v prípade veštenia vykonávaného v rozpore s akýmikoľvek pravidlami, dochádza k výraznému zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby, v krajnom prípade aj jej blízkych osôb, čo sa následne môže odzrkadliť vo viacerých oblastiach jej spoločenského života.

V súčasnosti čoraz viac ľudí využíva služby veštcov, a to práve za vidinou ich budúceho života. Nie každý veštec však vykonáva svoju činnosť nezištne za účelom pomoci ostatným, ale len z dôvodu nadobudnutia majetkového prospechu. V budúcnosti by sa mala striktne upraviť činnosť takýchto veštcov, ktorí v prípade, ak postupujú v rozpore so zákonom, ich konanie by malo byť prísne sankcionované.

Každý veštec vykonávajúc túto činnosť, by ju mal vykonávať v súlade so zásadou dobrých mravov a mal by sa vytvoriť akýsi kódex pravidiel správania sa, ktorým by pri výkone svojej činnosti postupoval.

Z dôvodu nedostatočnej právnej úpravy veštenia, ktorá je v podstate zakotvená len v rámci Živnostenského zákona medzi voľnými živnosťami, v súčasnosti nevieme zhodnotiť, ktorý veštec vykonáva svoju činnosť nezištne a ktorý ju vykonáva len za účelom obohatenia sa, a preto by sa mal vytvoriť aj akýsi orgán, ktorý by jednoznačne reguloval ich činnosť.

Autor: JUDr. Alica Fedorová

Zoznam použitej literatúry

BIENIK, Ján, 1993. Kto je kto a čo je čo v ľudovom liečiteľstve, ezoterike, psychotronike a alternatívnej medicíne. Eko- konzult: Bratislava. 160 s. ISBN 80-900550-5-2.
KŘÍŽOVÁ, Eva a kol., 2004. Alternativní medicína jako problém. Univerzita Karlova v Praze: Karolinum. 131 s. ISBN 80-246-0754-9.
STANČEK, Ľubomír, 2001. Evanjelium slovom. Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka: Spišská Kapitula – Spišské Podhradie. 200 s. ISBN 80-7142-086-7.
SHEALY, Norman, 2004. Léčení alternativní medicínou. Eko – konzult: Bratislava. 127 s. ISBN 80-8079-014-0.
TONDRA, František, 2004. Morálna teológia 2. Nadácia kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka: Spišská Kapitula – Spišské Podhradie. 275 s. ISBN 80-89170-04-8.
VOJČÍK, Peter, 2010. Občianske právo hmotné I. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 334 s. ISBN 978-80-7097-816-0
HEŘT, Jiří, 1998. Okultizmus v medicíně. In: Věda kontra iracionalita – Sborník přednášek českého klubu skeptiků SISYFOS a AV ČR. Praha: Academia, 169 s. ISBN 80-200-0710-
BOČKOVÁ, Anna. Zbavuje ľudí prekliatia. [12-28-2018] Dostupné na: http://slovenka.zenskyweb.sk/slovenka/zbavuje-ludi-prekliatia
BÖSZÖRMÉNYIOVÁ, Jana. Čo je to nemajetková ujma? [12-27-2018] Dostupné na: https://www.medipravnik.sk/clanky/co-je-to-nemajetkova-ujma-114/
POPOVIČ, Ján. Ako sa stať veštcom? [12-27-2018] Dostupné na: http://popovic.blog.pravda.sk/2018/09/26/ako-sa-stat-vestcom/
Pravidlá veštenia a obchodné praktiky [12-30-2018] Dostupné na: https://vestecpeter.webnode.sk/pravidla-vestenia/
Veštenie [12-27-2018] Dostupné na: https://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C5%A1tenie

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 20C/138/2011 zo dňa 27.09.2011
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sž/7/2015 zo dňa 22.06.2017.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol sp. zn. 5Sž/4/2015 zo dňa 28.03.2017.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/13/2015 zo dňa 20.12.2017.
Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 2006/2004 ( ďalej len ,,smernica o nekalých obchodných praktikách“ ).

¹ STANČEK, Ľubomír, 2001. Evanjelium slovom. Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka: Spišská Kapitula – Spišské Podhradie. s. 43. ISBN 80-7142-086-7.
² TONDRA, František, 2004. Morálna teológia 2. Nadácia kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka: Spišská Kapitula – Spišské Podhradie. s. 26. ISBN 80-89170-04-8. Počet strán 275
³ BOČKOVÁ, Anna. Zbavuje ľudí prekliatia. [12-27-2018] Dostupné na: http://slovenka.zenskyweb.sk/slovenka/zbavuje-ludi-prekliatia
⁴ Predpovedanie budúcnosti. [12-27-2018] Dostupné na: https://www.jw.org/sk/publikacie/casopisy/strazna-veza-c-2-2018-maj-jun/...
⁵ BOČKOVÁ, Anna. Zbavuje ľudí prekliatia. [12-28-2018] Dostupné na: http://slovenka.zenskyweb.sk/slovenka/zbavuje-ludi-prekliatia
⁶ Veštenie [12-27-2018] Dostupné na: https://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C5%A1tenie
⁷ POPOVIČ, Ján. Ako sa stať veštcom? [12-27-2018] Dostupné na: http://popovic.blog.pravda.sk/2018/09/26/ako-sa-stat-vestcom/
⁸ KŘÍŽOVÁ, Eva a kol. Alternativní medicína jako problém, 2004. Univerzita Karlova v Praze: Karolinum. s. 35-36. ISBN 80-246-0754-9.
⁹ HEŘT, Jiří, 1998. Okultizmus v medicíně. In: Věda kontra iracionalita – Sborník přednášek českého klubu skeptiků SISYFOS a AV ČR. Praha: Academia, s. 142. ISBN 80-200-0710-5.
¹⁰ BIENIK, Ján, 1993. Kto je kto a čo je čo v ľudovom liečiteľstve, ezoterike, psychotronike a alternatívnej medicíne. Eko- konzult: Bratislava. s. 21. ISBN 80-900550-5-2.
¹¹ SHEALY, Norman, 2004. Léčení alternativní medicínou. Eko – konzult: Bratislava. s. 58-59. ISBN 80-8079-014-0.
¹² Pravidlá veštenia a obchodné praktiky [12-30-2018] Dostupné na: https://vestecpeter.webnode.sk/pravidla-vestenia/
¹³ Ustanovenie § 32 odsek 1 aj Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách
¹⁴ Ustanovenie § 32 odsek 2 aj Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách
¹⁵ Bližšie pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sž/7/2015 zo dňa 22.06.2017. Obdobným spôsobom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol aj v prípade sporu sp. zn. 5Sž/4/2015 zo dňa 28.03.2017 a v spore sp. zn. 5Sž/13/2015 zo dňa 20.12.2017
¹⁶ Článok 2 písm. d) Smernice o nekalých obchodných praktikách
¹⁷ Článok 2 písm. e) Smernice o nekalých obchodných praktikách
¹⁸ BÖSZÖRMÉNYIOVÁ, Jana. Čo je to nemajetková ujma? [12-27-2018] Dostupné na: https://www.medipravnik.sk/clanky/co-je-to-nemajetkova-ujma-114/
¹⁹ Ustanovenie § 11 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
²⁰ Bližšie pozri Rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 12C/85/2014 zo dňa 16.02.2016 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/648/2016 zo dňa 28.09.2017
²¹ Bližšie pozri Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 20C/138/2011 zo dňa 27.09.2011
²² VOJČÍK, Peter, 2010. Občianske právo hmotné I. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. s. 111. ISBN 978-80-7097-816-0.
²³ BÖSZÖRMÉNYIOVÁ, Jana. Čo je to nemajetková ujma? [12-27-2018] Dostupné na: https://www.medipravnik.sk/clanky/co-je-to-nemajetkova-ujma-114/
²⁴ V zmysle ustanovenia § 15 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
²⁵ VOJČÍK, Peter, 2010. Občianske právo hmotné I. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. s. 111. ISBN 978-80-7097-816-0.