Independence of a police officer - an authorized member in the shortened criminal investigation

Abstrakt: V článku venujeme pozornosť téme: Procesná samostatnosť povereného príslušníka v trestnom konaní, konkrétne so zameraním na nezávislosť policajta – povereného príslušníka pri skrátenom vyšetrovaní trestného činu. V článku sa venujeme postaveniu policajta ako orgánu činného v trestnom konaní, jeho procesnej samostatnosti a nezávislosti povereného príslušníka Policajného zboru pri skrátenom vyšetrovaní.
Kľúčové slová: procesná samostatnosť, skrátené vyšetrovanie

Abstract: In the article, we pay attention to the topic: Procedural independence of an authorized member in criminal proceedings, specifically with a focus on the independence of a police officer - an authorized member in an abbreviated criminal investigation. In this article, we deal with the position of a police officer as a body active in criminal proceedings, his procedural independence and the independence of an authorized member of the Police Force in an abbreviated investigatio
Key words: procedural independencee, abbreviated investigation

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Úvod

Na úvod daného titulku by som vložila svoju vlastnú myšlienku, postreh z policajného prostredia a praxe. Z hľadiska definície právnych noriem trestného práva je niekedy problém tieto ustanovenia aplikovať na „policajné prostredie“. Práve jednou z vecí, ktoré sú „fascinujúce“, je práve spomínané a aj verejnosti známe „vykonávanie procesných úkonoch kvôli štatistike“ a tým obmedzenie procesnej samostatnosti policajtov.

Policajti, ktorí vykonávajú procesné úkony, sú procesne samostatní a s nadriadenými by sa mali iba radiť o skutočnostiach, ktoré sú zložitejšie, alebo ktoré nevedia vyriešiť sami, prípadne o právnej kvalifikácií skutku Ale za všetky svoje úkony zodpovedajú iba prokurátorovi a vo svojej činnosti. Je to v praxi skutočne tak?

1. Zaradenie policajta v trestnom konaní

Trestné právo je jedno z odvetví verejného práva, ktoré sa delí na trestné právo hmotné, jeho právna úprava je obsiahnutá v Trestnom zákone, a na trestné právo procesné, ktorého právna úprava je obsiahnutá v Trestnom poriadku. Trestné právo procesné upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní a prerokúvaní trestných činov a pri výkone rozhodnutí, ako aj práva a povinnosti osôb zúčastňujúcich sa na trestnom konaní.

Počas trestného konania orgány činné v trestnom konaní, ktorými sú policajt a prokurátor, zhromažďujú informácie ku skutku, ktorý je predmetom vyšetrovania, pričom tieto všetky informácie zhromažďujú a vedú v rôznych spisoch a registroch. V priebehu trestného konania sa vedú spisy, policajt vykonávajúci vyšetrovanie vedie vyšetrovací spis, policajt vykonávajúci operatívno-pátraciu činnosť vedie policajný spis operatívneho charakteru a napr. prokurátor vedie dozorový spis. Taktiež sa informácie zaznamenávajú v rôznych registroch, kde sa vedie napr. pátranie po osobách a veciach.

Vyšetrovací spis vedie policajt, ktorý vykonáva vyšetrovanie. Kto sa rozumie na účely trestného konania policajtom a koho zákon teda povoláva na vykonávanie trestného konania je upravené v §10 ods. 8 Trestného poriadku, kde je uvedené, že :
„Policajtom sa na účely aplikácie Trestného poriadku rozumie
a. vyšetrovateľ Policajného zboru,
b. vyšetrovateľ finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní,
c. poverený príslušník Policajného zboru,
d. poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl,
e. poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a v objektoch Zboru väzenskej a justičnej stráže aj jeho zamestnancov a o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe,
f. poverený pracovník finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní,
g. veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi“¹
(ďalej len policajt)

Ďalej v ods. 9 a 10 vymedzuje, že policajtom sa rozumie aj príslušník iného štátu, poverený vykonávať vyšetrovanie a policajtom, ako orgánom činným v trestnom konaní, je aj iný policajt ako uvedený v ods. 8 a to policajt, ktorého na to oprávňuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vykonávanie rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní a to vyhláška č. 192/2017 Z. z. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní.

Z uvedeného vyplýva, že trestné právo, Trestný poriadok nepovoláva a neoprávňuje na vykonávanie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania všetkých policajtov, ale iba vymedzený okruh, prípadne vo vymedzenom rozsahu. Ide o taxatívny výpočet osôb, policajtov, ktorých teda môžeme označovať za orgány činné v trestnom konaní a ktorí majú prístup k vyšetrovacím spisom.

Orgánmi činnými v trestnom konaní teda sú prokurátor a policajt. Policajt najmä zisťuje trestný čin, vyšetruje jeho spáchanie a v priebehu prípravného konania vykonáva dôkazy a v rámci svojich oprávnení vydáva rozhodnutia a prokurátor vykonáva dozor v prípravnom konaní nad týmto policajtom.

2. Procesná samostatnosť policajta

V súčasnosti, podľa platnej právnej legislatívy, je policajt procesne samostatný a sám vedie a vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie; jediným, čím je podľa zákona obmedzený, je, že prokurátor mu je oprávnený dávať pokyny, ktoré sú pre neho záväzné.

Trestný poriadok v ustanovení § 201 hovorí o spoločnom postupe povereného príslušníka a vyšetrovateľa Policajného zboru v rámci vyšetrovania a skráteného vyšetrovania. V tomto ustanovení Trestný poriadok ukladá vyšetrovateľovi plnú zodpovednosť za zákonné a včasné vykonanie vyšetrovacích úkonov. Všetky rozhodnutia o postupe, o vyšetrovaní a vykonaní vyšetrovacích úkonov robia vyšetrovatelia samostatne, okrem prípadov, keď k tomu treba súhlas prokurátora alebo sudcu pre prípravné konanie. Úkony uvedené v ustanovení § 231 Trestného poriadku je oprávnený vykonávať iba prokurátor. Policajt potrebuje súhlas alebo príkaz prokurátora, alebo sudcu pre prípravné konanie pri väčšine inštitútov upravených v štvrtej a piatej hlave prvej časti Trestného poriadku.

Policajt je vo veciach, ktoré vyšetruje, procesne samostatný a je viazaný iba ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom a pokynmi prokurátora a súdu. ²

Z uvedeného vyplýva, že zákon, v našom prípade Trestný poriadok, povoláva jedine pro-kurátora a vyšetrovateľa, resp. povereného príslušníka, aby viedol a vykonával vyšetrovanie a v danej veci vydal príslušné rozhodnutie, teda nie médiá, nie nadriadených vyšetrovateľa, nie politikov, nie súdy, nie tretí sektor.

Policajt Policajného zboru, ktorý vedie vyšetrovanie v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedče-nia. Teda jedine on je oprávnený vydávať rozhodnutia a pri tomto rozhodovaní byť nezávislý a procesne samostatný. Slovko „nezávislosť“ podľa gramatického výkladu znamená – slobo-da, schopnosť sám rozhodovať, sám konať, suverenita a pod..

Uvedené môžeme uviesť na príklade. Po prijatí trestného oznámenia je uvedené trestné oznámenie pridelené policajtovi na jeho preskúmanie a posúdenie, či napr. ide o trestný čin. Následne je policajt povinný v danej veci rozhodnúť, a to tak, že buď začne trestné stíhanie, prípadne trestné oznámenie odmietne alebo odloží, ak nejde o trestný čin, ale daný skutok by mohol byť priestupkom. Uvedené rozhodnutie, ktoré policajt vydá a signalizuje svojím podpisom je akt aplikácie práva, v ktorom je vyjadrený jeho právny názor na vec, policajt autoritatívne riešil otázku, či skutok napĺňa formálne a materiálne znaky trestného činu, teda postupuje tak, ako mu to ukladá Trestný poriadok.

Policajt je následne povinný do 48 hodín doručiť rozhodnutie o trestnom oznámení (uznesenie) príslušnému dozorujúcemu prokurátorovi, ktorý toto uznesenie preskúma a jedine on je oprávnený v zmysle § 230 ods. 2 Trestného poriadku dávať policajtovi záväzné pokyny a mô-že zrušiť toto uznesenie, ak sa s ním nestotožní. Z tohto vyplýva, že Trestný poriadok povoláva jedine prokurátora, aby preskúmaval správnosť rozhodnutia vyšetrovateľa PZ, nie médiá, nie poli-tikov, nie nadriadených vyšetrovateľa.

Nadriadení policajta nemajú podľa Trestného poriadku žiadne oprávnenie preskúmavať zákonnosť a správnosť rozhodnutí policajta v trestnom konaní, nemajú právo dávať policajtovi zá-väzné pokyny a ani nemajú právo prikazovať policajtovi ako hodnotiť dôkazy, pretože ako som už spomenula vyššie, policajt hodnotí dôkazy na základe svojho vnútorného presvedčenia.

Vzťah policajta a dozor vykonávajúceho prokurátora ako orgánov činných v trestnom ko-naní sa riadi iba Trestným poriadkom, z ktorého ustanovení nie je priznané policajtovi, a tobôž ani jemu nadriadenému podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam prokurátora pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní, ani žiadať o preskúmanie postupu jemu nadriadený-mi orgánmi podľa zákona o prokuratúre č. 153/2001 Z. z.

Príslušný prokurátor preskúmava uznesenia policajta po ich doručení z úradnej povinnosti a je iba na ňom, či sa s uznesením stotožní alebo ho zruší podľa § 230 ods. 2, písm. e) Trestného poriadku, na toto nepotrebuje výzvy od iných subjektov (predstaviteľov PZ).

Z uvedeného teoretického vymedzenie vyplýva, že policajt, ktorého Trestný poriadok povoláva na vykonávanie skráteného vyšetrovania alebo vyšetrovania, je procesne samostatný vo vedení trestného konania, pričom hranice jeho samostatnosti sú obmedzené platnou právnou legislatívou a jeho činnosť kontroluje výlučne dozorujúci prokurátor, ktorý má jediný „legálnu možnosť“ zmeniť rozhodnutie policajta a upozorniť na jeho nesprávny a nezákonný postup vo vedení vyšetrovania. Žiadne iné osoby Trestný poriadok nepovoláva na výkon takejto kontrolnej činnosť v rámci trestného konania. Z čoho vyvodzujem záver, že ani nadriadení policajti nemôžu zasahovať do jeho procesnej nezávislosti a riadiť priebeh vyšetrovania.

Ale je to aj v skutočnosti tak? Je možné zabezpečiť procesnú samostatnosť policajta v priebehu trestného konania, ktorá spočíva iba v dozore prokurátora?

Keď vezmeme do úvahy, že Policajný zbor je hierarchicky usporiadaný, pričom jednotlivé funkcie sú volené, ale nie spomedzi napr. policajtov, ale sú vybrané „nadriadenými nadriadených“, je vôbec možne v hierarchicky usporiadanom systéme, ktorý je stále viac socialistický ako demokratický, zabezpečiť procesnú samostatnosť policajtov, tak ako to ustanovuje Trestný poriadok? Ak to tak však nie je, ako môžu ľudia a spoločnosť veriť, že ich polícia ochráni a ich práva budú spravodlivo uplatnené?

V médiách počúvajú ľudia iba, že sa o trestných činoch vedie nezávislé vyšetrovanie. Je pravda, že podľa noriem trestného práva vyšetrovanie nezávislé je. Ale ide o to, či je táto aplikácia dostatočná a či vôbec je ju možné zabezpečiť.

Nezávislosť príslušníkov Policajného zboru pri vykonávaní vyšetrovania trestných činov je garantovaná v § 7 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, podľa ktorého príslušník Policajného zboru vo veciach, ktoré vyšetruje, vykonáva všetky úkony samostatne.³

Čo sa týka samotného pojmu účinného vyšetrovania, ktoré realizujú orgány činné v trestnom konaní, aby samotné vyšetrovanie spĺňalo kritérium účinnosti, musí podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva spĺňať kumulatívne nasledujúce požiadavky:
a) nezávislé a nestranné,
b) dôkladné a dostatočné,
c) rýchle a
d) podrobené kontrole verejnosti.

Požiadavka dôkladnosti a dostatočnosti znamená, že orgány činné v trestnom konaní prijali relevantné opatrenia na zabezpečenie dôkazov o vyšetrovanom skutku vrátane zabezpečenia očitých svedkov, pri súčasnom využití forenzných metód. Závery samotného vyšetrovania musia byť založené na dôkladnej, nestrannej a objektívnej analýze všetkých relevantných skutočností, ktoré boli objasnené v rámci vykonaného vyšetrovania.

3. Nezávislosť povereného príslušníka Policajného zboru pri skrátenom vyšetrovaní

Čo sa týka skráteného vyšetrovania v Trestnom poriadku konkrétne v § 202 s poukazom na § 10 ods. 8 je uvedené, že policajti, ako orgán činný v trestnom konaní, vykonávajú vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie, pričom Trestný poriadok presne vymedzuje, aký policajt môže vykonávať vyšetrovanie a aký policajt skrátené vyšetrovanie.

Skrátené vyšetrovanie môže v zmysle Trestného poriadku vykonávať vyšetrovateľ a poverený policajt. Poverený policajt vykonáva skrátené vyšetrovanie o prečinoch, za ktoré Trestný zákon vo svojej osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 3 roky.

Poverený príslušník je policajt ustanovený do tejto funkcie po splnení podmienok v zmysle platnej právne úpravy, najmä po nadobudnutí špecializovaného policajného vzdelania zameraného na vykonávanie tejto činnosti.

Poverený príslušník, ktorý vedie skrátené vyšetrovanie, je pre účely trestného konania zaradený medzi orgán činný v trestnom konaní.

Procesná činnosť povereného príslušníka v skrátenom vyšetrovaní tvorí samostatnú etapu skúmania trestnej činnosti páchateľa, pričom zisťuje skutkový stav veci, ktorý musí byť bez dôvodných pochybností. Činnosť povereného príslušníka v skrátenom vyšetrovaní prebieha v zákonom stanovenej a regulovanej forme, ktorej výsledok má podobu presne určených trestnoprávnych aktov. Pri výkone svojej funkcie v trestnom konaní je procesne samostatný, musí však brať ohľad na základné zásady trestného konania, na ktorých je postavené celé trestné konanie.

Policajt v trestnom konaní hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností. Ide o činnosť, ktorá sa vyznačuje prvkami analýzy, pri ktorej policajt hodnotí dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, kde po hodnotiacej časti vykonaných dôkazov nasleduje zhmotnenie jeho záveru do vydania konkrétneho rozhodnutia, najčastejšie vo forme uznesenia.

Do hodnotiacej časti postupu policajta vstupujú nielen samotné dôkazy, ale aj jeho praktické skúsenosti, vedomosti o súvisiacich právnych predpisoch aj z iných právnych odvetví, a v konečnom dôsledku aj schopnosti zdôvodniť si svoje rozhodnutie.

Záverom je rozhodnutie, ktorého náležitosti upravuje zákon, pričom súčasne musí byť preskúmateľné a policajt by mal uviesť, akými úvahami sa spravoval a čo ho v konečnom dôsledku viedlo napr. k vzneseniu obvinenia.

Často proti sebe stoja dve skupiny dôkazov a je vhodné, aby policajt uviedol, ktoré dôkazy považoval za rozhodujúce, ktoré, povedzme, vyhodnotil ako účelové a nepravdivé a podobne. Trestný poriadok nepripisuje jednotlivým dôkazom určitú stanovenú dôkaznú hodnotu, či silu, alebo relevantnosť, preto hodnotenie dôkazov nie je akýmsi mechanickým spočítaním dôkazov svedčiacich v prospech a v neprospech, a podľa matematickej prevahy sa nakoniec určí výsledok. Toto by bolo nemožné, pretože aj teória trestného práva rozoznáva priame aj nepriame dôkazy, ktoré v nepochybne rozdielnej miere potvrdzujú alebo vyvracajú určitú dokazovanú skutočnosť.

Jednou z hlavných úloh vyšetrovateľov a policajných orgánov v trestnom konaní je aktívne pomáhať prokurátorovi pri efektívnej realizácii trestného stíhania. Ich aktivita v trestnom konaní je pre prokurátora mimoriadne významná, pretože vyšetrovatelia a policajné orgány disponujú špeciálnymi kvalifikačnými a technickými predpokladmi potrebnými na vyhľadávanie a zabezpečovanie informácií v trestnom konaní. Tým, že majú k dispozícii veľké množstvo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti a informačno-technických prostriedkov, majú najlepšie predpoklady na zistenie, či je skutok trestným činom a na odhalenie a vypátranie jeho páchateľa. ⁴

Činnosť prokurátora je preto determinovaná činnosťou vyšetrovateľov a policajných orgánov a práve výsledky ich práce mu umožňujú vytvoriť si závery o dôvodnosti trestného stíhania a podania obžaloby.

Do právomoci iba prokurátora patrí vstupovať do konania iného orgánu činného v trestnom konaní, hodnotiť okolnosti týkajúce sa dôkaznej stránky, samotného priebehu vyšetrovania a hodnotiť jednotlivé rozhodnutia vydané inými orgánmi činnými v trestnom konaní.

No veľmi dôležité je zamerať sa na otázku, či je poverený príslušník Policajného zboru vážne reálne samostatný?

Na základe už vyššie spomenutého je zrejmé, že zákon povoláva jedine orgány činné v trestnom konaní (prokurátora a policajta, a to konkrétne ustanoveného policajt v § 10 ods. 8), aby vykonával trestné konanie, vykonávali procesné úkony a rozhodli vo veci. Žiadny iný subjekt nemá právo rozhodovať o chode vyšetrovania.

Policajti vykonávajú trestné stíhanie, konanie v prípravnom konaní, pričom ich činnosť kontroluje v zmysle ustanovení Trestného poriadku prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad zákonnosť konania, môže dávať policajtom záväzné pokyny, výčitky pre pochybenie v trestnom konaní, ktorý môže nazerať do spisov a vykonať aj sám rozhodnutia za policajta. Žiadnym iným osobám Trestný poriadok neukladá povinnosti alebo práva pri kontrole vedenia trestného konania policajtmi, dokonca ani ich nadriadeným.

Ako je to teda možné, že dochádza ku kontrole spisov zo strany neoprávnených osôb, iných ako prokurátora a že sú dávané záväzné pokyny ako viesť vyšetrovanie?

V demokratickej spoločnosti má byť nezávislosť vyšetrovania samozrejmosťou, preto by mal byť poverený príslušník, vyšetrovateľ rezistentný voči tlaku médií, tretieho sektora a aj svojich nadriadených, lebo jedine on je v rámci Policajného zboru zákonodarcom povolaným, aby rozhodol o trestných oznámeniach.

Ďalej aspoň okrajovo možno poznamenať, že policajt má svojho priameho nadriadeného, ktorý kontroluje dodržiavanie predpisov, dochádzku, dovolenku, diéty a bežné služobné vzťahy, čiže riadi, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby (keďže policajt nie je v pracovnom, ale v služobnom pomere na základe zloženia prísahy podľa osobitného zákona) a vie, že zodpovedá za správny priebeh, právny postup a právny názor počas vyšetrovania najmä prokurátorovi vykonávajúcemu dozor nad trestným konaním. Okrem toho sú zákonné pravidlá pre územnú a vecnú príslušnosť policajta, ktoré jednak odvodzujú miestnu príslušnosť podľa miesta činu a príslušnosti zákonného príslušného súdu, sudcu a prokurátora, ale aj vecnú príslušnosť podľa charakteru a závažnosti trestného činu danú aj výškou trestu a špecializácie odboru polície.

Činnosť povereného policajta však nie je kontrolovaná len zo strany prokuratúra, ale aj zo strany nadriadených, kde je od nadriadených hrozba disciplinárneho konania a zo strany Úradu inšpekčnej služby, ktorej novelou Trestného poriadku je daná možnosť viesť vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch spáchaných príslušníkmi Policajného zboru, čo do značnej miery taktiež predstavuje obmedzenie procesnej samostatnosti policajta.

Typickým príkladom tohto javu je napríklad ohliadka miesta činu pri dopravnej nehode s následkom smrti. Na miesto trestného činu, dopravnej nehody okrem výjazdovej skupiny dorazí i príslušný okresný a krajský riaditeľ, ktorí sa priamo na mieste dopravnej nehody – kde pritom pri doslovnej aplikácie noriem trestného práva nemajú čo robiť, oboznamujú s dôležitými informáciami a niekedy i zasahujú do priebehu dokumentácie trestného činu. Taktiež sa na tomto mieste nedá opomenúť prípadný trestný čin vraždy, keď sa na mieste trestného činu vystrieda celé užšie vedenie príslušných útvarov, čím sa môže pristúpiť k zmareniu objasnenia trestného činu, pretože prvotná obhliadka miesta činu patrí k úkonom, ktoré sa veľakrát už nedajú zopakovať.

Je však veľmi ťažké dokázať, či policajt konal na pokyn nadriadeného z dôvodu, že ak je pokyn daný, je len ústny, pričom jeho nesplnenie môže byť pod hrozbou prepustenia policajta zo služobného pomeru a jeho nahradenie, pretože každý človek je nahraditeľný; potom sa však do samostatnej práce policajta taktiež vkladá určitá hrozba straty miesta.

Na záver by som uviedla asi toľko, že v demokratickej spoločnosti má byť nezávislosť vyšetrovania samozrejmosťou, preto by mal byť vyšetrovateľ rezistentný voči tlaku médií, tretie-ho sektora, politikov a aj svojich nadriadených, lebo jedine on je v rámci Policajného zboru zákonodarcom povolaný, aby rozhodoval o trestných oznámeniach. Cieľom článku však nebolo dehonestovať chod Policajného zboru, ale vo všeobecnosti poukázať na to, čo sa rozumie pod procesnou samostatnosťou povereného príslušníka a ako by mala byť správne aplikovateľná.

Záver

Autorka sa vo svojom článku zaoberala problematikou procesnej samostatnosti orgánov činných v trestnom konaní so zameraním na poverených príslušníkov Policajného zboru vykonávajúcich skrátené vyšetrovanie, ktoré v súčasnosti neodmysliteľne patria k nástrojom štátu zabezpečujúcim kontrolu kriminality a jej postih. V polícii do dnešných dní funguje doslova socialistický model riadenia práce a akékoľvek snahy o jeho zmenu sú nielenže prakticky nemožné, ale s poukazom na názory elít a vžitosť tohto systému do každodennej práce policajtov, doslova vylúčené. V zmysle Trestného poriadku platí, že policajt vedúci skrátené vyšetrovanie, či vyšetrovanie (tzv. poverený príslušník PZ či vyšetrovateľ PZ), je procesne samostatný a mal by teda samostatne viesť svoju časť trestného konania. Je však, žiaľ, bežnou praxou, že do priebehu vyšetrovania zasahuje množstvo policajných funkcionárov. Vedú ich k tomu rôzne pohnútky, buď je to len snaha získať informácie o veci, či už pre seba alebo pre nadriadených, alebo len pocit vlastnej nenahraditeľnosti. V každom prípade policajní funkcionári priamo z pozície policajnej funkcie úkolujú policajta, ako má konať a v podstate tým ignorujú znenie Trestného poriadku. Uvidíme, čo prinesie pripravovaná reforma Policajného zboru, ale pevne verím, že zmenu smerujúcu k zákonnejšiemu trestnému konaniu.

Autorka: JUDr. Marika Briatková

Zoznam použitej literatúry

MUSIL, J. − KRATOCHVÍL, V. − ŠÁMAL, P. a kol.: Kurs trestního práva: Trestní právo procesní. 2. přeprac. vyd. Praha: C. H. Beck, 2003.
Viktoryová, J. et al.: Činnosť policajných orgánov v skrátenom vyšetrovaní, Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave, 2002.
Zákon č. 171/1993 Z. z o Policajnom zbore
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

¹ § 10 ods. 8 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
² Viktoryová, J. et al.: Činnosť policajných orgánov v skrátenom vyšetrovaní, Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave, 2002, s. 84.
³ § 7 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z o Policajnom zbore
⁴ MUSIL, J. − KRATOCHVÍL, V. − ŠÁMAL, P. a kol.: Kurs trestního práva: Trestní právo procesní. 2. přeprac. vyd. Praha: C. H. Beck, 2003, s. 257.