Transition and its impact on property and family relations

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá analýzou právneho postavenia trans ľudí v podmienkach Slovenskej republiky s dôrazom na tranzíciu a jej vplyv na rodinnoprávne vzťahy. Právna úprava tranzície je v podmienkach Slovenského práva minimálna, resp. obmedzuje sa na právnu úpravu zmeny mena, rodného čísla a antidiskriminačných predpisov, čo má vplyv na neexistenciu resp. nejednotnosť právnych ako aj medicínskych postupov v praxi. ⁱ
Kľúčové slová: majetok, manželstvo, pohlavie, rod, trans ľudia, tranzícia

Abstract: The paper deals with the analysis of the legal status of transgender persons in the Slovak Republic with an emphasis on the change of gender of these persons and the impact of this change on family relations. In Slovakia, there is no legal regulation of the process of transition, which results in inconsistent practices in both legal and medical procedures.
Key words: property, marriage, gender, gender, gender, trans people, transition

Proces tranzície a s tým súvisiaca právna úprava práv a povinností trans ľudí nie je v slovenských podmienkach doposiaľ upravená. Čiastočne je právna úprava týkajúca sa trans ľudí v prípade zmeny mena a priezviska v dôsledku zmeny pohlavia upravená v zákone o mene a priezvisku, zákone o rodnom čísle, tiež v zákone o matrikách. Lekárske postupy pri zmene pohlavia, resp. rodu, na Slovensku nie sú upravené, v súčasnosti už neplatné Oznámenie MZ SSR z roku 1981 pod názvom „Liečebné zákroky u intersexuálov, transsexuálov, sexuálnych deviantov a postup pri vydávaní posudku pre zápis v matrike u transsexuálnych osôb“ bolo prijatím z.č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti zrušené. Uvedené právne vákuum sa snažilo nahradiť nové usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR schválené ministrom zdravotníctva dňa 22. marca 2022 pod názvom „Odborné usmernenie MZ SR na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike“, účinnosť ktorého bola pozastavená od 18.5.2022. Možno preto súhlasiť s názorom viacerých odborníkov, ktorí sa zhodujú na tom, že trans ľudia sú v z pohľadu práva zákonodarcom dlhodobo ignorovaní, resp. nášmu zákonodarcovi niekoľko desiatok rokov nestáli ani za to, aby sa podrobnejšie zaoberal ich právnym postavením a vybranými právnymi aspektami ich života (predovšetkým samotnou tranzíciou).“ ⁱⁱ

Zásadnou zmenou, ktorá nastala v ponímaní trans ľudí, bola zmena uskutočnená Svetovou organizáciou (ďalej tiež „WHO“), ktorá v máji 2019 preklasifikovala v 11. revízii Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ďalej tiež „MKCH-11) pôvodné chápanie trans ľudí ako poruchy „transexualizmus“ (diagnóza F64.0) na rodový nesúlad, ktorý je definovaný ako „výrazný a trvalý nesúlad medzi prežívaným rodom jedinca a jemu priradeným pohlavím, ktorý často vedie k túžbe po tranzícii, aby jedinec mohol žiť a byť prijatý ako osoba prežívaného rodu. ⁱⁱⁱ Uvedená zmena má význam z toho dôvodu, že osobe, ktorá sa rozhodne podstúpiť tranzíciu už v súčasnosti nie je diagnostikovaná duševná porucha transexualizmus, ale s účinnosťou od 1.1.2022 je takejto osobe diagnostikovaný rodový nesúlad, ktorý spadá podľa MKCH-11 do časti Stavy súvisiace so sexuálnym zdravím (HA60, HA61). Uvedená zmena prístupu má zásadný význam z hľadiska prístupu k trans rodovým ľudom tak z pohľadu ľudskoprávneho, ako aj medicínskeho.

Vymedzenie pojmov

V prípade terminológie spojenej s právami trans ľudí sa možno stretnúť s prístupom ľudskoprávnym a medicínskym, je však potrebné uviesť, že táto terminológia sa častokrát v laickej verejnosti, ako aj právnej teórii a aplikačnej praxi zamieňa, resp. nesprávne používa.

Je preto potrebné si zadefinovať, koho rozumieme pod pojmom trans ľudia, resp. transrodoví ľudia. Ide o osoby, u ktorých dochádza k prejavom rodového nesúladu, t.j. rodová identita sa nezhoduje s rodom, ktorý im bol pripísaný pri narodení (alebo s biologickým pohlavím, ktoré nadobudli pri narodení), ako aj tí ľudia, ktorí si želajú svoju rodovú identitu prejavovať rozdielne od rodu, ktorý im bol pripísaný pri narodení. ^iv

Pod pojmom transrodovosť rozumieme nie akúkoľvek rodovú nonkonformnosť alebo nebinárnu rodovú identitu, ale takú rodovú identitu, ktorá je vo výraznom a trvalom nesúlade s rodom, respektíve pohlavím, ktoré bolo osobe priradené pri narodení. ^v Transrodovosť je potrebné odlišovať od transexualizmu, ktorým sa rozumie túžba žiť a byť prijatý ako príslušník opačného pohlavia, kým transrodovosť treba chápať ako rodový nesúlad, ktorý sa prejavuje túžbou žiť ako osoba „zakúšaného“ rodu. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi transexuálnym a transrodovým človekom. Kým, ako už bolo uvedené, u transrodového človeka sa prejavuje rodový nesúlad, pri ktorom sa rodová identita nezhoduje s rodom, ktorý mu bol priradený, v prípade transexuálneho človeka sa prejavuje túžba žiť ako príslušník opačného pohlavia.

Možno sa v teórii ako aj aplikačnej praxi stretnúť s dvoma odlišnými prístupmi k významu pojmu tranzícia. Podľa prvého prístupu tranzíciou treba rozumieť proces uskutočňujúci sa na úrovni telesnej, právnej ako aj sociálnej, zavŕšený zmenou pohlavia, t.j. chirurgickým odstránením pohlavných orgánov, s ktorým sa spájajú právne následky vo sfére rodinnej, majetkovej, ako aj osobnej identity. Takýto prístup k tranzícii je odzrkadlený už v spomenutej čiastkovej právnej úprave Slovenskej republiky, ako aj v českom Občianskom zákonníku^vi. V prípade druhého prístupu tranzícia predstavuje proces prepisu rodu, zahrňujúci časové obdobie, v ktorom sa prepis rodu uskutočňuje tak, aby trans osoba žila v súlade s vnútorne prežívanou rodovou identitou^vii. Podľa tohto názoru ide o proces uskutočňujúci sa na úrovni telesnej, právnej a sociálnej. Podľa uvedeného kritéria rozlišujeme tranzíciu sociálnu, ktorá v sebe zahŕňa komunikáciu svojej rodovej identity vo vzťahu k svojmu okoliu, tranzíciu medicínsku, ktorá zahŕňa uskutočnenie zákrokov na tele transrodovej osoby s cieľom zosúladenia svojej rodovej identity s pohlavím a tranzíciu právnu, ktorá znamená zmenu prepisu identifikačných a právnych dokumentov^viii. Podľa tohto prístupu, proces tranzície môže, ale nevyhnutne nemusí, skončiť chirurgickou zmenou pohlavia. Tento prístup teda tranzíciu nespája nevyhnutne so zmenou pohlavia osoby, ale považuje ho za obdobie spoločenských, telesných a právnych zmien, ktoré absolvuje osoba a ktoré vedú k vyjadreniu zvolenej rodovej identity^ix. Prikláňame sa k tomu názoru, podľa ktorého je tranzícia oveľa širší pojem, ako „len“ proces smerujúci k zmene pohlavia, ale zahŕňa celý proces smerujúci k žiadanému stavu prispôsobenia sa rodu, ktorý daná osoba považuje za svoju vlastnú identitu^x.

Ďalšie pojmy, ktoré je treba v tejto súvislosti rozlišovať, je rod a pohlavie a s tým súvisiaca zmena pohlavia a prepis rodu.

Pohlavím sa rozumie biologická charakteristika človeka, ktorá je zakódovaná v ľudskej DNA a s ktorou sa človek narodí, určuje sa pri jeho narodení a nemení sa celý jeho život. Rozumie sa ním komplex biologických charakteristík, zvyčajne prejavujúci sa prvotnými a druhotnými pohlavnými znakmi. V prípade pohlavia sa rozlišuje medzi mužským a ženským pohlavím, ktoré je na základe biologických charakteristík určené pri narodení človeka. So zmenou pohlavia sa možno stretnúť aj v niektorých vybraných právnych predpisoch, v ktorých právo spája so zmenou pohlavia právne následky určitých osôb.

Rod je oveľa širší pojem, ktorý v sebe zahŕňa sociálne, kultúrne, ako aj biologické aspekty. Rod je popísaný na úrovni vlastností, správania a rolí, ktoré sa utvárajú, resp. modelujú sociálne, kultúrne a spoločensky, a silne asociujú s biologickými kategóriami muža a ženy (t.j. muži majú nejaké vlastnosti, schopnosti, lebo sa narodili ako muži a ženy zas majú iné vlastnosti, schopnosti, lebo sa narodili ako ženy). Definíciu rodu možno nájsť tiež v čl. 3 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násilí na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej tiež „Istanbulský dohovor) ^xii, podľa ktorého sa „rodom rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje sa primerané pre ženy a mužov“. Možno konštatovať, že rod súvisí s očakávaným správaním a spoločenskými rolami, teda tým, čo sa od mužov a žien spoločnosti očakáva, čo sa považuje za bežné a vhodné ako správanie v spoločnosti.

Ďalšími v tomto kontexte súvisiacimi pojmami je rodová identita a rodová dysfória. Rodovou identitou rozumieme vnútorný pocit príslušnosti k danému rodu. V prípade, ak dochádza k nesúladu medzi prežívaným rodom jednotlivca a pohlavím, ktoré mu bolo priradené, pričom táto disharmónia nie je prechodná, hovoríme o rodovej dysfórii (rodovom nesúlade). V prípade rodovej dysfórie sa jedinec identifikuje s pohlavím, ku ktorému anatomicky, geneticky a hormonálne nepatrí.

Proces tranzície na Slovensku

Ako už bolo uvedené, na Slovensku absentuje právna úprava ako aj definičné vymedzenie pojmov, ktoré súvisia s tranzíciou, ako sú prepis rodu, zmena pohlavia, trans ľudia. Nesprávne tiež dochádza k používaniu termínu „zmena pohlavia“, nakoľko pohlavie je dané každému jedincovi pri jeho narodení na základe jeho genetickej informácie a teda nemôže dôjsť k jeho zmene. Aj napriek uvedenému, vzhľadom k tomu, že právny poriadok pojem „zmena rodu“ nepozná, budeme v tomto príspevku používať termín „zmena pohlavia“, ktorý možno nájsť, aj keď v obmedzenom počte právnych predpisov.

Jedným z mála právnych predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti súvisiace so zmenou pohlavia, je zákon o mene a priezvisku^xiii a zákon o rodnom čísle^xiv. V uvedených prípadoch je upravený postup zmeny identity, ktorá pozostáva so zmeny identifikačných a právnych dokumentov, teda prepis rodového markera M/F na občianskom preukaze a zmena rodného čísla^xv.

Zákon o mene a priezvisku^xvi umožňuje fyzickej osobe, u ktorej prebieha zmena pohlavia, používanie neutrálneho mena a priezviska na základe jej žiadosti predloženej príslušnému okresnému úradu a súčasne predloženia potvrdenia zdravotníckeho zariadenia, v ktorom liečba k zmene pohlavia prebieha.V prípade zmeny mena a priezviska z dôvodu zmeny pohlavia (zákon opäť podľa nášho názoru nesprávne používa pojem pohlavie, namiesto rodu), nie je potrebné žiadne povolenie, samotná zmena sa zápisu sa však vykoná až po predložení lekárskeho posudku, ktorý potvrdzuje, že došlo k zmene pohlavia. Obsahové náležitosti takéhoto posudku nie sú ďalej nikde špecifikované. V praxi sa ním rozumie potvrdenie príslušného odborníka z oblasti medicíny, ktorý potvrdí, že došlo k chirurgickému odstráneniu reprodukčných pohlavných orgánov. Toto potvrdenie vydávajú, opäť na základe zaužívanej praxe, psychiatri – sexuológovia s formuláciou, že osoba sa podrobila zmene pohlavia. V praxi sa pod tým rozumie ukončenie reprodukčnej schopnosti, teda chirurgické odobratie semenníkov alebo vaječníkov a maternice^xvii. Až v takom prípade príslušná matrika uskutoční zmenu mena a priezviska v rodnom liste. Uvedené vychádza zo zaužívanej praxe, ktorá však nemá oporu v právnych predpisoch, a pretrváva aj napriek tomu, že tento postup nie je nikde upravený, resp. tak ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ani osoby, ktoré chcú podstúpiť tranzíciu nevedia, ako majú postupovať, čo a komu majú dokladať. Otázna je nielen samotná zákonnosť požiadavky na predloženie takéhoto potvrdenia, ale aj jeho obsahu. Obdobne, zákon o rodnom čísle vyžaduje na zmenu rodného čísla z dôvodu zmeny pohlavia predloženie lekárskeho posudku o zmene pohlavia^xviii, jeho obsah, ani postup jeho vydania opäť nie je v žiadnom zákonnom, ani podzákonnom právnom predpise upravený.

Podmieňovanie zmeny zápisu mena a priezviska z dôvodu zmeny rodovej identity podstúpením kastrácie možno podľa viacerých rozhodnutí ESĽP^xix považovať za konanie v rozpore s čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej tiež „Dohovor“), ktorý zakotvuje právo každého na rešpektovanie súkromného a rodinného života v spojení s čl. 3 Dohovoru, ktorý upravuje zákaz mučenia. Za najznámejšie rozhodnutie ESĽP v tejto oblasti možno považovať rozsudok ESĽP vo veci A.P., Garçon a Nicot proti Francúzsku^xx. Tento prípad sa týkal troch transgender osôb francúzskej národnosti, ktoré si chceli zmeniť údaje vo svojich rodných listoch o ich pohlaví a krstnom mene. Vnútroštátne súdy ich návrhu nevyhoveli, uznanie ich sexuálnej identity podmieňovali podstúpením zákroku s veľmi vysokou pravdepodobnosťou následnej neplodnosti. ESĽP v tejto veci konštatoval, že podmieňovanie uznania sexuálnej identity transgender osôb medicínskym zákrokom alebo sterilizáciou, ktoré si dané osoby neprajú podstúpiť, znamená podmieňovanie uplatňovania práva na rešpektovanie súkromného života vzdaním sa plného uplatňovania práva na rešpektovanie telesnej integrity a je porušením práva na rešpektovanie súkromného života v súlade s čl. 8 Dohovoru. ESĽP v tomto rozhodnutí na viacerých miestach zdôraznil, že nie je prípustné, aby bolo uznanie rodovej identity trans ľudí podmieňované podstúpením chirurgického zákroku, alebo inej formy sterilizácie. Uvedené konanie je podľa rozhodnutia v rozpore s čl. 8 Dohovoru, ktorý zaručuje jednotlivcom právo na súkromný život a telesnú integritu, keďže aspekt „súkromného života“ zahŕňa aj právo na sexuálnu identitu.

Obdobne, v prípade S.V. proti Taliansku^xxi, ESĽD riešil prípad sťažovateľky, ktorá bola transžena, ktorá bola pri narodení zapísaná v matrike ako muž s menom začínajúcim na L. Stotožňovala sa však o ženskou identitou a žila v spoločnosti v tejto roli. Kolegovia ju v práci oslovovali v ženskom rode s menom začínajúcim S., na úradných dokumentoch na fotografiách pôsobila ako žena, na preukaze v roku 2000 už vyzerala ako žena. V roku 1999 zahájila sťažovateľka proces zmeny pohlavia s pomocou hormonálnej liečby, o dva roky neskôr súd rozhodnutím schválil, aby sťažovateľka podstúpila operáciu smerujúcu k chirurgickému zmenu pohlavia. V roku 2001 v priebehu čakania na operáciu požiadala sťažovateľka o zmenu mena s odôvodnením, že s ohľadom na jej vzhľad pre ňu predstavovalo mužské meno častý zdroj poníženia a trápnych situácií. Žiadosť sťažovateľky o zmenu mena bola zamietnutá s tým, že doteraz nebol vydaný rozsudok potvrdzujúci ukončenie procesu zmeny rodovej identity. V dôsledku tohto musela sťažovateľka čakať až do októbra 2003, kedy súd potvrdil, aby podstúpila chirurgickú zmenu pohlavia. Na základe tohto rozsudku bol sťažovateľke príslušným úradom údaj o pohlaví a mene v dokladoch zmenený. ESĽD v tomto prípade v odôvodnení zhrnul, že štát tým, že dva a pol roka sťažovateľke neudelil súhlas na zmenu mena z dôvodu, že proces zmeny pohlavia ešte nebol ukončený operáciou, nesplnil pozitívny záväzok zaručiť právo na rešpektovanie súkromného života, čím došlo k porušeniu čl. 8 Dohovoru. ESĽP uviedol, že vo vzťahu k transexuálom patrí právo na slobodné určenie rodovej identity medzi najnákladnejšie zložky práva na sebaurčenie, ktoré spolu s fyzickou a duševnou integritou transsexuálov patrí medzi práva chránené čl. 8 Dohovoru.

Z uvedeného vyplýva záver, že postupom, ktorý nemá oporu nielen v legislatíve, ale ani judikatúre ESĽP, dochádza v prípade podmieňovania zápisu zmeny mena a priezviska, ako aj rodného čísla z dôvodu zmeny pohlavia, predložením lekárskeho potvrdenia o odstránení pohlavných orgánov, resp. nezvratným znemožnením reprodukcie, k porušovaniu práva na ochranu súkromia transrodových osôb v zmysle s čl 8 Dohovoru.

Tranzícia a je vplyv na rodinnoprávne vzťahy

V prípade zmeny rodovej identity trans rodovej osoby vyvstáva otázka, ako a či sa mení jej právne postavenie vo vzťahu k iným osobám, osobitne deťom a manželovi (v prípade, ak zmena rodovej identity nastala u osoby v manželstve). Aj v tomto prípade je nutné konštatovať, že absentuje akákoľvek právna úprava ktorá by dala odpoveď na nastolenú otázku a aplikačná prax je postavená iba na zaužívaných, spoločensky akceptovaných postupoch.

Manželstvo je v platnej právnej úprave upravené ako zväzok muža a ženy^xxii. Slovenský právny poriadok, na rozdiel od českej právnej úpravy, neobsahuje právnu úpravu následkov zmeny pohlavia na manželství a na rozdiel od Českej republiky, nepozná inštitút registrovaného partnerstva, ktoré umožňuje partnerom rovnakého pohlavia spolužitie, ktoré je možné prirovnať manželstvu. Páry rovnakého pohlavia na Slovensku nemajú možnosť uzavrieť manželstvo (resp. Registrovaní partnerství). Právo Slovenskej republiky tiež neupravuje, či so zmenou pohlavia manželstvo transrodovej osoby zaniká automaticky zo zákona, alebo či je potrebné podať návrh na zánik manželstva rozvodom, o ktorom rozhodne súd. Zaužívaná prax je taká, že v prípade, ak počas trvania manželstva jeden z partnerov podstúpi tranzíciu, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pred zmenou pohlavia vyžadujú od takejto osoby, aby sa rozviedla. Znamená to, že manželia, z ktorých jeden sa rozhodne pre prepis rodu, sú tak donútení vzdať sa rodinného života aj napriek tomu, že nie vždy nevyhnutne k zrušeniu manželstva rozvodom chcú pristúpiť. V Českej republike obdobnú situáciu upravuje § 29 Občianskeho zákonníka^xxiii, podľa ktorého zmenou pohlavia zaniká ex lege manželstvo alebo registrované partnerstvo. Zánikom manželstva z dôvodu zmeny pohlavia jedného z manželov zaniká BSM manželov, ktoré je potrebné vyporiadať rovnako, ako v prípade zániku manželstva rozvodom.

Iný postup nastáva v prípade úpravy rodičovských práv a povinností, kedy v prípade, ak zaniklo manželstvo z dôvodu zmeny pohlavia jedného z manželov, podľa českej právnej úpravy je súd povinný ex offo rozhodnúť o pomeroch spoločného dieťaťa v čase po zániku manželstva. Rozhodnutie súdu o úprave rodičovských práv a povinností k spoločnému dieťaťu predchádza rozhodnutiu o zániku manželstva rozvodom, v prípade však, ak manželstvo zaniklo ex lege z dôvodu zmeny pohlavia jedného z manželov, je súd povinný ex offo sa s touto otázkou vyporiadať. Súd pritom môže rozhodnúť spôsobom, ako v prípade úpravy rodičovských práv a povinností k spoločnému potomkovi z dôvodu zániku manželstva rozvodom. Teda aj v prípade zániku manželstva z dôvodu zmeny pohlavia jedného z manželov, súd môže zveriť spoločné dieťa do starostlivosti toho z manželov, ktorý podstúpil zmenu pohlavia, prípadne rozhodnúť o striedavej rodičovskej starostlivosti obidvoch z nich^xxiv.

Uvedené vyplýva z právnej úpravy Českého Občiasnkeho zákonníka, podľa ktorej zmena pohlavia nemá vplyv na osobný stav človeka, ani na jeho osobné a majetkové pomery. Znamená to, že všetky príbuzenské vzťahy osoby, ktorá podstúpila zmenu pohlavia, ostávajú aj po vykonaní takejto zmeny zachované. Takáto osoba aj naďalej ostáva potomkom svojich rodičov, a v prípade, ak bola už sama rodičom, jej rodičovské práva ostávajú tiež zachované.

V tejto súvislosti nastáva otázka, čo s rodnými listami detí, ktorých jeden z rodičov podstúpil zmenu pohlavia. Česká odborná verejnosť zastáva názor, že v rodných listoch takýchto detí nebudú uskutočňované žiadne zmeny vo vzťahu k rodičovi, ktorý podstúpil zmenu pohlavia^xxv. Je tomu tak preto, že rodný list zachytáva osobný stav rodičov v dobe, kedy sa dieťa narodilo s identitou, ktorú malo v čase narodenia dieťaťa.

Nie je tiež vylúčené, aby osoba, ktorá podstúpila zmenu pohlavia a ktorej manželstvo ex lege zaniklo, opäť uzavrela platné manželstvo. Obdobne, pokiaľ v takomto zväzku už sú potomkovia, nie je vylúčené, aby došlo k ich osvojeniu zo strany osoby, ktorá si zmenila pohlavie, musí sa tak stať pod novo získanou identitou.

Ako už bolo uvedené, na Slovensku nemôže nastať situácia, aby transrodová osoba, ktorá žije v manželstve, dosiahla zmenu rodu a následne jej bol uskutočnený zápis zmeny mena a priezviska na matrike a rodného čísla z dôvodu zmeny pohlavia bez toho, aby predložila lekárske potvrdenie o chirurgickom odstránení pohlavných orgánov. Súčasne, nemôže nastať situácia, aby príslušné zdravotnícke zariadenie vydalo potvrdenie o vykonaní daného lekárskeho úkonu bez toho, aby žiadateľ predložil doklad, potvrdzujúci, že manželstvo, ktoré uzatvoril, zaniklo rozvodom. Túžba po zmene rodu a jeho prepise nemusí vždy automaticky znamenať, že trans rodová osoba chce opustiť svojho doterajšieho manžela/manželku^xxvi. Je na mieste položiť si otázku, či je uvedený postup v súlade so základnými ľudsko-právnymi princípmi, na ktorých funguje náš právny poriadok a ktoré vyplývajú z Ústavou zaručeným právom na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života ako aj v súlade s čl. 8 a čl. 12 Dohovoru^xxvii.
Niektoré zahraničné súdy riešili otázku zákonnosti požiadavky rozvodu ako predpokladu uznania zápisu zmeny rodu. Napríklad Nemecký Spolkový ústavný súd v minulosti rozhodol, že zmena pohlavia na rodnom liste nesmie viesť k nútenému rozvodu, odvolávajúc sa na čl. 12 Dohovoru. Súd odôvodnil tento prístup tým, že manželia musia byť schopní spoľahnúť sa na skutočnosť, že ich manželstvo, zostáva v platnosti, pokiaľ žijú spoločne a majú vzájomnú zodpovednosť. ^xxviii

V tejto súvislosti je tiež na mieste otázka zachovania rodičovských práv transrodových rodičov. Ako je uvedené vyššie, česká právna úprava stanovuje, že zmena pohlavia nemá vplyv na osobní stav človeka, z čoho vyplýva, že okrem právneho uznania za osobu opačného pohlavia sa osobní stav osoby nijak nemení. ^xxix Všetky príbuzenské vzťahy človeka, u ktorého sa uskutočnila zmena rodu, ostávajú teda zachované. Takáto osoba aj naďalej ostáva potomkom svojich rodičov a v prípade, ak je už sama rodičom, ostáva ním aj naďalej po zmene pohlavia. V tejto súvislosti sa česká odborná verejnosť zhoduje v názore, že v rodných listoch detí nebudú uskutočňované vo vzťahu k rodičom, u ktorých nastala zmena pohlavia, žiadne zmeny. Je tomu tak preto, že rodný list zachytáva osobný stav rodičov v čase, kedy sa dieťa narodilo, takže akékoľvek neskoršie zmeny už nie sú dodatočne zaznamenávané. ^xxx Platí teda, že rodičovské práva transrodovej osoby, u ktorej nastala zmena pohlavia, majú byť zachované a zmena pohlavia nemá byť dôvodom obmedzovania jej rodičovských práv.

Za prelomové rozhodnutie ESĽP v kontexte rodičovských práv možno považovať rozhodnutie A.M. a ostatní proti Rusku. ^xxxi Sťažovateľka bola po narodení zapísaná do matriky ako osoba mužského pohlavia, následne podstúpila operáciu pohlavia a v súčasnej dobe sa identifikuje ako žena. V roku 2008 uzatvorila, ešte ako muž, manželstvo z ktorého sa v rokoch 2009 a 2012 narodili 2 deti. Manželstvo skončilo v roku 2015 rozvodom, deti ostali na základe dohody v starostlivosti matky, v tom istom roku súd uznal zmenu pohlavia sťažovateľky A.M. V roku 2017 matka podala na súd žiadosť o obmedzeniu styku s deťmi z dôvodu negatívneho dopadu zmeny pohlavia na deti, súd žiadosti vyhovel a obmedzil A.M. rodičovské práva s odkazom na znalecký posudok, podľa ktorého zmena pohlavia sťažovateľky mala negatívny dopad na deti. Odvolací súd rozsudok potvrdil a následne sa matka spolu s deťmi odsťahovala na neznáme miesto. ESĽP sťažovateľke vyhovel. Skonštatoval, že došlo k obmedzeniu jej rodičovských práv, ktorých obmedzenie nebolo nevyhnutné, a porušilo sa právo A.M. na rešpektovanie jej rodinného života v zmysle s čl. 8 Dohovoru. ESĽP skonštatoval, že v konaní neboli náležite zohľadnené všetky záujmy sťažovateľov na základe dôkladného šetrenia rodinnej situácie. Obmedzenie rodičovských práv a styku s deťmi nebolo nevyhnutné čím došlo k porušeniu čl. 8 Dohovoru.

Zásadný zlom v rozhodovacej činnosti ESĽP s ohľadom na prístup trans ľudí k inštitútu manželstva nastal vo veci Chritsine Goodvin proti Spojenému kráľovstvu, ^xxxii ktorom ESĽP uviedol, že právo manželov založiť si rodinu nemožno klásť ako podmienku výkonu tohto práva samotného, čím sa odchýlil od svojho doterajšieho až prílišného zotrvávania na ochrane reprodukčnej funkcie rodiny. V uvedenom prípade súd skonštatoval, že článok 12 Dohovoru chráni právo muža a ženy uzavrieť manželstvo a založiť rodinu, avšak druhé právo tu uvedené nie je podmienkou prvého a nespôsobilosť manželského páru počať deti nemôže sama o sebe znamenať, že ho zbavuje práva ustanoveného v prvej časti tohto ustanovenia. Prvá veta čl. 12 Dohovoru hovorí explicitne o práve muža a ženy uzavrieť manželstvo. Súd však v tomto rozhodnutí uviedol, že nie je presvedčený o tom, že by nebolo možné pripustiť, že tieto slová („muža a ženy“) implikujú nutnosť určiť pohlavie čisto podľa biologických kritérií. Aj keď je manželstvo transexuálnych osôb široko ponímané, počet štátov, ktoré povoľujú manželstvá transexuálov pod ich novou sexuálnou identitou je nižší, ako počet štátov, ktoré uznávajú samotnú zmenu pohlavia. ESĽP konštatoval, že nenachádza žiadny dôvod, ktorý by ospravedlňoval, aby transexuáli boli práva uzavrieť manželstvo zbavení.

Záver

Transrodoví ľudia na Slovensku existovali, existujú a budú existovať, aj napriek tomu u nás absentuje akákoľvek právna úprava procesu tranzície a s tým súvisiacich právnych dôsledkov, ktoré vyvoláva. V ojedinelých prípadoch sa možno stretnúť s úpravou parciálnych práv trans ľudí, táto úprava je nielen že nedostatočná, ale aj v rozpore s ľudskoprávnymi aspektmi stanovenými v Ústave a Dohovore, na ktoré poukázal vo viacerých rozhodnutiach ESĽP.

De lege ferenda je preto potrebné vyriešiť súčasný stav, kedy pri absencii komplexnej a podrobnej právnej úpravy je hlavná zodpovednosť rozhodovať o spôsobe výkonu tranzície prenesená na zdravotníckych zamestnancov či už pri vyhotovovaní posudkov o zmene pohlavia, ako aj samotnom výkone zmeny pohlavia trans osôb. Súčasťou regulácie by malo byť tiež upustenie od postupov, ktorými sa vyžaduje ako nevyhnutný predpoklad zavŕšenia tranzície nútená kastrácia, resp. nútené odstránenie pohlavných orgánov, čo je už v súčasnosti jasne judikované zo strany ESĽP ako proti zásadám, upraveným najmä v čl. 8, 12 a 14 Dohovoru.

Aj napriek tomu, že rodovú identitu možno považovať za neoddeliteľnú súčasť osobnosti každého jednotlivca, stále sa voči nej stretávame v spoločnosti s pretrvávajúcimi predsudkami. ^xxxiii Možno tiež súhlasiť s tým, že fenomén transrodovosti v našej spoločnosti často vzbudzuje množstvo iracionálnych reakcií a emotívnych diskusií bez vecného základu. ^xxxiv Podstatný v tejto súvislosti je fakt, že tak, ako sa mení pohľad na transrodovosť z medicínskeho uhla pohľadu, je potrebné, aby v spojení s ľudsko-právnymi aktivitami v tejto oblasti došlo k tak potrebnej právnej úprave, ktorá by viedla k destigmatizácii trans rodových osôb a uznaniu ich základných práv. Z pohľadu práv transrodových osôb to najmä znamená, že nikto nemôže byť nútený, aby proti svojej vôli podstupoval medicínske zákroky, ako podmienku uznania jeho rodovej identity a rozhodnutie každého o tom, či podstúpi nezvratné zásahy do telesnej integrity musia byť rešpektované. Podmieňovanie resp. prepojenie nezvratných medicínskych zákrokov s uznaním rodovej identity je v rozpore s ľudskými právami obsiahnutými v Dohovore ako aj Ústave Slovenskej republiky.

Záverom je možné súhlasiť s konštatovaním, že Slovenskú spoločnosť čaká jej vlastný vnútorný coming out. ^xxxv Oproti všade prítomnému vedeckému poznaniu si bude musieť skôr či neskôr otvorene priznať, že transrodovosť existuje a prispôsobiť procesy tak, aby im štát a spoločnosť neustále do života nezasahovali.

Autorka: JUDr. Ing. Karin, Raková, PhD. MBA.
Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická Fakulta, Katedra Občianskeho práva

Zoznam použitej literatúry

BATKA Ľ.: Rodová dysfória pri adolescentoch. Etické otázky spojené s informovaným súhlasom. In: Ostium, roč. 17, 2021, č. 4, s. 2.

HORVÁT, M.: Zmena mena, priezviska a pohlavia. Analýza judikatúry ESĽP a slovenskej právnej úpravy. In Comenius časopis, 2021, č. 2, s. 120-136.

KIŠOŇOVÁ, R.: The Identity and Gender Problem in the Context of AI. In Human Rights: From reality to the virtual world [elektronický dokument]. Józefow : Alcide De Gasperi University of Euroregional Economy in Józefów, 2021, s. 43-55.

MARKOŠ, J.: Medzi dobrom a zlom. 16 etických dilem, pred ktorými môžete raz stáť i vy. Bratislava: N Press, 2020, 307 s. ISBN 978-80-99925-50-3.

MAGÚROVÁ, Zuzana. Trans ľudia – vybrané právne aspekty. In: KRÁLÍČKOVÁ, Zdeňka, DÁVID, Radovan, VALDHANS, Jiří (eds.): DNY PRÁVA 2017 – DAYS OF LAW 2017. Část VI. Translidé nejen v rodinném právu. Brno: Masarykova univerzita, 2018, s. 15-46. ISBN 978-80-210-8973-0.

METEŇKANYČ, O. M.: Nútená kastrácia ako povinná podmienka pri prepise rodu v podmienkach Slovenskej republiky. In Comenius časopis, 2021, č. 2, s. 6-35.

PATARÁK, Michal. Dokument o postupe pri zmene pohlavia bol zamietnutý. In: Denník N, zverejnený dňa 13. 09. 2020. Dostupné na internete: https://dennikn.sk/blog/2037648/dokument-o-postupe-pri-zmene-pohlavia-bol- zamietnuty/ (navštívené dňa 02.09.2022).

PATARÁK, Michal. Problém (ne-)binárnej rodovej identity. In: Sexuológia, č. 1, 2020, s. 6-9. Dostupné na internete: https://www.researchgate.net/publication/347514168_Problem_ne- binarnej_rodovej_identity_The_problem_of_non-binary_gender_identity (navštívené dňa 02.09.2022).

PATARÁK, Michal. Rodový nesúlad. In: Psychiatria pre prax, roč. 21, č. 4, 2020, s. 153- 156.

PATARÁK, Michal. Nozologické transformácie transrodovej identity v najnovších psychiatrických klasifikáciách. In: PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA, roč. 25, č. 3, 2018, s. 32-37.

ⁱ Tento článok vznikol v rámci projektu VEGA č. 1-0350-21 „Trans-Identita pri maloletých. Etické a právne aspekty spojené s informovaným súhlasom.
ⁱⁱ METEŇKANYČ, O. M.: Nútená kastrácia ako povinná podmienka pri prepise rodu v podmienkach Slovenskej republiky. In Comenius časopis, 2021, č. 2, s. 8, obdobne Otvorený list zástupcom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti transrodovým osobám z 31. marca 2021, dostupné na: http://www.psychiatry.sk/cms/File/2021/otvoreny%20list_MZ_31_3_2021.pdf (navštívené 02.09.2022)
ⁱⁱⁱ Patarák, M. Rodový nesúlad. In: Psychiatria pre prax, roč. 21, č. 4, 2020, dostupné na: https://www.researchgate.net/profile/Michal-Patarak/publication/34904257... (navštívené 02.09.2022)
^iv MAGÚROVÁ, Z. Trans ľudia – vybrané právne aspekty. In: KRÁLÍČKOVÁ, Zdeňka, DÁVID, Radovan, VALDHANS, Jiří (eds.): DNY PRÁVA 2017 – DAYS OF LAW 2017. Část VI. Translidé nejen v rodinném právu. Brno: Masarykova univerzita, 2018, s. 28.
^v Patarák, M. Rodový nesúlad. In: Psychiatria pre prax, roč. 21, č. 4, 2020, dostupné na: https://www.researchgate.net/profile/Michal-Patarak/publication/34904257... (navštívené 02.09.2022)
^vi z.č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník, v platnom znení
^vii Magurová, Z. Trans ľudia – vybrané právne aspekty. Zborník z konferencie Dny práva 2017. Část VI. Translidé nejen v rodinném právu. Masarykova univerzita Brno 2018. s. 30. dostupné na: https://munispace.muni.cz/library/catalog/book/1499, s. 15 – 46, ISBN: 978-80-210-8973-0
^viii Patarák, M. Dokument o zmene pohlavia bol zamietnutý. Dostupné na: https://dennikn.sk/blog/2037648/dokument-o-postupe-pri-zmene-pohlavia-bo... (navštívené dňa 2.9.2022)
^ix zdroj: www.transfuzia.org/situacia-na-slovensku/tranzicia (navštívené dňa 2.9.2022)
^x Batka, Ľ.: Rodová dysfória pri adolescentoch. Etické otázky spojené s informovaným súhlasom. In: Ostium, roč. 17, 2021, č. 4, s. 2.
^xi Magurová, Z. Trans ľudia – vybrané právne aspekty. Zborník z konferencie Dny práva 2017. Část VI. Translidé nejen v rodinném právu. Masarykova univerzita Brno 2018. s. 30. dostupné na: https://munispace.muni.cz/library/catalog/book/1499, s. 15 – 46, ISBN: 978-80-210-8973-0
^xii Istanbulský dohovor bol prijatý 7. 4. 2011, do platnosti vstúpil 1.8.2014. Slovenská republika ho síce podpísala, avšak k dnešnému dňu ho neratifikovala. Dostupné na: https:// www.coe.int/en/web/istanbul-convention/text-of-the-convention.
^xiii z.č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, v platnom znení
^xiv z.č. 301/1993 Z.z. o rodnom čísle, v platnom znení
^xv Patarák, M. Dokument o zmene pohlavia bol zamietnutý. Dostupné na: https://dennikn.sk/blog/2037648/dokument-o-postupe-pri-zmene-pohlavia-bo... (navštívené dňa 2.9.2022)
^xvi § 6 ods. 6 z.č. 300/1993 Z.z.
^xvii Praktické info a legislatíva. Dostupné na: http://www.transfuzia.org/situacia-na-slovensku/legislativa (navštívené dňa 02.09.2022)
^xviii § 8 ods. 2 písm. b) z.č. 301/1993 Z.z.
^xix napr. pozri Rozhodnutie ESĽP vo veci Van Kück proti Nemecku zo dňa 12.6.2003, č. sťažnosti 35968/97, Rozhodnutie ESĽP vo veci L. Proti Litve zo dňa 11 septembra 2007, č. sťažnosti 27527/03, Rozhodnutie ESĽP vo veci Y.Y. proti Turecku zo dňa 10. júna 2015, č. sťažnosti 14793/08.
^xx Rozhodnutie ESĽD vo veci A.P., Garçon a Nicot proti Francúzsku, č. sťažnosti 79885/12, 52471/13 a 52596/13, zo dňa 6 apríla 2017.
^xxi Rozhodnutie ESĽP vo veci S.V.proti Taliansku z 11. októbra 2018, č. sťažnosti 55216/08.
^xxii čl. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, čl. 41 Ústava SR
^xxiii z.č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník, v platnom znení
^xxiv §29 ods. 2 z.č. 89/2012 Občiansky zákonník: „Změna pohlaví nemá vliv na osobní stav člověka, ani na jeho osobní a majetkové poměry; manželství nebo registrované partnerství však zaniká“.
^xxv Frinta, O. Občanský zákonník. Komentář. Svazek 1. 2. vyd. Praha: WOlters Kluwer ČR, 2020, s. 152.
^xxvi Magurová, Z. Trans ľudia – vybrané právne aspekty. In: Translidé nejen v rodnném právu. Dny práva, s. 33
^xxvii Čl. 8 Dohovoru Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života: „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných“. Čl 12 Právo uzavrieť manželstvo: „Muži a ženy, ktorí sú na to vekom spôsobilí, majú právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva“.
Dostupné na: https://www.echr.coe.int/documents/convention_slk.pdf
^xxviii Magurová, Z. Trans ľudia – vybrané právne aspekty. Zborník z konferencie Dny práva 2017. Část VI. Translidé nejen v rodinném právu. Masarykova univerzita Brno 2018. s. 39. Dostupné na: https://munispace.muni.cz/library/catalog/book/1499, s. 15 – 46, ISBN: 978-80-210-8973-0
^xxix Švestka, J., Dvořák, K., Fiala, J. a kol. Občanský zákonník. Komentář. Svazek 1. 2. vyd. Praha: WOlters Kluwer ČR, 2020, s. 152.
^xxx Tamtiež, s. 151
^xxxi Rozhodnutie ESĽP vo veci A.M. a ostatní proti Rusku z 6. júla 2021, č. sťažnosti 47220/19.
^xxxii Rozhodnutie ESĽP vo veci Christine Goodwin proti Spojenému kráľovstvu z 11. februára 2002, č. sťažnosti 28957/95.
^xxxiii Podľa Kišoňovej možno predsudok charakterizovať ako už vopred vyformovaný postoj voči predmetu, ktorý sa prejavuje bez ohľadu na individualitu objektu. Jednotlivec neberie do úvahy pri posudzovaní iných osôb žiadne alternatívne vysvetlenie. KIŠOŇOVÁ, R.: The Identity and Gender Problem in the Context of AI. In Human Rights: From reality to the virtual world [elektronický dokument]. Józefow : Alcide De Gasperi University of Euroregional Economy in Józefów, 2021, s. 50.
^xxxiv Patarák, M. Rodový nesúlad. In: Psychiatria pre prax, roč. 21, č. 4, s. 153 – 156. dostupné na: https://www.researchgate.net/profile/Michal-Patarak/publication/34904257...
^xxxv Makroš, J. Medzi dobrom a zlom. 16 etických dilem, před kterými môžete raz stáť vy. Bratislava : N Press, s.r.o., 2020, s. 89