Obec ako osobitný žiadateľ a prijímateľ prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie

nov 20 2022

The municipality as a special applicant and recipient of the structural funds of the European Union

Anotácia: Autorka v príspevku analyzuje využívaniu prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie subjektmi územnej samosprávy - obcami
Kľúčové slová: Štrukturálne fondy Európskej únie, obec

Anotation: In the article, the author analyzes the use of funds from the structural funds of the European Union by entities of territorial self-government - municipalities
Keywords: Structural funds of the European Union, municipality

Úvod

Európska únia je v súčasnej dobe jedným z najviac integrovaných zoskupení sveta. Štáty, ktoré zoskupuje, sú navzájom prepojené na hospodárskej aj politickej úrovni. Toto zoskupenie štátov prešlo viacerými historickými zmenami. Pričleňovaním nových štátov nastali ekonomické, sociálne a kultúrne rozdiely medzi štátmi. Z tohto dôvodu sa začala vo väčšom rozsahu realizovať regionálna politika EÚ. Na realizáciu bol vytvorený systém finančných nástrojov tzv. „štrukturálne fondy“, ktoré slúžia na vyrovnávanie rozdielov v regiónoch EÚ. O poskytovanie pomoci zo štrukturálnych fondov, ako forma finančnej pomoci, sa môžu v postavení oprávnených subjektov uchádzať aj obce. Financie poskytnuté obciam z fondov EÚ prispievajú k modernizácií obcí, k lepšiemu výkonu samosprávnych aktivít a zvyšujú kvalitu života občanov obce.

1. Štrukturálne fondy Európskej únie

EÚ považujeme za najväčšie ekonomicko - integračné zoskupenie v Európe.1 Na základe rozdielov medzi členskými štátmi sa v Európskom spoločenstve začal proces, v rámci ktorého dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov, ktorý môžeme nazvať ako politika súdržnosti (kohézna politika). O kohéznej politike sa začalo hovoriť až v 80. rokoch a často býva označovaná aj ako regionálna politika. Pod kohéznou politikou možno chápať riadiacu činnosť štátu a inštitúcií územnej pôsobnosti, ktorá smeruje k zlepšeniu podmienok pre dynamický a všestranný rozvoj regiónov s maximálnym využitím geografického, ľudského a ekonomického potenciálu. 2 Na vyrovnanie rozdielov medzi členskými štátmi bol v rámci kohéznej politiky Európskej únie vytvorený mechanizmus finančnej pomoci. Nástrojom finančnej pomoci pre menej rozvinuté regióny členských štátov sa stali tzv. „štrukturálne fondy“. Štrukturálne fondy by sme mohli charakterizovať ako nástroje politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti EÚ. Prostriedky z týchto fondov sú určené na pomoc menej rozvinutým regiónom v rámci celej EÚ.

Využívanie prostriedkov zo ŠF znamená pre ekonomicky slabšie regióny EÚ možnosť, ako urýchliť proces rozvoja a dostať sa na úroveň ostatných regiónov. 3 Finančná pomoc je zameraná predovšetkým na sociálny a ekonomický rozvoj regiónov, čím sa zabezpečuje vyššia konkurencieschopnosť daných oblastí členských štátov. Napriek tomu, že všetky ŠF pôsobia spoločne, každý má svoje špecifické pôsobenie. ŠF neslúžia na financovanie individuálnych projektov nezapadajúcich do navrhovaných stratégií, koncepcií a plánov, ale slúžia na financovanie viacročných programov regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a Európska komisia. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých Európskou komisiou pre EÚ ako celok. 4 Jedným zo subjektov, ktoré majú možnosť uchádzať sa o finančnú pomoc prostredníctvom využívania príspevkov zo ŠF sú obce.

Postup územnej samosprávy o podávanie žiadostí

V tejto časti príspevku si priblížime postup podávania žiadosti obcí a priebeh prideľovania finančných prostriedkov zo Štrukturálnych fondov. Obce si zabezpečujú vlastné hospodárenie s vlastným majetkom, ktoré upravuje zákonom č.138/1991 Zb. o majetku obcí. Obce sú správcami miestnych daní a poplatkov, čo znamená, že zabezpečujú výkon správy týchto daní a poplatkov, ktorých daňové určenie je na obci. 5 V čl. 65 Ústavy Slovenskej republiky je zakotvený princíp hospodárskej samostatnosti obcí ako subjektov územnej samosprávy. Obec si podľa zákona o obecnom zriadení vytvára vlastný rozpočet, ktorý tvorí základ finančného hospodárenia obce. Rozpočet obce je upravený zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Avšak pri hospodárení musí obec rešpektovať aj ustanovenia zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ktoré sú zahnuté v rozpočte obce, tieto prímy však vo viacerých prípadoch pokryjú iba výkon základných kompetencií obcí. 6 V prípade realizácie väčších projektov v obci by na náklady projektov nepostačovali finančné prostriedky z vlastných príjmov, z uvedeného dôvodu obce musia získať finančné prostriedky z iných zdrojov financovania, akými sú napr. dotácie zo štátneho rozpočtu a z iných zdrojov financovania (úvery). Jednou z možností financovania projektov obce sú aj príspevky zo ŠF.

Obrázok 1 Proces prípravy a realizácie projektu ROP

Celý postup uchádzania sa o príspevkov zo ŠF je upravený legislatívou EÚ a SR, ktorá bola prijatá v súlade s legislatívou EÚ. Vôbec prvým krokom, na základe ktorého sa môže obec uchádzať o príspevky zo ŠF je vyhlásenie výzvy na predkladanie žiadostí v rámci operačných programov. Túto výzvu vyhlasuje riadiaci orgán. Výzvy sú uverejnené na internetových stránkach riadiaceho orgánu. „Riadiaci orgán je ústredný orgán štátnej správy určený vládou, na realizáciu operačného programu“. Výzva obsahuje technicko-organizačné náležitosti vypracovania a predkladania žiadosti o NFP. Zároveň obsahuje popis predkladania, prijímania a registrácie žiadosti, formálne náležitosti, ktorými sú napr.: aký orgán výzvu vyhlasuje, dátum vyhlásenia výzvy, dátum ukončenia výzvy a iné.. Vo výzve sú určené subjekty, ktoré sa môžu uchádzať o finančnú pomoc z fondov EÚ, na účely zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva sa tieto subjekty nazývajú ako „oprávnené subjekty“.Žiadateľ, ktorý splnil kritéria, je následne oprávnený podať žiadosť riadiacemu orgánu. Dôležitá časť v rámci procesu uchádzania sa o NFP je vypracovanie žiadosti o NFP obcou. Žiadosť je základný dokument, ktorý sa vypracováva v nadväznosti na aktuálnu výzvu na predkladanie žiadosti o NFP, ktorým žiada obec riadiaci orgán o spolufinancovanie z finančných prostriedkov alokovaných na príslušný operačný program v súlade s §13 zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Žiadosť musí byť vypracovaná so všetkými svojimi náležitosťami v stanovenom limite, ktorý je určený vo výzve. Dôležité je, že v zmysle § 12, ods. 2 zákona o pomoci a podpore z fondov Európskeho spoločenstva nie je na poskytnutie pomoci a podpory právny nárok, čo znamená, že aj žiadosť, ktorá spĺňa všetky podstatné náležitosti nemusí byť úspešná. To je skutočnosť, s ktorou musí žiadateľ počítať. Kvalitné a kompletné vypracovanie projektu je prvým a základným krokom k úspechu získať prostriedky z EÚ. S prvými problémami sa žiadateľ, v našom prípade obec, môže stretnúť hneď pri príprave a predkladaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Žiadosť sa pripravuje podľa pravidiel, ktoré sú stanovené vo výzve na predkladanie žiadostí, ktorú vyhlasuje poverené ministerstvo ako riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán riadiaceho orgánu, ktorým je spravidla ministerstvom poverená agentúra. Samotná výzva býva stručná, avšak odkazuje na ďalšie rozsiahle dokumenty, najmä na: Príručku pre žiadateľa, formulár žiadosti a podporné formuláre, ale aj na kmeňové dokumenty dohodnuté s Európskou komisiou, ktoré popisujú pravidlá a limity jednotlivých výziev. Konanie o žiadosti sa začína dňom jej doručenia riadiacemu orgánu, ktorý skúma a zisťuje, či sú splnené podmienky určené vo výzve.

Žiadosti sú hodnotené po viacerých stránkach:

  • po formálnej stránke: sú hodnotené pracovníkmi riadiaceho orgánu. Hodnotí sa, či je žiadosť vyplnená správne, sú pripojené všetky požadované dokumenty, sú splnené pravidlá hospodárskej súťaže,
  • po technickej stránke: či je projekt relevantný z hľadiska Operačného programu, aktivity sú v rámci projektu z hľadiska Operačného programu vhodné atď.,
  • po finančnej stránke: či má žiadateľ dostatočné vlastné zdroje na uskutočnenie projektu, náklady na projekt zodpovedajú plánovaným aktivitám. 7

Po zhodnotení všetkých podmienok rozhoduje RO o prijatí alebo neprijatí žiadosti.

V prípade, ak žiadosť o NFP úspešne prejde formálnym a odborným hodnotením a komisia ho vyberie pre financovanie, začína sa implementácia projektu. Vzťah medzi obcou ako žiadateľom a riadiacim orgánom je zmluvným vzťahom. Zmluva medzi RO a obcou sa označuje ako: „Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku“, a je uzatváraná ako riadna obchodná zmluva v režime Obchodného zákonníka. Jej uzatvorením vznikajú povinnosti a záväzky obci a RO. Keďže text zmluvy navrhuje práve RO a príjemca nemá možnosť doňho zasahovať, býva zmluva rozsiahla, neprehľadná, nejasná, s minimom práv príjemcu, naopak s maximom povinností. Dlhotrvajúcim problémom je jednostranné rozhodovanie o oprávnenosti vynaložených výdavkov, právo na odstúpenie od zmluvy prakticky bez udania dôvodu8, nemožnosť postúpiť pohľadávky voči ministerstvu tretiemu subjektu a rozsiahle možnosti výkonu kontroly. Po úspešnom podpise zmluvy je povinnosťou prijímateľa začať projekt realizovať. Okrem toho má stanovených mnoho ďalších povinností týkajúcich sa zasielania monitorovacích správ ako aj správ o zúčtovaní projektu. Určitým riešením pre zlepšenie a skvalitnenie celého procesu by mohlo byť prijatie presnejších a podrobnejších právnych noriem upravujúcich vzťahy medzi žiadateľmi a poskytovateľmi NFP. Nevyhnutným predpokladom však je rešpektovanie a dodržiavanie týchto pravidiel nie len zo strany žiadateľov ale taktiež zo strany RO a zúčastnených inštitúcií. Neustálou kontrolou a dôsledným vyvodzovaním osobnej zodpovednosti za zistené porušovanie stanovených pravidiel by bolo možné dosiahnuť efektívne zlepšenie činnosti všetkých subjektov zúčastnených v procese poskytovania finančných príspevkov zo štrukturálnych fondov.

Resumé

Jednou z možností akým spôsobom môžu byť financované projekty rozvoja územnej samosprávy a iných subjektov, je využívanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Tento proces je však najmä pre subjekty územnej samosprávny finančne, časovo a odborne náročný. Tak ako sme v článku uviedli, celý proces by sa mal stal jednoduchším a tým pádom prístupnejším pre územné samosprávy – obce.

Resume

One of the ways in which development projects of local governments and other entities can be financed is the use of funds from the structural funds of the European Union. However, this process is particularly demanding financially, time-wise and professionally for local self-governing entities. As we stated in the article, the whole process should become simpler and therefore more accessible for local governments - municipalities.

Autorka: por. JUDr. Marika Briatková

Zoznam bibliografických odkazov:

BABITZ, M. – HAVRAN, R. Štrukturálne fondy EÚ na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava : Inštitút hospodárskej politiky, 2005. ISBN 80-89244-00-9

BALKO, L. a kol.. Štrukturálne fondy európskej únie v slovenskej právnej reflexii. Bratislava. 2004. ISBN 80-8057-586-X

BELAJOVÁ, BALÁŽOVÁ, Ekonomika a manažment územnej samosprávy, Nitra, SPU v Nitre, 2004, ISBN 80-8069-458-3

GRÚŇ, L. – PAULIČKOVÁ, A. – VYDROVÁ, V. Samospráva ako súčasť verejnej správy. Bratislava: EUROUNION spol. s r.o., 2005. ISBN 80-88984-82-3.

RAJČÁKOVÁ, E. Regionálny rozvoj a regionálna politika. Univerzita Komenského v Bratislave. 2005. Extern, Bratislava. ISBN 80-223-2038-2


1 BALKO, L. a kol.. Štrukturálne fondy európskej únie v slovenskej právnej reflexii. Bratislava. 2004. ISBN 80-8057-586-X
2 RAJČÁKOVÁ, E. Regionálny rozvoj a regionálna politika. Univerzita Komenského v Bratislave. 2005. Extern, Bratislava. ISBN 80-223-2038-2
3 BABITZ, M. – HAVRAN, R. Štrukturálne fondy EÚ na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava : Inštitút hospodárskej politiky, 2005. ISBN 80-89244-00-9
4 Národný strategický referenčný rámec 2007-2013
5 BELAJOVÁ, BALÁŽOVÁ, Ekonomika a manažment územnej samosprávy, Nitra, SPU v Nitre, 2004, ISBN 80-8069-458-3
6 GRÚŇ, L. – PAULIČKOVÁ, A. – VYDROVÁ, V. Samospráva ako súčasť verejnej správy. Bratislava: EUROUNION spol. s r.o., 2005. ISBN 80-88984-82-3.
7 BABITZ, M. – HAVRAN, R. Štrukturálne fondy EÚ na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava : Inštitút hospodárskej politiky, 2005. ISBN 80-89244-00-9
8 Pozri napríklad čl. 9 ods. 2 zmluvy o poskytnutí NFP, ktorú používa Ministerstvo školstva v rámci OP Výskum a vývoj