Realizácia spravodajskej činnosti za účelom identifikácie hybridných hrozieb

dec 31 2022

Conducting intelligence activities to identify hybrid threats

Anotácia: Autori v predkladanej vedeckej štúdii charakterizujú potrebu a možností realizácie spravodajskej činnosti za účelom identifikovania hybridných hrozieb. Spracovaním názorov oslovených kompetentných príslušníkov policajno-bezpečnostných orgánov odbornej verejnosti predkladajú možnú alternatívu postupov realizovaných za účelom identifikovania hybridných hrozieb.
Kľúčové slová: identifikovanie, hrozba, riziko, hybridná hrozba, aktéri hybridných hrozieb, kybernetická bezpečnosť, energetická bezpečnosť, paramilitárne a extrémistické skupiny, strategická korupcia, ovplyvňovanie volebných procesov, Národný bezpečnostný úrad.

Annotation: In the present scientific study, the authors characterize the need and possibilities of conducting intelligence activities in order to identify hybrid threats. By elaborating the opinions of the addressed competent officers of police-security bodies, they present to the professional public a possible alternative of the procedures implemented for the purpose of identifying hybrid threats.
Keywords: Identification, threat, risk, hybrid threat, hybrid threat actors, cybersecurity, energy security, paramilitary and extremist groups, strategic corruption, influencing electoral processes, National Security Office.

Úvod

Určite v odbornej verejnosti nik nepochybuje, že hybridné hrozby predstavujú významný prostriedok, ktorý rôzne subjekty (fyzické, právnické osoby, dokonca štáty) používajú pri presadzovaní a dosahovaní spoločensky neakceptovateľných záujmov. Vo vzťahu k ochrane spoločnosti, ktorá je korešponduje s uplatňovaním princípov slobody, demokracie, humanizmu a práva, je vhodné tieto činností charakterizovať, ako intencionálne aktivity. Ich štruktúrovaný realizačný obsah tvoria špecifické znaky, osobitne motívy, účel, ciele, postupy charakterizujúce prípravu, dokonanie a sledovanie pôsobenia účinkov a efektov. Týmito skutočnosťami sme sa snažili zvýrazniť, že tieto činnosti vykazujú ontologické a gnozeologické vlastností, identita ktorých je využiteľná pri eliminovaní sledovaných protispoločenských účinkov.

Hybridné hrozby sú formy aktivít namierené voči zraniteľnému prostrediu adresáta. V súčasnej dobe, rešpektujúc existujúcu spoločensko-politickú situáciu vo vzťahu k agresii, ktorú formou vojny realizujú predstavitelia Ruskej federácie na Ukrajine, je potvrdené, že táto zraniteľnosť je vytvorená rôznymi formami (funkčnými prejavmi realizovaných procesov).

Nami oslovení odborníci (kompetentné orgány štátnej správy) v priebehu riadených rozhovorov potvrdili, že citlivo vnímajú možné následky spôsobené použitím hybridných hrozieb. 1
Sú si vedomí, že manažéri (ale bezprostrední realizátori) hybridných hrozieb sú profesionáli, ktorí pri dosahovaní vytýčených cieľov akceptujú zraniteľnosť prostredia adresáta. Preto považujú za potrebné hybridné hrozby a rizika systémovo poznávať. Identifikovať ich genézu, realizačnú štruktúru ich prvkov a interakcií (určovaním zdrojov a veľkosťou) a to najmä za účelom predikcie rozsahu negatívneho vplyvu na určité prostredie spoločenského systému a samozrejme prijímania adekvátnych protiopatrení (osobitne v prípade vzniku krízovej situácie). Dokonca uviedli, že si uvedomujú, že od nich sa očakáva, aby dokázali systematicky a dostatočne konštruktívne vytvárať predpoklady pre hodnoverné priradenie skutku konkrétnemu aktérovi: Vymedziť sledované ciele (významu) aktérov hybridných hrozieb, v najširšom slova zmysle realizovať jej atribúciu – objektu, situácií, určenie autorstva.2

V týchto intenciách sa viac menej zhodli v tom, že pri identifikácii hybridných hrozieb ich poznanie má byť orientované na zistenie:

  • koordinácie a synchronizácie akcií, ktorými sa účelovo zameriavajú jej aktéri na zraniteľné miesta demokratických štátov a inštitúcií a to aj pomocou už nami uvádzaných foriem,
  • aktivít, ktoré sú na prahu medzi vojnou a mierom a sťažujú ich detekciu v konkrétnom vzťahu na ich aktérov,
  • ciele, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie na lokálnej, štátnej alebo inštitucionálnej úrovni,
  • účel, ktorý je naplnený vytváraním podmienok pre dosiahnutie týchto cieľov a to bez formálneho vyhlásenia vojny,
  • schopnosti a možnosti používania tohto prostriedku pri dosahovaní vojenských cieľov.3

Unisono uviedli, že poznanie hybridných hrozieb je determinované organizáciou a riadením tejto špecifickej činnosti. Sú presvedčení, že je správne, ak plnenie úloh súvisiacich s identifikáciou hybridných hrozieb koordinujú príslušníci Národného bezpečnostného úradu. 4 Z analógie ich názorov je zrejmé, že vnímajú význam koordinácie pre realizáciu identifikácie a jej výstupy. Sami sú si vedomí, že z ich služobnej pozície vyplýva obligatórna rola v participácii pri poznávaní tohto špecifického objektu, osobitne eliminovaní následkov hybridných hrozieb.

Spravodajská činnosť v štruktúre poznávania

Spravodajská činnosť je predovšetkým podpora (informačná), ktorú jej realizátori (príslušníci a zamestnanci spravodajských služieb) poskytujú kompetentným adresátom. 5 Tí ju potrebujú na aktívnu realizáciu procesov a operácií, na lepšie stanovenie priorít pri zabezpečovaní funkčnosti určitých sociálnych pozícií spojených s plnením delegovaných úloh. V právnom štáte informačná podpora (produkt spravodajskej činnosti) je využívaná najmä pri zabezpečovaní úloh na úseku ochrany a obrany, suverenity, demokracie, slobody a práva. 6 Morálnym kritériom existencie spravodajských služieb je právo štátu chrániť svoju politickú suverenitu a územnú celistvosť, ako aj povinnosť brániť tieto práva pred agresorom.7

Suverénnym právom a povinnosťou štátu je získavať, vyhodnocovať a využívať informácie dôležité pre bezpečnosť štátu, obranu, ochranu ústavného zriadenia a pre závažné vojenské, hospodárske a iné záujmy. Väčšina dôležitých informácií tohto druhu je utajovaná štátmi, ktoré sa cítia byť potenciálnymi protivníkmi alebo rivalmi. Uplatňujú pritom osobitný režim opatrení a špecifických prostriedkov na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností pred neoprávnenými subjektmi. Podobný charakter majú aj informácie o podvratných organizáciách, 8 teroristických alebo zločineckých skupinách, ktorých činnosť ohrozuje demokratické štáty a ich občanov. Prax trvalo potvrdzuje, že štandardné informačné zdroje a nástroje štátu a spoločnosti, ako sú masmédiá, diplomacia, činnosť a fondy úradov verejnej správy, represívnych orgánov (najmä polície a colných orgánov) alebo využívanie vedeckých a odborných inštitúcií, nie sú dostatočné na získanie uvedených informácií. Preto štát zriaďuje špeciálne inštitúcie na získavanie utajovaných a neverejných informácií, ktoré nie je možné získať bežnými prostriedkami. Tieto špecifické inštitúcie, spravodajské služby, patria medzi atribúty štátnej suverenity (ich zakladateľom a hlavným zákazníkom je vláda). Sú to nenahraditeľné štátne orgány špecifického charakteru, ktoré tajne získavajú a spracúvajú informácie predovšetkým pre potreby rozhodovacej sféry. Bez pochopenia ich funkcie a postavenia v štáte nie je možné správne porozumieť politike či vojne, potenciálnym globálnym konfliktom, diplomacii, medzinárodným vzťahom, ani čeliť aktuálnym globálnym hrozbám. 9

Zastávame názor, že aj tieto charakteristiky zdôrazňujú funkcie spravodajstva v modernej stratégii organizácie a riadenia štátu (spoločenstva), zabezpečovania ochrany práv a slobôd občanov a pod. Tie je možné klasifikovať podľa jednotlivých adresátov, cieľov, času realizácie, typických metód, ktorými sa získavajú a spracúvajú údaje a informácie, ako aj formy, akou sa tieto produkty zdieľajú na uspokojenie potrieb spravodajskej ochrany, pomoci a podpory.10 Spravodajstvo je oblasť ľudskej činnosti, ktorá sa zaoberá zhromažďovaním informácií, ktoré nemožno získať z otvorených zdrojov, ich vyhodnocovaním a poskytovaním príjemcovi (jedná sa najmä o informácie, ktoré druhá strana považuje za utajované). K uvedenému je vhodné dodať, že na spravodajské účely sa informácie získavajú z rôznych zdrojov. Existujú aj rôzne techniky analýzy získaných informácií (podobné tým, ktoré sa používajú vo vedeckom poznávaní), ale aj tie, ktoré sú špecifické pre inteligenciu, ako napríklad dekódovanie a kódovanie správ. Obdobou je odmietnutie alebo iné zdieľanie informácií pre konkrétneho príjemcu. Ide o činnosti vedúce k presadzovaniu práva, vyšetrovanie a sledovanie podozrivých zahraničných spravodajských agentov a identifikáciu ich aktivít, identifikáciu rizík a hrozieb súvisiacich s organizovaným zločinom a terorizmom atď.11

Na spravodajské účely za najčastejšie zdroje informácií považujú - HUMINT- ľudské zdroje informácií - informácie získané prostredníctvom medziľudského kontaktu; spravodajské informácie z informácií získaných a poskytnutých ľudskými zdrojmi, ľudovo nazývané -zdroje vytvorené a získané špionážou12 (tajné získavanie fotografií, dokumentov a iných materiálov; zhromažďovanie údajov zamestnancami diplomatických a konzulárnych úradov, vypočúvanie cudzích štátnych príslušníkov a občanov cestujúcich do zahraničia, oficiálne kontakty s cudzími vládami a iné).13

Niet sporu o tom, že najväčšia informačná a technologická revolúcia v dejinách ľudstva sa naďalej rozvíja. Na úrovni jednotlivcov, komunít a štátov, v každom geografickom a sociálno-ekonomickom spektre, odhaľujú dramatický vývoj (dobrý aj zlý), ktorý mení každodenný život a chápanie seba a spoločnosti, pretože technologický pokrok a virtuálne identity sa stávajú čoraz reálnejšími. Aj to sú dôvody, prečo štáty následne zavádzajú do kyberpriestoru celý rad regulácií, vrátane monitorovania jeho obsahu, sankcionovania prispievateľov alebo zamedzenia prístupu k nežiaducemu obsahu. 14 Presadzovanie regulácie však naráža na špecifickú povahu internetu s jeho takmer nekonečným počtom neustále pribúdajúcich príspevkov, ako aj na nejasné hranice zakázaných prejavov, na ktoré by mal štát adekvátne reagovať. Rozsiahla regulácia v prostredí nejasných definícií a obmedzenej schopnosti rozlišovať nuansy povolených a zakázaných prejavov zase ohrozuje slobodu prejavu a ďalšie práva občanov. Získavanie informácií z týchto zdrojov sa nepovažuje za špionáž, pretože nenarušuje územnú celistvosť štátu, ktorý je cieľom zberu informácií. 15 Tak ako na jednej strane technológie uľahčujú trestnú činnosť, na strane druhej aj pomáhajú pri jej odhaľovaní. Pokrok v možnostiach analýzy údajov naznačuje, že technologické riešenia hrajú obrovskú úlohu v boji proti tejto kriminalite. Technológie umožňujú OČTK napríklad nastaviť upozornenia, monitorovať podozrivé transakcie či začať hlbšie vyšetrovanie. 16 Výstupy vyhodnotenia informácií z týchto zdrojov (spravodajské informácie, spravodajský produkt, spravodajské informácie) potom adresáti využívajú na vytvorenie aktuálneho a čo najpresnejšieho obrazu o situácii v záujmových oblastiach a na čo najpresnejšie predpovedanie budúceho vývoja. 17 Z hľadiska potreby adresáta sú to najmä informácie o:

  • politickom prostredí, politickej situácii (politické strany, ich vodcov a potenciálnych nástupcov, ...),
  • ekonomickom prostredí, hospodárskej situácii (faktory, ktoré túto situáciu ovplyvňujú18, ...),
  • vývoji poznania v oblasti vedy a techniky,
  • vojenskom potenciáli (bezpečnostné doktríny a plány, ...),
  • závažnej kriminalite (bezpečnostná situácia, ...),
  • psychologických faktoroch, ktoré ovplyvňujú , resp. môžu ovplyvniť uvedené skutočnosti (hoaxi, dezinformácie, hybridné hrozby, ...).

V týchto súvislostiach niektorí autori rozdeľujú úlohy spravodajskej služby podľa informácií, činností a organizácie, prostredníctvom ktorých sa tieto činnosti vykonávajú v utajení. Za spravodajské činnosti považujú zhromažďovanie a analýzu informácií, ako aj ich ochranu a iné formy zdieľania. 19 Vo všeobecnosti možno povedať, že obsahom tejto činnosti je procesuálna práca s informáciami realizovaná spravodajskými službami v spravodajskom (poznávacom) cykle. 20 V konečnom dôsledku to potvrdzuje, že spravodajská činnosť sa od iných druhov informačnej práce odlišuje špecifickým objektom, subjektom a subjektmi, ktoré túto činnosť vykonávajú, pričom používajú špeciálne metódy, prostriedky, operácie a formy, a to účelovo a funkčne.

Pri hľadaní miesta spravodajskej činnosti v systéme bezpečnostno-policajného poznania je možné vychádzať z jej samotnej podstaty a foriem. Podstata spravodajskej činnosti spočíva najmä v možnosti akceptovania poznania dosiahnutého induktívnou logikou pri adresnom plnení spravodajskej úlohy (prostredníctvom spravodajských metód, prostriedkov, operácií a foriem). Tú je povinný plniť spravodajský bezpečnostný personál s cieľom saturácie potrieb spravodajskej ochrany, pomoci a podpory. V praxi sa často vyžaduje skôr rýchly a orientačný ako „dokonalý“ informačný výstup, ktorý už nie je aktuálny. Vo vzťahu k uvádzaným skutočnostiam si dovoľujeme konštatovať, že formou spravodajstva sa požadované znalosti zdieľajú určeným príjemcom. Uvedené tvrdenie je odvodené od účelu, ktorý môže byť naplnený jeho realizáciou. Totižto, v každej organizácii potrebujú manažéri na svoje rozhodovanie presné informácie všetkého druhu. To si často vyžaduje mať informácie o tom, čo sa deje a/alebo robí v prostredí, v ktorom chce manažér realizovať svoje aktivity. Ak je úroveň znalostí manažéra na požadovanej úrovni, zvyšuje sa pravdepodobnosť prijatia správnych rozhodnutí.21 V súlade s tým je možné vymedziť povinnosti, ktoré sú príslušníci spravodajských služieb povinní dodržiavať, najmä ak je:

  • realizovaná príprava ľudských zdrojov informácií a ich následné efektívne využívanie,
  • získavanie informácií z prostredia, v ktorom sa vykonávajú legitímne činnosti,
  • získavanie informácií z prostredia, v ktorom sa pripravuje, pácha alebo pravdepodobne bude páchaná trestná činnosť,
  • analytické spracovanie získaných informácií a ich poskytnutie určeným príjemcom na úradné použitie v predpísanej forme,
  • vedenie evidencie informačných systémov, dokumentov (uchovávanie a klasifikácia informácií) atď.

Spravodajské činnosti majú špecifický ontologický a gnozeologický charakter. Napriek tomu, že ho vykonávajú orgány štátnej správy ich právna charakteristika nie je v právnych poriadkoch explicitne alebo deklaratívne vymedzená (pozri Slovenská republika, Česká republika). To možno určiť analogickým výkladom ustanovení právnych noriem, v súlade s ktorými sa môže účelne realizovať. V daných súvislostiach my spravodajskú činnosť charakterizujeme ako systém utajovaných, adresne plánovaných procesov vykonávaných príslušnými orgánmi štátnej správy pri zbere (získavaní, zhromažďovaní), utajovaní, uchovávaní, analytickom spracovaní, zdieľaní a interpretácii (poskytovaní) relevantných informácií vo vzťahu k identifikovaným potrebám určených subjektov (adresátov).

Zastávame názor, že aj týmito skutočnosťami sme dostatočne zvýraznili potrebu a možnosti spravodajskej činnosti pri realizácii poznávania, ktorého komponentmi sú jej objekt, subjekt a vzťahy medzi objektom a subjektom poznávania.

Rola spravodajských služieb pri identifikácii hybridných hrozieb

Samotné procesy identifikácie hybridných hrozieb sú realizované kompetentnými orgánmi štátnej správy. V Slovenskej republike sú to predovšetkým príslušníci kreovaných policajno-bezpečnostné orgánov.

V súvislosti s určením pre kybernetickú bezpečnosť od 1. januára 2016 úrad zriadil útvar Národná jednotka SK-CERT (Slovak - Computer Emergency Response Team) a od 1. septembra 2019 ho transformoval na Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT. Útvar zabezpečuje národné a strategické aktivity v oblasti riadenia kybernetickej bezpečnosti, v oblasti analýzy hrozieb ale aj koordinácie riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov na celonárodnej úrovni, výuky, vzdelávania, tréningov ako aj výskumu.22
Národný bezpečnostný úrad od 1. júla 2020 prevádzkuje Pracovisko pre hybridné hrozby a dezinformácie. Jeho zriadenie nadväzuje na celoštátne aj celoeurópske úsilie bojovať proti hybridným hrozbám a dezinformáciám. Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala pripraviť akčný plán na koordináciu boja proti hybridným hrozbám a šíreniu dezinformácií či vybudovať adekvátne centrálne kapacity pre jeho realizáciu.

Úlohou pracoviska pre hybridné hrozby a dezinformácie je systematicky sledovať, vyhodnocovať, analyzovať a reagovať na aktivity, ktoré majú potenciál polarizovať spoločnosť, vnášajú neistotu, a tým podkopávajú legitimitu, dôveryhodnosť, akcieschopnosť štátnych inštitúcií a demokratický ústavný poriadok a majú tak negatívny vplyv na realizáciu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky.

Pracovisko pre hybridné hrozby a dezinformácie úzko spolupracuje s Národným centrom kybernetickej bezpečnosti SK-CERT, ale aj ďalšími útvarmi úradu. Svoje výstupy poskytuje Situačnému centru Slovenskej republiky, ktoré pôsobí pri Úrade vlády Slovenskej republiky, a Národnému bezpečnostnému analytickému centru, ktoré je analytickým, komunikačným a kooperačným pracoviskom Slovenskej informačnej služby založeným na aktívnej participácii slovenských bezpečnostných orgánov.23 Pracovisko pre hybridné hrozby a dezinformácie je v rámci organizačnej štruktúry úradu začlenené pod námestníka riaditeľa úradu.

Túto realitu sme pri spracovaní tejto vedeckej štúdie akceptovali. Pri spracovaní jej následnej časti využívame logickými operáciami spracované poznanie, ktoré nám prezentovali v procese riadeného rozhovoru oslovení respondenti (piati príslušníci NBÚ, január- február rok 2022). Tí uviedli, že v praxi od nich sa očakáva, že dokážu identifikovať kto – pre koho, s kým; čo – ciele; ako – postup; čím – prostriedky a metódy; kde – prostredie – situácie, udalosti; kedy – obdobie, doba, časový rozmer; prečo používa (použil) hybridnú hrozbu. Pri tejto činnosti je vhodné ak akceptujú, že hybridná hrozba:

  • je realizovaná intencionálne, nielen cieľavedome, ale aj účelovo,
  • je realizovaná v určitom prostredí, viazaná na udalosť, čas a priestor, podmienky, okolností,
  • sa vyvíja v čase, má príčinu svojej existencie (vznik i zánik), nevzniká náhodne a bezdôvodne,
  • dôvod pre vznik rizík je zakódovaný v samotnom prejave a v podstate hybridnej hrozby, na ktorú sa viaže,
  • každej forme hybridnej hrozby sú priradené isté druhy rizík.24

V procesoch realizácie spravodajskej činností cieľom analýzy rizík je identifikovať hybridné hrozby a stanoviť ich pôsobenie na bezproblémový život v spoločnosti (ohodnotenie aktív), nájsť možné zdroje ohrozenia (hrozby), zhodnotiť aktuálny spôsob ochrany i existujúce slabiny takýchto ochranných opatrení (zraniteľnosti) a určiť výslednú veľkosť rizík, ohrozujúcich dané aktíva. V daných súvislostiach je možné konštatovať:

  • hybridnú hrozbu môžu aktéri realizovať v rôznych prostrediach (S. Popov „ ... súhrn všetkých podmienok, ktoré obklopujú človeka a priamo alebo nepriamo ho ovplyvňujú. ...“) 25 , v ekonomike, riadení, politike, vo veciach verejných a súkromných, ...
  • identita rizika vo vzťahu ku konkrétne realizovanej hybridnej hrozbe (aktér, aktivity, adresát) vykazuje konkrétne špecifiká,
  • rizikové dôsledky hybridnej hrozby môžu mať permanentný charakter, vyskytujú sa trvalo a neustále, môžu vzniknúť náhle, nečakane, spôsobiť nežiaduce následky, môžu vzniknúť iba v konkrétnom čase, prostredí - sú viazané na istú udalosť a situáciu,
  • realizáciu hybridných hrozieb identitou rizík je možno spravidla predvídať podľa istých indícií,26
  • realizácia hybridných hrozieb môže mať vnútroštátny, resp. medzinárodný charakter, je ich možné kontrolovať,
  • každá hybridná hrozba je spravidla porovnateľné s inými druhmi, alebo aj s podobnými účelovo realizovanými aktivita v minulosti,
  • pôsobenie hybridných hrozieb je závislé od postoja adresátov k hodnoteniu rizík,
  • realizácia hybridných hrozieb je intencionálna činnosť (nie je to náhoda a bez príčiny), je istou mierou ovplyvnené konaním človeka, a pod.

Z uvedeného je zrejmé, že pri identifikovaní podstaty hybridných hrozieb je vhodné, ak poznávajúce subjekty akceptujú:

  • aký názor na riziká, ktoré sú zakódované do týchto aktivít (vznik, existenciu) má občan, spoločnosť,
  • ako tieto aktivity posudzujú (odhaľujú, skúmajú, hodnotia) odborníci a experti z realizačného prostredia (osobitne policajno-bezpečnostné orgány); akú majú kompetenciu (zodpovednosť) za predvídanie (resp. kontrolu) tieto subjekty,
  • aké negatíva a dôsledky budú spôsobené realizáciou hybridných hrozieb bezprostredne, resp. aké predikujú v budúcnosti (výsledky a efekty),
  • či je možné realizáciu hybridných hrozieb použiť pri realizácii protiopatrení, ak áno, tak aké, kedy, kde (osobitne pre realizáciu policajno-bezpečnostných činnosti).27

Tak, ako je tomu aj vo vedeckom poznávaní (napríklad sociologický výskum), realizáciu identifikácie tohto objektu je možné charakterizovať z hľadiska procesuálneho (štruktúrovaným obsahom realizácie) a informačného (ontológia, gnozeológia). Prax potvrdzuje, že kompetentné orgány štátnej správy (osobitne príslušníci NBÚ) túto činnosť sú povinné realizovať systémovo, konštruktívne, plánovite, rešpektujúc existujúcu realitu (osobitne skúseností). Identifikácia hybridných hrozieb je forma poznania (funkčné použitie prostriedkov v metódach) poznania. Je to účelovo a konštruktívne (cieľavedome) realizovaný proces konkrétnych opatrení. Z pragmatického hľadiska ich systémovú realizačnú štruktúru je možné vymedziť nasledovne:

  1. vymedzenie identifikačného problému
  2. poznanie a analýza reality (analýza dispozície poznania)
  3. formulácia domnienok za účelom predikcie rizík a hrozieb a to vo vzťahu ku konkrétnemu prostrediu (proces realizácie hybridných hrozieb, jeho determinanty a konštrukty)
  4. analýza bezpečnostnej situácie - voľba metodiky identifikácie – vymedzenie potreby realizovať spravodajskú činnosť
  5. spravodajský cyklus – kategorizácia kompetencií (organizácia a riadenie, osobitne zodpovednosti za plnenie úloh, koordinácie)
  6. zdieľanie dosiahnutého čiastkového poznania
  7. verifikácia dosiahnutého informačného výstupu (výsledok a efekt)
  8. využitie spracovaného informačného výstupu vo vzťahu k realizácii spravodajskej činnosti
  9. prezentácia spracovaného informačného výstupu kompetentnému adresátovi
  10. spätná väzba.

To potvrdzuje, že proces identifikácie hybridných hrozieb (obligatórne) sa začína voľbou problému a formuláciou pojmového rámca, následne na to výber skúmaného súboru a výber metódy zberu dát a ich analýza vo vzťahu k cieľu a účelu tohto špecifického poznania (interpretácia a prezentácia výsledkov a záverov identifikácie). V daných súvislostiach odporúčame, aby realizátori pri tomto poznávaní hľadali odpovede na:

  • faktické otázky (aký sociálny jav sa vyskytol),
  • komparatívne otázky (kde sa jav vyskytol),
  • vývojové otázky (kedy sa jav vyskytol),
  • teoretické otázky (prečo sa jav vyskytol).28

Bez ohľad na úplnosť, ich formuláciu je možné demonštratívne znázorniť nasledovne:

  • Prečo je potrebné realizovať identifikáciu (impulzy – indikátory, podnety)?
  • Kto je možným aktérom týchto hybridných hrozieb?
  • Prečo sa rozhodol hybridné hrozby používať (účel, cieľ)?
  • Akú formu hybridnej hrozby používal? (eventuálne pretože môže využívať paralelne niekoľko hybridných hrozieb)
  • Kto je adresátom týchto hybridných hrozieb? (adresát – jeho pozícia a rola, s tým spojené riziká a hrozby)
  • Prečo túto hybridnú hrozbu používa v tomto čase a prostredí (situácia, udalosť /udalosti/)?
  • Pred použitím hybridnej hrozby realizoval aktér určité prípravné aktivity?
  • Kto je kompetentný participovať v procese identifikácie? (akceptácie právnej regulácie a zodpovednosti)
  • Je potrebné participovať s adresátmi hybridných hrozieb? (ako áno, akým spôsobom bude realizovaná s nimi komunikácia)
  • Ako je možné dosiahnuť elimináciu účinkov hybridnej hrozby? (čiastočne, komplexne, situačne, pro futúra)
  • Ako je možné využiť identifikáciu hybridných hrozieb proti ich aktérom? (bez utajovania, resp. utajovaná realizácia identifikácia a jej výstupov)
  • Ako budú využité informačné výstupy z identifikácie? (riešenie vzniknutej situácie po dosiahnutí poznania z identifikácie)

Aj tieto skutočnosti potvrdzujú, že informačné výstupy z procesov identifikácie hybridných hrozieb sú texty – bilaterálne kategórie (výsledok, efekt), ktoré majú obsahovú a formálnu stránku. Rešpektujúc účel tejto špecifickej činnosti, informačné výstupy (texty) majú potenciálny (očakávaný), resp. aktuálny poznávací charakter. Realizátori túto špecifickú poznávaciu činnosť (v praxi) ukončujú formulovaním záverov, ktorých obsah tvorí identita:

  • potreby realizácie procesov identifikácie,
  • postupu pri identifikácii (kto, kedy a využitím akých kompetencií),
  • vlastností hybridnej hrozby,
  • realizátorov hybridnej hrozby,
  • štádií realizácie hybridnej hrozby,
  • zainteresovaných subjektov do realizácie hybridnej hrozby,
  • objektov záujmu hybridnej hrozby,
  • cieľov realizovanej hybridnej hrozby (analogicky účel, motív),
  • prostredia realizácie hybridnej hrozby (kde, kedy, frekvencia, vektor realizácie)
  • formy hybridnej hrozby,
  • vzťahov k už identifikovaným hybridným hrozbám,
  • postupov pri eliminácii následkov z hybridnej hrozby a pod.

To potvrdzuje, že spracovaný informačný výstup musí vyhovovať určitým formálnym a vecným požiadavkám. V prvom rade sú kompetentné orgány pri jeho spracovaní povinní rešpektovať právnu reguláciu účelovej identifikácie. Jej imanentnou súčasťou je manipulácia s informáciami a prístup k nim. V neposlednom rade sú povinní tento produkt spracovať konštruktívne, v predpísanej podobe (forme) a to tak, aby mohol byť chápaný (interpretovaný) adresátom v tom istom zmysle, ako je prezentovaný, a nie inak.

Z praxe je zrejmé, že spracovanie informačného výstupu (produktu) z procesov identifikácie hybridných hrozieb je tvorivá ľudská aktivita, pri ktorej sa prejavujú schopnosti jeho spracovateľa. Vo všeobecnosti platí, že informačný výstup je možné spracovať až vtedy, ak je k dispozícii požadovaná úroveň kvalitatívneho a kvantitatívneho poznania (hovoriť iba vtedy, keď je čo povedať). Zjednodušene povedané, v súlade s očakávaním realizátorov pri tvorbe a prezentácii informačného výstupu sú povinní akceptovať konkrétne tematické ohraničenie dosiahnutého poznania (konštruktívnosť). Je to tak preto, lebo informačný výstup nadobúda zmysel až vtedy, keď ho prijme adresát. To potvrdzuje, že pri jeho tvorbe spracovateľ musí poznať subjekt, ktorý je oprávnený výstup využiť.

Spracovanie a interpretácia (prezentácia) informačného produktu z procesov identifikácie hybridných hrozieb predstavuje (v určitom zmysle slova) dosiahnutie vytýčenej méty – cieľa. Ako je to aj v iných činnostiach, po dosiahnutí cieľa dochádza k vzniku určitej situácie, na ktorú je potrebné adekvátne reagovať. Prax potvrdzuje, že je vhodné, ak kompetentné orgány pri identifikácií hybridných hrozieb túto skutočnosť (vznik novej situácie) akceptujú, a to vo všetkých štádiách realizácie týchto poznávacích procesov. Zjednodušene povedané, je pre realizátorov výhodné, ak sú pripravení na riešenie týchto situácií. Samotnou prípravou na ich zvládnutie vytvárajú potrebné predpoklady na úspešné zavŕšenie svojich aktivít v týchto procesoch (dosiahnutie požadovanej účinnosti a efektov).29

Analógiou týchto konštatácií je možné dospieť k záveru, že po dosiahnutí cieľa z procesov identifikácie hybridných hrozieb vznikajú rôzne situácie. Ich javový charakter a podstatu dominantne ovplyvňujú konkrétne realizované identifikačné aktivity a využitie informačných výstupov z týchto procesov. Aj napriek tomu, že to vyznieva ako určitý paradox, v praxi je najpozitívnejšie, ak realizátori v obsahu informačného výstupu z realizovaných procesov identifikácie konštatujú, že k hybridnej hrozbe nedošlo. V týchto intenciách je pri riešení tejto vzniknutej situácie povinnosťou realizujúceho subjektu:

  • obhájiť adekvátnosť realizovaných opatrení v procese identifikácie pred svojím nadriadeným,
  • v prípade, ak bol impulzom týchto procesov podnet (oznámenie), tento zdroj oboznámiť so zistenými faktami, ktoré vylučujú opodstatnenosť jeho oznámenia,
  • oboznámiť subjekty o opatreniach, ktorými boli porušené ich práva a sloboda s požadovaným adekvátnym zdôvodnením (dôvody, potreba, dosiahnuté výstupy a pod.) a poučením o možnosti uplatnenia – právnej a inej kompenzácie,
  • vhodným spôsobom informovať občana o tom, že skutok sa nestal, ktoré fakty túto skutočnosť objektivizujú (samozrejme predovšetkým, ak do realizácie identifikácie boli občania zapojení, resp. o týchto procesoch boli upovedomení) a pod.30

Iná situácia je, ak v procesmi identifikácie nie je jednoznačne preukázané, že skutok sa nestal (podozrenie z hybridnej hrozby stále existuje). Pri riešení týchto situácií realizátor :

  • vykoná analýzu – postupu a realizovaných opatrení v celom procese, ich determinantov a využitej logistiky, výsledky tejto analýzy predloží svojmu nadriadenému,
  • vymedzí dôvody ďalšieho postupu,
  • zdôvodní možné riziká spájané s pokračujúcim poznávaním a vymedzí možnosti ich eliminácie
  • spracuje návrh ďalšieho postupu s vymedzením konkrétnej zodpovednosti za plnenie zdôvodnene zadaných úloh, tento návrh predloží nadriadenému na jeho schválenie,
  • v súlade s identifikovanou potrebou vyžiada adekvátnu koordináciu,
  • zdôvodní potrebu využitia potrebných prostriedkov (spravodajskej činnosti), pritom akceptuje princíp subsidiarity pri ich nasadení,
  • v prípade potreby zváži zapojenie verejnosti do plnenia úloh a pod.

K tejto prezentácii (znova zdôrazňujeme, že sme spracovali názory respondentov) považujeme za vhodné dodať, že základný predpoklad úspechu pri realizácii identifikácie hybridných hrozieb určuje úroveň koordinácie. Jej význam teoreticky možno zdôvodniť využitím analytickej a funkcionalistickej (konštruktivistickej) charakteristiky realizačného systému, v našom prípade účelovej realizácie procesov spravodajskej činnosti.

ZÁVER

V realizačnom systéme identifikácie rizík z hybridných hrozieb je potrebné pokladať problém koordinácie (na rôznej hierarchickej úrovni) za veľmi dôležitý. Pri jej konštruovaní je vhodné sa prednostne orientovať na také stavy, prípady a situácie, v ktorých koordinačné vzťahy vznikajú, existujú a zanikajú (vo svojom správaní sa menia). Je tomu tak preto, lebo v spravodajskom poznaní tieto zmeny nemôžu mať chaotický charakter. Musia sa uskutočňovať kontinuálne, účelovo a cieľavedome. Predpokladom toho je poznať (odhaliť, objaviť) určité spoločné pravidlá, ktoré podmieňujú istú príbuznosť (afinitu) a podobnosť realizovaných aktivít pri dosahovaní cieľa, a to aj na prvý pohľad úplne rozdielnych systémov. Ak realizátori identifikácie dokážu určiť tieto pravidlá usporiadania, môžu prejsť k určeniu nevyhnutnosti koordinácie. Osobitne určiť „zmeny“ realizačného systému identifikácie hybridných hrozieb ako celku. Bez ohľadu na úplnosť, to vyžaduje poznať:

  • stabilitu realizačného systému (dispozícia kompetencií), jeho zotrvačnosť, akceptovanie výskytu náhody a nevyhnutnosti, možného pôsobenia okolia,
  • konkrétny charakter delegovaných úloh na realizátoroch,
  • realizačné bezpečnostné situácie a pod.

Zastávame názor, že týmto poznaním je možné dostatočne zdôvodniť aplikačnú potrebu praktickej koordinácie v účelovo realizovaných činnostiach kompetentných policajno-bezpečnostných orgánov. Napríklad v danej súvislosti je potrebné poznať charakteristické „statické“ parametre systému realizácie identifikácie hybridných hrozieb, ktoré je možné využiť pri plnení spoločnej úlohy. Najmä z hľadiska funkcionality, výkonnosti, účinnosti a efektivity jednotlivých policajno-bezpečnostných orgánov (právnu reguláciu ich činnosť a povinnú akceptáciu zodpovednosti)

Z charakteristík realizácie identifikácie hybridných hrozieb vyplýva aj ich personálna, ekonomická, technická a iná náročnosť. Koordinujúce policajno-bezpečnostné orgány v tomto účelovom poznaní plnia zložité (náročné) úlohy, pri ktorých je nevyhnutné intenzívne zasahovať do práv a slobôd občanov, čo vyžaduje osobitné postupy a ich kontrolu. Podobne je možné hodnotiť aj výsledky a efekty identifikácie v ich kontinuálnej nadväznosti na realizáciu následného konania (spoločenského, policajného, súdneho). Táto skutočnosť musí byť pri realizácii identifikácii hybridných hrozieb akceptovaná a hodnotená najmä z hľadiska kvality, 31 aktuálnosti, akcieschopnosti. V danej súvislosti niet argumentov, ktorými by bolo možné znížiť význam koordinácie pri realizácii tejto špecifickej poznávacej činnosti. Ako potvrdzuje aj táto prezentácia, nami oslovení respondenti profesionálne vnímajú spoločenskú závažnosť hybridných hrozieb. To považujeme za základný logistický prvok pre budovanie koordinačných vzťahov pre potreby identifikácie hybridných hrozieb.

Sumár

Z prezentovaného poznania v obsahu tejto štúdie je zrejmé, že základným znakom identifikácie hybridných hrozieb, na ktorej participujú príslušníci spravodajských služieb, je neustála transformácia a cirkulácia informácií v dynamike ich vývoja. Spracovanie informácií od subjektov, ktoré vstupujú a následne pôsobia na území Slovenskej republiky je kľúčové, a to aj z pohľadu nielen národnej bezpečnosti štátu, na ktorého územie subjekty vstupujú, ale následne aj v európskom, resp. medzinárodnom kontexte. 32 Transformácia informácií v tomto systéme má prebiehať tým spôsobom, že výstup z jedného poznania je zároveň vstupom do ďalšieho. Vznik, kvantitatívna a kvalitatívna zmena informačného charakteru rizík z hybridných hrozieb (vznik, rast, čiastočná paralyzácia, úplné znefunkčnenie) tvoria pevný reťazec v prostredí a čase. Okrem príslušníkov spravodajských služieb, tieto skutočností sú povinní akceptovať všetci, ktorí zastávajú pozíciu a rolu orgánov štátnej správy. Osobitne policajno-bezpečnostné orgány, ktoré uplatnením svojich kompetencií participujú pri identifikovaní hybridných hrozieb a eliminovaní vzniku rizík. Tak, ako sme uviedli pri plnení týchto úloh koordinátorom sú príslušníci NBÚ. Efektivita a účinnosť ich činnosť je závislá od kvantity a kvality zdieľaných informácií.

Summary

From the insights presented in the content of this study, it is evident that a fundamental feature of the identification of hybrid threats, in which intelligence officers participate, is the constant transformation and circulation of information in the dynamics of their development. The transformation of information in this system is intended to take place in such a way that the output of one body of knowledge is at the same time the input to the next. The emergence, quantitative and qualitative change of the information nature of the risks from hybrid threats (emergence, growth, partial paralysis, complete disabling) form a fixed chain in the environment and time. Except for intelligence officers, these facts are obliged to be accepted by all those who occupy the position and role of government authorities. Particularly police and security authorities, who, by exercising their competences, participate in the identification of hybrid threats and the elimination of the emergence of risks. As we have stated, in the performance of these tasks, the coordinator is the NSA officers. The effectiveness and efficiency of their activities depend on the quantity and quality of the information shared.

Autori:
prof. Ing. Miroslav Lisoň, PhD.
Akadémia policajného zboru v Bratislave

JUDr. Mgr. Peter Dubeň
Akadémia policajného zboru v Bratislave

Zoznam bibliografických odkazov

BAKOŠOVÁ, Z. Sociálna pedagogika (Vybrané kapitoly). Bratislava: UK, 1994. ISBN 80-223-0817-X. s. 11,

BUZALKA, J. Teória bezpečnostných rizík. Bratislava, 2012, s. 15.

ERNEKER , J., PORADA, V. a kol. Poznávaní potřeb a transfer vědeckých poznatků do policejní praxe. Praha. Policejní akademie České republiky, ISBN 80_7251-217-X 232 s. s. 67.

FIDLER, Ľ. Formy a operácie v systéme realizácie kriminálneho spravodajstva. In: Kriminálne spravodajstvo. Zborník z virtuálnej medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2022. s. 103-111. ISBN 978-80-8054-950-3.

HAJDÚKOVÁ, T., LAVRINČÍK, M. Aplikácia vedeckých metód na prípady z policajnej praxe. 1. vyd. Bratislava: APZ v Bratislave, 2018., 152 s. ISBN 978-80-8054766-0.

HULLOVÁ, M. a kol. General Crime. 1. vyd. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2015. 219 s. ISBN 978-80-8054-654-0

HULLOVÁ, M. Východiskové štádium procesov odhaľovania a objasňovania mravnostných trestných činov. In: Fenomén bezpečnosti, bezpečnostní věda a výzkum a bezpečnostní aplikace : Sborník vědeckých prací Fakulty právních a správních studií Vysoké školy finanční a správní, a.s. Praha. Praha : Vysoká škola finanční a správní, 2018. ISBN 978-80-7408-165-1. s. 391-405.

JURISOVÁ. M. 2020. Virtuálne meny verzus kriminalita. Policajná teória a prax, Akadémia Policajného zboru v Bratislave, r. XXVIII, č. 3, s. 98 – 116, ISSN 1335-1370.

JURISOVÁ. M. 2021. Subjekty ekonomickej kriminality. Policajná teória a prax, Akadémia Policajného zboru v Bratislave, r. XXIX, č. 4, s. 99 – 113, ISSN 1335-1370.

KREJČÍ, O. „Zpravodajské služby v době geopolitického zlomu.” In. Zborník príspevkov z XII. medzinárodného sympózia, ktoré z organizovala Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov dňa 4. decembra 2018 na tému „Spravodajské služby a geopolitika.”

LÁŠTIČ, E. KOVANIČ, M. (editori) Neustále pod dohľadom na Slovensku. Bratislava, Univerzita Komenského, ISBN 978-80-223 – 5288-8, 154 s. s. 8

LISOŇ, M. Teória policajného operatívneho poznania. Bratislava, Akadémia PZ v Bratislave, 2012, ISBN 978-80-8054-540-6, s. 77. 213 s.

LISOŇ, M., VAŠKO, A. a kol. Teória kriminálno-policajného poznania. Bratislava, Wolters Kluwer, 201 Kategóriu

NIKOLAJOVÁ KUPFERSCHMIDTOVÁ, E. 2022. Effective intercultural communication with third-country nationals as a way of raising the level of information gathering in the interest of national security In: Security challenges of modern society: Dilemmas and Implications: thematic international monograph/Dašić, Dejan 1. vyd. Belehrad (Srbsko): University "Union-Nikola Tesla", 2022. ISBN 978-86-6113-074-8, s. 25-43.

SHULSKY, A. N., SCHMITT, G. J. Silent Warfare: Understanding the World of Intelligence. 3rd Edition Paperback, 2002, s. 8, ISBN 1-57488-345-3, 247 s.

VAŠKO, A. Informačná podstata odhaľovania a objasňovania trestných činov. In: Fenomén bezpečnosti, bezpečnostní věda a výzkum a bezpečnostní aplikace : Sborník vědeckých prací Fakulty právních a správních studií Vysoké školy finanční a správní, a.s. Praha. Praha : Vysoká škola finanční a správní, 2018. - ISBN 978-80-7408-165-1. - S. 695-708.

https://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%A0pion%C3%A1%C5%BE#cite_note-rfr1-4
https://usnwc.libguides.com/c.php?g=494120&p=3381553
https://www.absd.sk/narodne_versus_nadnarodne_zaujmy_v_cinnosti_spravo LAML, R. Národné a nadnárodné z hľadiska spravodajskej činnosti malej krajiny. In. Zborník príspevkov z medzinárodného sympózia, ktoré zorganizovali Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej dňa 8.
https://www.absd.sk/upload/file/Krejci--ZS_v_dobe_GP_zlomu.pdf
https://www.absd.sk/zborniky SCHNEIDER, J. Postavení spravodajských služeb v demokratické společnosti. In. Zborník príspevkov zo sympózia, ktoré zorganizovali Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Bratislavskej vysokej školy práva dňa 25. 11. 2008 pod názvom Spravodajské služby v demokratickej spoločnosti, s. 10, 77 s.
https://www.nato.int/docu/review/2007/issue3/slovak/art3.html
https://www.nbu.gov.sk/urad/o-urade/hybridne-hrozby-a-dezinformacie/inde...
https://www.sk-cert.sk/sk/o-nas/index.html
https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992184/bk_8.pdf/07f9fdb3-5567-...
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
ZÁKON č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu ... NBÚ je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre ochranu utajovaných skutočností, šifrovú službu, kybernetickú bezpečnosť a dôveryhodné služby ...
Zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách)
Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov


1Pri spracovaní tejto prezentácie sme využili výstupy štúdia publikovaných informácií v našej a zahraničnej odbornej literatúry, ktoré sme konfrontovali (aplikáciou logických operácií) so získaným poznaním názorov príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (5 príslušníkov), Vojenského spravodajstva (5 respondentov), Slovenskej informačnej služby (5 respondentov) a Policajného zboru (10 respondentov), ako aj neformálnou diskusiou s občanmi (rok 2022).
2Úzka koordinácia medzi verejným a súkromným sektorom, ako aj civilno-vojenská interakcia, pričom sa musí jednať o celospoločenský prístup k riešeniu tohto problému.
3Unisono - 5 príslušníci NBÚ, VS a SIS; 7 príslušníci PZ (3 príslušníci PZ pri prezentovaní názorov neboli konkrétni, vo svojej argumentácii zaujali pozíciu skúšaných, ...).
4ZÁKON č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu ... NBÚ je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre ochranu utajovaných skutočností, šifrovú službu, kybernetickú bezpečnosť a dôveryhodné služby ...
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách)
Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
5Interpretáciou historických skúseností je možné dospieť k záveru, že v počiatkoch mali spravodajské aktivity technokratický charakter (znalosti - fungovanie nástrojov, príprava ohňa, používanie liečebných postupov, spôsoby získavania potravín, slabé a silné stránky protivníka atď.). Neskôr sa počet objektov kontrolovaných (spracovávaných) touto činnosťou zvyšoval a bol spojený najmä navonok, mimo územia štátu, s vojenskou rozviedkou - špionážou a v rámci jednotlivých štátov s cieľom získať a upevniť moc určitých subjektov (politických, náboženských, hospodárskych atď.).
6https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992184/bk_8.pdf/07f9fdb3-5567-4e15-bb4f-bfd984d324c3
7https://www.absd.sk/zborniky SCHNEIDER, J. Postavení spravodajských služeb v demokratické společnosti. In. Zborník príspevkov zo sympózia, ktoré zorganizovali Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Bratislavskej vysokej školy práva dňa 25. 11. 2008 pod názvom Spravodajské služby v demokratickej spoločnosti, s. 10, 77 s.
8https://www.nato.int/docu/review/2007/issue3/slovak/art3.html … „nelegální síť pro prodej jaderné technologie není ojedinělá. Írán a Indie se považují za nadále aktivní státy na jaderném černém trhu. Několik dalších států se zapojuje do nelegálního transferu, přesměrování technologií nebo tajných aktivit s cílem rozvinout jadernou způsobilost. Tyto případy, stejně jako medializované jaderné pašování z bývalých států Sovětského svazu, dokazují, že šíření narůstá geograficky, jakož i ze státní na „substátní úroveň.“.
… „Uplynulé desetiletí ukazuje, že „rizikové státy“ mohou přispět k šíření ZHN, i když bez vlastního vědomí. Patří k nim státy, o kterých se ví nebo tuší, že se zapojují do šíření a nestabilní státy, v nichž mohou snadno působit nelegální nebo subverzní skupiny. Další výzvou jsou vyspělé demokracie – kde podniky někdy z nepozornosti poskytují potřebné technologie a vybavení šiřitelům.“ … „ propast mezi cíli tvrdé bezpečnosti (šíření) a měkké bezpečnosti (mezinárodního rozvoje a budování kapacit) je jen zřídka efektivně překlenuta. Bezprostřední výzvou je proto lepší koordinace stávajících nástrojů, aby se omezila schopnost států šířit kritické technologie.“ ...
9KREJČÍ, O. „Zpravodajské služby v době geopolitického zlomu.” In. Zborník príspevkov z XII. medzinárodného sympózia, ktoré z organizovala Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov dňa 4. decembra 2018 na tému „Spravodajské služby a geopolitika.” https://www.absd.sk/upload/file/Krejci--ZS_v_dobe_GP_zlomu.pdf
10ochrana - opatření, zařízení, prostředku na ochranu, na obranu proti nežádoucímu účinku;
pomoc – aktivní činnost při společném dosahování
11SHULSKY, A. N., SCHMITT, G. J. Silent Warfare: Understanding the World of Intelligence. 3rd Edition Paperback, 2002, s. 8, ISBN 1-57488-345-3, s. 247
12Základ slova špión je v německém slovese spähen‚ pátrati zrakem‘ (st.něm. spehôn, spehen atd.). To je slovo starého původu a má příbuzenstvo např. v latince . speciô (spiciô, s i přeneseným ze složenin)‚ hledím‘. Z němčiny přejali a přetvořili naši předkové slova špehovati, špeh (špehování i špehoun), špehéř, později špehýř .
13Intelligence Studies: Human Intelligence (HUMINT), https://usnwc.libguides.com/c.php?g=494120&p=3381553
Medzi ďalšie často využívané zdroje informácií patria:
SIGINT - signálne spravodajstvo (napr. rádiové odpočúvanie)
IMINT - letecký a satelitný prieskum (obrazové informácie)
MASINT - monitorovanie technických znakov (napr. seizmických vĺn atď.)
OSINT - otvorené zdroje (médiá, technická dokumentácia atď.)
ACINT - zvukové spravodajstvo
GEOINT - geologický prieskum
PHOTINT - analýza fotografií
RADINT - radarové monitorovanie dopravy
ELINT - elektronické spravodajstvo
COMINT - odpočúvanie (a prípadné dešifrovanie) hovorov atď. (podmnožina SIGINT)
FISINT - vyhľadávanie a ničenie sietí SIGINT prevádzkovaných protivníkom
FININT - finančné spravodajstvo
14LÁŠTIČ, E. KOVANIČ, M. (editori) Neustále pod dohľadom na Slovensku. Bratislava, Univerzita Komenského, ISBN 978-80-223 – 5288-8, 154 s. s. 8 … Napríklad v diskusi o tom, kdo vládne v neovládaném online prostoru (Schmidt, E., & Cohen, J. 2013) označují internet za „největší neovládané území na světě“). Vyzdvihovaly jeho potenciál bourat dlouholeté geografické či jazykové bariéry a podporovat svobodné šíření myšlenek, kreativitu a komunikaci. Upozornili také na odvrácenou stranu internetu, kterou jsou online podvody, šikanózní kampaně, šíření nenávisti či organizování teroristů v uzavřených diskusních skupinách. Následně Shoshana Zuboff nasměrovala diskusní linii ještě jiným směrem než bývalý CEO firmy Google Eric Schmidt: Byznys model technologických gigantů popsala jako cílené, systematické a mimořádně sofistikované získávání údajů o uživatelích a jejich následnou profilaci v takové míře přesnosti a detailu, která umožňuje předpovídat, ovlivňovat a zpeněžovat jejich chování. To vše, aniž by o tom uživatelé tušili (Zuboff 2019). Éru, kterou žijeme, nazvala sledovacím kapitalismem (surveillance capitalism).“ …
15Mezinárodní právo nepovažuje špionáž za nezákonnou a v podstatě ji schvaluje. Nezákonnost špionáže se objevuje až v případě proniknutí na cizí území (narušení územní integrity). Z hlediska mezinárodního práva jsou tedy nezákonné pouze druhy sběru informací, které narušují územní integritu cizího státu (HUMINT), ostatní druhy sběru jsou legální (např. slovní spojení "špionážní družice" nemá opodstatnění, neboť při jejím použití není narušena svrchovanost země, proti níž je sběr prováděn).
https://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%A0pion%C3%A1%C5%BE#cite_note-rfr1-4
16JURISOVÁ, M. Virtuálne meny verzus kriminalita. In Policajná teória a prax, 3/2020, s. 113.
17LISOŇ, M., VAŠKO, A. a kol. Teória kriminálno-policajného poznania. Bratislava, Wolters Kluwer, 201 Kategóriu „spravodajská informácia“ – „spravodajský produkt“ – „spravodajstvo“ možno použiť na označenie .... výsledku zložitého procesu, niekedy vecného, ale vždy intelektuálneho, výsledkom je často informovaný názor, môže to byť aj všeobecný opis stavu vecí, môže to byť jeden fakt alebo veľmi dobrý odhad."
18Vývoj kriminality naznačuje potrebu skúmania nových kriminálnych trendov a fenoménov. Jedným zo zámerov policajnej teórie aj praxe je presun kriminality z reálneho do virtuálneho prostredia, ktorý je okrem iných, príznačným aj pre kriminalitu páchanú v ekonomike – ako nepochybne špecifického druhu kriminality, ktorý je vhodné podrobiť interdisciplinárnemu skúmaniu. Ekonomická kriminalita nepochybne podrýva stabilitu
19https://www.absd.sk/narodne_versus_nadnarodne_zaujmy_v_cinnosti_spravo LAML, R. Národné a nadnárodné z hľadiska spravodajskej činnosti malej krajiny. In. Zborník príspevkov z medzinárodného sympózia, ktoré zorganizovali Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej dňa 8. 12. 2010 na tému „Národné versus nadnárodné záujmy v činnosti spravodajských služieb". „Aktuální vývoj za poslední dekádu třetího tisíciletí naznačuje, že se zvětšuje prostor pro nadnárodní zájem v činnosti zpravodajských služeb. Nadnárodní zájem v obecném slova smyslu našel již výraz v mezinárodních konvencích zásadního významu, ale s ohledem na specifika zpravodajské činnosti není jednoduché uplatnit jej v tak citlivé sféře, v jaké působí zpravodajské služby. Zatím nejvíce akceptovaným je sdílení zpravodajských informací, které se týkají boje proti mezinárodnímu terorismu. Existují také některé další oblasti, kde lze konkrétně definovat nadnárodní zájem zpravodajských služeb jednotlivých států nebo skupin států.“...
20FIDLER, Ľ. Formy a operácie v systéme realizácie kriminálneho spravodajstva. In: Kriminálne spravodajstvo. Zborník z virtuálnej medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2022. s. 107.
21ERNEKER , J., PORADA, V. a kol. Poznávaní potřeb a transfer vědeckých poznatků do policejní praxe. Praha. Policejní akademie České republiky, ISBN 80_7251-217-X 232 s. s. 67.
22O nás ~ SK-CERT
23https://www.nbu.gov.sk/urad/o-urade/hybridne-hrozby-a-dezinformacie/index.html
24BUZALKA, J. Teória bezpečnostných rizík. Bratislava, 2012, s. 15.
25Čo je to definícia sociálneho prostredia. Sociálne prostredie (ik-ptz.ru)
Prostredie - „celá dynamická sústava podnetov, ktoré obklopujú človeka a vyvolávajú u neho psychické reakcie. Prostredím nazývame celú množinu podnetov z vonkajšieho sveta, na ktoré jednotlivec individuálne reaguje zase celou množinou reakcií“ (Pavlovič, 1975) •
BAKOŠOVÁ, Z. Sociálna pedagogika (Vybrané kapitoly). Bratislava: UK, 1994. ISBN 80-223-0817-X. s. 11, Prostredie - „súhrn všetkých podnetov, ktoré akokoľvek pôsobia na človeka a ktoré tak utvárajú podmienky života. Životné prostredie je človeku miestom, na ktorom sa odohrávajú všetky jeho životné prejavy, a tým sa stáva súčasťou bytia... Je to zložitý systém, v ktorom sa realizuje a vyvíja ľudská spoločnosť“
26HULLOVÁ, M. Východiskové štádium procesov odhaľovania a objasňovania mravnostných trestných činov. In: Fenomén bezpečnosti, bezpečnostní věda a výzkum a bezpečnostní aplikace : Sborník vědeckých prací Fakulty právních a správních studií Vysoké školy finanční a správní, a.s. Praha. Praha : Vysoká škola finanční a správní, 2018. ISBN 978-80-7408-165-1. s. 391-405.
27BUZALKA, J. Teória bezpečnostných rizík. Bratislava, 2012, s. 25.
28HAJDÚKOVÁ, T., LAVRINČÍK, M. Aplikácia vedeckých metód na prípady z policajnej praxe. 1. vyd. Bratislava, 2018., 52 s.
29VAŠKO, A. Informačná podstata odhaľovania a objasňovania trestných činov. In: Fenomén bezpečnosti, bezpečnostní věda a výzkum a bezpečnostní aplikace : Sborník vědeckých prací Fakulty právních a správních studií Vysoké školy finanční a správní, a.s. Praha. Praha : Vysoká škola finanční a správní, 2018. s. 698.
30HULLOVÁ, M. a kol. General Crime. 1. vyd. Bratislava, 2015. s. 25.
31LISOŇ, M. Teória policajného operatívneho poznania. Bratislava, 2012, s. 77.
32NIKOLAJOVÁ KUPFERSCHMIDTOVÁ, E. 2022. Effective intercultural communication with third-country nationals as a way of raising the level of information gathering in the interest of national security In: Security challenges of modern society: Dilemmas and Implications: thematic international monograph/Dašić, Dejan (ed.) 1. vyd. Belehrad (Srbsko): University "Union-Nikola Tesla", 2022, s. 35. (autorský preklad z anglického originálu)