Začiatkom roka 2014 vydala Právnická fakulta Univerzity Karlovej v Prahe publikáciu Příklady z Evropského práva (128 s., ISBN 978-80-8714-693-4). Iniciátorom vydania a vedúcim autorského kolektívu sú vedúci katedry európskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe Prof. JUDr. PhDr. Michal Tomášek, DrSc. a vedúci centra právnej komparatistiky na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe Prof. JUDr. Luboš Tichý, CSc. Pri hodnotení publikácie nesmieme zabudnúť na ďalších členov autorského kolektívu, ako doc. JUDr. Richard Král, Ph.D., LL.M., doc. Dr. iur. Mag. phil. Harald Christian Scheu, Ph.D., doc. JUDr. Pavel Svoboda, Ph.D., D.E.A., JUDr. Ing. Jiří Zemánek CSc., či JUDr. Tereza Kunertová, LL.M., JUDr. Václav Šmejkal, Ph., Mgr. Petr Navrátil, Mgr. Veronika Vilímková, JUDr. Lenka Pítrová, CSc., ktorí sa podieľali na príprave tejto študijnej pomôcky.

Každý prijímajúci štát je podľa medzinárodného práva povinný poskytnúť diplomatickým misiám a ich personálu na svojom území pri výkone ich funkcií a činnosti osobitné právne postavenie, ktoré je odlišné od právneho postavenia vlastných občanov ako aj cudzincov. Rozdiel medzi diplomatickými výsadami a imunitami je v podstate v tom, že obsah výsad je pozitívny, t. j. poskytovanie práv a výhod viac, ktoré iní občania nemajú, zatiaľ čo obsah imunít je negatívny, t. j. znamená vyňatie z pôsobnosti niektorých noriem vnútroštátneho práva platného pre všetkých občanov prijímajúceho štátu. Výsady a imunity diplomatického zástupcu začínajú jeho vstupom na územie prijímajúceho štátu a končia, keď diplomat opustí toto územie, alebo bol vyhlásený za persona non grata (nežiaduca osoba). Diplomatické výsady a imunity a ich obsah sú upravené vo Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.

"Už niekoľko rokov sa s ESĽP zaobchádza ako s pacientom trpiacim chorobou nie nevyhnutne smrteľnou, ale zjavne neliečiteľnou, či takou, ktorej liečba je predmetom opačných názorov uznávaných lekárov povolaných určiť diagnózu."(1)
Sir Nicolas Bratza

Úvod

Európa sa stala v posledných šesťdesiatych rokoch známa vysokou úrovňou ochrany ľudských práv, za čo vďačí najmä prínosu regionálnej medzinárodnej medzivládnej organizácie Rada Európy. Rada Európy prináša štátom nielen expertízu v oblasti ľudských práv, ale aj kontrolný mechanizmus ich dodržiavania. Na jej pôde bol prijatý Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý tvorí katalóg práv na ochranu nedotknuteľnosti osobnosti, pluralizmu v spoločnosti a právneho štátu. Európsky dohovor je medzinárodná zmluva, ktorá najvýznamnejšou mierou ovplyvnila vývoj a interpretáciu ľudských práv v európskych štátoch. Všetky členské štáty sa zaviazali rešpektovať jeho obsah. Od vstupu do platnosti v roku 1953 slúži ako spoločný referenčný rámec pre definíciu základných ľudských práv a slobôd, podobne ako legitímneho rozsahu ich obmedzenia. Stal sa významným zdrojom inšpirácie pre činnosť vnútroštátnych súdov zmluvných strán i Súdneho dvora Európskej únie. Výklad týchto práv a kontrolu ich dodržiavania zabezpečuje Európsky súd pre ľudské práva.

Dňa 23. 8. 2010 podal Najvyšší súd SR návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci Jozef Križan a iní proti Slovenská inšpekcia životného prostredia na Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“). Na Súdnom dvore je vec vedená pod č. C-416/10 (1) . Ide o predbežné otázky položené v rámci sporu známeho ako spor o „pezinskú skládku“. Pred Najvyšším súdom SR je vedený súdny spor medzi p.