Marriage in articulo mortis

Abstrakt: ¹ Manželstvo je právny inštitút, ktorý definuje status jeho zúčastnených subjektov nielen v oblasti súkromného, ale aj v oblasti verejného práva. Manželstvo možno uzatvoriť za dodržania zákonom stanovených predpokladov. Právna úprava uzavierania manželstva však prezumuje, že môže nastať situácia, kedy život aspoň jedného zo snúbencom bude ohrozený, teda jeho zdravotný stav bude tak závažný, že v prípade, ak by malo prísť k uzavretiu manželstva riadnou formou, snúbenec by sa obradu nedožil. Pre tieto prípady zákon o rodine umožňuje uzavretie manželstva zjednodušenou formou. Článok analyzuje právnu úpravu uzavretia manželstva v prípadoch priameho ohrozenia života aspoň jedného zo snúbencov (in articulo mortis), splnenie podmienok pre platnosť takto uzavretého manželstva, ako aj nedostatky právnej úpravy a súvisiace otázky.
Kľúčové slová: manželstvo, ohrozenie života, forma, náležitosti, svedkovia

Abstract: Marriage is a legal institute defining status of its subjects not only in the area of private law, but also in the area of public law. Marriage can be entered into in compliance with the conditions laid down by the law. However, the legal regulation of marriage presumes that there may be a situation where the life of at least one of the fiancés will be endangered, i.e. his state of health will be so serious that if the marriage were to be entered into properly, the fiancé would not live to take all the necessary steps. If this is the case, the Family Act allows for the conclusion of a marriage in a simplified form. The article analyses legal regulation of marriage conclusion in cases of direct threat to the life of at least one of the fiancés (in articulo mortis), meeting the conditions for the validity of such a marriage, as well as deficiencies of the legislation and related issues.
Key words: marriage, danger to life, form, terms, witnesses

1 Úvod

Súčasťou právnych poriadkov mnohých štátov je umožnenie uzavretia manželstva v prípadoch, ak je priamo ohrozený život minimálne jednej z osôb zamýšľajúcich uzavrieť manželstvo. Takúto právnu formu uzavretia manželstva umožňuje aj slovenský zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZR“ alebo „zákon o rodine“) v ustanovení § 7, ktoré normuje: „Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, predloženie zákonom ustanovených dokladov sa nevyžaduje. Snúbenci musia súhlasne vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva.“ ²

Pod pojem uzavretie manželstva in articulo mortis možno subsumovať situáciu, ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený. Pojem priame ohrozenie života slovenská právna spisba spravidla spája so zdravotným stavom jedného zo snúbencov. Pod hypotézu právnej normy § 7 zákona o rodine možno zahrnúť aj situácie, kedy k priamemu ohrozeniu života prichádza z dôvodu odôvodnenej obavy o život v prípade mimoriadnej udalosti, akou je napríklad hroziaca živelná pohroma, ekologická havária, zrútenie dopravného prostriedku, ktoré môže mať za následok stratu ľudských životov. Samozrejme, za predpokladu, že obava zo straty života je objektívna a bezprostredne hroziaca. Česká právna spisba pod priame ohrozenie života subsumuje takú situáciu, kedy existuje vážne nebezpečenstvo, že ak by manželstvo malo byť uzavreté bežným spôsobom, snúbenec by sa obradu nedožil, toto ohrozenie života musí byť priame a zrejmé.³

Uzavretie manželstva in articulo mortis je považované za zjednodušenú formu uzavretia manželstva a upravujú ju okrem uvedeného ustanovenia § 7 ZR len dve ďalšie ustanovenia Zákona o rodine, a to ustanovenie § 4 ods. 3⁴ a § 5 ods. 3⁵. Napriek tomu, že slovenská veda rodinného práva sa tejto otázke venuje len veľmi okrajovo, domnievame sa, že vzbudzuje množstvo otázok, na ktoré sa pokúsi poskytnúť odpovede tento článok.

2 Postup pred uzavretím manželstva

Zjednodušená forma uzavretia manželstva v prípade priameho ohrozenia života sa dotýka nielen samotného aktu uzavretia manželstva, ale aj postupu snúbencov pred uzavretím manželstva. Vo všeobecnosti platí, že uzavretiu manželstva predchádza niekoľko krokov; konkrétne dohoda snúbencov o úmysle uzavrieť manželstvo, vyplnenie žiadosti o uzavretie manželstva a jej predloženie miestne príslušnému matričnému úradu⁶ a tiež predloženie potrebných dokladov matričnému úradu v lehote stanovenej osobitným zákonom. ⁷ V prípade, ak sa manželstvo uzatvára pred príslušným orgánom cirkvi, sa žiadosť o uzavretie manželstva taktiež predkladá príslušnému matričnému úradu, ktorý po overení správnosti údajov v žiadosti a predložení dokladov potvrdí overenú žiadosť a snúbenci takto overenú žiadosť doručia príslušnému orgánu cirkvi.⁸

Vo vzťahu k postupu pred uzavretím manželstva sa zjednodušenosť formy v prípade uzatvárania manželstva v prípadoch in articulo mortis prejavuje v tom, že pre platné uzavretie manželstva sa v súlade s ustanovením § 7 zákona o rodine predloženie zákonom ustanovených dokladov nevyžaduje. V ostatných prípadoch je pre platné uzavretie manželstva v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o rodine nevyhnutné, aby snúbenci pred uzavretím manželstva predložili zákonom ustanovené doklady. Toto zákonné ustanovenie zároveň odkazuje na predpis práva verejného, ktorý upravuje postup pred uzavretím manželstva, a to zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o matrikách“ alebo „ZoM“), konkrétne na ustanovenia § 27 a 28 aplikovateľné v závislosti od toho, či je subjektom uzatvárajúcim manželstvo štátny občan Slovenskej republiky alebo cudzinec. Ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o matrikách taxatívne vymenúva doklady, ktoré sú snúbenci, ak ide o štátnych občanov Slovenskej republiky, povinní matričnému úradu predložiť najmenej 7 dní pred uzavretím manželstva.⁹ V ods. 4 citovaného § 27 ZoM tiež ustanovuje povinnosť snúbenca predložiť okrem dokladov uvedených v ods. 1 aj právoplatné rozhodnutie súdu o povolení uzavrieť manželstvo, ak chce uzavrieť manželstvo neplnoletá osoba staršia ako 16 rokov alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Ods. 5 uvedeného ustanovenia ďalej požaduje, že snúbenci musia okrem dokladov uvedených v predchádzajúcich odsekoch pred uzavretím manželstva vyplniť predpísané tlačivo. Týmto tlačivom je Žiadosť o uzatvorenie manželstva (ďalej aj ako „žiadosť“). Z textácie citovaných právnych noriem nie je zrejmé, či právoplatné rozhodnutie súdu o povolení uzavrieť manželstvo (ďalej ako „rozhodnutie súdu“) a žiadosť možno považovať za doklady, na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa ustanovenia § 7 ZR.

Pre zodpovedanie otázky či rozhodnutie súdu a žiadosť možno subsumovať pod pojem doklad, je nevyhnutné zaoberať sa výkladom pojmu „doklad“ v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona o rodine a zákona o matrikách. Od uvedeného výkladu totiž závisí, či aj v prípade uzatvárania manželstva in articulo mortis bude nevyhnutné predloženie žiadosti o uzavretie manželstva a rozhodnutia súdu, alebo to potrebné nebude. Slovenský právny poriadok nemá legálnu definíciu pojmu doklad. K výkladu tohto pojmu vo vyššie uvedenom kontexte pristúpime za pomoci niekoľkých metód výkladu právnej normy.

Jazykovým (gramatickým) výkladom sa pokúsime vymedziť jednak pojem doklad, a pomocou pravidiel štylistiky a syntaxe (vetnej skladby) vyložiť pojem „okrem dokladov“ použitý v § 27 ods. 4 a 5 ZoM. Zo znenia odkazovaných právnych noriem nemožno vyvodiť určitý záver, či slovné spojenie „okrem dokladov“ znamená, že spomínané rozhodnutie súdu a žiadosť sú iným druhom dokladov, ktoré musia byť predložené spolu s dokladmi uvedenými v ods. 1 alebo že doklady sú len dokumenty uvedené v ods. 1 a rozhodnutie súdu a žiadosť dokladmi nie sú. Preto sa musíme zaoberať výkladom samotného pojmu doklad. Krátky slovník slovenského jazyka vydávaný Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied definuje doklad ako (oficiálny) písomný záznam určený na preukazovanie skutočností, ktoré sú v ňom uvedené, preukazná listina¹⁰. V žiadosti o uzavretie manželstva snúbenci okrem osobných údajov uvádzajú aj vyhlásenie o priezvisku¹¹ a vyhlásenia o tom, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva a že poznajú svoj zdravotný stav.¹² Spolu so žiadosťou snúbenci predkladajú aj zákonom požadované doklady.¹³ Z uvedeného možno dospieť k jednoznačnému záveru, že žiadosť o uzavretie manželstva dokladom nie je, nakoľko žiadosťou snúbenci žiadne relevantné skutočnosti nepreukazujú, žiadosťou žiadajú o uzavretie manželstva.¹⁴ Rozhodnutie súdu o povolení uzavrieť manželstvo, naopak, možno považovať za listinu preukazujúci spôsobilosť na uzatvorenie manželstva, ktorú by dotknuté osoby bez tohto súdneho rozhodnutia nemali.

Syntézou poznatkov získaných jazykovým výkladom prichádzame k záveru, že v prípade uzavretia manželstva in articulo mortis nie je potrebné okrem dokladov uvedených v § 27 ods. 1 ZoM predkladať rozhodnutie súdu o povolení uzavrieť manželstvo, ale je potrebné predložiť žiadosť o uzavretie manželstva, nakoľko tá dokladom nie je.

Konzekvenciou tohto výkladu však bude, že ak príde k ohrozeniu života jedného zo snúbencov, uzatvoriť manželstvo zjednodušenou formou budú môcť len tí snúbenci, ktorí už príslušnému matričnému úradu predložili žiadosť o uzatvorenie manželstva. Domnievame sa, že striktným zotrvaním na uvedenom závere by bolo právo interpretované prísne formalisticky, pričom by nebol zohľadnený zmysel a účel zákona. Doslovný výklad zákona totiž predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme, je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej obsahu, zmyslu a účelu.¹⁵ Teleologickým výkladom tak dospejeme k záveru, že napriek tomu, že žiadosť nie je dokladom podľa ustanovenia § 6 ods. 1 ZR a § 27 ods. 1 ZoM, uzavrieť manželstvo zjednodušenou formou je umožnené aj tým snúbencom, ktorí žiadosť príslušnému matričnému úradu nepredložili. Účelom tejto zjednodušenej formy uzavretia manželstva je totižto v osobitných prípadoch umožniť nastúpenie významných právnych následkov najmä v osobnostnej alebo majetkovej sfére manželov. Ak zákon v tomto prípade upúšťa od predloženia dokladov, nie je dôvodné ani účelné požadovať predloženie žiadosti o uzavretie manželstva. Žiadosť je len administratívnym úkonom, jej predložením príslušnému matričnému úradu sa nezačína konanie o povolení uzavrieť manželstvo, keďže po splnení zákonom ustanovených predpokladov majú snúbenci právny nárok na uzatvorenie manželstva.¹⁶ Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2 Sžo 82/2007 zo dňa 03.03.2008 však vyplýva, že v prípade, ak po predložení žiadosti o uzavretie manželstva matričný úrad zistí, že manželstvo nemožno uzavrieť z dôvodu, že žiadosť podali osoby rovnakého pohlavia, musí primátor mesta, resp. starosta obce, ako štatutárny orgán, vydať rozhodnutie (hoci by išlo o negatívne rozhodnutie) v správnom konaní v zmysle ustanovení § 46 a nasl. správneho poriadku.¹⁷ Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie na príslušný orgán štátnej správy, ktorého rozhodnutie po nadobudnutí právoplatnosti je možné preskúmať súdom. Oznámenie o vybavení žiadosti nie je postačujúce.

V súvislosti s uvedeným rozhodnutím vyvstáva otázka, či možno proces uzatvárania manželstva pred príslušným orgánom štátu považovať za osobitný druh správneho konania - konanie o uzavretí manželstva, na ktoré sa bude subsidiárne vzťahovať zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“), a to v súlade s ustanovením § 1 ods. 1 Správneho poriadku: Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Zákon o matrikách v ustanovení § 31a pôsobnosť Správneho poriadku explicitne vylučuje: na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Na druhej strane, Zákon o rodine vylučuje pôsobnosť Správneho poriadku len vo vymedzených prípadoch, ktoré uvádza v ustanovení § 110a: Na konanie podľa § 4 ods. 2¹⁸, § 6 ods. 6¹⁹ a § 8 ods. 1²⁰ sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Výkladom a contrario dochádzame k záveru, že na všetky ostatné správne konania, ktoré sú predmetom právnej úpravy zákona o rodine, sa Správny poriadok vzťahovať bude. Žiadosť o uzavretie manželstva tak možno považovať za návrh na začatie konania podľa ustanovenia § 18 ods. 1 Správneho poriadku.

Pre porovnanie, česká právna úprava po prijatí zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „NOZ“), nepoužíva pojem žiadosť o uzavretie manželstva, ale § 664 NOZ normuje: „O provedení sňatečného obřadu snoubenci požádají orgán veřejné moci, v jehož správním obvodu má být manželství uzavřeno...“ Dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu uvádza nasledujúce vysvetlenie: „Z formulace, že snoubenci požádají příslušný úřad o provedení sňatečného obřadu, nelze dovodit, že podávají žádost, kterou se zahajuje správní řízení (návrh také výrazu „žádost“ nepoužívá); jde však o to, že musí být určeny alespoň doba a místo sňatečného obřadu určitých osob, což bez požádání snoubenců učinit nelze.“ Zákon č. 301/2000 Sb., o matrikách, jménu a příjmení a o změně některých souvisejících zákonů, v znení neskorších predpisov, v § 32 požaduje, aby snúbenci pred uzavretím manželstva vyplnili predpísané tlačivo, t.j. Dotazník k uzavretiu manželstva. Aj keď NOZ ani zákon č. 301/2000 Sb. výslovne neuvádzajú, že v prípade uzavretia manželstva in articulo mortis vyplnenie predpísaného tlačiva nie je potrebné, z povahy veci vyplýva, že to nie je nutné.²¹

Predloženie dokladov sa v prípade uzavretia manželstva in articulo mortis nahrádza vyhlásením snúbencov, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva. Nepravdivosť tohto vyhlásenia však nemá negatívne žiadne následky v podobe neplatnosti alebo neexistencie manželstva. Ak by však existovala okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva alebo spôsobujúca neexistenciu manželstva, právne následky spájané s konkrétnou okolnosťou, samozrejme nastúpia, bez ohľadu na formu uzavretia manželstva.

3 Uzavretie manželstva

V súlade s ustanovením § 2 zákona o rodine manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením (ďalej len „vyhlásenie“) snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“), alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (ďalej len „orgán cirkvi“). Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo. Zákon o rodine tak upravuje dve formy uzavretia manželstva – cirkevný sobáš a civilný sobáš. Z formálneho hľadiska musia byť pre platne uzavreté manželstvo splnené nasledujúce podmienky: manželstvo musí byť uzavreté pred príslušným orgánom, na príslušnom mieste a za prítomnosti zákonom určených osôb. V nasledujúcej časti budeme analyzovať tieto podmienky pre účely uzavretia manželstva in articulo mortis, najmä vo vzťahu k prítomnosti zákonom určených osôb, nakoľko táto podmienka vzbudzuje najviac otázok.

3.1 Príslušný orgán a miesto uzavretia manželstva

Jednou z procesných podmienok pre platné uzavretie manželstva, je jeho uzavretie pred vecne a miestne príslušným orgánom. Nedostatok tejto podmienky je zákonom o rodine sankcionovaný pomerne prísne, a to neexistenciou manželstva v súlade s ustanovením § 17 písm. c) a d).

Vecne príslušným orgánom pre prijatie vyhlásenia snúbencov o uzavretí manželstva je v prípade civilného sobáša matričný úrad, ktorého miestna príslušnosť sa odvíja od trvalého pobytu snúbencov. V prípade, ak sa má manželstvo uzavrieť pred miestne nepríslušným matričným úradom, je nevyhnutná tzv. delegácia, teda povolenie miestne príslušného matričného úradu na uzavretie manželstva pred iným matričným úradom alebo na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste. Vhodnosť miesta sa bude posudzovať s ohľadom na skutočnosť, že manželstvo má byť uzavreté slávnostným spôsobom, čomu má zodpovedať aj výber miesta uzavretia manželstva. V prípade priameho ohrozenia života jedného zo snúbencov, delegácia nie je potrebná a manželstvo možno uzavrieť pred ktorýmkoľvek matričným úradom a na ktoromkoľvek mieste, vhodnosť miesta sa nebude skúmať.

Cirkevný sobáš možno uzavrieť pred osobou vykonávajúcou činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Kto je uvedenou osobou vyplýva z vnútorných predpisov konkrétnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Pokiaľ ide o miesto uzavretia manželstva, manželstvo pred orgánom cirkvi sa uzaviera v kostole alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútornými predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na náboženské obrady alebo náboženské úkony. Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, manželstvo možno uzavrieť na ktoromkoľvek vhodnom mieste.

3.2 Osoba sobášiaceho a prítomnosť predpísaných osôb

Ďalšia podmienka, ktorá musí byť splnená pre platné uzavretie manželstva je, že vyhlásenie o vstupe do manželstva musí byť urobené pred osobou, ktorá je oprávnená takéto vyhlásenie prijať. Vyhlásenie o vstupe do manželstva musí byť urobené tiež za prítomnosti osôb, o ktorých to ustanovuje zákon o rodine.

V prípade civilného sobáša, zákon o rodine požaduje, aby vyhlásenie o rodine bolo urobené pred starostom alebo primátorom, alebo povereným poslancom obecného zastupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva a za súčasnej prítomnosti matrikára. Výnimka, na rozdiel od právnej úpravy v Českej republike, kde ustanovenie § 667 ods. 2 NOZ výslovne uvádza, že prítomnosť matrikára nie je v prípade priameho ohrozenia života snúbenca potrebná, nie je ustanovená ani pre prípad uzavretia manželstva in articulo mortis. S ohľadom na nevyhnutnú prítomnosť sobášiaceho aj matrikára je možné konštatovať, že uzavretie manželstva in articulo mortis civilnou formou prichádza do úvahy najmä v prípadoch osôb, ktoré majú dlhodobo alebo akútne nepriaznivý zdravotný stav, ktorý však z časového hľadiska umožňuje jednému zo snúbencov podať žiadosť o uzavretie manželstva a zabezpečiť prítomnosť osoby oprávnenej sobášiť a matrikára. Už menej pravdepodobná bude táto možnosť napr. v prípade dopravnej nehody, nehody v horách či živelnej udalosti.

Cirkevný sobáš možno uzavrieť pred osobou vykonávajúcou činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Pre účely zákona o rodine je nevyhnutné, aby mala osoba sobášiaceho oprávnenie sobášiť podľa príslušných právnych predpisov tej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, pred orgánom ktorej sa manželstva uzatvára. Pre platné uzavretie manželstva pred príslušným orgánom cirkvi sa nevyžaduje prítomnosť matrikára, teda z hľadiska skúmanej problematiky, teda uzavretia manželstva in articulo mortis, bude táto forma prístupnejšia, nakoľko zabezpečenie prítomnosti osoby oprávnenej sobásiť bude podstatne jednoduchšie, ako zabezpečenie dvoch osôb súčasne.

Samostatná otázka vyvstáva ohľadom prítomnosti svedkom pri uzatváraní manželstva, osobitne v prípade uzatvárania manželstva in articulo mortis. Účasť svedkov možno zaradiť k tzv. formálnym, resp. procedurálnym náležitostiam sobáša, predpísaným v ustanovení § 2 Zákona o rodine: „Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením (ďalej len „vyhlásenie“) snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“), alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti1) (ďalej len „orgán cirkvi“). Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo.“ Ostatnými formálnymi náležitosťami sú verejnosť a slávnostnosť sobáša.

Prítomnosť svedkov pri uzatváraní manželstva má dlhodobú tradíciu. Z historického hľadiska je potrebné uviesť, že od doby kresťanských rímskych cisárov a priebehu ďalšieho vývoja v stredovekej Európe začali byť normy upravujúce uzavretie manželstva považované stále viac za doménu cirkvi, až situácia dospela k tomu, že svetská legislatíva sa týmito záležitosťami vôbec nezaoberala a nanajvýš v nich odkazovala na kánonické právo. ²² Na území Uhorska tomu tak bolo až do vydania manželského patentu cisára Jozefa II. zo dňa 16.januára 1783, ktorý manželské právo v oblasti zákonodarnej, výkonnej i súdnej previedol z kanonickej pod svetskú jurisdikciu.²³ Patent vyňal manželské spory z kompetencie cirkevných súdov a súdov židovských obcí, a určil ich pod jurisdikciu svetských súdov.²⁴ V súvislosti s prípravou tohoto patentu sa tiež diskutovalo o zavedení povinného civilného sobáša, avšak stanovisko zákonodarnej komisie, ktorá sa týmto návrhom zaoberala, bolo odmietavé.²⁵

Prítomnosť svedkov pri uzatváraní manželstva úzko súvisí s tzv. tajnými manželstvami (matrimonium clandestinum), kedy si muž a žena navzájom vymenia manželský súhlas, avšak
bez akýchkoľvek formalít, čiže bez zásahu autority cirkvi.²⁶ Tajne uzatvárané manželstvá však boli (ako in foro externo nedokázateľné) zdrojom neporiadku a právnej neistoty, a to najmä v konkurencii s ďalším manželstvom, uzatvoreným verejnou formou.²⁷ Aj keď boli v podstate zakázané už v roku 1215 kánonom 50 IV. lateránskeho koncilu, až tridentský koncil (1545-1563) stanovil ako podmienku pre platnosť manželstva verejné ohlášky a prítomnosť kňaza a minimálne dvoch svedkov pri uzatváraní manželstva. Manželstvo sa následne muselo registrovať v matrike. Dôvodom tohto zákazu boli podľa tohto dekrétu ťažké hriechy, ktoré z týchto manželstiev pramenili - išlo o prípady tých, ktorí žili v stave zavrhnutia, pretože svoju prvú ženu, s ktorou sa tajne zosobášili, opustili a verejne sa zosobášili s inou ženou, s ktorou potom žili v trvalom cudzoložstve.²⁸

Civilné sobáše boli na území Uhorska zavedené až v roku 1894²⁹, prijatím zákonného článku č. 31/1894 o manželskom práve. Požiadavka na prítomnosť svedkov bola inkorporovaná aj v do uvedeného zákonného článku, ktorý tiež zaviedol obligatórny civilný sobáš.

Prítomnosť minimálne dvoch svedkov pri uzatváraní manželstva vyžaduje aj Dohovor o súhlase pre manželstvo, najnižšom veku pre uzavretie manželstva a registrácii manželstva³⁰ (ďalej aj ako „Dohovor“), ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika a ktorý v článku 1 ods. 1 stanovuje: „Právne sa neuzavrie žiadne manželstvo bez úplného a slobodného súhlasu oboch strán vyjadreného osobne po patričnom zverejnení v prítomnosti orgánu, príslušného na vykonanie svadobného obradu, a svedkov predpísaných zákonom.“ Uvedený dohovor bol prijatý za účelom zabránenia nútených manželstiev a tiež manželstiev maloletých. Z citovaného ustanovenia Dohovoru možno tiež vyvodiť, že okrem prítomnosti svedkov podľa vnútroštátneho práva Dohovor tiež požaduje, aby úmysel nastávajúcich manželov bol vopred zverejnený, čím sa má zabrániť uzatváraniu manželstva maloletými. Taktiež je účelom uvedeného ustanovenia zabezpečiť, aby snúbenci uzatvárali manželstvo slobodne. ,

Na tomto mieste vyvstáva otázka, aké právne následky by malo uzavretie manželstva in articulo mortis bez prítomnosti svedkov, prípadne za prítomnosti len jedného svedka. Pre uzavretie manželstva in articulo mortis sa predpokladá existencia výnimočných udalostí, a nie za každých okolností bude možné dodržať požiadavku prítomnosti dvoch svedkov. Analýzou dostupnej právnej spisby sme dospeli k záveru, že právne následky môžu byť rôzne. Do úvahy prichádza sankcia v podobe neplatnosti alebo neexistentnosti manželstva, ale tiež možnosť, že uzavreté manželstvo nebude postihnuté ani jednou z uvedených sankcií a za splnenia ostatných zákonných podmienok bude považované za platne uzavreté a existentné.

Pokiaľ ide o právny následok v podobe neplatnosti manželstva, pre neplatnosť manželstva musí existovať zákonný dôvod. Zákon o rodine v ustanoveniach § 9 – 14 vymedzuje okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva, ktoré majú za následok neplatnosť manželstva. Ide o okolnosti v podobe existencie iného manželstva jedného zo snúbencov, existencie blízkeho príbuzenského vzťahu medzi snúbencami, okolnosť spočívajú v nedostatku spôsobilosti na právne úkony alebo v existencii duševnej poruchy, prípadne o vadu právneho úkonu – vyhlásenia o uzavretí manželstva. Keďže bližšie skúmanie jednotlivých okolností nie je predmetom tohto článku, nebudeme sa nimi zaoberať. Právnym následkom uzavretia manželstva aj za existencie okolností vylučujúcich uzavretie manželstva je neplatnosť manželstva. O neplatnosti manželstva rozhoduje súd v konaní podľa ustanovení § 101 – 103 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosprorového poriadku (ďalej aj ako „CMP“). Ustanovenie § 16 zákona o rodine normuje, že manželstvo, o ktorom súd rozhodol, že je neplatné považuje sa za neuzavreté. Neplatné manželstvo vzniklo a považuje sa za platné, až do momentu, kým o jeho neplatnosti rozhodne súd. Pavelková všeobecne k dôvodom neplatnosti uvádza, že dôvody neplatnosti sú dané taxatívne, všetky ostatné vady majú za následok neexistenciu manželstva, alebo nemajú vplyv na platnosť alebo existenciu manželstva: „Taxatívne je preto treba interpretovať manželské prekážky, ktoré sú dôvodom neplatnosti manželstva, a všetky ostatné neúnosné vybočenia z rámca zásad slovenského verejného poriadku, týkajúce sa uzavretia manželstva, posudzovať ako dôvody neexistencie (ničotnosti).“³¹ Z uvedeného konštatovania je potrebné abstrahovať skutočnosť, že pre neexistenciu manželstva musí ísť o taký dôvod, ktorý by bol v rozpore zo zásadami slovenského verejného poriadku. Pojem zásady slovenského verejného poriadku nie je žiadnym právnym predpisom definovaný. V niekoľkých právnych predpisoch nachádzame definíciu pojmu verejný poriadok. Napríklad zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v ustanovení § 36 vymedzuje verejný poriadok ako „také zásady spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.“ Zásady verejného poriadku možno definovať tak, že ide o také zásady, ktorých porušenie by ohrozovalo základné ľudské práva, prípadne štátne zriadenie Slovenskej republiky. Podľa nášho názoru neprítomnosť svedkov pri sobáši nemožno zaradiť pod takého porušenie verejného poriadku. O porušenie verejného poriadku, ktoré by spôsobovalo neexistetnosť manželstva by išlo v prípade, ak manželstva uzatvárali dve osoby rovnakého pohlavia.

Keďže neprítomnosť svedkov, ani iný nedostatok v procesných náležitostiach týkajúcich sa uzavretia manželstva, nie je uvedený ako dôvod pre neplatnosť manželstva, možno uvažovať nad neexistentnosťou manželstva? Hrušáková vo vzťahu k neplatnosti a neexistentnosti manželstva prezentuje opačný názor ako Pavelková, a to že dôvody neexistentnosti manželstva sú dané taxatívne, všetky ostatné nedostatky, prípadne vady právneho úkonu majú za následok neplatnosť manželstva alebo nebudú mať vplyv na existenciu a platnosť manželstva.³² V neskôr publikovanej práci Hrušáková spolu s Králičkovou k neprítomnosti svedkov pri uzavieraní manželstva uvádzajú: „Je potrebné konštatovať, že nedodržanie slávnostnej formy a verejnosti či prítomnosti svedkov [...] nemá vplyv na vznik a existenciu manželstva. Ak by vo výnimočnom prípade svedkovia vôbec neboli prítomní [...] manželstvo by vzniklo. Zákon s týmto nedostatkom nespája dôvod pre vyhlásenie manželstva za neplatne, resp. určenie či tu manželstvo je alebo nie je.“³³ Aj keď ide o publikácie týkajúce sa českej právnej úpravy vzniku manželstva a požiadaviek na formu manželstva, právna úprava je takmer totožná so slovenskou právnou úpravou, a preto sú podľa nášho názoru tieto konštatovania aplikovateľné aj na slovenský právny stav.

Neprítomnosť svedkov pri uzatváraní manželstva nie je uvedená ako dôvod pre vyslovenie neplatnosti alebo neexistencie manželstva. Keďže nejde ani o takú zákonnú požiadavku, ktorej nedodržanie by malo za následok rozpor zo zásadami slovenského verejného poriadku, máme za to, že neprítomnosť svedkov by nemala vplyv na uzavretie manželstva, a manželstvo by bolo platné. Rovnaké konštatovanie platí, ak by nebola dodržaná požiadavka verejnosti alebo slávnostnosti sobáša.

Na druhej strane je však potrebné uvažovať aj nad tým, či v prípade uzavretia manželstva in articulo mortis nie je práve prítomnosť svedkov dôležitým aspektom pre posúdenie splnenia podmienok pre tento spôsob uzavretia manželstva. Ohrozenie života môže byť bez lekárskeho posúdenia vnímané subjektívne aj zo strany snúbencov, aj zo strany sobášiaceho. Preto by prítomnosť svedkov v prípade, ak by existovali pochybnosti o tom, že boli splnené zákonné podmienky pre zjednodušenú formu sobáša, mohla byť rozhodujúca. Ak by nebola splnená podmienka, že život aspoň jedného zo snúbencov by bol priamo ohrozený, platnosť takto uzavretého manželstva by sa mala posudzovať podľa pravidiel pre riadne uzavretie manželstva, musela by byť najmä dodržaná miestna príslušnosť pre uzavretie sobáša. V prípade uzavretia manželstva in articulo mortis možno manželstvo uzavrieť pred ktorýmkoľvek matričným úradom a na ktoromkoľvek mieste. Ustanovenie § 17 písm. c) zákona o rodine ustanovuje, že ak bolo vyhlásenie o uzavretí manželstva urobené nepríslušným matričným úradom, manželstvo nevznikne.

Vzhľadom na skutočnosť, že v zákone o rodine je požiadavka prítomnosti svedkov pri vyhlásení snúbencov o vstupe do manželstva formulovaná ako všeobecná požiadavka, nie je možné neprítomnosť svedkov posudzovať rozdielne v prípadoch, ak pôjde o riadne uzavretie manželstva a ak by išlo o uzavretie manželstva in articulo mortis. Z dôvodov vyššie uvedených sa tak prikláňame k názoru, že neprítomnosť svedkov pri uzatváraní manželstva nemá vplyv na platnosť a existenciu manželstva, ide len o procesnú požiadavku bez sankcie za jej nedodržanie.

Týmto záverom sa však dostávame k ďalšej otázke, a to otázke zápisu takto uzavretého manželstva do matriky, knihy manželstiev. Manželstvo ako také vzniká už samotným vyhlásením snúbencov o vstupe do manželstva, avšak vznik takéhoto manželstva je potrebné registrovať v matrike. Aj keď registrácia je len evidenčným úkonom, právne dôsledky takého zápisu nie sú zanedbateľné. Na základe uvedenej registrácie je manželom vydaný sobášny list, ktorý je v podstate jediným relevantným dokladom preukazujúcim uzavretie manželstva. Matričný úrad vykonáva zápis do knihy manželstiev v súlade s ustanovením § 27 ods. 8 zákona o matrikách: „Orgán cirkvi, pred ktorým sa uzavrelo manželstvo, je povinný doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva do troch pracovných dní od uzavretia manželstva príslušnému matričnému úradu. Matričný úrad vykoná zápis do knihy manželstiev na základe dokladov uvedených v odsekoch 1 až 5 a zápisnice o uzavretí manželstva.“ Obsahové náležitosti zápisnice o uzavretí manželstva definuje § 27 ods. 6 zákona o matrikách, a v zmysle tohto ustanovenia zápisnica musí obsahovať aj mená, priezviská a rodné čísla svedkov a ich podpisy. Osobné údaje svedkov sa tiež zapisujú do knihy manželstiev. Ak by zápisnica tieto náležitosti neobsahovala, matrika by zápis do knihy manželstiev nevykonala. Táto situácia prichádza do úvahy najmä v prípade, ak by sa manželstvo utváralo bez orgánom cirkvi. Nie je však vylúčené, že by to bolo možné aj v prípade občianskeho sobáša. V takom prípade by ale matrikár musel byť prítomný už pri uzatváraní manželstva a neprítomnosť svedkov by mu bola zrejmá už vtedy.

Z praktického hľadiska možno predkladať, že ak by v prípade cirkevného sobáša v zápisnici neboli údaje o svedkoch, matrika by si ich vyžiadala dodatočne. Ak by tieto neboli poskytnuté ani dodatočne, možno predpokladať, že zápis do knihy manželstiev by vykonaný nebol. Ustanovenie § 27 ods. 9 zákona o matrikách tiež uvádza, že ak má matričný úrad odôvodnené pochybnosti o tom, či bolo manželstvo uzavreté v súlade s osobitným predpisom, zašle príslušnému súdu oznámenie o uzavretí manželstva. Konanie o určenie neplatnosti alebo neexistencie manželstva možno totiž v prípadoch ustanovených zákonom o rodine začať aj bez návrhu. V takomto prípade súd takéto konanie začne aj bez návrhu. Problémom tohto ustanovenia je, že táto právna norma odkazuje na ustanovenia § 9-12 zákona o rodine. To znamená, že ak má matričný úrad odôvodnené pochybnosti, že manželstvo bolo uzavreté aj napriek existencii niektorej z okolností vylučujúcej uzavretie manželstva, tak iba v tomto prípade zašle príslušnému súdu oznámenie o uzavretí manželstva. Podľa nášho názoru by však matričný úrad mohol rovnako postupovať aj v prípadoch, kedy by išlo o chýbajúcich svedkov. Nešlo by však o plnenie zákonnej povinnosti podľa ustanovenia § 27 ods. 9 zákona o matrikách, ale len o podanie podnetu.

Ako by však s týmto podnetom naložil súd? Podľa ustanovenia § 102 CMP konanie o určenie neplatnosti manželstva sa začína len na návrh, ak osobitný predpis neustanovuje, že konanie možno začať aj bez návrhu. Týmto osobitným predpisom je zákon o rodine. Ten však chýbajúcich svedkov neuvádza medzi okolnosťami vylučujúcimi uzavretie manželstva. Z uvedeného dôvodu by teda súd nemohol začať konania o určenie neplatnosti manželstva. Argumentom a contrario možno z ustanovenia § 102 CMP v spojení s ustanovením § 23 CMP³⁴ vyvodiť, že v prípade určenia neexistencie manželstva ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. V takomto prípade by teda súd, ak by sa domnieval, že ide o neexistentné manželstvo mohol začať konanie o určenie neexistencie manželstva.

Na druhej strane, ak by subjekty, ktoré uzavreli manželstvo bez prítomnosti svedkov, avšak za splnenia všetkých ostatných zákonných podmienok pre uzavretie manželstva, domnievali, že nevykonaním zápisu do knihy manželstiev boli porušené ich práva, mohli by sa obrátiť na súd so žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s povinnosťou sobášiaceho orgánu vyhotoviť zápisnicu, ktorej obsahové náležitosti sú dané zákonom o matrikách, môže nastať aj situácia, že príslušný orgán síce zápisnicu vyhotoví, ale snúbenec, ktoré život bol v čase uzatvárania manželstva priamo ohrozený, medzitým zomrie a nebude môcť zápisnicu podpísať. Právne predpisy takúto možnosť nepredpokladajú. Akým spôsobom je potrebné túto situáciu následne riešiť v praxi? Domnievame sa, že aj napriek chýbajúcemu podpisu, by matričný úrad vznik takého manželstva zapísať do knihy manželstiev mal, nakoľko ide len o evidenčný úkon a zápisnica len osvedčuje určitú právnu skutočnosť.

3.4 Ďalšie náležitosti sobáša

V zmysle ustanovenia § 2 zákona o rodine sa manželstvo uzaviera súhlasným vyhlásením snúbencov. Okrem tohto vyhlásenia, musia pri uzavieraní manželstva snúbenci urobiť ďalšie vyhlásenia podľa ustanovenia § 6 zákona o rodine a to:
a) že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva,
b) že poznajú svoj zdravotný stav,
c) vyhlásenie o priezvisku a priezvisku spoločných detí.³⁵

Súhlasné vyhlásenie o vstupe do manželstva musia snúbenci urobiť aj v prípade uzatvárania manželstva in articulo mortis. V súlade s ustanovením § 7 zákona o rodine taktiež musia vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva. Toto vyhlásenie nahrádza povinnosť predložiť zákonom požadované doklady. Ostatné vyhlásenia robiť nemusia. V tejto súvislosti však vyvstáva otázka, akým spôsobom bude určené priezvisko manželov a priezvisko ich spoločných detí. Dohoda o priezvisku je potrebná už pri predkladaní žiadosti o uzavretie manželstva. Vyššie v článku sme však dospeli k záveru, že v prípade uzavretia manželstva in articulo mortis nie je predloženie žiadosti o uzavretie manželstva potrebné. V takomto prípade by bolo riešením, aby snúbenci oznámili sobášiacemu dohodu o priezvisku pred uzavretím manželstva, počas uzavretia manželstva alebo po uzavretí manželstva. V každom prípade takáto dohoda by mala byť medzi snúbencami uzavretá, nakoľko sa následne uvádza v zápisnici o uzavretí manželstva (§ 27 ods. 6 písm. f) zákona o rodine). Ak sa tak nestalo, platí, že každý z manželov si ponechá svojej súčasné priezvisko a spoločné dieťa by nadobudlo priezvisko určené dohodou rodičov.

Ďalšími procesnými náležitosťami uzavretia manželstva je požiadavka na verejnosť a slávnostnosť. V prípade uzavierania manželstva in articulo mortis splnenie týchto atribútov nie je potrebné.

Záver

Uzavretie manželstva pri priamom ohrození života aspoň jedného zo snúbencov je osobitnou formou uzavretia manželstva, kedy zákon s cieľom privodiť želané právne následky umožňuje snúbencom vstúpiť do manželstva za dodržania menej prísnych formálnych podmienok ako v prípade riadneho uzavretia manželstva. Aj keď ide o vskutku výnimočnú formu, v praxi takmer nevyužívanú, považujeme za vhodné, aby zákonodarca upravil znenie tých ustanovení zákona o rodine, ktoré sa takejto formy uzatvárania manželstva dotýkajú. V článku sme zaoberali niektorými aspektami takejto formy uzavretia manželstva.

Prvá otázka, ktorú sme podrobili analýze bola otázka nutnosti predloženia žiadosti o uzavretie manželstva. Zákon o rodine v prípad uzavretia manželstva in articulo mortis upúšťa od predloženia zákonom požadovaných dokladov, avšak žiadosť o uzavretie manželstva dokladom nie, a preto by sme striktným jazykovým výkladom dospeli k záveru, že uzavrieť manželstvo v ohrození života by bolo možné, len v prípadoch, ak už snúbenci podali žiadosť o uzavretie manželstva. Takýto postup však podľa nášho názoru nie je v súlade s účelom tohto právneho inštitúto. Domnievame sa preto, že zákon o rodine by mal jasne vymedziť, či je pred uzavretím manželstva in articulo mortis nevyhnutné, aby bola príslušnému matričnému úradu predložená žiadosť o uzavretie manželstva alebo nie, pričom by bolo účelne a v súlade s inštitútom uzatvárania manželstva in articulo mortis vhodné, aby sa predloženie žiadosti nevyžadovalo. Rovnako by bolo vhodné, aby sa v prípade civilného sobáša in articulo mortis upustilo od prítomnosti matrikára, keďže ide o požiadavku, ktorá sťažuje reálne využitie takejto formy uzavretia manželstva. Pomerne obšírne sme sa venovali aj požiadavke prítomnosti svedkov pri uzavieraní manželstva in articulo mortis. Prítomnosť svedkov pri sobáši má svoje historické odôvodnenie, avšak zhoduje sa s názormi prezentovanými v právnej spisbe, že nejde o požiadavku, ktorá by spôsobovala neplatnosť alebo neexistentnosť manželstva.

Mgr. Lenka Dufalová PhD.
Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta

BIBLIOGRAFIA

ČERBOVÁ, V.: Tajné slávenie manželstva. In: Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2012, 1. časť. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2012.

DUDA, J.: Katolícke manželské právo. Ružomberok: Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2017.

HRDINA, I.A.: Tridentský dekret „Tametsi“. In: Revue cirkevního práva, 1998, č. 3.

HRDINA, I.A., KUCHAŘOVÁ, H.: Záhady kolem sňatku Anny Kateřiny Šporkové: Historicko-právni studie z manželského práva. Praha: Karolinum, 2017.

HRUŠÁKOVÁ, M. a kol.: Zákon o rodině. Komentář. 3. vyd., Praha: C. H. BECK, 2005.

HRUŠÁKOVÁ, M., KRÁLIČKOVÁ, Z., WESTPHALOVÁ, L. a kol.: Občansky zákoník II. Rodinné právo (§ 655-975). Komentář. 1. vydáni. Praha: C.H. Beck, 2014.

HRUŠÁKOVÁ, M, KRÁLIČKOVÁ, Z., WESTPHALOVÁ, L. a kol.: Rodinné právo. 2. vydání. Praha: C.H. Beck, 2017.

KAŠNÝ, J.: Manželství v západní tradici. Soubor kanonických studií. České Budejovice: 2006.

PAVELKOVÁ, B.: Zákon o rodine. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013.

VOJÁČEK, L., KOLÁRIK, J., GÁBRIŠ, T.: Československé právne dejiny (1918-1992). Texty a pramene. Bratislava: Paneurópska vysoká škola, 2011.

¹ Táto práca bola podporená Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-18-0417.
² Zákon o rodine, ani iný slovenský právny predpis, nepracuje s pojmom zasnúbenie, ani ho nedefinuje, no napriek tomu používa pojem snúbenci v ustanovení § 1 ods. 3, a to na označenie muža a ženy, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo. Moment, od ktorého možno tento pojem začať vo vzťahu k subjektom zamýšľajúcim uzavretie manželstva, ktorými môžu byť len osoby opačného pohlavia, používať nie je žiadnym spôsobom formálne označený. Domnievame sa, že tento moment možno viazať výlučne na existenciu vôle týchto subjektov, ktorú si prejavia voči sebe navzájom.
³ HRUŠÁKOVÁ, M, KRÁLIČKOVÁ, Z., WESTPHALOVÁ, L. a kol.: Rodinné právo. 2. vydání. Praha: C.H. Beck, 2017, s. 56.
⁴ Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, manželstvo možno uzavrieť pred ktorýmkoľvek matričným úradom a na ktoromkoľvek mieste. Povolenie podľa odseku 2 sa nevyžaduje.
⁵ Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, manželstvo možno uzavrieť na ktoromkoľvek vhodnom mieste.
⁶ Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona je rodine je miestne príslušným matričným úradom matričný úrad určený pre obvod, v ktorom má jeden zo snúbencov trvalý pobyt. Príslušný matričný úrad môže povoliť uzavretie manželstva pred iným matričným úradom alebo na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste.
⁷ Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov
⁸ Tamtiež, § 27 ods. 5
⁹ a) rodný list,
b) doklad o štátnom občianstve,
c) potvrdenie o pobyte,
d) úmrtný list zomretého manžela, prípadne aj sobášny list zaniknutého manželstva, ak ide o vdovca alebo vdovu, alebo právoplatný rozsudok o rozvode manželstva, ak ide o rozvedeného alebo rozvedenú, alebo právoplatný rozsudok o vyhlásení manželstva za neplatné,
e) doklad o rodnom čísle
f) doklad, ktorým možno preukázať totožnosť.

¹⁰ http://slovniky.juls.savba.sk/?w=doklad&s=exact&c=F7a3&d=kssj4&d=psp&d=s...
¹¹ § 6 ods. 3 ZR
¹² § 6 ods. 2 ZR
¹³ § 6 ods. 6 ZR: Snúbenec môže požiadať matričný úrad alebo príslušný orgán podľa § 3 o upustenie predloženia zákonom ustanovených dokladov podľa odseku 1, ak je ich zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Žiadosť musí byť písomná, osobne podaná snúbencom, podpísaná snúbencom a podrobne odôvodnená. Matričný úrad predkladá žiadosť s podrobným stanoviskom do piatich dní od jej doručenia na rozhodnutie okresnému úradu, ktorý do piatich dní po jej doručení o nej rozhodne; matričný úrad je týmto rozhodnutím viazaný. Príslušný orgán podľa § 3 predkladá žiadosť s podrobným stanoviskom na rozhodnutie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré do piatich dní od doručenia žiadosti o nej rozhodne; príslušný orgán podľa § 3 je týmto rozhodnutím viazaný.
¹⁴ Vychádzame z textácie Žiadosti o uzavretie manželstva.
¹⁵ Nález Ústavného súdu SR z 3. júla 2008, sp. zn. I. ÚS 242/07
¹⁶ Bližšie k tomu: Pavelková, B.: Zákon o rodine. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 26.
¹⁷ Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov
¹⁸ § 4 ods. 2 upravuje delegáciu sobáša.
¹⁹ § 6 ods. 6 upravuje upustenie predloženia zákonom požadovaných dokladov, ak ich zadováženie je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
²⁰ § 8 ods. 1 upravuje konanie o povolenie uzavrieť manželstvo v zastúpení.
²¹ HRUŠÁKOVÁ, M, KRÁLIČKOVÁ, Z., WESTPHALOVÁ, L. a kol.: Rodinné právo. 2. vydání. Praha: C.H. Beck, 2017, s. 28.
²² HRDINA, I.A., KUCHAŘOVÁ, H.: Záhady kolem sňatku Anny Kateřiny Šporkové: Historicko-právni studie z manželského práva. Praha: Karolinum, 2017, s. 45.
²³ Tamtiež, s. 46.
²⁴ KAŠNÝ, J.: Manželství v západní tradici. Soubor kanonických studií. České Budejovice: 2006, s.18.
²⁵ Tamtiež.
²⁶ DUDA, J. Katolícke manželské právo. Ružomberok: Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2007, str. 29.,
²⁷ HRDINA, I.A.: Tridentský dekret „Tametsi“. In: Revue cirkevního práva, 3/1998, s. 233-237.
²⁸ ČERBOVÁ, V.: Tajné slávenie manželstva. In: Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2012, 1. časť. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2012, s.34
²⁹ VOJÁČEK, L., KOLÁRIK, J., GÁBRIŠ, T.: Československé právne dejiny (1918-1992). Texty a pramene. Bratislava: Paneurópska vysoká škola, 2011, s. 128.
³⁰ Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 124/1968 Zb.
³¹ PAVELKOVÁ, B.: Zákon o rodine. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. BECK, 2013, s. 66.
³² HRUŠÁKOVÁ, M. a kol.: Zákon o rodině. Komentář. 3. vyd., Praha: C. H. BECK, 2005, s. 87.
³³ HRUŠÁKOVÁ, M. a kol.: Zákon o rodině. Komentář. 3. vyd., Praha: C. H. BECK, 2005, s. 8-9.
³⁴ Ods. 1.: Konanie sa začína na návrh.
Ods. 2: Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
³⁵ § 6 ods. 3 zákona o rodine: Snúbenci pri uzavieraní manželstva pred matričným úradom alebo pred orgánom cirkvi aj súhlasne vyhlásia, či
a) priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom,
b) si ponechajú svoje doterajšie priezviská, alebo
c) priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom a jeden z nich si zároveň ako druhé priezvisko v poradí ponechá svoje doterajšie priezvisko; snúbenec, ktorý už má dve priezviská, uvedie, ktoré z doterajších priezvisk bude uvedené ako druhé priezvisko v poradí po uzavretí manželstva.
§ 6 ods. 4 zákona o rodine:
Ak si snúbenci ponechajú svoje doterajšie priezviská podľa odseku 3 písm. b), súhlasne vyhlásia, ktoré z ich priezvisk bude priezviskom spoločných detí. Ak snúbenci urobia vyhlásenie podľa odseku 3 písm. c), priezviskom ich detí bude spoločné priezvisko rodičov.