Interrogation of a child in criminal proceedings

Anotácia: V článku venujeme pozornosť téme: Výsluch dieťaťa v trestnom konaní a to z pohľadu právnej úpravy platnej v Slovenskej republike a taktiež z pohľadu kriminalistickej taktiky. V článku približujeme a vysvetľujeme pojem výsluch vo všeobecnosti, a to z pohľadu práva, a aj z pohľadu kriminalistiky. Ďalej je pozornosť zameraná konkrétne na výsluch dieťaťa. Článok sa venuje štádiám výsluchu dieťaťa, dokumentovaniu výsluchu a osobám prítomným na výsluchu dieťaťa. V článku sme sa snažili poukázať na to, ako prebieha samotný výsluch dieťaťa, aké podmienky sú s tým spojené a aké nedostatky má náš systém v danej oblasti a navrhnúť riešenie, ako tieto nedostatky môžeme odstrániť.
Kľúčové slová: výsluch, dieťa, trestné konanie.

Anotation: In the article we pay attention to the topic: Interrogation of a child in criminal proceedings from the point of view of the legal regulation valid in the Slovak Republic and also from the point of view of criminalistic tactics. In the article, we approach and explain the concept of interrogation in general, both from the point of view of law and from the point of view of criminology. Furthermore, attention is focused specifically on the questioning of the child. The article deals with the stages of the child's interrogation, the documentation of the interrogation and the persons present at the child's interrogation. In the article, we tried to point out how the child's interrogation itself takes place, what conditions are connected with it and what shortcomings our system has in the given area, and to suggest a solution how we can eliminate these shortcomings.
Key words: interrogation, child, criminal proceedings.

Úvod

Polícia pri objasňovaní a vyšetrovaní prečinov a zločinov využíva celý rad kriminalistických me-tód a prostriedkov, či už ide o metódy kriminalistickej techniky, alebo taktiky. Jednou z metód krimina-listickej taktiky, a to veľmi dôležitou v trestnom konaní, je výsluch.

V trestnom konaní poznáme rôzne druhy výsluchu, respektíve môžeme vypočúvať rôzne druhy osôb v odlišnom procesnom alebo spoločenskom postavení. V určitých prípadoch Trestný poriadok, ako aj kriminalistika,v rámci taktiky výsluchu, pripisuje určitým skupinám osôb osobitné znaky, akým spô-sobom treba viesť výsluch, aké osoby majú byť prítomné pri výsluchu, prípadne v akých miestnostiach a za pomoci akej techniky je potrebné výsluch vykonať. Jedným z takýchto osôb sú deti, ktoré bývajú veľa krát buď obeťou, poškodeným, svedkom alebo páchateľom trestného činu.

Deti sú schopné poskytnúť detailnú a úplne pravdivú výpoveď v trestnom konaní. Z tohto názo-ru nevychádza len psychológia, ale vychádza z neho aj slovenský právny poriadok de lege lata, keď v trestnom poriadku výsluchy detí nielen pripúšťa, ale upravuje aj ich podmienky. Taktiež kriminalistika vymedzuje taktiku výsluchu dieťaťa. Je samozrejmé, že aj pri výsluchu dieťaťa musí vypočúvajúci vy-chádzať z jeho osobnosti a jeho individuality. Pamäť dieťaťa je ovplyvnená množstvom faktorov, okrem iného aj jeho mentálnou zrelosťou. V niektorých prípadoch, kedy sa výpoveď dieťaťa odlišuje od výkonu vekovo porovnateľných rovesníkov, je vhodné prizvať odborníka psychológie alebo vykonať znalecký posudok.

K výsluchu dieťaťa, jeho podmienkam, by mala odborná prax prispievať zodpovedne, malo by byť riadne vymedzené, kto je dieťaťom, jeho práva a povinnosti, vzhľadom na to, že ide o osoby, ktoré sa stále vyvíjajú a priebeh trestného konania, dokonca aj výsluch na Obvodnom oddelení Policajného zboru, môže na dieťati zanechať následky, prípadne vytvoriť traumu. Preto je veľmi dôležité, aby oso-by, ktoré vykonávajú výsluch s dieťaťom, boli zodpovedne pripravené, empatické a dodržiavali zásady trestného konania a zvolili správnu taktiku výsluchu tak, aby sa dieťa cítilo pohodlne a vypovedalo k danej udalosti pokiaľ možno, čo najviac samostatne.

1. Čo je výsluch – pojem

Výsluch je jednou z metód kriminalistickej taktiky využívanou v trestnom konaní. Pojem výsluch by sme mohli charakterizovať z dvoch pohľadov a to z pohľadu definície, ktorú nám poskytuje kriminalistika a definície právnej, vymedzenej najmä v Trestnom poriadku.

Kriminalistika definuje výsluch ako :„kriminalistickú metódu, pri ktorej sa formou výpo-vede získavajú úplne a vierohodné poznatky o vyšetrovanej udalosti, ktoré sú obsiahnuté v pamäťových stopách vypočúvaných osôb“.¹

Iná definícia vymedzuje výsluch ako :„špecifickú metódu kriminalistického objasňovania, ktorej podstata spočíva v získavaní a dokumentácií výpovedí obsahujúcich významné, úplné a pravdivé údaje o objasňovanej udalosti za podmienok dodržania príslušného zákona.“²

Výsluchom sa získavajú informácie, ktoré sú zakotvené v pamäťovej stope vypočúvanej osoby. Pamäťové stopy vznikajú vnímaním okolností okolo nás, ktoré si následne uchovávame v pamäti. Pri výsluchu si následne tieto okolnosti znovu vybavujeme. Ide o najrozšírenejšiu, najstaršiu a veľa krát jedinú metódu v trestnom konaní, jediný dôkazný prostriedok v trestnom konaní.

Pojem výsluch nájdeme zakotvený aj v Trestnom poriadku. Trestný poriadok síce nevy-medzuje presnú legálnu definíciu výsluchu, avšak označuje výsluch za jeden z dôkazných prostriedkov, ktorým sa získavajú dôkazy v trestnom konaní. Konkrétne na základe výsluchu sa získa výpoveď osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu trestného činu.

Trestný poriadok, ako aj kriminalistika ,rozlišuje výsluch podľa toho, aká osoba z hľadiska pro-cesného postavenia alebo z hľadiska veku je vypočúvaná, podľa toho sa zohľadňuje a vyberá aj taktika výsluchu a taktiež je potrebné vždy výsluch viesť zákonným spôsobom a postupom tak, ako to ustano-vuje Trestný poriadok, ktorý vymedzuje základný formálny rámec výsluchu, ako napr. kto vedie vý-sluch, kto je pri výsluchu prítomný a ako sa výsluch dokumentuje.

Kriminalistika na druhej strane určuje najmä taktické zásady výsluchu. Ide však o dve vedy, kto-ré navzájom spolu súvisia a jednu od druhej nemôžeme oddeliť, nakoľko ak by sme oddelili kriminalis-tickú taktiku a zanechali sme výsluch iba na vymedzenie v právnom poriadku, nemuseli by sme vedieť zvoliť najmä správny postup a prístup k osobám, na druhej strane, keby ponecháme vedenie výsluchu iba na kriminalistickú taktiku bez právneho rámca, mohlo by dôjsť k nezákonne získanému dôkazu, kto-rý by sme už ďalej v trestnom konaní nemohli použiť, prípadne by sme celý výsluch museli ešte raz zo-pakovať, čo by v niektorých prípadoch mohlo znamenať, že dôjde aj k zmareniu dôkazu zachyteného v pamäťovej stope, napr. osoba by už mohla byť ovplyvnená inými subjektmi, prípadne by mohla nado-budnúť strach z páchateľa a v danej veci by už odmietla vypovedať.

Pri výsluchu osôb, sú veľmi dôležité taktické postupy, ktoré majú podstatný význam pre spôsob uplatnenia metód pri odhaľovaní, objasňovaní a vyšetrovaní konkrétnej trestnej činnosti. Súčasťou rea-lizácie metód kriminalistickej taktiky sú vhodné a doporučené postupy na skúmanie kriminalistických stôp týmito metódami. „Taktické postupy vychádzajú z podstaty konkrétnej kriminalistickej metódy a sú vlastné iba tejto danej metóde.“³

Medzi základné taktické postupy pri výsluchu môžeme zaradiť:
a) Formovanie psychologického kontaktu.
b) Analýza výpovede v priebehu výsluchu.
c) Pomoc vypočúvanému pri prekonávaní zdanlivo zabudnutého, subjektívnych nedostatkov
reprodukcie a chybných spomienok.
d) Psychologické pôsobenie na vypočúvaného, ktorý vypovedá nepravdivo.

Poznáme rôzne druhy výsluchu, ktoré môžeme deliť podľa procesného postavenie osoby na:

• výsluch podozrivého,
• výsluch obvineného,
• výsluch svedka,
• výsluch poškodeného,
• výsluch znalca,

takéto delenie výsluchu by sme našli priamo v Trestnom poriadku.

Kriminalistická taktika oproti trestnému právu člení výsluch podľa procesného postavenia odlišným spôsobom. Kriminalistické poňatie členenia sa nedrží rigidne Trestného poriadku a člení výsluch nasle-dovne:

• výsluch podozrivého (obvineného),
• výsluch svedka,
• výsluch poškodeného,
• výsluch znalca,

ďalej z pohľadu kriminalistiky výsluch delíme aj z hľadiska kriminalisticko - taktických aspek-tov pri výsluchu :

• podľa veku : maloletých, mladistvých, dospelých a starých osôb,
• podľa kriminálnej skúsenosti : výsluch netrestaných; výsluch netrestaných, ale v minulosti už vypočúvaných osôb; výsluch trestaných; výsluch recidivistov,
• podľa mentálnej úrovne : môže ísť o osoby psychicky choré; osoby zbavené spôsobilosti na právne úkony; osoby so zníženým intelektom a pod.,
• podľa fyzického (zdravotného stavu): osoby choré, zranené, umierajúce a
• podľa miery poskytovanej ochrany: výsluch utajovaných svedkov; výsluch chránených svedkov

Vzhľadom na jednotlivé skupiny osôb alebo na ich vzájomnú kombináciu je užitočné uskutoč-ňovať viaceré spoločenské prieskumy, ktoré môžu byť pre osoby uskutočňujúce výsluch pomôckou najmä vo výsluchovej praxi. Jedným z prieskumov je prieskum, ktorý sa zameriava na správanie zná-mych páchateľov pri výsluchu s ohľadom na ich najvyššie dosiahnuté vzdelanie a kriminálnu minulosť. „Ako vidieť z vykonaného prieskumu, dosiahnuté vzdelanie a kriminálna minulosť ovplyvňuje psychic-ký a morálny základ páchateľov trestnej činnosti, aspoň pokiaľ ide o správanie sa pri výsluchu. Ich skú-senosti získané vzdelaním a kriminálnou činnosťou menia ich postoj k výsluchu, k potrebe pravdivo vypovedať alebo naopak – klamať.“⁴

Výsluch má veľký význam tak v kriminalistickej, ako aj súdnej, právnej praxi. Výsluchom sa získava výpoveď osoby, ktorá je jedným z dôkazných prostriedkov v trestnom konaní, pomocou ktorého možno získať informácie o kriminalisticky relevantnej udalosti. Ide o nena-hraditeľný zdroj informácií. Ako sme už vo vyššie uvedenej definícií uviedli, výsluchom sa získavajú informácie od osôb, ktoré kriminalisticky relevantné udalosti vnímali buď priamo, alebo nepriamo, vlastnými zmyslami. Jednými z osôb, ktoré môžu prispieť svojím výsluchom v trestnom konaní a ktoré bývajú aj v trestnom konaní vypočúvané sú deti, osoby mladšie ako 18 rokov. Práve pri týchto osobách, či už pohľadu kriminalistiky, práva, psychológie sa uplatňujú určité špecifiká pri ich výsluchu, ktorým sa budeme aj my nižšie v ďalšej časti venovať.

2. Výsluch dieťaťa v trestnom konaní

Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon sa dieťaťom rozumie osoba, mladšia ako 18 rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.⁵

V rámci trestného konania sa vykonáva výsluch detí, osôb mladších ako 18 rokov. Výsluch detí v trestnom konaní sa vyznačuje určitými špecifickými zvláštnosťami, ktoré sú podmienené ich individu-álnymi vlastnosťami a stavom ich psychiky. Pri deťoch je veľmi dôležité sledovať a všímať si ich vek, duševný, telesný a sociálny vývin.⁶

Z psychologického hľadiska, sú deti vnímavé, ale ľahko ovplyvniteľné, veľa javov dejúcich sa okolo nich vnímajú chaoticky, avšak súčasne sú schopné vnímať podrobnosti rôzneho druhu, ktorých si dospelý ani nevšimne.

Ďalej je taktiež potrebné poukázať na svojráznosť detskej pamäti a v súvislosti s tým si uvedo-miť, že deti si často pamätajú detaily; na druhej strane však nemožno podceňovať faktor času – od vní-mania inkriminovanej situácie až po čas výpovede o nej.⁷

Dieťa má v trestnom konaní právo byť vypočuté. Toto jeho právo pramení aj z Dohovoru o prá-vach dieťaťa, konkrétne z jeho 12 článku, kde je uvedené, že:
„Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné for-mulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni vyspelosti.
Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo prí-slušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátne-ho zákonodarstva.“

Vo vzťahu k trestným konaniam Všeobecný komentár k čl. 12 Dohovoru uvádza, že die-ťaťu ako obeti alebo svedkovi zločinu musí byť daná možnosť plne využiť svoje právo slobodne vyjad-riť svoj názor v súlade s rezolúciou Hospodárskej a sociálnej rady.⁸

Ďalšou právnou úpravou, ktorá upravuje postup a náležitosti výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov je § 135 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, v ktorom je uvedené, že:
„ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pa-mäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemu-sel opakovať.

K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a zástupca orgánu sociál-noprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2.

Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg.“⁹

Ďalej je v danom paragrafe uvedené, že v ďalšom konaní má byť taká osoba (mladšia ako 18 rokov) vypočúvaná znova, len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora.

V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisni-ce i bez podmienok uvedených v § 263. Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypo-čuje na správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala.

„Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 18 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol ne-priaznivo ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 18 rokov, výsluch sa vykoná s využi-tím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu tak, aby osoba mladšia ako 18 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne. Ak treba zopakovať výsluch osoby mladšej ako 18 rokov po vznesení obvinenia, vykoná sa spôsobom upraveným v prvej vete; ďalší výsluch osoby mladšej ako 18 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so súhlasom jej zákonného zástupcu a v prípa-doch podľa § 48 ods. 2 so súhlasom opatrovníka.“

Ďalej je potrebné uviesť, že dieťa je v zmysle č. 247/2017 Z. z. o obetiach trestných činov pova-žované za obzvlášť zraniteľnú obeť. V takom prípade platí, že treba vykonať výsluch ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať, pričom výsluch sa vykoná vždy s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu alebo s využitím technic-kých zariadení určených na prenos a záznam zvuku a obraz.¹⁰

V trestnom konaní sa bežne realizuje výsluch detí. Dieťa môže byť v postavení svedka, poško-deného alebo obvineného zo spáchania trestného činu.

Pri výsluchu dieťaťa by sme mali predovšetkým dodržiavať vzhľadom aj na vyššie uvedené, ci-tované právne ustanovenia a vzhľadom na taktické zásady realizácie výsluchu dieťaťa určité zásady ako :

• prvý výsluch dieťaťa by mal byť pokiaľ to situácia dovoľuje úplný, aby sa už v ďalšom konaní nemusel opakovať. Výsluchom dieťaťa sa totiž u neho vzbudí vnímavosť, sila jeho pred-stáv a úloha, do ktorej sa dostalo, z toho dôvodu môžu byť ďalšie výpovede dieťaťa celkom alebo čiastočne nepravdivé alebo ovplyvnené pôsobením iných subjektov alebo iných vonkajších podmienok,
• ak je dieťa svedkom trestného činu, stávajú sa významnou okolnosťou jeho výpovede osob-nostné faktory a to napr. čím dlhší čas od kriminalisticky relevantnej udalosti uplynie, tým je pravdepodobnejšie, že dieťa bude vypovedať tak, ako počulo o udalosti rozprávať iné osoby,
• ďalšou z taktických zásad výsluchu detí je, že rodičia, učitelia alebo iné osoby by nemali byť prítomné pri výsluchu ak sa dá z okolností prípadu alebo z citového, charakterového, či sociál-neho založenia dieťaťa predpokladať, že by u dieťaťa mohli vzniknúť psychické zábrany, a že by sa dieťa bálo, či hanbilo vypovedať,
• s dieťaťom nie je možné zaobchádzať ako s dospelým, avšak príliš veľká benevolencia k dieťaťu, rovnako ako veľká prísnosť škodí,
• mimoriadne dôležité pri výsluchu dieťaťa je nadviazanie psychologického kontaktu – jeho základ spočíva vo vytvorení dôvery a v láskavom prístupe k dieťaťu,
• otázky, ktoré sa dieťaťu kladú, musia byť volené tak, aby na ne dieťa odpovedalo z vlastnej vôle, nemôžu byť mnohoznačné, alebo také, že by ich dieťa mohlo zle pochopiť. Úroveň klade-ných otázok by mala byť úmerná stupňu psychického vývinu dieťaťa a hlasový dôraz nesmie byť kladený na niektoré slová,
• výsluch dieťaťa by sa, pokiaľ je to vzhľadom na technické vybavenie možné, nemal vyko-návať v tradičných vyšetrovacích priestoroch polície, resp. v pojednávacích miestnostiach súdu, pretože to nemusí mať z psychologického hľadiska pozitívny vplyv na citovú a vôľovú zložku psychiky dieťaťa,
• výsluch by mal byť zaznamenaný na videozáznam a pri výsluchu by mali byť prítomné oso-by, ktoré Trestný poriadok povoláva ako povinné subjekty, ktoré by mali prispieť k lepšej kvalite výsluchu dieťaťa.¹¹

3. Štádiá výsluchu

Samotný výsluch, bez ohľadu na osobu vypočúvaného má viacero štádií a to :

• Príprava na výsluch
• Úvodné štádium
• Monológ
• Dialóg
• Záver

3.1 Príprava na výsluch

Príprava na výsluch, zahŕňa obsahovú prípravu (vecnú) a prípravu organizačnú (materiálnu aj personálnu).

Organizačná príprava výsluchu dieťaťa, materiálna príprava, predstavuje zabezpeče-nie vhodných technických prostriedkov na zachytenie výpovedí (najmä počítače, kamera).
Ak je v trestnom konaní vypočúvané dieťa ako svedok trestného činu, alebo ako obeť trestného činu, takúto výpoveď je potrebné zachytiť na kamerový záznam, preto je veľmi potrebné v tomto štádiu výsluchu zabezpečiť aj kameru, pomocou ktorej sa výsluch zachytí a to najmä z dôvodu, aby sa už v ďalšom konaní výsluch nemusel opakovať.

Súčasťou organizačnej prípravy je aj stanovenie si miesta výsluchu , času výsluchu, nakoľko je vhodné zohľadniť vek dieťaťa a k tomu prispôsobiť čas, aby napr. výsluch nebol naplánovaný na čas, kedy bude dieťa spať, prípadne, aby sa nenarušila jeho školská dochádzka.

Ďalej je dôležité z hľadiska času naplánovať výsluch tak, aby sa dieťa nestretlo napr. s obvine-ným, ďalšími svedkami, prípadne, ak ide o prípady domáceho násilia, kedy je dieťa týrané v rodine, aby sa nestretlo s osobou, ktorá ho týrala.

V štádiu prípravy je pri výsluchu dieťaťa ďalej dôležité personálne hľadisko a to, aká osoba vý-sluch vykoná. Výsluch vedie vždy vyšetrovateľ alebo poverený príslušník Policajného zboru vykonáva-júci skrátené vyšetrovanie. Je dôležité vybrať osobu, ktorá má vzťah k deťom. Zvyčajne je vhodné vy-brať ženu, ktorá má od prírody materinský cit a dieťa sa v jej spoločnosti môže cítiť lepšie, ako keby výsluch viedol muž. Bolo by prijateľné, keby osoby vykonávajúce výsluch mali určité školenie z oblasti detskej psychológie, avšak v praxi sa takéto školenia nerealizujú. Taktiež môže zohrať dôležitú úlohu aj oblečenie vypočúvajúceho, niektoré deti môže desiť výsluch policajta, ktorý je v uniforme a má pri sebe služobnú zbraň, môže to u dieťaťa vzbudiť strach, preto je vhodnejšie na výsluch voliť civilné obleče-nie, ktoré na dieťa môže pôsobiť pokojnejším a kľudnejším dojmom.

Ďalej je veľmi dôležité aj výber miesta, kde sa bude výsluch vykonávať. Na väčšine policajných útvarov vyšetrovatelia, poverení príslušníci Policajného zboru dieťa vypočúvajú v kancelárii vyšetrova-teľa/povereného príslušníka, prípadne vo vyhradenej kancelárii, ktorú sa snažia vybaviť nábytkom a hračkami tak, aby pôsobila pre deti príjemnejšie ako kancelária.

Špeciálnu vypočúvaciu miestnosť (kancelária vybavená kamerou a možnosťou prenosu výsluchu do inej miestnosti a hračkami) sa nachádza podľa našich informácií na Obvodnom oddelení policajného zboru v Brezne (v budove úradu práce) a tiež na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Banskej Bystrici.

Vypočúvacia miestnosť, kde sa vykonáva výsluch dieťaťa a ktorá je špeciálne na to vybavená, by sa mala nachádzať na všetkých útvaroch Policajného zboru. Ide najmä o špecializovanú miestnosť s audiovizuálnym výstupom do inej miestnosti, kde môžu výsluch sledovať všetky osoby, ktoré majú byť pri výsluchu prítomné. S dieťaťom by sa osobne stretol iba vyšetrovateľ, poverený príslušník Policajné-ho zboru, prípadne psychológ, ale iná blízka osoba.

Špeciálne vypočúvacie miestnosti určených pre výsluch dieťaťa zatiaľ na útvaroch Policajného zboru absentujú. Na niektorých útvaroch Policajného zboru sú zriadené osobitné kancelárie, na vlastné náklady personálu útvarov vybavené materiálom na zútulnenie priestoru (hračky, knihy, plagáty, pastel-ky, kvety).

Snahou Policajného zboru by malo byť postupne vybudovať špeciálne vypočúvacie miestnosti v súlade s požiadavkami Smernice o obetiach, ktoré sa budú využívať prioritne pre vypočúvanie detí, ale aj ďalších obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov (obete domáceho násilia, obete obchodovania s ľuďmi, staršie osoby, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím), pričom takáto miestnosť by sa podľa môjho názoru nemala nachádzať iba v budove Krajských riaditeľstiev Policajného zboru ,ale minimálne na každom okrese a postupne každom útvare Policajného zboru.

Ďalšou alternatívou ako zabezpečiť vhodné prostredie, miesto na výsluch dieťaťa je jeho výsluch realizovať napr. u detského psychológa, v detských domovoch, v nemocniciach alebo v priestoroch Detských centier. Je vždy na osobe, ktorá vedie výsluch, aké miesto výsluchu zvolí. Žiadna právna úprava presne neupravuje, kde má byť výsluch vykonaný, preto je na zvážení osoby, ktorá výsluch ve-die, aby v prípade výsluchu dieťaťa zvážila aj tieto alternatívne miestnosti a nie len kanceláriu, ktorá nie je prispôsobená na výsluch dieťaťa.

Obsahová príprava výsluchu je akási vnútorná príprava osoby, ktorá vedie výsluch. Uvedená osoba si musí určiť, aké skutočnosti sa chce od dieťaťa dozvedieť a akým spôsobom, napr. čí zvolí iba kladenie otázok alebo nechá dieťa samé súvisle rozprávať. Je dôležité sa na výsluch riadne pripraviť, avšak v konečnom dôsledku si však smer výsluchu bude musieť vypočúvajúci meniť počas samotného výsluchu, nakoľko sa celý priebeh výsluchu nedá presne naplánovať a môže sa meniť aj napr. od psychického rozpoloženia dieťaťa.

Výsluchu dieťaťa musí predchádzať dokonalá príprava vyšetrovateľa alebo povereného prísluš-níka, ktorý výsluch bude viesť. V rámci prípravy si musí vyšetrovateľ/poverený príslušník dobre zvážiť otázky, premyslieť si použitie pojmov, primeraných nielen rozumovým schopnostiam, ale aj emocionál-nemu rozpoloženiu dieťaťa.

Skôr ako sa pristúpi k samotnému výsluchu dieťaťa je potrebné, aby osoba, ktorá bude výsluch vykonávať, nadviazala pozitívny emocionálny kontakt tak, aby k nemu dieťa nadobudlo aspoň základ-nú dôveru. Pri nadväzovaní kontaktu môže vyšetrovateľ alebo poverený príslušník klásť dieťaťu na úvod také otázky, na ktoré dieťa s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote bude vedieť ľahko a správ-ne odpovedať, pričom môže ísť o otázky typu ,aké záľuby má dieťa, čo rado robí, kde býva, aké hračky má rado a pod..

„Ani dôkladne pripravený plán výsluchu však ešte neznamená automaticky úspešný a efektívny priebeh výsluchu. Nemenej dôležité je umenie kriminalistu v priebehu výsluchu improvizovať, prispôso-bovať ho konkrétnej situácii, zvratom, citlivo reagovať na zmeny správania vypočúvaného (hlas, telesný postoj, mimika...).“ ¹²

3.2 Úvodné štádium výsluchu

V úvodnom štádiu výsluchu (ale samozrejme aj v jeho celom priebehu) je dôležitý neverbálny prejav, najmä očný kontakt a prikyvovanie, ktorým dieťa ubezpečujeme, že počúvame, čo nám hovorí.
Priebeh celého výsluchu by mal prebiehať predovšetkým s pochopením, empatiou a trpezlivos-ťou. Ideálne je, ak sa podarí dosiahnuť, aby dieťa spontánne vypovedalo len svojimi vlastnými slovami, v takom prípade je nevhodné voľné rozprávanie dieťaťa akokoľvek prerušovať.
V úvodnom štádiu výsluchu by malo dôjsť v prvom rade k predstaveniu sa vypočúvajúceho die-ťaťu. Ďalšími náležitosťami úvodného štádia je skontrolovanie totožnosti osoby, oboznámenie osoby s predmetom výsluchu, poučenie osoby o jej právach a povinnostiach.
Takýto postup by sme zvolili, keby ide o bežného svedka, napr. plnoletú osobu. Avšak pri výslu-chu dieťaťa je dôležité tieto postupy prispôsobiť na danú situáciu, najmä na vek dieťaťa, zvážiť o aký trestný čin ide, aké postavenie v trestnom konaní má dieťa.

Dôležité je nadviazať s dieťaťom kontakt, vytvoriť uvoľnenú atmosféru, aby dieťa nemalo pocit strachu, ale cítilo sa pohodlne a uvoľnene. Nakoľko pri výsluchu dieťaťa je zo zákona povinná prítom-nosť viacerých osôb, ako je napr. psychológ, treba dieťaťu predstaviť aj tieto subjekty, aké je ich posta-venie, prečo sa zúčastňujú jeho výsluchu. Samozrejme vzhľadom na vek je dieťaťu potrebné vysvetliť poučenie o jeho právach a povinnostiach a o tom ,prečo sa výsluch realizuje tak, aby ho porozumelo. Inak bude prebiehať už aj úvodné štádium výsluchu v prípade, ak ide napr. o dieťa v postavení obete, inak ak ide o dieťa v postavení svedka a inak ak ide o dieťa v postavení obvineného. Dôležité je aj po-súdenie daného skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a zohľadnenie, čo všetko v súvislosti s da-nou vecou dieťa už prežilo.

Úvodné štádium by sa nemalo realizovať rýchlo, malo by prebiehať pokojne a pomaly, aby dieťa už na začiatku výsluchu nenadobudlo pocit strachu. Pred úvodným štádiom, ešte v štádiu prípravy, je možné a vhodné, aby sa napr. osoba vykonávajúca výsluch s dieťaťom strela.

3.3 Monológ

Monológ, ako štádium výsluchu, poskytuje vypočúvanej osobe právo, aby vlastnými slovami opí-sala skutočnosti, ktoré sú predmetom výsluchu. Dôležité je, aby osoba sama opísala, čo vnímala o danej udalosti svojimi vlastnými zmyslami.

Do monológu by nemal vypočúvajúci nijakým spôsobom zasiahnuť, avšak vzhľadom na to, že osoby majú tendenciu uvádzať aj udalosti, ktoré nesúvisia s daným skutkom, v praxi vypočúvajúci musí vypočúvaného usmerniť.
Pri výsluchu dieťaťa je veľa krát náročné vykonať výsluch bez pomocných otázok už aj v štádiu monológu, kedy by sa dieťa malo vyjadriť samo. Samozrejme závisí to od veku dieťaťa. Najlepším prí-kladom je, keď dieťa samo vypovedá, deje sa to najmä vtedy, ak má dieťa dôveru v osobu vypočúvajú-ceho. Pri monológu je dôležité sledovať aj ako sa dieťa správa, neverbálnu komunikáciu dieťaťa pri tom ako opisuje nejaké skutočnosti.

Deti málokedy vedia zakryť svoje pocity a klamať. Sledovanie neverbálnej komunikácie je dôleži-té aj pre ďalšie štádium výsluchu a to dialógu, kde vypočúvajúca osoba kladie už dieťaťu otázky. To, či dieťa bude v tamto štádiu samo vypovedať závisí aj od jeho veku, od času ,ktorý prešiel od vykonania výsluchu a taktiež od jeho psychickej pripravenosti a vyspelosti.

3.4 Dialóg

Dialóg nadväzuje na monológ, v rámci ktorého vypočúvajúci má možnosť sa pýtať doplňujúce otázky a prípadne odstrániť nejasnosti, ktoré vyplynuli z monológu vypočúvaného. Do dialógu sa môžu zapojiť a klásť dieťaťu otázku aj iné osoby prítomné pri výsluchu.

V rámci výsluchu je zakázané klásť kapciózne, klamlivé otázky a taktiež sugestívne, navádzajúce otázky. Dieťaťu je potrebné klásť také otázky, ktorým dieťa rozumie tak, aby sa aj vypočúvajúci do-zvedel, čo najviac informácií o danej udalosti. Ak dieťa otázke nerozumie, treba mu ju primerane vy-svetliť. Dieťaťu sa v žiadnom prípade nemôže vyšetrovateľ/poverený príslušník smiať. Taktiež musí dozerať na primeranosť otázok kladených zo strany prítomných osôb. V prípade, ak je dieťa nervózne, je niekedy potrebné a lepšie aj prerušiť výsluch, vykonať určitú pauzu.
Následne sa výsluch skončí a v závere sa prečíta zápisnica z výsluchu, prípadne prehrá vi-deozáznam.

4. Dokumentovanie výsluchu

Každý procesný úkon v trestnom konaní je potrebné zadokumentovať. Dokumentáciu výsluchu môžeme zaznamenať buď ako:

• Písomnú dokumentácia - úlohou je vytvoriť verný obraz o priebehu a vý-sledkoch výsluchu. Písomná dokumentácia je zaznamenávanie výsluchu do zápisnice, ktorá sa spisuje pri úkone, súčasne s výsluchom alebo bezprostredne po ňom. Pri spisovaní zápisnice sa musí dodržať objektívnosť, výstižnosť, autentickosť, presnosť, jednoznačnosť a úplnosť. Dô-ležité je, aby v zápisnici bolo zaznamené všetko, čo vypočúvaná osoba povedala, aké otázky jej boli kladené a ako na ne odpovedala.
• zvukový záznam – jednou z foriem zaznamenávania priebehu výsluchu je vyhoto-venie zvukového záznamu.
• videozáznam – Poslednou z foriem dokumentácie výsluchu je zachytenie výsluchu na videozáznam. V trestnom konaní v zmysle ustanovení Trestného poriadku je výsluch dieťaťa vo vymedzených prípadoch potrebné vykonať s využitím technických zariadení určených na pre-nos obrazu a zvuku.

Uvedené je do právnej úpravy uzákonené najmä z dôvodu, aby sa tento výsluch už v ďalšom konaní nemusel opakovať. Je však otázkou, či je takáto forma dokumentácie výsluchu dieťaťa vhodná, nakoľko v miestnosti je už zo zákona povinná účasť viacerých osôb, ktoré sú zväčša pre dieťa cudzie osoby a ešte ho vypočúvať aj na kameru, nemusí mať vždy dobrý vplyv na priebeh výsluchu. Dieťa sa môže zľaknúť a vyplašiť a tým spôsobom sa znemožní aj šanca jeho výsluchu.

Väčšina policajných útvarov má vytvorené podmienky (technické zariadenie - kamery), aby mohli vý-sluch s dieťaťom nahrávať. Na nahrávanie zvukovoobrazového záznamu sa používajú malé „vreckové“ kamery, ktoré sú umiestnené na prenosnom podstavci, ktoré kriminálny technik nastaví pred výsluchom a následne ho obsluhuje sám vyšetrovateľ. Kamery by sa v súčasnosti mali nachádzať na každom Ob-vodnom oddelení Policajného zboru.

5. Osoby prítomné pri výsluchu dieťaťa

Pri výsluchu dieťaťa je prítomný vždy vyšetrovateľ (poverený príslušník Policajného zboru), ktorý vedie výsluch. V zmysle ustanovení Trestného poriadku, môže viesť výsluch aj dozorujúci proku-rátor, ktorý môže vykonávať všetky úkony v trestnom konaní podobne ako vyšetrovateľ alebo poverený príslušník.

V praxi však prokurátor vykonáva iba dozor a vykonávanie úkonov v trestnom konaní ponechá-va na vyšetrovateľovi, ale poverenom príslušníkovi Policajného zboru. Prokurátor sa však výsluchu die-ťaťa môže zúčastniť.

Ďalej sú podľa potreby a charakteru trestného činu prítomní, zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ďalej psychológ a ak je to možné a vhodné tak aj zákonný zástupca dieťaťa (rodič).

V prípade ak je dieťa v procesnom postavení obvineného, tak je prítomný aj advokát (zástupca) obvineného, nakoľko ak je v trestnom konaní obvinená osoba mladšia ako 19 rokov zakladá to dôvod na povinnú obhajobu. Obhajca môže byť prítomný aj vtedy, ak je dieťa vypočúvané v trestnom konaní síce ako svedok, ale po vznesení obvinenia. V takomto prípade môže byť pri jeho úkone prítomný ad-vokát obvineného, ale aj samotný obvinený.

Psychológov vyberajú vyšetrovatelia, poverení príslušníci Policajného zboru najmä zo zoznamu súdnych znalcov, ale na niektorých policajných útvaroch spolupracujú aj s klinickými psychológmi.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet prítomných osôb pri výsluchu dieťaťa je v niektorých (práve zložitých a pre dieťa veľmi citlivých prípadoch) neúnosný a bolo by vhodné, aby práve v takých prípadoch boli technické podmienky zabezpečené tak, aby sa osoby nachádzali v inej miestnosti ,ako je vypočúvané dieťa.

Na výsluchu dieťaťa sa teda na základe vyššie uvedených skutočností zúčastňuje vždy:

• Vyšetrovateľ/Poverený príslušník Policajného zboru
• Psychológ
• Zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
• Ak je potrebný tlmočník
• Prokurátor
• Obhajca
• Zákonný zástupca

Ide o veľmi široký okruh ľudí, ktorí podľa môjho názoru v niektorých prípadoch neprispievajú na kvalite výsluchu, ale práve naopak, jeho kvalitu zhoršujú, nakoľko dieťa sa v prítomnosti veľa cu-dzích osôb môže cítiť nesvoje a nevie súvisle k danej veci vypovedať. Tým, že Trestný poriadok zakot-vuje, aby sa daného výsluchu zúčastnilo toľko osôb, obmedzuje tým aj procesnú samostatnosť vyšetro-vateľa. Taktiež naplánovanie takého úkonu s veľkým množstvom ľudí je veľa krát problém, nakoľko dohodnúť toľko ľudí na jeden termín je niekedy priam nemožné.

Záver

Trestný poriadok je jediná právna norma upravujúca práva detí v trestných konaniach, pričom je nastavená takým spôsobom, že o dieťati sa akoby neuvažovalo ako o samostatnom subjekte práv, ale skôr ako o objekte, ktorý môže byť v trestnom konaní využitý pre potreby dokazovania, s ktorým sa spájajú určité špecifiká ako personálne alebo materiálne zabezpečenie. Jeho výsluch slúži ako dôkazný prostriedok.

Trestný poriadok presne nevymedzuje pojem obeť trestného činu, len pojem poškodený, ktoré-mu priznáva niektoré procesné práva. V prípade dieťaťa má tieto práva uplatňovať jeho zákonný zá-stupca alebo jeho opatrovník, a teda špeciálny prístup alebo podmienky sa dieťaťu, ako poškodenej osobe ,v postate nevytvárajú.

Pre dieťa, ktoré je v kontakte s políciou, či súdom, nie sú v drvivej väčšine prípadov zabezpeče-né vhodné podmienky, prispôsobené potrebám dieťaťa (špeciálne miestnosti, špeciálne vyškolený per-sonál), hoci je pravdou, že najmä policajti sa o vytvorenie pre dieťa prijateľnejšieho prostredia snažia.

V rámci vytvárania podmienok vypočúvania detí v trestnom konaní je evidentné, že vo veľkej miere dominuje zabezpečenie inštitucionálneho záujmu, pred záujmom dieťaťa, ako obete alebo svedka trestného činu. Napríklad je to zreteľné na využívaní psychológa pri výsluchu, ktorého rolou by malo byť v prvom rade zabezpečenie citlivého výsluchu dieťaťa ako obete trestného činu, avšak vo veľa prí-padoch sa priberá k výsluchu iba preto, lebo to vyžaduje právna úprava Trestného poriadku a teda jej použiteľnosti ako dôkazu, čo nekorešponduje s účelom, pre ktorý sa prítomnosť psychológa odporúča.

Prístup polície v rámci výsluchu dieťaťa by sa mal zmeniť, najmä by sa mali vytvoriť špeciálne miestnosti, ktoré budú slúžiť ako výsluhové miestnosti detí a osoby, ktoré vykonávajú výsluch by mali mať školenie minimálne v oblasti detskej psychológie, aby sa vykonaním výsluchu predchádzalo dru-hotnej viktimizacii dieťaťa.

Tieto všetky chýbajúce aspekty obmedzujú aj samotnú činnosť polície, vyšetrovateľov, povere-ných príslušníkov Policajného zboru pri vykonávaní výsluchu dieťaťa v trestnom konaní, nakoľko chýba základné zabezpečenie, musia si vytvárať vlastné podmienky, aby sa dieťa cítilo, čo najlepšie, čo nieke-dy trvá veľa času. Taktiež sú tieto subjekty obmedzené zákonnou právnou úpravou, ktorá k výsluchu dieťaťa povoláva viaceré osoby, ktorých prítomnosť na jeden deň a hodinu je veľa krát nemožné zabez-pečiť, pričom prítomnosť týchto osôb určitým spôsobom obmedzuje samostatnosť vyšetrovateľov a poverených príslušníkov viesť trestné konanie.

Autorka: JUDr. Marika Briatková

Zoznam použitej literatúry

ČATLOŠ, R.: Vplyv vzdelania a kriminálnej minulosti na správanie sa páchateľa pri výsluchu. In: Pokroky v kriminalistike : Zborník z medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 26.-28.6.2005. Bratislava: Akadémia PZ, 2005.
Gazdík, T.: Psychologická súdna expertíza v klinickej praxi psychologickej výchovnej kliniky. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, SPN Bratislava, 1968, ročník III., zväzok 3
Krajník, V. a Straus, J.: Kriminalistická taktika, Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2000, 221s, ISBN- 80-8054-146-9
KUBÍKOVÁ, I. Výsluch ako metóda kriminalistiky. Bratislava : Akadémia PZ, 2004, 140 s., ISBN 80-8054-319-4
KUBÍKOVÁ, I.: Aktuálne otázky prípravy výsluchu. In: Pokroky v kriminalistike: Zborník z medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 26.-28.6.2005. Bratislava: Akadémia PZ, 2005
MATHERN, V.: Dokazovanie v československom trestnom procese. Bratislava: Obzor, 1984, s. 136.
METEŇKO, J., HEJDA, J.: Predmet a metódy kriminalistiky. In: Pokroky v kriminalistike: Zborník z medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 26.-28.6.2005. Bratislava: Akadémia PZ, 2005
NOVOTNÝ, F.: Príprava výsluchu a osobnosť vyslúchajúceho. In: Pokroky v kriminalistike : Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v dňa 15. novembra 2007. Bratislava: Akadémia PZ, 2008.
Správa o uplatňovaní základného práva dieťaťa byť vypočuté a súvisiacich práv pri výsluchu dieťaťa v trestných konaniach, Kancelária verejného ochranu práv , Bratislava 2017
Šimovček, I a kol.: Kriminalistika, Akadémia PZ 1999
Válková, V.: Základy soudní psychologie pro právníky. Univerzita Karlova, Praha, 196
Všeobecný komentár Výboru č. 10 (2007) o právach detí v oblasti spravodlivosti týkajúcej sa mladistvých (CRC/C/GC/10);
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
ZAVALIDROGA, Š. et al. Kriminalistická taktika. 3. vydanie. Bratislava : Magnet Press Slovakia, 1996, 331 s. ISBN 80-967272-4-9

¹ MATHERN, V.: Dokazovanie v československom trestnom procese. Bratislava: Obzor, 1984, s. 136.
² Šimovček, I a kol.: Kriminalistika, Akadémia PZ 1999
³ METEŇKO, J., HEJDA, J.: Predmet a metódy kriminalistiky. In: Pokroky v kriminalistike: Zborník z medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 26.-28.6.2005. Bratislava: Akadémia PZ, 2005. s. 38
⁴ ČATLOŠ, R.: Vplyv vzdelania a kriminálnej minulosti na správanie sa páchateľa pri výsluchu. In: Pokroky v kriminalistike : Zborník z medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 26.-28.6.2005. Bratislava: Akadémia PZ, 2005. s. 270
⁵ § 127 ods. 1 Zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
⁶ Gazdík, T.: Psychologická súdna expertíza v klinickej praxi psychologickej výchovnej kliniky. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, SPN Bratislava, 1968, ročník III., zväzok 3
⁷ Válková, V.: Základy soudní psychologie pro právníky. Univerzita Karlova, Praha, 196
⁸ bližšie Všeobecný komentár Výboru č. 10 (2007) o právach detí v oblasti spravodlivosti týkajúcej sa mladistvých (CRC/C/GC/10);
⁹ § 135 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
¹⁰ § 134 ods. 4 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
¹¹ Válková, V.: Základy soudní psychologie pro právníky. Univerzita Karlova, Praha, 1969
¹² KUBÍKOVÁ, I.: Aktuálne otázky prípravy výsluchu. In: Pokroky v kriminalistike: Zborník z medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 26.-28.6.2005. Bratislava: Akadémia PZ, 2005. s. 293