The comparison of police and security forces´ permissions

Abstrakt:¹ Štúdia porovnáva oprávnenia zverené osobitnými zákonmi príslušníkom Policajného zboru, obecnej polície, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojeným príslušníkom finančnej správy. Rozsah a obsah oprávnení musí súvisieť s pôsobnosťou konkrétnej policajno-bezpečnostnej zložky a mal by sa včas prispôsobovať aktuálnej situácii na úseku vnútorného poriadku a bezpečnosti.
Kľúčové slová: Policajný zbor, obecná polícia, Vojenská polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže, ozbrojený príslušník finančnej správy

Abstract: The study compares the powers of the title of special acts to the members of the Police Force, Municipal Police, Military Police, Prison and Court Guard Servise and armed members of the Financial Administration. The scope and content of the authorizations must be related to the scope of the specific police and security unit and should be adjusted in time to the current situation in the field of internal order and security.
Key words: Police Force, Municipal Police, Military Police, Prison and Court Guard Services, armed members of the Financial Administration

Úvod

Osobitné zákony zverujú príslušníkom policajno-bezpečnostných zložiek špecifické oprávnenia, rozsah ktorých priamo súvisí s pôsobnosťou konkrétnej zložky. Rozsah a obsah jednotlivých oprávnení by mal byť dostatočný na to, aby príslušníci policajno-bezpečnostných zložiek mohli efektívne plniť svoje úlohy.

Predmetom komparácie sú oprávnenia, ktorými disponujú príslušníci Policajného zboru, obecných polícií, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) a ozbrojení príslušníci finančnej správy Tieto oprávnenia môžu zasahovať do základných práv občanov, najmä ak sú pri ich výkone použité donucovacie prostriedky. Presné určenie právnych predpokladov výkonu konkrétneho oprávnenia je preto veľmi dôležité.

Najširšiu škálu oprávnení majú príslušníci Policajného zboru v zmysle zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“). Zákon im v § 17 až 34 zveruje celkovo 23 oprávnení, plus oprávnenie použiť ochrannú kuklu uvedené v § 68a zákona o Policajnom zbore. Takýto rozsah je odrazom pôsobnosti Policajného zboru, ktorý má prioritné a všeobecné postavenie pri ochrane vnútorného poriadku, bezpečnosti a plnení ďalších úloh.

Príslušníci ZVJS majú stanovených 18 oprávnení, a to v § 12 až 22 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ZVJS“). Vojenskí policajti majú oprávnenia uvedené v § 11 až 20d zákona č. 124/1992 Zb. o vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vojenskej polícii“), je ich tiež 18. Oprávnenia ozbrojených príslušníkov finančnej správy sú uvedené v § 37 až 55 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej správe“), je ich celkovo tiež 18. Oprávnenia príslušníkov obecnej polície upravuje § 8 až 12 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnej polícii“), všeobecných oprávnení majú päť, ďalších, uvedených v samostatných paragrafoch, šesť.

Oprávnenia príslušníkov jednotlivých policajno-bezpečnostných zložiek môžeme rozdeliť podľa viacerých kritérií, napr. na všeobecné (ktorými disponuje každý príslušník konkrétnej zložky) a špeciálne (ktoré sa viažu k určitému miestu výkonu služobnej činnosti, služobnému zaradeniu, či osobitnému predmetu pre vykonanie služobnej činnosti).² Tiež ich môžeme rozdeliť na oprávnenia, ktorými disponujú všetky policajno-bezpečnostné zložky a oprávnenia, ktorými disponujú len niektoré.

Oprávnenia, ktorými disponujú všetky policajno-bezpečnostné zložky

Príslušníci všetkých policajno-bezpečnostných zložiek majú oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti. Najužšie majú toto oprávnenie postavené príslušníci obecnej polície, ktorí môžu požadovať preukázanie totožnosti iba od osoby pristihnutej pri páchaní priestupku, od osoby, od ktorej je požadované vysvetlenie, alebo od hľadanej osoby. Príslušníci ZVJS môžu toto oprávnenie využiť iba v prípade, ak osoba svojím správaním ruší výkon služby príslušníkov ZVJS počas plnenia taxatívne stanovených úloh a pri plnení úloh spojených s bezprostredným prenasledovaním osoby na úteku. Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície a ozbrojení príslušníci finančnej správy majú toto oprávnenie koncipované podstatne širšie bez taxatívneho výpočtu konkrétnych účelov. Požadovať preukázanie totožnosti môžu v prípade, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa jednotlivých zákonov.

Všetky zákony pri tomto oprávnení upravujú inštitút predvedenia osoby na jednotlivé príslušné útvary v prípade, že osoba nemôže alebo nechce preukázať svoju totožnosť. Zákon o obecnej polícii pritom nestanovuje maximálnu dobu, po ktorú môže byť osoba predvedená, zákon o vojenskej polícii a zákon o finančnej správe povoľujú maximálnu dobu 12 hodín. Ak do tejto doby nezistia totožnosť osoby, sú povinní takúto osobu odovzdať najbližšiemu útvaru Policajného zboru na účely zistenia totožnosti. Najdlhší čas na zisťovanie totožnosti osoby stanovuje zákon o Policajnom zbore, ktorý prikazuje policajtom prepustiť osobu najneskôr do 24 hodín od predvedenia. Uvedená lehota sa týka aj osôb, ktorým bola zisťovaná totožnosť príslušníkom ZVJS, nakoľko tí osobu, ktorá nemôže alebo nechce preukázať totožnosť, môžu predviesť na útvar Policajného zboru.

V súvislosti s týmto oprávnením je dôležité uviesť spôsoby preukazovania totožnosti. Jednotlivé zákony sa v tomto odlišujú. Zákon o Policajnom zbore a zákon o ZVJS ustanovujú, že osoby preukazujú totožnosť dokladom totožnosti, pričom to, čo sa považuje za doklad totožnosti je uvedené demonštratívnym výpočtom príslušných zákonov. Tiež umožňujú preukázanie totožnosti „iným hodnoverným spôsobom“. Zákon o Policajnom zbore navyše uvádza, ako môže preukázať totožnosť vybraná skupina osôb (napr. poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, sudcovia, príslušníci Národného bezpečnostného úradu...) a tiež, že totožnosť je možné preukázať aj potvrdením o odovzdaní, strate alebo odcudzení občianskeho preukazu.

Zákon o Vojenskej polícii a zákon o finančnej správe stanovujú taxatívny výpočet dokladov, ktorými je možné preukázať svoju totožnosť – občianskym preukazom, cestovným dokladom, cestovným dokladom cudzinca opatreným platným vstupným vízom Slovenskej republiky alebo povolením na dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt cudzinca. Podobne ako zákon o Policajnom zbore uvádzajú možnosť preukázať svoju totožnosť inými dokladmi vybranej skupine osôb a potvrdením o odovzdaní, strate alebo odcudzení občianskeho preukazu. Oba zákony tiež umožňujú preukázať svoju totožnosť aj „iným hodnoverným spôsobom“.

Zákon o obecnej polícii neuvádza žiaden výpočet spôsobov preukazovania totožnosti – osoba teda môže na výzvu príslušníka obecnej polície svoju totožnosť preukázať akýmkoľvek dôveryhodným spôsobom vrátane služobných preukazov bezpečnostných zložiek.

Z uvedeného vyplýva, že aj napriek rozdielnej právnej úprave spôsobu preukazovania totožnosti v týchto zákonoch, by osoba pri jej preukazovaní mala mať rovnaké možnosti ako ju preukázať bez ohľadu na to, kto voči nej uplatňuje oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti.

Žiaden príslušník skúmaných policajno-bezpečnostných zložiek nemá teda právo pri využití tohto oprávnenia vyžadovať od osoby výslovne iba občiansky preukaz (aj keď sa takáto výzva z úst policajtov niekedy objavuje), osoba môže svoju totožnosť preukázať akýmkoľvek dôveryhodným spôsobom – nemusí teda nosiť občiansky preukaz pri sebe na účel preukázania svojej totožnosti policajno-bezpečnostným zložkám.³

Rovnako vo všetkých zákonoch nájdeme oprávnenie požadovať vysvetlenie. Tu však už môžeme badať rozdiely v účeloch vysvetlení podľa oprávneného subjektu. V zásade ide o vysvetlenia od osôb, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku, či správneho deliktu a zistenie jeho páchateľa. Príslušníci Policajného zboru a Vojenskej polície môžu požadovať vysvetlenie aj za účelom vypátrania hľadaných alebo nezvestných osôb a vecí. V prípade ozbrojených príslušníkov finančnej správy môže byť toto oprávnenie využívané iba pri objasňovaní skutočností dôležitých na odhalenie colného priestupku, colného deliktu alebo porušenia daňových predpisov, colných predpisov alebo iných osobitných predpisov, podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, ktoré zakladá podozrenie zo spáchania priestupku alebo iného správneho deliktu, a na zistenie ich páchateľov, ako aj na vypátranie tovaru a vecí súvisiacich s porušením týchto predpisov.

Príslušníci ZVJS sú oprávnení požadovať vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu priestupku, skutočnosti dôležitej pre bezprostredné prenasledovanie osoby na úteku a skutočnosti dôležitej na vypátranie hľadanej veci. Pôvodne bolo toto oprávnenie koncipované pre objasňovanie skutočností dôležitých na vypátranie veci. Až novelou z roku 2013 sa v podstate zosúladilo s obsahom tohto oprávnenia iných policajno-bezpečnostných zložiek. V dôvodovej správe k novele zákona o ZVJS sa uvádzalo, že ZVJS „ako jeden z článkov boja proti kriminalite by ako policajno-bezpečnostná zložka mal disponovať obdobným oprávnením ako ďalšie bezpečnostné zložky“⁴.

V súvislosti s týmto oprávnením všetky zákony umožňujú príslušným subjektom predviesť osobu na ich útvar za účelom podania vysvetlenia, ak predchádzajúcej výzve bez dostatočného ospravedlnenia alebo závažných dôvodov nevyhovejú. Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, ZVJS a ozbrojení príslušníci finančnej správy sú povinní tiež predvedenú osobu odovzdať orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, ak na to zistia dôvody, obecní policajti takúto osobu musia odovzdať najbližšiemu útvaru Policajného zboru.

Vysvetlenia od osôb teda môžu slúžiť na účely odhaľovania priestupkov a iných správnych deliktov, na účely zisťovania ich páchateľov a taktiež aj v procese pátrania po hľadaných a nezvestných osobách.⁵ Ide o proces zisťovania informácií od priamych alebo nepriamych svedkov. Jednotlivé zákony presne stanovujú účel tohto oprávnenia, od ktorého sa konajúci príslušník nemôže odchýliť – v opačnom prípade by mohlo ísť o prekročenie jeho právomoci.

Ďalšie oprávnenie, ktoré majú príslušníci všetkých policajno-bezpečnostných zložiek je oprávnenie zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste. V rámci tohto oprávnenia môžu každému prikázať, aby v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval, alebo aby na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste. Rozdiel môžeme vidieť v hypotéze právnych noriem – najširšie ju má stanovenú opäť zákon o Policajnom zbore, ktorý umožňuje policajtom využiť toto oprávnenie, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd. V zákone o vojenskej polícii absentuje dôvod udržania verejného poriadku a ochrany zdravia. Špecificky má podmienky a predpoklady uplatnenia uvedeného oprávnenia stanovený zákon o finančnej správe, ktorý dovoľuje využiť toto oprávnenie len ak to vyžaduje účinné zabezpečenie plnenia úloh podľa zákona o finančnej správe. Zákon o ZVJS v predmetnom ustanovení umožňuje zakázať aj vjazd dopravným prostriedkom na určené miesto alebo prikázať zotrvať na určenom mieste. Dôvod pre využitie tohto oprávnenia je stanovený veľmi všeobecne – ak si to vyžaduje plnenie úloh uvedených v zákone o ZVJS.

Príslušníci obecnej polície sú oprávnení prikázať každému, aby na nevyhnutný čas nevstupoval na určené miesta alebo sa na nich nezdržiaval, pokiaľ to vyžaduje účinné zabezpečenie plnenia úloh obecnej polície alebo obce. V porovnaní s ostatnými policajno-bezpečnostnými zložkami nemôžu osobe prikázať, aby zotrvala na určenom mieste.

Oprávnením na zastavenie dopravného prostriedku disponujú tiež príslušníci všetkých policajno-bezpečnostných zložiek. Zákony však dopravné prostriedky bližšie nešpecifikujú. Za dopravný prostriedok je preto možné považovať každý prostriedok určený na prepravu osôb, zvierat alebo vecí. Uvedené podporuje aj ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, kde sa uvádza, že policajt je oprávnený „zakázať jazdu, plavbu alebo let“. Toto oprávnenie je možné aplikovať aj na obytný príves, avšak za podmienky, že je zapojený na motorové vozidlo, napr. počas jazdy po pozemnej komunikácii. Ak by bol obytný príves zaparkovaný a v danom čase by slúžil na bývanie, mal by sa považovať za obydlie v zmysle Trestného zákona a na jeho prehliadku by bol potrebný príkaz na domovú prehliadku.⁶

Zákon o Policajnom zbore umožňuje zastaviť dopravný prostriedok pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona o Policajnom zbore, avšak vykonať jeho prehliadku alebo elektronickú kontrolu vozidla môže policajt len z dôvodov taxatívne uvedených v rámci tohto oprávnenia. Zákon o finančnej polície upravuje oprávnenie na zastavenie osoby a dopravného prostriedku vo svojom § 48, kde nerozlišuje dôvody pre zastavenie dopravného prostriedku a dôvody pre jeho kontrolu – stačí, že ozbrojený príslušník finančnej správy využíva toto oprávnenie pri plnení úloh podľa zákona o finančnej správe. Nepoužíva inštitút prehliadky motorového vozidla ako zákon o Policajnom zbore, ale umožňuje vykonávať kontrolu batožiny, dopravného prostriedku, jeho nákladu, prepravných a sprievodných listín. Zákon o ZVJS umožňuje príslušníkom ZVJS zastavovať dopravné prostriedky a vykonávať ich prehliadky pri bezprostrednom prenasledovaní osoby na úteku a len v rozsahu potrebnom na zistenie, či sa v nich neprepravuje osoba na úteku.

Príslušníci Vojenskej polície majú oprávnenie na prehliadku dopravných prostriedkov, konkrétne vozidiel vedených vojakmi a vojenských vozidiel. V rámci tohto oprávnenia môžu tiež prezerať všetky dopravné prostriedky vo vojenských objektoch a všetky dopravné prostriedky pri vchádzaní do vojenských objektov alebo vychádzaní z nich za podmienky, že záujem, ktorý tým sledujú, vychádza zo zákonom stanovených úloh Vojenskej polície. Aj príslušníci Vojenskej polície môžu zastavovať vozidlá, aj keď to nie je uvedené v samostatnom oprávnení ako pri iných zákonoch, toto oprávnenie však vyplýva z § 18 ods. 4 zákona o Vojenskej polícii, kde je uvedené, že pri zastavovaní vozidiel „má vojenský policajt rovnaké oprávnenia ako policajt Policajného zboru“.

Príslušníci obecnej polície majú oprávnenie iba zastavovať vozidlá, a to v týchto prípadoch:

• ak vodič vozidla spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorý sú oprávnení prejednať v blokovom konaní alebo ak ide o vozidlo, po ktorom bolo vyhlásené pátranie,
• ak je to nevyhnutné pre zabezpečenie miesta, na ktorom došlo k protiprávnemu konaniu, alebo je to v záujme ochrany života a zdravia osôb alebo majetku alebo to vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,
• na účel vykonania kontroly dodržiavania podmienok prevádzkovania taxislužby podľa zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Oprávnenia spoločné pre niektoré policajno-bezpečnostné zložky

Okrem zákona o obecnej polícii a zákona o ZVJS upravujú ostatné zákony v podobne stručnom rozsahu oprávnenie požadovať informácie a to informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa – v prípade ozbrojených príslušníkov finančnej správy ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní alebo colných predpisov a zisťovania ich páchateľov.

Oprávnenie na predvedenie osoby na základe dožiadania upravuje zákon o Policajnom zbore a zákon o obecnej polícii. Príslušník Policajného zboru je oprávnený osobu predviesť na základe dožiadania súdu, orgánu činného v trestnom konaní, správneho orgánu alebo iného orgánu podľa osobitných predpisov (Trestného poriadku, Civilného sporového poriadku, Správneho poriadku atď.). Predmetné oprávnenie je v prípade obecnej polície zúženie iba na dožiadania súdu podľa osobitných predpisov.

Okrem obecných policajtov príslušníci ostatných policajno-bezpečnostných zložiek disponujú oprávnením na zaistenie osoby. Zaistením osoby sa rozumie obmedzenie jej osobnej slobody a jej dodanie na útvar Policajného zboru za účelom vykonania potrebných úkonov. Samotné konanie so zaistenou osobou, a rovnako tak aj rozhodovanie o zaistení osoby sa spravuje všeobecnými predpismi o správnom konaní.⁷

Dôvody pre zaistenie taxatívne stanovujú jednotlivé zákony. Totožnými zákonnými dôvodmi pre zaistenie podľa zákona o Policajnom zbore a zákona o Vojenskej polícii sú prípady, ak ide o osobu, ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie alebo život a zdravie iných osôb alebo majetok, pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci a ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je potrebné zistiť jej súvislosť s trestným činom.

Ozbrojení príslušníci finančnej správy majú toto oprávnenie voči osobe pristihnutej pri páchaní konania, ktoré má znaky priestupku, alebo inom správnom delikte páchanom v súvislosti s porušením colných predpisov, daňových predpisov alebo iných osobitných predpisov, podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, alebo pristihnutej pri konaní, ktoré má znaky priestupku páchanom v stráženom objekte, ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie veci.

Oprávnenie zaistiť osobu majú od 1. januára 2020 aj príslušníci ZVJS. Toto oprávnenie je obmedzené iba na konkrétne objekty, resp. pri vstupe do týchto objektov (detenčný ústav, súd, prokuratúra, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, sídlo Súdnej rady Slovenskej republiky), ak sa lustráciou zistí, že osoba je v pátraní. Zákonom č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zaviedla pre ZVJS nová úloha – zabezpečovať v uvedených objektoch pátranie po hľadaných osobách lustráciou v pátracích informačných systémoch vedených Policajným zborom. Príslušník ZVJS je teda oprávnený vykonať lustráciu osôb, ktoré vstúpia do objektov, aby zistil, či nejde o hľadanú osobu, po ktorej bolo vyhlásené pátranie. V prípade, že sa potvrdí skutočnosť, že osoba je v pátraní, príslušník ZVJS je oprávnený zaistiť ju a privolať príslušníkov Policajného zboru.

Ďalšie dôvody pre uplatnenie tohto oprávnenia definujú jednotlivé zákony vzhľadom k úlohám, ktoré príslušníci policajno-bezpečnostných zložiek plnia. Najširší rámec pre uplatnenia oprávnenia na zaistenie osoby poskytuje policajtom zákon o Policajnom zbore v § 19 ods. 1 písm. a) až i). Vojenský policajt je napríklad oprávnený zaistiť osobu (v rámci svojej pôsobnosti), ktorá sa pred zistením jej totožnosti nachádza v priestore, v ktorom sa zakročuje proti nebezpečnému páchateľovi, a použitie výzvy na preukázanie totožnosti môže ohroziť život alebo zdravie zakročujúceho vojenského policajta alebo osôb nachádzajúcich sa v tomto priestore. V súvislosti s uvedeným oprávnením zákon o Vojenskej polícii priamo v ustanoveniach k tomuto oprávneniu definuje nebezpečného páchateľa. Nebezpečným páchateľom je podľa § 13 ods. 2 zákona o Vojenskej polícii každý, kto podľa zistených skutočností môže byť svojím konaním nebezpečný pre život alebo zdravie zakročujúceho vojenského policajta alebo inej osoby tým, že ide o:

a) páchateľa trestného činu ozbrojeného zbraňou,
b) zadržanú osobu na úteku,
c) osobu na úteku z výkonu väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody,
d) osobu, ktorú podľa iných nepochybných okolností je potrebné považovať za osobu nebezpečnú pre život alebo zdravie zakročujúceho vojenského policajta alebo inej osoby.

Ide o podobnú definíciu nebezpečného páchateľa akú môžeme nájsť v zákone o Policajnom zbore – ten za nebezpečného páchateľa označuje osobu, ktorá podľa zistených skutočností môže byť svojím konaním nebezpečná pre život alebo zdravie zakročujúceho policajta alebo iných osôb, najmä ak ide o páchateľa trestného činu ozbrojeného zbraňou, páchateľa zločinu, ušlú zadržanú osobu, ušlú zatknutú osobu, osobu ušlú z výkonu väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody. Zákon o finančnej správe definíciu nebezpečného páchateľa neobsahuje, čo je na škodu, nakoľko tento pojem používa pri vymenúvaní situácií, kedy ozbrojený príslušník finančnej správy môže použiť zbraň. Následný postup po zaistení stanovujú jednotlivé zákony v podobných intenciách.

Maximálna doba zaistenia je 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody v prípade zaistenia osoby príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície a ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy. Zákon o Policajnom zbore navyše taxatívne stanovuje prípady, kedy môže byť osoba zaistená až na 48 hodín. Zákon o ZVJS síce dobu zaistenia nestanovuje, nakoľko podľa § 13ba ods. 2 zákona o ZVJS môže byť osoba zaistená „až do príchodu privolaných príslušníkov Policajného zboru“. S prihliadnutím na túto skutočnosť absentuje v zákone o ZVJS povinnosť príslušníkov ZVJS privolať príslušníkov Policajného zboru „ihneď“.

Príslušníci obecnej polície sú oprávnení iba zadržať osobu pristihnutú pri páchaní alebo bezprostredne po spáchaní trestného činu a ihneď ju odovzdať najbližšiemu útvaru Policajného zboru; ak ide o hľadanú osobu, predviesť ju na útvar obecnej polície na účel podania vysvetlenia a urobiť úkony podľa Trestného poriadku.

Oprávnenie odňať zbraň majú príslušníci všetkých policajno-bezpečnostných zložiek okrem príslušníkov obecnej polície. Predmetné zákony upravujú dôvod pre uplatnenie tohto oprávnenia zhodne (okrem zákona o ZVJS) – ak policajt/vojenský policajt/ozbrojený príslušník finančnej správy vykonáva voči osobe zákrok, je oprávnený presvedčiť sa, či táto osoba nemá zbraň, a ak ju má, má právo jej ju odňať. Príslušník Policajného zboru a príslušník Vojenskej polície majú navyše toto oprávnenie aj pri ochrane strážených objektov, a to voči osobe, ktorá vstupuje do týchto objektov alebo z nich odchádza.

Príslušník ZVJS je oprávnený odňať zbraň osobe, ktorá neuposlúchla jeho výzvu na vydanie zbrane pri vstupe do chráneného objektu, pri výstupe z neho a počas doby, keď sa v ňom nachádza. Rovnako má takéto oprávnenie vo vzťahu k prostriedku audiovizuálej techniky alebo inej nedovolenej veci. Predmetné ustanovenie zákona o ZVJS prešlo legislatívnou zmenou a v prípade, ak príslušník ZVJS nemôže odňaté veci vrátiť zo zákonných dôvodov, ihneď vydá osobe potvrdenie o jej odňatí a oznámi jej, že takáto vec sa odovzdá príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní alebo orgánu príslušnému na objasnenie priestupku. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bol príslušník ZVJS povinný odovzdať takúto vec útvaru Policajného zboru, čo sa javilo ako nedôvodné, keďže aj v rámci ZVJS existujú organizačné súčasti s postavením orgánu činného v trestnom konaní, príp. orgánu objasňujúceho priestupky. Ak by teda odňatá vec súvisela s trestným činom alebo priestupkom, bola by zaistená pre rozhodnutie príslušného orgánu ZVJS. Dôvodová správa k návrhu zákona o výkone detencie, ktorým sa mení aj zákon o ZVJS⁸ uvádza ako príklad situáciu, keď osoba vstúpi do objektu ústavu s mobilným telefónom, ktorý po zákonnej výzve nevydá – dopustí sa priestupku podľa § 65e ods. 1 písm. b) zákona o ZVJS, pričom na objasňovanie takéhoto priestupku je príslušný ZVJS a nie Policajný zbor, a aj napriek tomu predchádzajúca právna úprava prikazovala odovzdať takúto vec Policajnému zboru.

Obecní policajti sú oprávnení iba odobrať zbraň (alebo vec, ktorou je možné ohroziť život alebo zdravie) pri zadržiavaní alebo predvádzaní osoby s povinnosťou odovzdať ju najbližšiemu útvaru Policajného zboru.

Oprávnenie na zaistenie veci sa zhodne objavuje v jednotlivých zákonoch okrem zákona o ZVJS a zákona o obecnej polícii. Toto oprávnenie je možné využiť v prípade, ak existuje podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku, v prípade príslušníkov Policajného zboru aj vtedy, ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený zaistiť vec, ak je dôvodné podozrenie, že tovar alebo vec súvisia s porušením colných predpisov, daňových predpisov alebo iných osobitných predpisov, podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, a ak je to potrebné na zistenie skutkového stavu.

Zaistenie veci je predbežným opatrením, ktoré nemá charakter úkonu trestného konania alebo priestupkového konania. Preto je možné zaistiť vec podľa uvedených zákonov, aj keď nebolo začaté trestné konanie alebo priestupkové konanie.⁹

Príslušníci Policajného zboru, príslušníci Vojenskej polície a ozbrojení príslušníci finančnej správy majú oprávnenie použiť psa na pachové práce, a to najmä pri sledovaní stopy osoby, vyhľadávaní osôb a vecí a identifikácii osôb a vecí. Toto oprávnenie majú aj príslušníci ZVJS, avšak zákon o ZVJS stanovuje možnosti využitia tohto oprávnenia užšie a čo je zaujímavé, pri demonštratívnom výpočte dôvodov použitia psa neuvádza ako dôvod hľadanie osoby na úteku. Zákon o finančnej správe stanovuje ako ďalšie dôvody vyhľadávanie niektorých nepovolených vecí, zbraní, výbušnín a ich prekurzorov a finančnej hotovosti. Všetky tri zákony okrem zákona o ZVJS rovnako uvádzajú, že odoberanie pachovej stopy z osoby možno vykonať, len ak ide o osobu, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu a že pri používaní služobného psa na pachové práce sa musí postupovať tak, aby osobe nebola spôsobená ujma na zdraví, nebola ponižovaná jej ľudská dôstojnosť a boli dodržané základné hygienické pravidlá.

Príslušníci Policajného zboru a príslušníci Vojenskej polície disponujú oprávnením pri objasňovaní priestupkov, v rámci ktorého sú oprávnení vyžadovať lekárske vyšetrenie na zistenie požitého množstva alkoholu alebo inej užitej návykovej látky a vykonať ohliadku miesta priestupku, ohliadku veci, ktorá môže súvisieť so spáchaním priestupku a v súvislosti s tým zisťovať a zaisťovať stopy. Príslušníci Vojenskej polície sú navyše oprávnení pri objasňovaní priestupkov vyžadovať od príslušných orgánov informácie z dopravných evidencií v prípadoch, v ktorých by predchádzajúci postih mohol viesť k posúdeniu skutku ako trestného činu.

Objasňovanie priestupkov je predprocesné štádium, v ktorom sa zaobstarávajú podklady potrebné na začatie konania a vydania rozhodnutia o priestupku – nie je konaním o priestupku, preto príslušník Policajného zboru ani príslušník Vojenskej polície pri využívaní tohto oprávnenia nemá postavenie správneho orgánu.¹⁰

Príslušníci Policajného zboru a príslušníci obecnej polície majú oprávnenie otvoriť byt. Príslušníci obecnej polície sú oprávnení otvoriť byt, vstúpiť doňho a vykonať potrebné opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo je vážne ohrozené zdravie osoby, alebo ak hrozí závažná škoda na majetku a hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušníci Policajného zboru môžu toto oprávnenie využiť navyše v situácii, ak sa v byte alebo v inom uzavretom priestore zdržuje páchateľ úmyselného trestného činu a nerešpektuje výzvy polície na jeho opustenie alebo ak vznikne dôvodné podozrenie, že sa v byte nachádza zomretá osoba.

Pri tomto oprávnení je dôležité presne určiť, kde sa môže vykonať vzhľadom na miesto. Zákon o Policajnom zbore v § 29 ods. 2 uvádza: „...ak sa v byte alebo v inom uzavretom priestore (ďalej len „byt“)...“ Uvedené oprávnenie je teda možné využiť nielen v byte, ale aj v inom uzavretom priestore – napr. v aute, aj keď to zo samotného názvu oprávnenia nevyplýva. Zákon o obecnej polícii v § 11 ods. 6 uvádza, že sa toto oprávnenie primerane vzťahuje „aj na nebytové priestory“. Nebytový priestor zákon o obecnej polícii nedefinuje, definíciu môžeme nájsť v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v § 2 ods. 3, podľa ktorého ide o „miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.“

Oprávnenie pri zaisťovaní bezpečnosti osôb/určených osôb upravuje zákon o Policajnom zbore aj zákon o Vojenskej polícii. Oprávnenie dáva možnosť vykonať prehliadku osôb, batožiny, vecí, dopravných prostriedkov a objektov nachádzajúcich sa v priestore, z ktorého by bolo možné ohroziť bezpečnosť určených osôb. Rozdiel je v tom, bezpečnosť ktorých osôb sa týmto oprávnením sleduje. V prípade príslušníkov Policajného zboru ide o osoby určené osobitnými predpismi (ústavní činitelia, verejní činitelia, osoby podľa medzinárodných zmlúv...), ohrozených svedkov a chránených svedkov. V prípade vojenských policajtov ide o ministra obrany Slovenskej republiky a ním určených osôb.

Príslušníci Policajného zboru, príslušníci Vojenskej polície a príslušníci ZVJS majú oprávnenie používať výbušniny, v prípade Policajného zboru aj výbušné predmety a v prípade ZVJS aj výbušné predmety, ich vzorky, omamné látky, psychotropné látky, jedy a prekurzory. Rozdielne sú podmienky využitia tohto oprávnenia. Príslušníci Policajného zboru môžu používať výbušniny a výbušné predmety v súvislosti so zaisťovaním bezpečnosti osôb a ochrany majetku, najmä pri likvidácii nastražených výbušných systémov a pri likvidácii nálezu munície. Príslušníci Vojenskej polície môžu používať výbušniny v súvislosti so zaisťovaním bezpečnosti ministra obrany Slovenskej republiky a osôb ním určených, a to najmä pri likvidácii nástražných výbušných systémov a pri likvidácií nálezu munície. Príslušníci ZVJS môžu držať a používať tieto veci iba na účely výučby, výcviku a skúšok. Ani jeden zákon nezveruje toto oprávnenie každému príslušníkovi, iba určenému – pyrotechnikovi.

Príslušníci Policajného zboru a príslušníci Vojenskej polície majú oprávnenie na držanie nebezpečných látok a zakázaných vecí v samostatnom oprávnení, a to najmä na účely výučby, výcviku, skúšok a v prípade príslušníkov Policajného zboru aj na účely expertíznej činnosti alebo v súvislosti s plnením úloh v boji proti terorizmu, v boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu a ďalšími úlohami uvedenými v § 36 zákona o Policajnom zbore. Oba zákony sa zhodujú v činnostiach, ktoré sú policajti oprávnení s týmito látkami a vecami vykonávať – t. j. držať ich, skladovať a používať. Čiastočne sa rozchádzajú v definovaní nebezpečných látok a vecí. Podľa zákona o Policajnom zbore sú nimi najmä strelné alebo hromadne účinné zbrane, strelivo, výbušniny, výbušné predmety, omamné a psychotropné látky, mŕtvolné pachy, prekurzory, jedy, jadrové a iné obdobné rádioaktívne materiály, pornografické diela, detské pornografické diela, falzifikáty peňazí, známok a cenných papierov. Zákon o Vojenskej polícii vymedzuje ich rozsah tiež deklaratórnym výpočtom – že ide najmä o strelné zbrane, hromadne účinné zbrane, strelivo, omamné a psychotropné látky, mŕtvolné pachy, prekurzory, jedy, falzifikáty peňazí, známok a cenných papierov.

Oprávnenie uzatvoriť verejne prístupné miesta majú príslušníci Policajného zboru a príslušníci ZVJS. Kým príslušníci ZVJS majú toto oprávnenie iba pri bezprostrednom prenasledovaní osoby na úteku alebo pri oznámení o uložení nástražného výbušného systému v stanovených objektoch a v ich blízkosti, príslušníci Policajného zboru majú toto oprávnenie koncipované opäť širšie, a to jednak čo sa týka dôvodov pre uzatvorenie verejne prístupných miest, ako aj možnosťou vykonať ich prehliadku s cieľom zistiť, či sa hľadané osoby alebo veci v nich nenachádzajú. V rámci tohto oprávnenia môžu príslušníci Policajného zboru osobe, ktorá sa nachádza na takomto uzatvorenom mieste, odňať zbraň.

Príslušníci Policajného zboru a príslušníci ZVJS majú tiež oprávnenie na snímanie identifikačných znakov. Príslušníci Policajného zboru môžu toto oprávnenie vykonávať voči širšiemu okruhu osôb ako príslušníci ZVJS – tí majú toto oprávnenie iba voči obvineným vo výkone väzby a odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody. Príslušníci Policajného zboru môžu snímať identifikačné znaky osobe predvedenej na účel zistenia jej totožnosti, zaistenej osobe, osobe zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania trestného činu, osobe nájdenej alebo vypátranej a taxatívne stanoveným cudzincom. Rozdielny je aj rozsah snímania identifikačných znakov. Príslušníci ZVJS sú oprávnení odobrať daktyloskopické odtlačky, vyhotoviť obrazové záznamy a vykonať vonkajšie meranie tela a zisťovať jeho zvláštne telesné znamenia. Príslušníci Policajného zboru môžu navyše vyhotoviť zvukové a obdobné záznamy a odobrať vzorky biologických materiálov.

Príslušníci vojenskej polície a príslušníci ZVJS disponujú (aspoň v právnej rovine) oprávnením prerušiť činnosť lietadla spôsobilého lietať bez pilota. Bezpilotné lietadlá (drony) sa v posledných rokoch začínajú považovať za poriadkovo-bezpečnostnú hrozbu. Môžu slúžiť na pašovanie tovaru cez štátne hranice, môžu zaznamenávať situáciu v objektoch ZVJS, rôznych významných a chránených objektoch, môžu nelegálne vyhotovovať obrazové záznamy pre ich využitie v trestnej činnosti. Oprávnenie prerušiť činnosť bezpilotného lietadla sa tak stáva významným oprávnením policajno-bezpečnostných zložiek. Problémom zatiaľ zostáva technická stránka tohto oprávnenia – ako a čím bezpečne „zneškodniť“ bezpilotné lietadlo.

Oprávnenie použiť ochrannú kuklu majú príslušníci všetkých policajno-bezpečnostných zložiek okrem príslušníkov obecnej polície. O jej použití rozhoduje riaditeľ útvaru, veliteľ akcie/zákroku, riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy – podľa toho, o príslušníkov akej zložky ide.

Rozdiel môžeme vidieť v podmienkach pre jej použitie. Príslušníci Policajného zboru a príslušníci Vojenskej polície môžu ochrannú kuklu použiť pri služobnom zákroku proti osobe podozrivej zo spáchania zločinu alebo pri služobnom zákroku proti nebezpečnému páchateľovi, ak je to nutné v záujme osobnej bezpečnosti policajta a osoby jemu blízkej. Podstatne širšie majú toto oprávnenie zakotvené ozbrojení príslušníci finančnej správy, ktorí ju môžu použiť v podstate kedykoľvek, ak je to nutné v záujme osobnej bezpečnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy a osoby jemu blízkej. Príslušníci ZVJS majú toto oprávnenie zúžené na prípady služobných zákrokov proti obvineným alebo odsúdeným v prípade vzbury, odmietnutia zhromaždených obvinených alebo odsúdených rozísť sa, zabránení výtržnosti alebo ruvačke medzi obvinenými alebo odsúdenými, zabránení úmyselnému poškodzovaniu majetku obvinenými alebo odsúdenými alebo zabránení inému hrubému správaniu obvinených alebo odsúdených, ktorým sa porušuje ustanovený poriadok alebo verejný poriadok alebo pri eskorte obvinených alebo odsúdených a pri ich dodávaní – opäť za podmienky, že je to nutné v záujme osobnej bezpečnosti príslušníka ZVJS alebo jemu blízkej osoby.

Osobitné oprávnenia

Príslušníkom jednotlivých policajno-bezpečnostných zložiek umožňujú zákony využívať aj také oprávnenia, ktoré pod rovnakým alebo podobným označením v ostatných zákonoch nenájdeme. Vyplýva to jednak zo všeobecnejšie koncipovaných úloh Policajného zboru, ako aj užšie a špecifickejšie vymedzených úloh stanovených ostatným policajno-bezpečnostným zložkám. Ide o nasledujúce oprávnenia.

Pre príslušníkov Policajného zboru:

• oprávnenie pri zaisťovaní bezpečnosti civilnej leteckej dopravy a inej hromadnej dopravy,
• oprávnenie zakázať sprístupňovanie, poskytovanie a zverejňovanie osobných údajov určených osôb,
• oprávnenie pri zabezpečovaní kontroly hraníc Slovenskej republiky,
• oprávnenie vykázať zo spoločného obydlia,
• oprávnenie pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu,
• oprávnenia pri zaisťovaní bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy.

Pre príslušníkov Vojenskej polície:

• oprávnenie na prehliadku osôb, vojenských objektov, objektov, batožiny, vecí,
• oprávnenie pri zaisťovaní ochrany lietadiel vo vojenských službách a ich letov,
• oprávnenie pri premávke vojenských vozidiel, motorových vozidiel a nemotorových vozidiel,

Pre príslušníkov ZVJS:

• oprávnenie vykonávať prehliadku objektov prístupných verejnosti,
• oprávnenie vykonať osobnú prehliadku obvinených a odsúdených a prehliadku ich osobných vecí,
• oprávnenia pri zabezpečovaní bezpečnosti osôb v chránených objektoch,
• oprávnenie vykonať kontrolu na požitie alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
• oprávnenia pri zabezpečovaní verejného poriadku,
• oprávnenie na odtiahnutie dopravného prostriedku,

Pre ozbrojených príslušníkov finančnej správy:

• oprávnenie na prehliadku osoby,
• oprávnenia na vstup na pozemky a do nebytových priestorov,
• oprávnenie na prekonanie odporu alebo utvorenej prekážky,
• oprávnenie na cezhraničné prenasledovanie,
• oprávnenia ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri ochrane stráženého objektu a poriadku v ňom,
• oprávnenie požadovať pomoc.

Niektorými uvedenými oprávneniami disponujú aj príslušníci Policajného zboru, aj keď nie sú v zákone o Policajnom zbore zaradené medzi ostatné oprávnenia. Napr. príslušníci Vojenskej polície sú oprávnení umiestniť zaistenú osobu do cely policajného zaistenia – takéto oprávnenie majú aj príslušníci Policajného zboru, nie sú však upravené spolu s ostatnými oprávneniami v druhom diely tretej hlavy zákona o Policajnom zbore, ale samostatne v § 42 a nasl. zákona o Policajnom zbore.

Príslušníci Vojenskej polície tiež disponujú oprávneniami pri premávke vojenských vozidiel, motorových vozidiel a nemotorových vozidiel. Ide o podobné oprávnenia ako majú príslušníci Policajného zboru podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Záver

Záverom je možné konštatovať, že v právnej úprave oprávnení príslušníkov jednotlivých policajno-bezpečnostných zložiek môžeme vidieť určité odlišnosti v ich štruktúre a obsahu, ktoré vyplývajú najmä z pôsobnosti týchto zložiek. Rozsah a obsah jednotlivých oprávnení musí byť racionálne nastavený tak, aby nedochádzalo k zbytočnému zasahovaniu do základných práv a slobôd osôb, či ich neprimeranému „obťažovaniu“, zároveň však musí byť dostatočný pre efektívne plnenie úloh jednotlivých policajno-bezpečnostných zložiek.

Nie všetky rozdiely v právnej úprave oprávnení vyplývajú z pôsobnosti policajno-bezpečnostných zložiek. V niektorých prípadoch môžeme vidieť neopodstatnené rozdiely – napr. pri výpočte spôsobov, ako je možné preukázať svoju totožnosť, pri stanovení podmienok, kedy môžu jednotliví príslušníci zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste, pri definovaní nebezpečných látok a vecí a v ďalších prípadoch. Oprávnenie použiť ochrannú kuklu majú síce všetky policajno-bezpečnostné zložky okrem obecnej polície, jediný zákon o Policajnom zbore ho však nemá uvedené medzi ostatnými oprávneniami, ale v časti nazvanej „Služobné zákroky a použitie donucovacích prostriedkov policajtom v službe osobitného určenia“. Závažným nedostatkom zákona o obecnej polícii je skutočnosť, že pri oprávnení požadovať preukázanie totožnosti nie je stanovený maximálny čas predvedenia osoby na útvar obecnej polície za účelom zistenia totožnosti osoby.

Rozsah a obsah jednotlivých oprávnení sa priebežne upravuje najmä vzhľadom na skúsenosti a požiadavky praxe. V súčasnosti, kedy sa objavuje hrozba narušenia verejného poriadku a bezpečnosti bezpilotnými lietadlami, je potrebné riešiť skutočnosť, že nie všetci príslušníci policajno-bezpečnostných zložiek disponujú oprávnením prerušiť činnosť lietadla spôsobilého lietať bez pilota. Absenciu tohto oprávnenia v súčasnosti pociťujú najmä príslušníci Policajného zboru, a to najmä pri strážení vonkajšej hranice či ochrane objektov. V tomto prípade však nie je problémom len absentujúca právna úprava, ale aj existencia účinných technológií pre reálne využívanie tohto oprávnenia.

Autor: JUDr. Miriam Odlerová, PhD.
Katedra správneho práva
Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Použitá literatúra

Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. [online]. [citované 14. januára 2020]. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=387199
IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J. Trestné právo procesné 1. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017. ISBN 978-80-8168-593-4.
HAŠANOVÁ, J., DUDOR, L. Základy správneho práva. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. ISBN 978-80-7380-626-2.
PEŤOVSKÝ, M., ODLEROVÁ, M., ŠKRINÁR, T. Zákon o Policajnom zbore. Aplikačná prax. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o., 2017. ISBN 978-80-7380-682-8.
PUŠKÁR, A. Zákonná povinnosť nosiť občiansky preukaz pri sebe neexistuje. [online]. [citované 10. januára 2020]. https://www.apadvokat.sk/en/clanky/zakonna-povinnost-nosit-obciansky-pre...
SOBIHARD, J. a kol. Policajná správa. Plzeň: Aleš Čeněk, 2013. ISBN 978-80-7380-438-1.
TITTLOVÁ, M., MEDELSKÝ, J. Zákon o Policajnom zbore. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017. ISBN 978-80-8168-577-4.
Úrad vlády SR: Návrh zákona o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [online]. [citované 10. januára 2020]. Dostupné na internete: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/23714/1
Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii.
Zákon č. 124/1992 Zb. o vojenskej polícii.
Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže.
Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnenie niektorých zákonov.

---

¹ Štúdia vznikla v rámci vedecko-výskumnej úlohy Výsk. 235 „Aplikačné aspekty zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a súvisiacich právnych a interných predpisov v služobných činnostiach“ riešenej na Akadémii Policajného zboru v Bratislave.
² Bližšie pozri SOBIHARD, J. a kol. Policajná správa. Plzeň: Aleš Čeněk, 2013, s. 25 – 26.
³ Bližšie pozri: PUŠKÁR, A. Zákonná povinnosť nosiť občiansky preukaz pri sebe neexistuje. [online]. [citované 10. januára 2020]. Dostupné na internete: https://www.apadvokat.sk/en/clanky/zakonna-povinnost-nosit-obciansky-pre...
⁴ Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. [online]. [citované 14. januára 2020]. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=387199
⁵ TITTLOVÁ, M., MEDELSKÝ, J. Zákon o Policajnom zbore. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 105.
⁶ Bližšie pozri PEŤOVSKÝ, M., ODLEROVÁ, M., ŠKRINÁR, T. Zákon o Policajnom zbore. Aplikačná prax. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o., 2017, s. 127 – 128.
⁷ TITTLOVÁ, M., MEDELSKÝ, J. Zákon o Policajnom zbore. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 123 – 128.
⁸ Úrad vlády SR: Návrh zákona o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [online]. [citované 10. januára 2020]. Dostupné na internete: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/23714/1
⁹ IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J. Trestné právo procesné 1. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 348.
¹⁰ HAŠANOVÁ, J., DUDOR, L. Základy správneho práva. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016, s. 156.