Creation of the European Public Prosecutor's Office as an independent body of the European Union and fundamental changes in the functioning of the Public Prosecutor's Office of the Slovak Republic

Abstrakt: Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry prinieslo do právneho poriadku Slovenskej republiky zásadnú zmenu vo fungovaní prokuratúry Slovenskej republiky, nakoľko orgány prokuratúry na základe tohto nariadenia stratili pôsobnosť na vyšetrovanie, stíhanie a podanie obžalôb v trestných veciach patriacich do výlučnej pôsobnosti Európskej prokuratúry, ktoré by inak boli v pôsobnosti orgánov prokuratúry Slovenskej republiky. Cieľom tohto príspevku je poukázať na niektoré zásadné zmeny, ktoré prinieslo nariadenie v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, najmä v kontexte statusových zákonov upravujúcich základný rámec pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky. Kreovanie nového nezávislého orgánu Európskej Únie zodpovedného za vyšetrovanie, trestné stíhanie a podávanie obžalôb na páchateľov trestných činov proti finančným záujmom Európskej únie, vrátane podvodov, korupcie, prania špinavých peňazí a cezhraničných podvodov v oblasti DPH mení doterajší koncept nie len trestného práva Európskej Únie, ale aj vnútroštátnych právnych noriem, na ktoré je potrebné reflektovať.
Kľúčové slová: Európska prokuratúra, právna úprava, prípravné konanie, dozor prokurátora

Abstract: Council Regulation (EU) 2017/1939 of 12 October 2017 implementing enhanced cooperation for the purpose of establishing the European Public Prosecutor's Office brought a fundamental change to the legal order of the Slovak Republic in the functioning of the Public Prosecutor's Office of the Slovak Republic, as the authorities of the Public Prosecutor's Office lost their powers of investigation on the basis of this regulation, prosecuting and filing indictments in criminal matters belonging to the exclusive competence of the European Public Prosecutor's Office, which would otherwise be within the competence of the authorities of the Prosecutor's Office of the Slovak Republic. The aim of this contribution is to point out some fundamental changes brought about by the regulation within the legal order of the Slovak Republic, especially in the context of the status laws regulating the basic scope of the prosecutor's office of the Slovak Republic. The creation of a new independent authority of the European Union responsible for investigating, prosecuting and prosecuting perpetrators of crimes against the financial interests of the European Union, including fraud, corruption, money laundering and cross-border VAT fraud, changes the current concept not only of European Union criminal law, but also national legal standards that need to be reflected on.
Key words: European Public Prosecutor's Office, legal regulation, preliminary proceedings, prosecutor's supervision

Úvod

Snahy na prekonanie teritoriality trestného práva sa objavili už od 70. rokov 20. storočia. Základ na zriadenie úradu Európskeho prokurátora možno nájsť v zbierke Corpus Juris, ktorá bola vypracovaná v 90. rokoch minulého storočia z podnetu Európskeho parlamentu na konferencii proti podvodom v apríli 1996. Predseda parlamentu vyzval Komisiu na vypracovanie štúdie o ochrane finančných záujmov ES. Výsledkom štúdie bolo zistenie, že tradičné nástroje trestného práva pri ochrane finančných záujmov ES sú nedostatočné a pre efektívnu ochranu finančných záujmov ES vyvstala potreba zriadenia úradu Európskeho prokurátora. ¹
Corpus Juris predstavoval podrobný návrh harmonizácie trestného práva v oblasti trestných činov proti finančným záujmom ES a harmonizácie súvisiacej časti trestného konania, spoločne s návrhom na vytvorenie úradu Európskeho prokurátora. ²
Explicitne zaviedol úrad Európskeho prokurátora a chápal ho ako nezávislý orgán ES, ktorý zodpovedá za vyšetrovanie, trestné stíhanie, postavenie obžalovaného pred súd a následný výkon rozsudku. ³

Corpus Juris ani Corpus Juris 2000, prepracovaný na Florentskú verziu v roku 1999 neboli uvedené do praxe, avšak stali sa podstatným prínosom, pretože interpretovali názory, ktoré už naďalej nemohli byť ignorované. Inštitút úradu Európskeho prokurátora upravuje aj Zelená kniha o trestnoprávnej ochrane finančných záujmov Spoločenstva a vytvorenie Európskeho prokurátora z roku 2001, ktorej vzorom sa stal už spomínaný Corpus Juris. Dokument vznikol z dôvodu, aby poskytol odbornej verejnosti podmienky prijatia Európskeho prokurátora a obsahuje už konkrétne odpovede, ktoré s jeho zriadením súvisia. Napriek veľkej snahe Komisie sa nepodarilo na konferencii v Nice Zelenú knihu schváliť a o Európskom prokurátorovi ostalo na pár rokov ticho. ⁴

Až dňa 31. októbra 2017 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. Ú. v. L. 283 uverejnené nariadenie Rady (EÚ) č. 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej aj ako ,,nariadenie o EP“). Nakoľko sa nepodarilo dosiahnuť jednomyseľnú dohodu všetkých členských štátov Európskej Únie, Európska prokuratúra bola zriadená formou posilnenej spolupráce v zmysle čl. 86 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej aj ako,, ZFEÚ“). ⁵

Inštitút posilnenej spolupráce nepredstavuje bežný režim, nakoľko vykazuje určité špecifické odchýlky. Tento druh kooperácie zaväzuje iba tie členské štáty, ktoré o ňu požiadali, resp. je vylúčená jej všeobecná záväznosť pre všetky členské štáty Európskej únie a dokonca sa nevyžaduje ani jednomyseľnosť. Negatívum posilnenej spolupráce spočíva v tom, že je obmedzená jej územná pôsobnosť na priestor participujúcich štátov. ⁶
Pozitívum sa zrkadlí v možnosti kedykoľvek sa podľa svojho uváženia k spolupráci pripojiť. ⁷

Právomoc Európskej prokuratúry

Európsku prokuratúru môžeme považovať za nadnárodný justičný orgán represívnej povahy, ktorý je v určitých otázkach nadradený vnútroštátnym právnym úpravám zúčastnených členských štátov. ⁸
Podľa pozitívnej právnej úpravy disponuje vlastnou právnou subjektivitou ako samostatný a nezávislý orgán Európskej únie⁹, s decentralizovanou štruktúrou, ale štrukturálne organizovanou na centrálnej i národnej úrovni. ¹⁰

V zmysle článku 86 odsek 1 ZFEÚ je právomoc Európskej prokuratúry obmedzená na predsúdne konanie o trestných činoch poškodzujúcich finančné záujmy Únie. ¹¹
Detailne je právomoc a príslušnosť Európskej prokuratúry vymedzená v 1. oddiele, IV. kapitoly nariadenia o EP, v článkoch 22 a 23. Do vecnej príslušnosti Európskej prokuratúry podľa pozitívneho vymedzenia patria trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie v tzv. PIF smernici, ako je vykonávaná vo vnútroštátnom právnom poriadku. ¹²

V zmysle článku 22 nariadenia o EP do právomoci Európskej prokuratúry patria trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie ustanovené v smernici (EÚ) 2017/1371, ako je vykonaná vo vnútroštátnom práve, bez ohľadu na to, či by sa tá istá trestná činnosť mohla podľa vnútroštátneho práva klasifikovať ako iný druh trestného činu. Pokiaľ ide o trestné činy uvedené v článku 3 odsek 2 písm. d) smernice (EÚ)2017/1371, ako je vykonaná vo vnútroštátnom práve, Európska prokuratúra má právomoc len ak sa úmyselné konanie alebo opomenutie vymedzené v uvedenom ustanovení týkajú územia dvoch alebo viacerých členských štátov a spôsobujú celkovú škodu 10 000 000 Eur.

Do právomoci Európskej prokuratúry patria tiež trestné činy týkajúce sa účasti na zločineckej organizácii v zmysle rámcového rozhodnutia 2008/841/SVV, ako je vykonané vo vnútroštátnom práce, ak trestnú činnosť páchanú zločineckou organizáciou predstavujú ktorékoľvek z trestných činov uvedené v odseku 1.

Do právomoci Európskej prokuratúry patrí tiež každý trestný čin neoddeliteľne spojený s trestnou činnosťou, ktorá patrí do pôsobnosti odseku 1 tohto článku. Právomoc vo veciach takýchto trestných činov sa môže vykonávať len v súlade s článkom 25 odsek 3.
V každom prípade do právomoci Európskej prokuratúry nepatria trestné činy týkajúce sa vnútroštátnych priamych daní vrátane trestných činov, ktoré sú s nimi spojené. ¹³

Zásadné zmeny vo fungovaní prokuratúry Slovenskej republiky a rozsah prokurátorského dozoru

Európska prokuratúra začala svoju činnosť 1. júna 2021. Inštitúcie a orgány Európskej únie, ako aj príslušné orgány 22 členských štátov, ktoré sa zapojili do činnosti Európskej prokuratúry sú povinné Európskej prokuratúre oznamovať akúkoľvek trestnú činnosť, ktorá má vplyv na rozpočet Európskej únie. Jednotlivci môžu oznamovať aj prípady podvodov a iných trestných činov. ¹⁴

Nariadenie o EP prinieslo do právneho poriadku Slovenskej republiky zásadnú zmenu vo fungovaní prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá spočíva v tom, že Slovenská republika a jej orgány prokuratúry na základe nariadenia strácajú pôsobnosť na vyšetrovanie, stíhanie a podanie obžaloby v trestných veciach patriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry, ktoré by inak boli v pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky.

Podľa § 149 Ústavy Slovenskej republiky, prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Následkom prijatia nariadenia o EP sa doterajšia pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky v trestnej oblasti zúžila o trestné veci, v ktorých bude má Európska prokuratúra v zmysle IV. kapitoly nariadenia o EP výlučnú alebo výberovú právomoc na vyšetrovanie, stíhanie a podanie obžaloby.

Vzhľadom na prijatie tohto nariadenia a jeho významný zásah do nášho vnútroštátneho právneho poriadku sa doplnil aj predmet právnej úpravy zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o prokuratúre), tak aby bol zreteľný subsidiárny vzťah vnútroštátnej právnej úpravy postavenia a pôsobnosti hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora k úprave ich postavenia a pôsobnosti podľa nariadenia o EP.

Základné ustanovenia vymedzujúce pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky sú rozšírené o poskytovanie súčinnosti Európskej prokuratúre pri plnení jej úloh, z ktorých je zrejmé, že orgány prokuratúry Slovenskej republiky sú povinné poskytovať Európskej prokuratúre pri plnení jej úloh potrebnú súčinnosť. Účelom zriadenia Európskej prokuratúry bola práve ochrana finančných záujmov, to znamená aj záujmov Slovenskej republiky, fyzických osôb a právnických osôb na jej území, pričom je nevyhnutné, aby Európskej prokuratúre pri plnení jej úloh orgány prokuratúry Slovenskej republiky aktívne napomáhali.

Prokuratúra Slovenskej republiky je hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov, v ktorej prokurátori pôsobia vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti a zákonom vymedzených pravidiel pre ukladanie pokynov podriadenému prokurátorovi, ktorých cieľom je zabezpečiť nezávislosť prokurátora a zákonnosť jeho postupu. Vzhľadom na delenú pôsobnosť európskeho delegovaného prokurátora medzi Európsku prokuratúru a Úrad špeciálnej prokuratúry sa doplnila právna úprava ukladania pokynov európskemu delegovanému prokurátorovi tak, že pri plnení úloh Európskej prokuratúry sa pri ukladaní pokynu postupuje podľa článku 6 nariadenia o EP a pri plnení úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sa postupuje podľa zákona o prokuratúre, obdobne ako pri ukladaní pokynu prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry.

V súlade s článkom 24 odsek 1 až 3 nariadenia o EP sa ustanovuje osobitná informačná povinnosť pre všetky orgány prokuratúry Slovenskej republiky oznámiť Európskej prokuratúre skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, ktorý by mohol spadať do pôsobnosti Európskej prokuratúry. Európska prokuratúra následne môže uplatniť právo začať vyšetrovanie alebo odňať vec, ak trestné stíhanie už skôr začali vnútroštátne orgány. Cieľom je predovšetkým zabezpečiť, aby prokurátori od počiatočných štádií trestného konania, kedy sa prvý raz oboznámia s novou vecou, najlepšie ešte pred začatím trestného stíhania, posudzovali, či nejde o podozrenie z takého trestného činu, ktorý by mohol spadať do výlučnej alebo výberovej právomoci Európskej prokuratúry podľa kapitoly IV. nariadenia o EP. ¹⁵

Zásadnou právomocou Európskej prokuratúry je vyšetrovať a trestne stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie a ich páchateľov. Patria tu najmä podvody, pranie špinavých peňazí, korupcia a cezhraničné podvody v oblasti DPH, ktoré spôsobili, eventuálne môžu spôsobiť škodu vo výške aspoň 10.000 Eur, resp. 10 000 000 Eur v oblasti podvodov s DPH. Z uvedeného je teda zjavné, že nariadenie o EP limitovalo svoju právomoc na typovo závažnejšie trestné činy. Na vyšetrovaní a trestnom stíhaní týchto trestných činov sa zúčastňujú viaceré súčasti Európskej prokuratúry. ¹⁶

Európska prokuratúra má dvojúrovňovú štruktúru, a to ústrednú a vnútroštátnu. Ústredná úroveň má sídlo v Luxemburgu a pozostáva z hlavného európskeho prokurátora a kolégia prokurátorov. Hlavný európsky prokurátor riadi Európsku prokuratúru, organizuje jej prácu a zastupuje ju v kontakte s inštitúciami a členskými štátmi Európskej únie a s tretími krajinami. Kolégium prokurátorov zodpovedá za vymedzenie stratégie a vnútorných pravidiel Európskej prokuratúry a za zabezpečenie súdržnosti medzi jednotlivými prípadmi a v rámci nich. Pozostáva z hlavného európskeho prokurátora a prokurátorov zúčastnených členských štátov. Vykonáva tiež dohľad nad vyšetrovaním a trestnými stíhaním, ktoré vykonávajú európski delegovaní prokurátori na vnútroštátnej úrovni. V júli 2020 Rada vymenovala 22 európskych prokurátorov.

Vnútroštátnu úroveň tvoria európski delegovaní prokurátori a stále komory. Európski delegovaní prokurátori v 22 zúčastnených krajinách Európskej únie sú zodpovední za vedenie vyšetrovania a trestného stíhania. Svoju činnosť vykonávajú nezávisle od vnútroštátnych orgánov. Stále komory monitorujú a riadia vyšetrovanie a prijímajú operatívne rozhodnutia. ¹⁷

Na najnižšej decentralizovanej úrovni je to teda európsky delegovaný prokurátor, ktorý v súčinnosti s národnými orgánmi, na území Slovenskej republiky najmä s vyšetrovateľmi NAKA, vykonáva dozor nad priebehom vyšetrovania vedeného policajtom v intenciách Trestného poriadku. Na rozdiel od prokurátora vo vnútroštátnom právnom poriadku nie je európsky delegovaný prokurátor jediným pánom prípravného konania, keďže aj nad jeho konaním vykonáva dozor ďalšia príslušná súčasť Európskej prokuratúry, a to európsky prokurátor a stála komora. Dozor vykonávajúci európsky prokurátor je akýmsi styčným bodom medzi európskym delegovaným prokurátorom a stálou komorou, ktorá ma rozhodujúce stanovisko k tomu, akým spôsobom trestné konanie skončí, respektíve bude trestné stíhanie pokračovať. ¹⁸

Na území Slovenskej republiky majú európski delegovaní prokurátori rovnaké postavenie a právomoci ako vnútroštátni prokurátori s tým rozdielom, že sú podriadení stálej komore a dozor vykonávajúcemu európskemu prokurátorovi. Konajú pritom v mene a v záujme Európskej únie, resp. v záujme Európskej prokuratúry. Pri vyšetrovaní musia okrem nariadenia o EP dodržiavať aj aplikovateľné vnútroštátne právo, pokiaľ to však nevylučuje samotné nariadenie o EP. Pre zrovnoprávnenie postavenia európskeho delegovaného prokurátora a vnútroštátneho prokurátora v slovenskom právnom poriadku bolo uskutočnených niekoľko zmien, najmä v Trestnom poriadku, v zákone o prokuratúre a v zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Momentálne pôsobí na území Slovenskej republiky šesť delegovaných európskych prokurátorov, ktorých činnosť má zásadný význam na ochranu finančných záujmov Európskej únie aj vzhľadom na to, že z 22 zúčastnených členských štátov Európskej únie je Slovenská republiky v horných priečkach čo do početnosti. ¹⁹

Poznamenávame, že európsky delegovaný prokurátor nemôže vnútroštátnym orgánom zveriť vyšetrovanie ako celok, ale musí sa na ňom priebežne zúčastňovať. Zodpovednosť Európskej prokuratúry za postup príslušných vnútroštátnych orgánov sa realizuje prostredníctvom dozorovej činnosti európskeho delegovaného prokurátora, vykonávaného pod dozorom európskeho prokurátora, sledovaného a usmerňovaného príslušnou stálou komorou.
Trestné činy, o ktorých koná Európske prokuratúra sa budú aj naďalej vyšetrovať vnútroštátnymi orgánmi činnými v trestnom konaní. Na ich odhaľovaní sa aj naďalej podieľa Európsky úrad na boj proti podvodom OLAF. V prípade, ak sa trestné stíhanie skončí podaním obžaloby, Európska prokuratúra ju podá na vnútroštátnom súde, avšak za vyšetrovanie a trestné stíhanie už zodpovedá Európska prokuratúra. ²⁰

Z článku 28 nariadenia o EP je zrejmé, že konajúci európsky delegovaný prokurátor môže sám vykonať vyšetrovacie a iné opatrenia alebo nariadiť ich vykonanie príslušným orgánom vo svojom členskom štáte. Európsky delegovaný prokurátor je teda príslušný vnútroštátnym orgánom nariadiť vykonanie nevyhnutných vyšetrovacích a iných opatrení, čo potvrdzuje aj článok 28 odsek 2 nariadenia o EP, v zmysle ktorého príslušné vnútroštátne orgány príjmu neodkladné opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom, potrebné na zabezpečenie efektívneho vyšetrovania, aj keď nekonajú výslovne na základe pokynov konajúceho európskeho delegovaného prokurátora. Vnútroštátne orgány informujú bez zbytočného odkladu konajúceho európskeho delegovaného prokurátora o naliehavých opatreniach, ktoré prijali. ²¹

Bez záväzného pokynu európskeho delegovaného prokurátora sú vnútroštátne orgány oprávnene prijímať len neodkladné opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie efektívneho vyšetrovania, čo vyjadruje širší rozsah úkonov, než aký predstavujú ,,neodkladné úkony“ v zmysle § 10 ods. 17 Trestného poriadku. Nie sú to len úkony, ktoré neznesú odklad vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia alebo zničenia, ale všetky neodkladné úkony, ktoré je potrebné vykonať na zabezpečenie efektívneho vyšetrovania. ²²

Podľa článku 24 odsek 1 nariadenia o EP inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a orgány členských štátov príslušné podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva bez zbytočného odkladu oznámia Európskej prokuratúre akúkoľvek trestnú činnosť, v súvislosti s ktorou môže uplatniť svoje právomoci. Takéto oznámenia musia byť doručené Európskej prokuratúre a nie vnútroštátnym orgánom. ²³

Podľa článku 25 odsek 1 nariadenia o EP, Európska prokuratúra vykonáva svoju právomoc dvojakým spôsobom, a to buď začatím vyšetrovania alebo rozhodnutím o uplatnení práva vec odňať. V prípade, ak sa Európska prokuratúra rozhodne vykonávať svoju právomoc, príslušné vnútroštátne orgány už svoju právomoc strácajú. ²⁴

Podľa článku 26 odsek 1 nariadenia o EP, ak v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že sa pácha alebo bol spáchaný trestný čin, ktorý patrí do právomoci Európskej prokuratúry, príslušný európsky delegovaný prokurátor začne vyšetrovanie a túto skutočnosť zaznamená v systéme správy prípadov. Ak európsky delegovaný prokurátor vyšetrovanie nezačne, príslušná stála komora mu môže uložiť záväzný pokyn na vyšetrovanie. Vyšetrovanie a trestné stíhanie nezačína vnútroštátny orgán, ale európsky delegovaný prokurátor. ²⁵

Podľa článku 28 odsek 1 tretia veta nariadenia o EP, konajúci európsky delegovaný prokurátor oznamuje prostredníctvom systému správy prípadov príslušnému európskemu prokurátorovi a stálej komore akýkoľvek významný vývoj vo veci v súlade s pravidlami stanovenými vo vnútornom rokovacom poriadku Európskej prokuratúry.

Podľa článku 28 odsek 4 nariadenia o EP môže vo výnimočný prípadoch so súhlasom stálej komory viesť vyšetrovanie aj priamo dozorujúci európsky prokurátor buď tým, že osobne vykoná vyšetrovacie a iné opatrenia, alebo vydá pokyny príslušným orgánom členského štátu.²⁶

V zmysle nasledujúcich ustanovení nariadenia o EP stála komora rozhoduje alebo dáva súhlas na rozhodnutia o odmietnutí veci, o postúpení veci, o uplatnení zjednodušeného postupu trestného stíhania a podobne. ²⁷

Táto právna úprava zakotvená v nariadení o EP je zjavne rozdielna od úloh prokurátora podľa vnútroštátneho právneho poriadku. Dozorová činnosť a úkony vnútroštátneho prokurátora v prípravnom konaní sú upravené v II. časti v 3. hlave Trestného poriadku.
V zmysle ustanovenia § 230 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.
V § 230 ods. 2 Trestného poriadku sú taxatívne vymedzené oprávnenia prokurátora pri výkone tejto dozorovej činnosti. ²⁸

Obdobná právna úprava je zakotvená aj § 17 odsek 2 písm. a) zákona o prokuratúre, v zmysle ktorého prokurátor vykonáva najmä dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. ²⁹

Trestný poriadok a ani zákon o prokuratúre výslovne neukladajú prokurátorovi zodpovednosť za prípravné konania ako za celok a za jeho efektívnosť, ale iba za jeho zákonnosť.

Avšak zo základných zásad trestného konania, ako základných procesných postulátov, na ktorých je vybudované celé trestné konanie vyplýva, že nielen policajt, ale aj prokurátor je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Policajt aj prokurátor, ako orgány činné v trestnom konaní obstarávajú dôkazy z úradnej povinnosti. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Kvalita vnútroštátneho prípravného konania je jedným z jeho zákonnosti, za ktorú nesie zodpovednosť prokurátor. Môžeme konštatovať, že takýto výklad rozsahu zodpovednosti vnútroštátneho prokurátora sa potom príliš nelíši od rozsahu zodpovednosti Európskej prokuratúry. Rozdielne sú iba úlohy, resp. prostriedky, ktorými sa má táto zodpovednosť realizovať.
Rozsah dozoru vykonávaného nad zákonnosťou prípravného konania vnútroštátnym prokurátorom v zmysle Trestného poriadku a zákona o prokuratúre je iný, výrazne užší, ako vyjadruje termín ,,zodpovednosť za vyšetrovanie a trestné stíhanie“ v zmysle nariadenia o EP.

Záver

Zriadením úradu Európskeho prokurátora došlo na poli európskeho trestného práva k prelomovému okamihu. Jeho vznik totiž znamená, že bol po prvýkrát vytvorený orgán Európskej únie, ktorý má právomoc vyšetrovať a viesť trestné stíhanie v rámci zúčastnených členských štátov ohľadom trestných činov proti finančným záujmom Európskej únie. Pre budúcu efektivitu je kľúčové, aby sa k spolupráci pridali aj ostatné členské štáty Európskej únie.

Dôvodom zriadenia Európskej prokuratúry bola tá skutočnosť, že v dôsledku nadnárodných podvodov prišli krajiny Európskej únie v roku 2018 o príjmy z dane z pridanej hodnoty v odhadovanej výške 140 miliárd Eur. Členské štáty tiež oznámili, že v roku 2015 bolo zneužitých približne 638 miliónov Eur zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Pred uvedením Európskej prokuratúry do činnosti mohli tieto trestné činy vyšetrovať len vnútroštátne orgány, a to dokonca s obmedzenými nástrojmi, keďže ich právomoci nespadajú za hranice štátov.

Obdobne orgány Európskej únie, ktoré predchádzali Európsku prokuratúru v tejto oblasti, napríklad Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), nemôžu začať vyšetrovanie trestných činov a ani viesť trestné stíhanie v členských štátoch Európskej únie.
Európska prokuratúra sa snaží prekonávať tieto nedostatky, a tak pomáha stíhať trestné činy proti rozpočtu Európskej únie. ³⁰

Slovenská republika v roku 2021 otvorila až 45 vyšetrovaní korupcie a podvodov na eurofondoch. Väčší počet malo iba Nemecko, Rumunsko, Bulharsko a Taliansko. Delegovaní prokurátori zo Slovenska navyše v 29 ďalších prípadoch asistovali iným členským štátom. Úrad Európskej prokuratúry stihol za sedem mesiacov pôsobenia v roku 2021 otvoriť až 576 vyšetrovaní, čím sa v európskom rozpočte odhaduje škoda vo výške 5,4 miliardy Eur. Slovensko sa ako malá krajina na tomto počte podieľala celkovo až piatym najväčším počtom spomedzi všetkých zapojených štátov Európskej únie. Od začatia fungovania úradu v júni 2021 slovenská pobočka Európskej prokuratúry otvorila až 45 prípadov, čo predstavuje odhadovanú škodu cez 80 miliónov Eur.

Na vrchole je Taliansko so 120 otvorenými prípadmi, za ním je Bulharsko so 105 prípadmi. Pred Slovensko sa ešte dostali Rumunsko so 60 prípadmi a Nemecko s 58 prípadmi. Naopak, žiadne prípady za celú dobu fungovania neotvorili prokurátori na Malte, iba jeden prípad otvorili v Luxembursku.

Cieľom Európskej prokuratúry je zlepšiť vyšetrovanie podvodov a korupcie na zdrojoch Európskej únie, teda napríklad regionálnych kohenzívnych fondoch, ale aj na zdrojoch z plánov obnovy. Nový úrad združuje prokurátorov vyšetrujúcich práve škody na únijnom rozpočte a keďže sa na jeho založení nepodarilo nájsť celoeurópsku zhodu, figuruje v ňom doposiaľ 22 členov Európskej únie v rámci posilnenej spolupráce. ³¹

Autorka: JUDr. Alica FEDOROVÁ
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, externá doktorandka, Právnická fakulta - Katedra dejín štátu a práva

Zoznam použitej literatúry a zdrojov

1. ČENTÉŠ, J. –ŠANTA, J. Európska prokuratúra a aktuálne právne dôsledky v SR plynúce z jej existencie. In: Aktuálne otázky trestného práva v teórii a praxi, Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave, 2018. s.183-197., ISBN 978-80-8054-765-3.

2. DELMAS-MARTY, M. Corpus Juris. Překlad do češtiny: FENYK, J. – JÍLEK, D. Corpus Juris. Základní trestněprávní ustanovení k zajištění ochrany finančních zájmů Evropské unie, Brno: Sypták, 1998, 48 s.

3. DI FRANCESCO MAESA, C. Dôsledky zriadenia Európskej prokuratúry prostredníctvom posilnenej spolupráce. In: Eucrim. The European criminal law associations´forum, roč. 3, 2017, s. 156-160, ISSN 1862-6947. Dostupné online: https://eucrim.eu/media/issue/pdf/eucrim_issue_2017-03.pdf#page=66 (cit. 24.09.2022).

4. KORDÍK, M. Právny styk s cudzinou, Bratislava: C. H. Beck, 2017, 328 s. ISBN 978-80-896-0350-3.

5. KOŘÍNEK, Š. Evropský veřejný žalobce. In: Acta Universitatis Carolinae – Iuridica, roč. 65. č. 4, 2019, s. 9-25, ISSN 0323-0619.

6. KUCHTA, J. Vývoj a současný stav legislativních snah o vytvoření Úřadu evropského veřejného žalobce. In: Veřejná žaloba a její perspektivy, Brno: Masarykova univerzita, 2015, s. 45-59, ISBN 978-80-210-8075-1.

7. ONDREJOVÁ. A. Pramene práva EÚ, so zameraním na oblasť justičnej spolupráce v trestných veciach. In: Magister Officiorum, roč. 2. č. 3, 2012, ISSN 1338-5569.

8. ONDREJOVÁ, A. Európska prokuratúra – štruktúra a právomoc. In: Bulletin Slovenskej Advokácie, roč. 3, 2018, s. 26-33, ISSN 1335-1079.
9. ONDREJOVÁ, A. Európska prokuratúra – nový subjekt, nové otázniky. Rozsah prokurátorského ,,dozoru“- oprávnenie vykonávať vyšetrovacie a iné opatrenia. In: Bulletin Slovenskej Advokácie, roč. 4, 2018, s. 6-9, ISSN 1335-1079.

10. VASILIK, L. Európska prokuratúra a jej postavenie v podmienkach Slovenskej republiky. In: Projustice, 2022. Online: https://www.projustice.sk/trestne-pravo/europska-prokuratura-a-jej-posta... (cit. 25.09.2022)

11. ZWIERS, M. W. The European Public Prosecutor’s Office. Analysis of a Multilevel Criminal Justice System, Cambridge – Antwerp – Portland: Intersentia, 2011, 504 s. ISBN 978-17-8068-029-3.

12. https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eppo/ (cit. 28.09.2022).

13. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/europska-prokuratura-n... (cit. 28.09.2022).

14. Zmluva o fungovaní Európskej únie. Dostupné online: https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:9e8d52e1-2c70-11e6-b4... (cit. 28.09.2022).

15. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28. 7. 2017, s. 29 – 41).

16. Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry.

17. Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

18. Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z.

19. Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov

---

¹ČENTÉŠ, J. –ŠANTA, J. Európska prokuratúra a aktuálne právne dôsledky v SR plynúce z jej existencie. In: Aktuálne otázky trestného práva v teórii a praxi, Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave, 2018. s.183-197., ISBN 978-80-8054-765-3.
²ONDREJOVÁ. A. Pramene práva EÚ, so zameraním na oblasť justičnej spolupráce v trestných veciach. In: Magister Officiorum, roč. 2. č. 3, 2012, ISSN 1338-5569.
³DELMAS-MARTY, M. Corpus Juris. Překlad do češtiny: FENYK, J. – JÍLEK, D. Corpus Juris. Základní
trestněprávní ustanovení k zajištění ochrany finančních zájmů Evropské unie, Brno: Sypták, 1998, 48 s.
⁴ČENTÉŠ, J. –ŠANTA, J. Európska prokuratúra a aktuálne právne dôsledky v SR plynúce z jej existencie. In: Aktuálne otázky trestného práva v teórii a praxi, Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave, 2018. s.183-197., ISBN 978-80-8054-765-3.
⁵ONDREJOVÁ, A. Európska prokuratúra – štruktúra a právomoc. In: Bulletin Slovenskej Advokácie, roč. 3, 2018, s. 26-33, ISSN 1335-1079.
⁶KUCHTA, J. Vývoj a současný stav legislativních snah o vytvoření Úřadu evropského veřejného žalobce.
In: Veřejná žaloba a její perspektivy, Brno: Masarykova univerzita, 2015, s. 45-59, ISBN 978-80-210-8075-1.
⁷DI FRANCESCO MAESA, C. Dôsledky zriadenia Európskej prokuratúry prostredníctvom posilnenej spolupráce. In: Eucrim. The European criminal law associations´forum, roč. 3, 2017, s. 156-160, ISSN 1862-6947. Dostupné online: https://eucrim.eu/media/issue/pdf/eucrim_issue_2017-03.pdf#page=66 (cit. 24.09.2022).
⁸KOŘÍNEK, Š. Evropský veřejný žalobce. In: Acta Universitatis Carolinae – Iuridica, roč. 65. č. 4, 2019, s. 9-25, ISSN 0323-0619.
⁹ZWIERS, M. W. The European Public Prosecutor’s Office. Analysis of a Multilevel Criminal Justice System, Cambridge – Antwerp – Portland: Intersentia, 2011, 504 s. ISBN 978-17-8068-029-3.
¹⁰KORDÍK, M. Právny styk s cudzinou, Bratislava: C. H. Beck, 2017, 328 s. ISBN 978-80-896-0350-3.
¹¹Článok 86 ods. 1 ZFEÚ. Dostupné online: https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:9e8d52e1-2c70-11e6-b4... (cit. 28.09.2022).
¹²Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28. 7. 2017, s. 29 – 41).
¹³Článok 22 nariadenia o EP.
¹⁴https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eppo/ (cit. 28.09.2022).
¹⁵Dôvodová správa: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_po....
¹⁶ONDREJOVÁ, A. Európska prokuratúra – štruktúra a právomoc. In: Bulletin Slovenskej Advokácie, roč. 3, 2018, s. 26-33, ISSN 1335-1079.
¹⁷https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eppo/ (cit. 28.09.2022).
¹⁸ONDREJOVÁ, A. Európska prokuratúra – štruktúra a právomoc. In: Bulletin Slovenskej Advokácie, roč. 3, 2018, s. 26-33, ISSN 1335-1079.
¹⁹ VASILIK, L. Európska prokuratúra a jej postavenie v podmienkach Slovenskej republiky. In: Projustice, 2022. Online: https://www.projustice.sk/trestne-pravo/europska-prokuratura-a-jej-posta... (cit. 25.09.2022).
²⁰ONDREJOVÁ, A. Európska prokuratúra – nový subjekt, nové otázniky. Rozsah prokurátorského ,,dozoru“-oprávnenie vykonávať vyšetrovacie a iné opatrenia. In: Bulletin Slovenskej Advokácie, roč. 4, 2018, s. 6-9, ISSN 1335-1079.
²¹Článok 28 nariadenia o EP.
²²ONDREJOVÁ, A. Európska prokuratúra – nový subjekt, nové otázniky. Rozsah prokurátorského ,,dozoru“-oprávnenie vykonávať vyšetrovacie a iné opatrenia. In: Bulletin Slovenskej Advokácie, roč. 4, 2018, s. 6-9, ISSN 1335-1079.
²³Článok 24 nariadenia o EP.
²⁴Článok 25 nariadenia o EP.
²⁵Článok 26 nariadenia o EP.
²⁶Článok 28 nariadenia o EP.
²⁷ONDREJOVÁ, A. Európska prokuratúra – nový subjekt, nové otázniky. Rozsah prokurátorského ,,dozoru“-oprávnenie vykonávať vyšetrovacie a iné opatrenia. In: Bulletin Slovenskej Advokácie, roč. 4, 2018, s. 6-9, ISSN 1335-1079.
²⁸Ustanovenie § 230 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
²⁹Ustanovenie § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
³⁰https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eppo/ (cit. 28.09.2022).
³¹https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/europska-prokuratura-na-slovensku-vysetruje-piaty-najvacsi-pocet-pripadov-v-unii/ (cit. 28.09.2022).