Daň z pridanej hodnoty z pohľadu českého práva

apr 22 2019

Value added tax from the point of view of Czech law

Abstrakt: Článok je venovaný problematike daní, pričom sa zameriava na DPH, ktorá je najdôležitejšou položkou štátneho rozpočtu. Téma dane z pridanej hodnoty je veľmi rozsiahla a komplikovaná problematika, keďže zmeny sadzieb tejto dane a legislatívne zmeny s ňou spojené majú vplyv nielen na štátny rozpočet, ale aj na občanov Slovenskej republiky.
Kľúčové slová: daň z pridanej hodnoty, sadzba dane, štátna daň

Abstract: The article is related to issue of taxes , focused on Valued Added Tax, which is the most important income item of the state budget. The topic of VAT is very wide and complicated issue, because the changes of tax rates and legislative changes connected to have to it have impact not only on the state and budget but also on the citizens.
Key words: value added tax, tax rate, state budget

Úvodné poznámky

Ako tému predkladaného článku som si zvolila Daň z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje nepochybne najdôležitejšiu nepriamu daň v rámci českého daňového systému. Ide o tému mimoriadne prínosnú a významnú, nakoľko ju platia všetci pri nákupe väčšiny tovarov a služieb. Keďže daň z pridanej hodnoty patrí medzi nepriame dane, platí ju iná osoba (platca) než tá, na ktorú dopadajú účinky tejto dane. (poplatník)

Predmetná téma sa stala mojou voľbou z dôvodu, v zmysle ktorého ju pokladám za mimoriadne dôležitú, keďže tvorí jeden z najvýznamnejších príjmov štátneho rozpočtu. Táto daň je prakticky vymeraná v celom svete a Česká republika samozrejme nie je výnimkou. Podstata dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) spočíva v tom, že dodávateľ, pokiaľ je registrovaný ako platca musí odviesť z realizovaného obchodu časť jeho hodnoty štátu, pokiaľ je tento obchod predmetom dane.

Čo sa týka legislatívnej konštrukcie DPH, zaraďujeme ju medzi najťažšie v právnom poriadku Českej republiky. Medzi dôvody uvedené sa jednoznačne zaraďuje skutočnosť, že problematika DPH predstavuje transdiciplinárnu tému, ktorá ovplyvňuje nielen právne obory, ale aj obory ekonomického charakteru. Z oborov právneho charakteru, ktoré daň z pridanej hodnoty ovplyvňuje možno spomenúť právo Európskej únie či fiškálnu časť finančného práva. Z ekonomických oborov príkladom možno uviesť oblasť makroekonómie alebo finančného manažmentu.

Predkladaný článok sa člení do dvoch kapitol, z ktorých pozornosť prvej je venovaná všeobecnej charakteristike DPH a druhá kapitola sa venuje bližšie vybraným aspektom vzťahujúcim sa k tejto nepriamej dani. Tretia kapitola poskytuje obrysovitý náhľad na vybrané prvky vzťahujúce sa k daňovým dokladom. Avšak, zvýrazňujem skutočnosť, v zmysle ktorej cieľom článku nebolo poskytnúť komplexný náhľad na danú problematiku, ale len upriamiť pozornosť na niektoré atribúty súvisiace s DPH a poskytnúť na ne stručný náhľad.

1. Všeobecná charakteristika dane z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty predstavuje typ dane, ktorý nachádza svoje uplatnenie predovšetkým v členských štátoch Európskej únie. Možno ju označiť za neutrálnu daň, nakoľko jej podliehajú všetky podnikateľské aktivity (vynímajúc oslobodené činnosti) a všetky podnikateľské subjekty (s výnimkou podnikateľov s malým obratom). Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať skutočnosť, že sa tým vytvárajú rovnaké podmienky pre všetky formy podnikateľskej činnosti z daňového hľadiska.

Ide o daň, ktorá predstavuje bremeno pre konečného spotrebiteľa, avšak odvádza ju dodávateľ. Podobne ako v rámci dane z obratu, platcovia dane zabezpečujú jej vyberanie od konečného spotrebiteľa. Avšak v kontraste s daňou z obratu, daň z pridanej hodnoty sa vyberá po častiach v jednotlivých fázach výroby a odbytu pri predaji a nákupe. Platca dane disponuje nárokom, v zmysle ktorého si môže odpočítať od svojej daňovej povinnosti čiastku dane, ktorú na vstupe zaplatil svojim dodávateľom. Možno teda skonštatovať, že tým vo svojej podstate zdaňuje len čiastku, ktorá je pridaná k jeho nákupnej cene pri stanovení predajnej ceny, teda tzv. pridanú hodnotu. Konečný spotrebiteľ teda zaplatí daň v cene, ktorú je povinný uhradiť za nakúpený tovar a služby a nemá nárok na odpočet dane na vstupe.

V intenciách všeobecnej charakteristiky dane z pridanej hodnoty nemožno opomenúť skutočnosť, v rámci ktorej zabraňuje daňovým únikom a donucuje podnikateľské subjekty k daňovej disciplíne. Východiskový doklad pre odvod alebo odpočet predstavuje vystavený daňový doklad. Platca dane si teda môže odpočítať daň, ktorú zaplatil na vstupe pri nákupe tovaru a táto predmetná čiastka predstavuje pre jeho dodávateľa vlastne daňovú povinnosť. Na tomto mieste je vhodné upriamiť pozornosť na fakt, že do štátneho rozpočtu sa odvádza len saldo dane, ktorá sa zaplatila na vstupe a dane zaplatenej na výstupe. Možno teda skonštatovať, že v rámci dane z pridanej hodnoty sa realizuje odpočet. Rozdiel medzi sumou dane na výstupe a tzv. odpočtom dane predstavuje daňovú povinnosť. Pričom odpočet dane je rozdiel je upravenou sumou dane na vstupe.

Daňová povinnosť môže predstavovať tak kladné číslo ako aj záporné. V prípade ak by rozdiel bol kladný, tak pôjde o dlh subjektu voči štátu a uvedené nazývame vlastnou daňovou povinnosťou. Avšak ak by bol rozdiel záporný, pôjde o nadmerný odpočet, v rámci ktorého hovoríme o preplatku na dani z pridanej hodnoty, čo znamená, že pôjde o nárok subjektu voči štátu. Vzhľadom na vyššie uvedené možno skonštatovať, že celkový systém odpočtu vedie všetky zainteresované subjekty k dôkladnej evidencii všetkých dokladov o svojich daňových povinnostiach a odpočtoch. Spomenutá význačná administratívna náročnosť v rámci DPH so zreteľom na systém jej evidencie, priama väzba tejto dane na eventualitu ovplyvnenia cenovej hladiny a ako aj jednorazové problémy spojené s jej zavedením možno označiť za nevýhody dane z pridanej hodnoty.

1.1 Právna úprava

Východiskom pre platnú právnu úpravu je zákon č. 235/2004 Sb. o dani z pridanej hodnoty. Uvedený zákon nahradil právnu úpravu, ktorá bola obsiahnutá v zákone č. 588/1992 Sb. o dani z pridanej hodnoty, ktorým bola s účinnosťou od 1. januára 1993 zavedená DPH do českej právnej úpravy. 1. januára 2009 sa uskutočnila rozsiahla novelizácia spomenutého zákona, pričom predmetná novela spracováva aj európske smernice, ktoré určujú zásady uplatňovania dane, predovšetkým v rámci vzťahov medzi členskými štátmi. Táto novela predstavovala najrozsiahlejšiu novelu od vstupu Českej republiky do Európskej únie, nakoľko v nej bolo obsiahnutých 312 pozmeňovacích bodov. Samozrejme pre lepšiu ilustráciu možno doplniť, že zákon o DPH už bol odvtedy novelizovaný niekoľkokrát.

1.2 Stručný náhľad na niektoré vlastnosti DPH

Ako som už uviedla daň z pridanej hodnoty zaraďujeme medzi nepriame dane a za vhodné je poukázať na skutočnosť, v čom spočíva jej nepriamosť. Pôjde najmä o skutočnosť, v rámci ktorej ten, kto je nositeľom daňového bremena, neplní svoju povinnosť priamo štátu, ale prostredníctvom registrovaných platcov dane, ktorí musia daň vybrať odviesť nakoľko ide o ich povinnosť.

Univerzálnosť DPH predstavuje ďalšiu vlastnosť DPH, čo znamená, že sa bude vzťahovať na všetky podnikateľské aktivity, okrem oslobodených činností ako aj na všetky podnikateľské subjekty, ktorí sú registrovaní ako platcovia. Vzhľadom na uvedené možno teda skonštatovať, čo som už na začiatku spomenula, že tým pádom sa kreujú rovnaké podmienky z daňového hľadiska pre všetky formy podnikateľskej činnosti.

V týchto intenciách nemožno opomenúť veľmi dôležitú vlastnosť DPH, ktorá spočíva v jej mnohofázovosti. Uvedené si je nutné vykladať tak, že sa vyskytuje v každej fáze obratu, či už pôjde o získavanie surovín, výrobu, množstvo distribučných miest , či konečnú konzumáciu, ktorá prestavuje poslednú fázu. V rámci DPH dochádza k výberu po častiach v jednotlivých fázach výroby či odbytu pri predaji, nákupe či poskytnutí služby.

2. Konštrukcia zákona o DPH

2.1 Predmet dane

V zmysle zákona o DPH sa za predmet dane považuje dodanie tovaru, prevod nehnuteľnosti alebo prechod nehnuteľnosti v dražbe za odplatu osobou povinnou k dani, v intenciách realizácie ekonomickej činnosti s miestom plnenia v tuzemsku a poskytnutie služby za odplatu zo strany osoby povinnej k dani, v súvislosti s uskutočňovaním ekonomickej činnosti s miestom plnenia v tuzemsku. Predmetom dane v zmysle zákona je taktiež aj zabezpečenie tovaru z odlišného štátu Európskej únie za odplatu, ktoré bolo zrealizované osobou povinnou k dani v intenciách uskutočňovania ekonomickej činnosti alebo právnickou osobou nezaloženou alebo nezriadenou k uskutočňovaniu podnikateľskej činnosti. Zabezpečenie nového dopravného prostriedku z odlišného členského štátu za odplatu osobou, ktorá nepredstavuje osobu povinnú k dani. Napokon za predmet dane možno v zmysle ustanovení zákona o DPH označiť i dovoz tovaru s miestom plnenia v tuzemsku.

2.2 Územná pôsobnosť

Územná pôsobnosť zákona DPH je stanovená nasledovne:

  • pod tuzemskom je nutné rozumieť územie Českej republiky
  • treťou zemou sa má na mysli územie mimo Európskej únie
  • a pod územím Európskej únie je potrebné chápať územie vymedzené smernicou Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

Najväčší význam pre správne fungovanie DPH je skutočnosť, v ktorom štáte bolo plnenie zrealizované a vzhľadom na uvedené sa plnenia diferencujú na:

  1. tuzemské plnenia: plnenia, v rámci ktorých poskytovateľ aj príjemca predstavujú tuzemské osoby
  2. vnútrounijné plnenia: plnenia realizované medzi osobami z odlišných členských štátov Európskej únie
  3. dovoz tovaru a služieb do tretích štátov a vývoz tovaru a služieb to tretích zemí

2.3 Osoby povinné k dani

Fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá samostatne realizuje ekonomické činnosti možno označiť ako osoby povinné k dani. Právnická osoba, ktorá nebola založená alebo zriadená za účelom podnikania sa tiež pokladá za osobu povinnú k dani, v prípade ak realizuje ekonomické činnosti.

Termín ekonomická činnosť sa pripodobňuje ustálenému pojmu podnikania. Zákon o DPH kauzistickým spôsobom vymenúva čo možno rozumieť pod pojmom ekonomickej činnosti. V zmysle uvedeného zákona pod ekonomickou činnosťou možno rozumieť neprerušovanú sústavnú činnosť obchodníkov, výrobcov ako i osôb, ktoré poskytujú služby, vrátane banskej a poľnohospodárskej činnosti a sústavné činnosti realizované v zmysle osobitných právnych predpisov. V intenciách činností, ktoré sa vykonávajú podľa osobitných právnych predpisov možno spomenúť napríklad nezávislé činnosti vedecké, literárne, umelecké atď.

Pre lepšiu ilustráciu na tomto mieste možno doplniť, že pod ekonomickou činnosťou sa rozumie i využívanie hmotného a nehmotného majetku za účelom za účelom získania príjmu, v prípade splnenia podmienky, v zmysle ktorej sa tento majetok využíva sústavne.

2.4 Osoby oslobodené od dane

Od uplatňovania dane je oslobodená osoba, ktorá má miesto podnikania, sídlo alebo prevádzku v tuzemsku, za splnenia podmienky, že jej obrat nepresiahne 1 milión KČ za obdobie 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov.

Pod pojmom obrat v zmysle zákona o DPH je potrebné rozumieť súhrn platieb bez dane patriace osobe povinnej k dani za zrealizované plnenie, ktorým sú dodanie tovaru, poskytnutie služby či prevod nehnuteľnosti s miestom plnenia v tuzemsku, ak ide o platby za zdaniteľné plnenia, plnenia oslobodené od dane s nárokom na odpočet dane alebo plnenia oslobodené od dane bez nároku na odpočet od dane, ak nepredstavujú doplnkovú činnosť realizovanú príležitostne. Na tomto mieste pre lepšiu ilustráciu považujem za žiaduce doplniť skutočnosť, v zmysle ktorej sa do obratu nezahrňuje úhrada z predaja dlhodobého majetku.

2.5 Platcovia dane a ich registrácia

Platcom dane sa môžu stať len osoby, ktoré sú povinné k dani a to buď povinne alebo sa platcom môžu stať dobrovoľne.

Osoba povinná k dani majúca sídlo v tuzemsku, ktorej obrat za obdobie najviac 12 po sebe nasledujúcich mesiacov presiahne 1 milión KČ , vynímajúc osobu, ktorá realizuje len plnenia, ktoré sú oslobodené od dane bez nároku na odpočet dane.

Osobu, ktorú možno označiť za platcu dane bude platcom od prvého dňa druhého mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom prekročila stanovený obrat, samozrejme pod podmienkou, že sa nestane platcom dane podľa tohto zákona už skôr.

Povinnosť podať prihlášku k DPH vzniká subjektom v okamihu, keď výška obratu presiahne čiastku 1 milión KČ. Uvedená osoba má povinnosť registrácie do 15 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom prekročil určenú hranicu.

V intenciách dobrovoľnej registrácie je žiaduce uviesť, že prihlášku k registrácii môže podať osoba povinná k dani, ktorá:

  • ktorá má sídlo alebo prevádzku v tuzemsku a uskutočňuje alebo bude uskutočňovať plnenie, pri ktorom bude mať nárok na odpočet dane
  • ktorá nemá sídlo alebo prevádzku v tuzemsku a bude realizovať plnenie s nárokom na odpočet dane s miestom plnenia v tuzemsku.

Je potrebná však upriamiť pozornosť na skutočnosť, v duchu ktorej uvedené osoby môžu podať prihlášku najskôr až potom, kedy prejde 1 rok odo dňa , kedy jej bola zrušená registrácia platcu kvôli vážnemu porušeniu povinnosti, ktoré týkajú správy dane.

Avšak podnikatelia, ktorí majú záujem stať sa dobrovoľným platcom DPH musia počítať s faktom, že jednoduché vyplnenie dotazníka dostačujúce nebude. Predovšetkým pôjde o poplatníkov, ktorí pre povinnú registráciu nespĺňajú stanovené podmienky.

V prípade ak má daňový subjekt alebo jeho zástupca sprístupnenú dátovú schránku alebo zo zákona má povinnosť vieš účtovnú uzávierku overenú audítorom, je jeho povinnosť prihlášku podať elektronicky. Avšak upriamujem pozornosť na fakt, že takýto spôsob podania nepredstavuje automaticky záruku registrácie platcu DPH.

3. Druhy daňových dokladov

Platca, ktorý realizuje zdaniteľné plnenie alebo plnenie, ktoré je oslobodené od dane s nárokom na odpočet dane musí na vyžiadanie za každé jedno zdaniteľné plnenie alebo plnenie oslobodené od dane s nárokom na odpočet dane pre osobu povinnú k dani alebo právnickú osobu, ktorá nebola založená alebo riadená s účelom podnikania, vystaviť daňový doklad. Uvedené musí zrealizovať najneskôr do 15 dní od uskutočnenia zdaniteľného plnenia alebo plnenia oslobodeného od dane alebo plnenia, ktoré je oslobodené od dane s nárokom na odpočet dane a do 15 dní odo dňa prijatia úhrady, v prípade ak prijatie úhrady nastalo pred zrealizovaním zdaniteľného plnenia. Pre lepšiu ilustráciu dávam do pozornosti, že údaje o dani a základu dane sa na daňových dokladoch uvádzajú v českej mene.

V rámci daňových dokladov sa vyskytuje i eventualita v podobe súhrnného daňového dokladu, ktorý môže vystaviť platca, ktorý realizuje viacero samostatných zdaniteľných plnení alebo plnení, ktoré sú oslobodené od dane s nárokom na odpočet dane pre jednu osobu.

Subjektom, ktorý je nositeľom zodpovednosti za správnosť uvedených údajov na daňovom doklade ako aj za jeho vystavenia v stanovenej lehote je platca uskutočňujúci zdaniteľné plnenie alebo plnenie oslobodené od dane s nárokom na odpočet dane.

Za správnosť vypočítanej výšky dane pre účely odpočtu dane z jednoduchého daňového dokladu a daňového dokladu pri hromadnej preprave osôb nesie zodpovednosť platca, pre ktorého sa zdaniteľné plnenie realizuje.

Pre lepšiu ilustráciu pokladám za viac než vhodné na tomto mieste uviesť príkladom niektoré z daňových dokladov. Pri dodaní tovaru, poskytnutí služby či prevode nehnuteľností sú daňovými dokladmi predovšetkým:
• zjednodušený daňový doklad
• bežný daňový doklad
• súhrnný daňový doklad
• platobný kalendár
• splátkový kalendár
• opravný daňový doklad
• daňový doklad v režime porušenia daňovej povinnosti
• daňový doklad pri uskutočnení opravy výšky dane pri pohľadávkach za dlžníkov v insolvenčnom konaní.

3.1 Náležitosti daňových dokladov

Medzi náležitosti bežného daňového dokladu patrí:
• obchodná firma alebo meno a priezvisko, eventuálne názov či dodatok k menu a priezvisku alebo k názvu, sídlo ale miesto podnikania platcu, ktorý realizuje plnenie
• daňové identifikačné číslo platcu, ktorý realizuje plnenie
• obchodná firma alebo meno a priezvisko, eventuálne názov či dodatok k menu a priezvisku alebo k názvu, sídlo ale miesto podnikania osoby, pre ktorú sa plnenie realizuje
• daňové identifikačné číslo, v prípade ak osoba, pre ktorú sa realizuje plnenie je platcom
• predmet a rozsah plnenia
• evidenčné číslo daňového dokladu
• dátum vystavenia daňového dokladu
• dátum, kedy bolo zrealizované plnenie alebo dátum kedy sa uskutočnilo prijatie platby (ten deň, ktorý nastane skôr)
• ďalej sa uvedie jednotková cena bez dane, a zľava, v prípade ak nebude zahrnutá v jednotkovej cene
• základ dane alebo výška platby
• základná alebo znížená sadzba dane alebo oznámenie, že ide o plnenie, ktoré je oslobodené od dane a samozrejme sa uvedie i odkaz na príslušné ustanovenia zákona
• a napokon sa uvedie i výška dane, uvedené v korunách a halieroch smerom nahor.

Platca, ktorý realizuje zdaniteľné plnenia s úhradou za hotovosť, cestou platobnej karty či prostredníctvom šeku, disponuje povinnosťou na požiadanie vystaviť daňový doklad a to okamžite po uskutočnení zdaniteľného plnenia alebo prijatia platby, v prípade ak k prijatiu platby dôjde pred uskutočnením zdaniteľného plnenia.

ZÁVER

Daň z pridanej hodnoty bola v Českej republike zavedená v roku 1993 a od tohto obdobia prešla dlhodobým vývojom a možno skonštatovať, že ide o problematiku do budúcnosti stále otvorenú.

Daň z pridanej hodnoty predstavuje fundamentálny základ nielen nepriameho zdanenia v Českej republike, ale taktiež možno skonštatovať, že je základom celej daňovej sústavy. Daň z pridanej hodnoty nahradila zo skoršej právnej úpravy daň z obratu a daň dovoznú. V Českej republike je táto daň doplnená spotrebnými daňami, ktoré sú uplatnené na vybrané výrobky so spotrebným charakterom.

Všeobecným dôvodom zavedenia dane je príjem štátneho rozpočtu tej krajiny, na území ktorej je vykonávaná ekonomická aktivita. Do pozornosti predovšetkým uvádzam, že pomocou DPH je zdaňovaná spotreba, čoho dôsledkom je, že má väčší dopad na vrstvy obyvateľov s nižšími príjmami. Možno teda povedať, že sú regresívnym zdanením vzhľadom k výške príjmu.

Cieľom článku bolo predovšetkým poskytnúť stručný náhľad na vybrané aspekty vzťahujúce sa k dani z pridanej hodnoty nakoľko vzhľadom na rozsah nie je možné komplexne pokryť celú problematiku. Mám zato, že cieľ sa naplniť podarilo, keďže v článku možno nájsť upriamenú pozornosť na vybrané atribúty v rámci danej problematiky a obrysovitý náhľad na ne.
Záverom sa mi javí za prínosné dať do pozornosti fakt, v rámci ktorého podľa môjho názoru princíp výberu dane nemá mať len represívnu funkciu, ale taktiež i funkciu spoločenskú. Je nutné uvedomiť si a správne pochopiť čo očakávať od štátu a čo od neho chcieť za odvádzané dane a poplatky. Pre zaujímavosť možno uviesť prípad Fínska, v rámci ktorého sa často hovorí o vysokom zdanení, avšak už sa tak frekventovane nespomína skutočnosť, že z uvedených daní sa automaticky hradia školské obedy.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno skonštatovať, že štát musí predstavovať prirodzenú autoritu s rešpektovanou hodnotou schopnou chrániť a kultivovať celú spoločnosť.

Autorka: Mgr. Alexandra Mišinová, LL.M.

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK
DPH - daň z pridanej hodnoty
Zákon o DPH - Zákon č. 235/2004 Sb.o dani z přidané hodnoty.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

KNIŽNÉ ZDROJE:

BAKEŠ,M. et al. Finanční právo. 6. upravené vydanie. Praha: C.H. Beck, 2012. ISBN 978-80-7400-440-7.

ŠIROKÝ, J. et al. Daňové teorie – s praktickou aplikací. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2008, ISBN 978-80-7400-005-8.

MRKÝVKA, P., PAŘÍZKOVÁ, I., RADVAN, M. Základy finančního práva, 3. vydání. ARMEX PUBLISHING s.r.o., Praha, 2008, s. 100, ISBN 978-80-86795-68-3.

JÁNOŠÍKOVÁ, P.- MRKÝVKA, P.- TOMAŽIČ, I. et al. Finanční a daňové právo. 2. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2009. ISBN 978-80-7380-639-2.

INTERNETOVÉ ZDROJE:

Finanční správa ČR. Daň z přidané hodnoty. Dostupný z WWW [online] [cit.2017-29-08]. Dostupný z WWW http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/dan-z-pridane-hodnoty-zakl-info-200....

LEVOVÁ, J. Dobrovolná registrace k DPH. Dostupný z WWW [online] [cit.2017-29-08]. Dostupný z WWW http://www.notia.cz/dobrovolna-registrace-dph.html.

PRÁVNE PREDPISY:
zákon č. 235/2004 Sb.o dani z přidané hodnoty